Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 395/06
PDF · 224.38 KB
No categories available
II. ÚS 395/06
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. marca 2007 v senáte
zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika
prerokoval sťažnosť Mgr. M. Ch. a Ing. E. Ch., obaja bytom B., zastúpených advokátom
JUDr. O. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Mgr. M. Ch. a Ing. E. Ch. na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie ich
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod
sp. zn. 8 C 528/99 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. Okresný súd Bratislava V j e p o v i n n ý uhradiť Mgr. M. Ch. a Ing. E. Ch.
trovy konania v sume 9 064 Sk (slovom deväťtisícšesťdesiatštyri slovenských korún)
do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet ich právneho zástupcu advokáta
JUDr. O. Š., B.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 395/06-15 z 22. novembra 2006 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Mgr. M. Ch.
a Ing. E. Ch. (ďalej len „sťažovatelia“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Na základe výzvy ústavného súdu z 28. novembra 2006 predseda okresného súdu
vo svojom vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. Spr. 2045/06 z 5. januára 2007 doručenej
ústavnému súdu 11. januára 2007 uviedol:
„1. Predmetný spor medzi účastníkmi Ing. J. J. c/a Mgr. M. Ch. a Ing. E. Ch.
o 677.390,90,- Sk sa jedná o posúdenie nárokov navrhovateľa zrejmé s časti z dôvodu
uzatvorenia zmluvy o dielo a tiež časti z ďalšieho zmluvného dojednania na riadne
dokončenie diela podľa rozpočtu a objednávky. V predmetnom spore sa rieši viacej
právnych otázok vzhľadom na zložitý a rozsiahly skutkový stav. Jedná sa práve o posúdenie
nárokov zo zmluvy o dielo, nárokov z ďalšieho dojednania podľa rozpočtu pri kombinácii
omeškania z realizovaním diela u navrhovateľa ako aj z omeškaním odporcu v zmysle
dojednania. Ďalej sa tu rieši problematika samotného rozsahu uskutočnených prác
vyplývajúcich jednak zo zmluvy o dielo a jednak prác naviac a ich kvality a následnej
správnosti fakturácie, respektíve dôvodnosti odmietnutia za faktúru zaplatiť. Zo všetkými
týmito skutočnosťami súvisia nároky účastníkov buď na doplatenie ceny za dielo alebo
zľavy z celkovej ceny diela. Vzhľadom na to je nutné v predmetnej veci vykonať rozsiahle
znalecké dokazovanie a následne ustáliť právny stav celkovo ako aj v jednotlivých etapách
realizácie diela. Vzhľadom na toto všetko považujem predmetný spor skutkovo aj právne
za mimoriadne zložitý.
2. Dňa 5. 10. 2000 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh
pod následkom zastavenia konania. Dňa 18. 11. 2000 bol daný termín na 14. 2. 2001.
Dňa 14. 2. 2001 podal odporca vzájomný návrh bez zaplatenia poplatku. Dňa 14. 3. 2001
bol odporca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 7.585,- Sk pod následkom
zastavenia konania. Termín stanovený na 30. 4. 2001 z dôvodu špecifikácie dôvodu
zaplatenia žalovanej sumy. Termín stanovený na 10. 9. 2001 z dôvodu opätovného
nepreukázania žalovanej sumy. Termín stanovený na 29. 10. 2001. Ďalší termín stanovený
na 11. 11. 2002. Ďalší termín pojednávania dňa 12. 2. 2003. Dňa 30. 10. 2003
vypracovanie uznesenia, ktorým bol ustanovený Ing. P. A. na vypracovanie znaleckého
posudku. Dňa 27. 11. 2003 oznam znalca A. o tom, že nemôže podať znalecký posudok. Dňa
27. 1. 2004 ustanovená znalkyňa G. B., ktorá 1. 3. 2004 oznámila meškanie zo znaleckým
posudkom. Dňa 9. 8. 2004 na telefonickú výzvu - urgenciu reagovala, že s posudkom môže
začať koncom septembra roku 2004 na čo jej dňa 11. 8. 2004 bol zaslaný spisový materiál.
Dňa 18. 2. 2005 urgencia vypracovania znaleckého posudku. Dňa 8. 4. 2005 urgencia
vypracovania znaleckého posudku. Dňa 25. 5. 2005 urgencia vypracovania znaleckého
posudku. Dňa 7. 6. 2005 uložená poriadková pokuta znalkyni vo výške 25.000,- Sk. Dňa
15. 7. 2005 zaslanie znaleckého posudku. Dňa 19. 7. 2005 rozhodnutie o znalečnom, dňa
9. 8. 2005 vyjadrenie odporcov k znaleckému posudku, dňa 28. 9. 2005 vyjadrenie
navrhovateľa znaleckému posudku. Dňa 7. 11. 2005 termín pojednávania. Dňa 2. 1. 2006
rozhodnutie o ustanovení znalca Ing. M. B. Dňa 26. 6. 2006 urgencia vypracovania
znaleckého posudku. Dňa 27. 7. 2006 ďalšia urgencia vypracovania znaleckého posudku.
