Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 496/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. C. a Ing. E. C., obaja bytom B., zastúpených

advokátom JUDr. O. Š., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. C. a Ing. E. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. septembra

2010 doručená sťažnosť Mgr. M. C. a Ing. E. C. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovatelia uviedli:

„Na Okresnom súde Bratislava V bolo vedené súdne konanie - sp. zn.

v právnej veci navrhovateľa: Ing. J. J., B. proti odporcom: 1) Mgr. M. C., B., 2) Ing. E. C.,

B. o zaplatenie 677.390,90 Sk s príslušenstvom.

Návrh na začatie konania v predmetnej veci bol na Okresný súd Bratislava V podaný

dňa 15.12.1999.“

Sťažovatelia ďalej v sťažnosti popísali priebeh konania v období, ktoré ústavný súd

už posudzoval v konaní vedenom pod sp. zn. z 27. marca 2007, a pokračovali

takto:

«Dňa 13.12.2006 bol Okresnému súdu Bratislava V doručený znalecký posudok

č. 4/2006 zo dňa 30.11.2006 vypracovaný znalcom v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemné

stavby, odhad hodnoty nehnuteľností a odhad hodnoty stavebných prác Doc. Ing. M. B.,

PhD. ...

Sťažovatelia, po doručení výzvy na vyjadrenie, sa... vyjadrili k znaleckému posudku

č. 4/2006 písomným podaním zo dňa 16.04.2007, v ktorom žiadali súd, aby vypracovaný

znalecký posudok v konaní ako dôkaz odmietol, nakoľko znalec nespracovala znalecký

posudok v súlade so svojimi povinnosťami a nezodpovedala na otázky položené súdom,

pričom takto spracovaný znalecký posudok je pre účely konania z pohľadu objektívnych

odpovedí na súdom preskúmavanú vec bez právneho významu.

Na 19.03.2008 bolo Okresným súdom Bratislava V vytýčené pojednávanie. Na tomto

pojednávaní Okresný súd Bratislava V rozhodol vo veci samej.

Proti rozsudku vo veci zo dňa 19.03.2008 podali sťažovatelia prostredníctvom

právneho zástupcu odvolanie podaním zo dňa 21.04.2008.

Výzvou Okresného súdu Bratislava V zo dňa 29.05.2008, ktorá bola doručená

právnemu zástupcovi sťažovateľov dňa 02.06.2008 boli sťažovatelia vyzvaný na zaplatenie

súdneho poplatku za odvolanie.

Krajský súd v Bratislave vytýčil v predmetnej veci pojednávanie na 01.10.2009.

Krajský súd na pojednávaní rozhodol tak, že rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil

súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave sa na Okresnom súde Bratislava V

v predmetnej veci konali tri pojednávania v dňoch 07.04.2010, 21.05.2010 a 23.06.2010.

Na pojednávaní dňa 23.06.2010 Okresný súd Bratislava V rozhodol vo veci samej. Návrh

navrhovateľa zamietol o zaplatenie istiny 14.128.36 € spolu s 6 % úrokom z omeškania od

08.11.2005 zamietol. Rozsudok v časti zaplatenia istiny s príslušenstvom nadobudol

právoplatnosť dňa 08.07.2010. ...

Okresný súd Bratislava V svojim nekonaním, výsledkom ktorého bol takmer 11 rokov

trvajúci spor, porušil nielen právo sťažovateľov zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, v , ale zároveň

konal aj v rozpore so základnými princípmi konania, akými sú hospodárnosť a rýchlosť

konania v zmysle , podľa ktorého „v konaní postupuje

súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla

a účinná.“ Taktiež nerešpektoval , v zmysle

ktorého, „len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.“

Zo strany Okresného súdu Bratislava V došlo vyššie uvedeným postupom k porušeniu

práva sťažovateľov na prejednanie predmetnej veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ...

V zmysle vyššie uvedeného máme za to, že postupom Okresného súdu Bratislava V

v konaní sp. zn. došlo neprimeranému predlžovaniu sporu, keď vec bez zavinenia

účastníkmi konania bola právoplatné rozhodnutá po takmer jedenástich rokoch, pričom vec

bola prejednávaná na dvoch stupňoch konania. ...

Sťažovatelia sú si vedomí existencie a účinnosti

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov, avšak vychádzajú z názoru ústavného súdu, podľa ktorého o porušení základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky súdom, naďalej rozhoduje len Ústavný súd Slovenskej republiky (

8).

Sťažovatelia považujú preto svoju sťažnosť za prípustnú a obracajú sa s ňou na

Ústavný súd Slovenskej republiky. ...

Vychádzajúc zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské

práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva

so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu, žiadame vzhľadom dĺžku konania zapríčinenú

nečinnosťou Okresného súdu Bratislava V priznať primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 7.000.- €.»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. v právnej veci

navrhovateľa: Ing. J. J., B. proti odporcom: 1) Mgr. M. C., B., 2) Ing. E. C., B. o zaplatenie

677.390,90 Sk s príslušenstvom, bolo porušené základné právo sťažovateľov na prejednanie

veci súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

Sťažovateľom sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 7.000,- €, ktoré im je

Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia.

Okresný súd Bratislava V je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho

zastúpenia v sume 446,17 € na účet ich právneho zástupcu JUDr. O. Š., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú

súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto

odmietne (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. a v ňom citovaná ďalšia

judikatúra).

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Hoci to sťažovatelia v sťažnosti neuviedli, ústavný súd konštatuje, že vo veci

prieťahov v označenom konaní na základe sťažnosti sťažovateľov už ústavný súd

rozhodoval.

Nálezom sp. zn. z 27. marca 2007 rozhodol, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil právo sťažovateľov zaručené v

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Dňa 3. septembra 2010 sťažovatelia podali sťažnosť ústavnému súdu opätovne,

pričom ústavný súd zistil, že vo veci bolo meritórne rozhodnuté rozsudkom sp. zn.

z 23. júna 2010. Rozhodnutie, čo sa týka zaplatenia istiny 14 128,36 €

(677 390,90 Sk) s príslušenstvom, teda o tom, čoho sa podľa petitu sťažnosti doručenej

ústavnému súdu sťažovatelia domáhajú, nadobudlo právoplatnosť 8. júla 2010.

V čase podania ústavnej sťažnosti bolo teda namietané konanie právoplatne

skončené. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 3. septembra 2010. Momentom

právoplatného skončenia tohto súdneho konania bol stav právnej neistoty sťažovateľov

odstránený.

Navyše, ústavný súd podotýka, že aj vo veci trov konania okresný súd meritórne

rozhodol uznesením sp. zn. z 27. septembra 2010. Právnemu zástupcovi

sťažovateľov bolo rozhodnutie doručené 1. októbra 2010. Stav právnej neistoty

sťažovateľov bol tým odstránený aj vo vzťahu k trovám konania.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

V rámci ustálenej judikatúry ústavného súdu v tejto oblasti sa ochrana základnému

právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

právu na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje len

vtedy, ak bola na ústavnom súde uplatnená v čase, keď porušenie ešte trvalo (napr.

rozhodnutie sp. zn. , ).

Ústavný súd vo viacerých svojich rozhodnutiach uviedol, že sťažnosť je zjavne

neopodstatnená, ak stav právnej neistoty už netrvá. Preto v danom prípade nemohlo byť

porušené základné právo sťažovateľov zaručené a právo zaručené

ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. novembra 2010