Dňa 25. 8. 2006 urgencia vypracovania znaleckého posudku. Dňa 18. 7. 2006 žiadaná
pošta o preverenie doručenia výzvy a oznámenia štádia vypracovania znaleckého posudku.
Dňa 2. 10. 2006 opätovne doručovanie výzvy na vypracovanie znaleckého posudku. Dňa
7. 11. 2006 neúspešná telefonická výzva za účelom zistenia štádia vypracovania znaleckého
posudku. Dňa 7. 11. 2006 v popoludňajších hodinách telefonická, výzva sudcu za účelom
zistenia štádia vypracovania znaleckého posudku s tým, že znalec oznámil, že posudok zašle
v lehote 20 dní. Dňa 7. 11. 2006 telefonicky oznámil znalec M. B., že má s odporcom
dohodnutý termín obhliadky 16. 11. 2006 o 16,30 hod. Dňa 5. 12. 2006 uložená poriadková
pokuta znalcovi Ing. B. vo výške 25.000,- Sk. Dňa 11. 12. 2006 neúspešný telefonický dopyt
na znalca. Dňa 11. 12. 2006 o 15,05 hod. úspešný telefonický pokus na znalca, ktorý
uviedol, že spis vráti súdu dňa 13. 12. 2006. Dňa 13. 12. 2006 odovzdanie znaleckého
posudku. Dňa 13. 12. 2006 stanovený termín na 26. 3. 2007, spis predložený predsedovi
súdu.
3. Čiastočný prieťah v konaní bol spôsobený neskorým zaplatením poplatku za návrh
a prieťahy spôsobené súdnymi znalcami napriek množstvu urgencii súdu a pokutám
udeleným znalcom.
Vo veci je určený termín pojednávania na deň 26. 03. 2007 (...).“
Rovnaké skutočnosti, pokiaľ ide o procesné úkony, uvedené vo vyjadrení predsedu
okresného súdu, zistil aj ústavný súd z predloženého spisu okresného súdu sp. zn.
Navyše zistil, že právny zástupca navrhovateľa žiadal 28. januára 2002 okresný súd,
aby ustanovil v konaní znalca (urgencie zaslal aj v apríli a júni 2002).
Právny zástupca sťažovateľov nevyužil možnosť vyjadriť sa k stanovisku okresného
súdu.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 8 C 528/99 dospel
k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Sťažnosť na konanie v tejto veci pôvodne prijímal II. senát ústavného súdu. Pretože
od 28. februára 2007 v súlade s rozvrhom práce na tento rok sa sudca spravodajca Ján Auxt
stal predsedom III. senátu ústavného súdu, veci, v ktorých je sudcom spravodajcom Ján
Auxt, sa prerokúvajú v III. senáte ústavného súdu. Z tohto dôvodu sa táto vec prerokovala
a rozhodla vo veci samej v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.
II.
Sťažovatelia sa podanou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov... a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého
každý má právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), v súlade s ktorou možno
za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu sťažovateľa v konkrétnom
posudzovanom prípade považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému
rozhodnutiu vo veci alebo k odstráneniu jeho právnej neistoty zákonom dovoleným
spôsobom. K vytvoreniu právnej istoty preto dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (III. ÚS 127/03).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu vedenom
pod sp. zn. 8 C 528/99 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný
súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3).
Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet
sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa. Podľa
rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.
Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 8 C 528/99
podľa troch označených základných kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:
1. Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v predmetnom konaní
navrhovateľ uplatňuje proti sťažovateľom nároky vyplývajúce zo zmluvy o dielo.
Z právneho hľadiska vec nie je možné hodnotiť ako zložitú, ako to uviedol okresný
súd, pretože predmet konania má stabilnú právnu úpravu obsiahnutú najmä v zákone
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a jej výklad a používanie
je ustálené v judikatúre všeobecných súdov. Ústavný súd čiastočne pripúšťa skutkovú
zložitosť veci s poukazom na to, že v konaní bolo potrebné vykonať znalecké dokazovanie,
čo ovplyvnilo dĺžku konania, ale na druhej strane však konštatuje, že žiadna skutková
zložitosť veci nemôže ospravedlniť doterajšiu dĺžku tohto konania.
2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,
či v konaní pred označeným porušovateľom práva došlo k zbytočným prieťahom podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd konštatuje, že úkony
sťažovateľov (ako žalovaných) žiadnym právne významným spôsobom neprispeli
k zbytočným prieťahom vo veci. Súdny poplatok za vzájomný návrh síce zaplatili až na
základe výzvy okresného súdu, ale táto skutočnosť nemala vplyv na dĺžku tohto konania.
Ani predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nemal k správaniu sťažovateľov
námietky.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 8 C 528/99. Pokiaľ ide o postup okresného súdu v posudzovanom konaní,
ústavný súd prihliadal na ustanovenie § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, a ďalej na ustanovenie § 100 ods. 1
OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov
tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Ústavný súd konštatuje, že v konaní okresného súdu sa vyskytli v určitých obdobiach
zbytočné prieťahy, v niektorých prípadoch bolo jeho konanie málo efektívne a minulo
sa svojmu účinku.
Okresný súd bol v predmetnej veci nečinný bez akejkoľvek zákonnej prekážky
na začiatku konania, od 15. decembra 1999, keď bol doručený návrh, do 5. októbra 2000,
keď okresný súd vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za návrh pod
následkom zastavenia konania (nečinnosť takmer 10 mesiacov). I keď v inom období
priebežne konal, ústavný súd doterajší postup okresného súdu pri nariaďovaní znaleckého
dokazovania považuje za neefektívny a nesústredený, bez možnosti prispieť k rozhodnutiu
vo veci samej. Aj tento postup okresného súdu spôsobil prieťahy v jeho činnosti, ktoré boli
zistené počas obdobia znaleckého dokazovania. Ide o obdobie od 30. októbra 2003,
keď prvýkrát ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý mu však vzápätí
oznámil, že ho spracovať nemôže. Takisto aj ustanovenie znalkyne 27. januára 2004 malo
vplyv na dĺžku tohto konania, pretože tá oznámila okresnému súdu, že so spracovaním
znaleckého posudku môže začať najskôr v septembri 2004. Okresný súd vo vzťahu k tejto
znalkyni neprijal včas žiadne opatrenia a hoci 18. februára a 8. apríla 2005 vyzval znalkyňu,
aby predložila znalecký posudok a 7. júna 2005 jej uložil aj poriadkovú pokutu, znalecký
posudok bol doručený okresnému súdu až 15. júla 2005. Rovnako to tak bolo i pri
kontrolnom znaleckom dokazovaní, ktoré nariadil uznesením 2. januára 2006, pričom
znalecký posudok bol doručený okresnému súdu až po viacerých výzvach znalca a uložení
poriadkovej pokuty v decembri 2006 (13. decembra 2006).
Pri väčšej sústredenosti mal okresný súd svoju činnosť pri nariadení znaleckého
dokazovania organizovať tak, aby ustanovení znalci mohli znalecké posudky spracovať
v určených lehotách a aby nemusel znalcov vyzývať, ako to bolo v tomto prípade.
Podľa názoru ústavného súdu okresný súd v tomto prípade nevyužil dôsledne a včas
všetky procesné prostriedky smerujúce k tomu, aby znalecké dokazovanie bolo urýchlene
skončené, navyše, keď požiadavka na ustanovenie znalca bola okresnému súdu doručená
ešte v januári 2002. Aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti priznal zbytočné
prieťahy v tomto období.
Ústavný súd tiež konštatoval, že prebiehajúce konanie je stále na súde prvého stupňa
bez rozhodnutia vo veci samej napriek tomu, že od podania návrhu uplynula doba viac ako
7 rokov.
Uvedený postup okresného súdu nesvedčí o tom, že by svoju činnosť organizoval
v súlade s povinnosťou uloženou mu § 100 ods. 1 OSP tak, aby bola vec čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 528/99 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.
Ústavný súd v súlade so svojím rozhodnutím o porušení základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu,
aby vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 528/99 konal bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Sťažovatelia vo svojej sťažnosti nežiadali o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, preto sa touto otázkou ústavný súd nezaoberal.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade
trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným
súdom advokátom JUDr. O. Š. Sťažovatelia prostredníctvom svojho právneho zástupcu
požadovali celkovú úhradu trov konania v sume 37 608 Sk, ktoré bližšie nešpecifikovali.
Ústavný súd pri priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2005, ktorá bola 16 381 Sk
a z toho, že za jeden úkon vykonaný v roku 2006 patrí odmena pre každého sťažovateľa
v sume 2 730 Sk. Základná sadzba tarifnej odmeny bola však znížená o 20 %, pretože išlo
o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“, čo spolu s režijným
paušálom k tomuto úkonu v sume 164 Sk v prípade dvoch sťažovateľov činí táto náhrada
trov za jeden úkon sumu 4 532 Sk. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov. Úhradu sťažovateľom priznal v celkovej sume 9 064 Sk.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. marca 2007