Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 248/07
PDF · 150.54 KB
No categories available
III. ÚS 248/07
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra
2007 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej
prokuratúry v Prešove v konaní o podnete na podanie mimoriadneho dovolania vedenom
pod sp. zn. Kc 67/07 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2007
doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní
o podnete na podanie mimoriadneho dovolania vedenom pod sp. zn. Kc 67/07.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 10. marca 2007 napadol podaním
na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)
rozsudok Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) zo 6. apríla 2005 vydaný
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 549/99 a rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“) z 9. marca 2006 vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Co 216/05.
V prvostupňovom i odvolacom konaní uvedených súdov sa rozhodovalo o nároku
sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu verejnej moci. Svojím
podaním sťažovateľ žiadal generálneho prokurátora, aby podal proti uvedeným súdnym
rozhodnutiam mimoriadne dovolanie. Podnet sťažovateľa generálna prokuratúra postúpila
na vybavenie krajskej prokuratúre. Prokurátor krajskej prokuratúry listom z 9. mája 2007
sťažovateľovi oznámil, že jeho podnet ako nedôvodný odložil. Sťažovateľ podal generálnej
prokuratúre opakovaný podnet z 20. mája 2007, tá však nevykonala žiadne opatrenia
na odstránenie porušenia zákona či iných všeobecne záväzných právnych predpisov, pretože
postup krajskej prokuratúry považovala za správny a zákonný. S týmto oboznámila
sťažovateľa listom z 12. júna 2007.
Porušenie svojich označených základných práv sťažovateľ vidí v tom, že orgán
prokuratúry „odmietnutím, resp. neposkytnutím mi kvalifikovanej právnej ochrany
podľa ods. 1/, čl. 46 Ústavy SR v kontexte s ods. 1/, čl. 6 Dohovoru ma zbavil prístup
k spravodlivosti, keďže z jeho viny nemohol môj prípad posúdiť dovolací súd“.
Sťažovateľ žiada, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd
nálezom rozhodol takto:
„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 1/, čl. 46 Ústavy SR
a ods. 1/, čl. 6 Dohovoru odložením jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania ako
nedôvodného a tým následne aj neumožnením mu súdnej ochrany pred Najvyšším súdom SR
v dovolacom konaní prostredníctvom Generálneho prokurátora SR v súdnom konaní
vedenom na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. 8C 549/99, porušené boli.
2. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 150 tis. Sk /slovom
stopäťdesiattisíc korún slovenských/, ktoré je mu povinná Krajská prokuratúra v Prešove
uhradiť najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.
3. Ukladá Krajskej prokuratúre v Prešove uhradiť trovy tohto konania na označený
účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho
rozhodnutia.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv
alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej
zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným
zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd podľa čl. 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd
príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené
alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným
postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je
preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť
po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 66/02, I. ÚS 56/03, IV. ÚS 71/05), resp. pri ktorej je
zjavná absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou
na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto
práva alebo slobody na strane druhej (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 138/02
a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).
Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení nesk. predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí
orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov
v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať
opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných
zákonov výlučne príslušné iné orgány.
Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor
povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona
alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu
na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť
do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie ktorých je
podľa zákona oprávnený.
Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre nemožno vyvodiť povinnosť vyhovieť
podanému podnetu. Ústavný súd poznamenáva, že posúdenie podnetu je vo výlučnej
právomoci prokurátora (mutatis mutandis I. ÚS 98/97, II. ÚS 55/98). Z oprávnenia
prokurátora na vykonanie opatrenia nemožno vyvodiť právo na výsledok vybavenia
podnetu, ktorý by zodpovedal predstave sťažovateľa (II. ÚS 88/99, II. ÚS 168/03,
Zákon o prokuratúre neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by oprávňovalo fyzickú
osobu alebo právnickú osobu na to, aby na základe jej podnetu musel generálny prokurátor
podať mimoriadne dovolanie, inak povedané, že by podnetu musel vyhovieť. Podanie
mimoriadneho dovolania podľa § 243e a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov je vo výlučnej dispozícii generálneho
prokurátora. Osoba, ktorá podnet podala, má právo len na to, aby bola o vybavení svojho
podnetu vyrozumená. Toto právo však nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú
právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pretože nebráni sťažovateľovi v prístupe
k uplatneniu svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. V danom prípade ide o právnu
možnosť, ktorá spočíva v právnej úvahe generálneho prokurátora (resp. krajského
prokurátora konajúceho v jeho mene), ktorého úvahu nemožno nahradiť konaním,
resp. príkazom iného orgánu verejnej moci (IV. ÚS 28/06). Rovnaký záver platí aj pokiaľ
ide o vzťah postupu prokuratúry a obsahu práva na spravodlivé súdne konanie
garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru,
že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označeným rozsudkom okresného
súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označených
základných práv sťažovateľa, keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo
(právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu (podľa jeho predstáv) na podanie mimoriadneho
dovolania zo strany generálneho prokurátora (mutatis mutandis I. ÚS 38/02, I. ÚS 43/07).
V okolnostiach prípadu sťažovateľovi krajská prokuratúra listom z 9. mája 2007
oznámila, že na základe jeho podnetu z 10. marca 2007 nebude podané mimoriadne
dovolanie a náležite mu vysvetlila dôvody takéhoto postupu. Tým bol podnet sťažovateľa
na podanie mimoriadneho dovolania v primeranej dobe riadne vybavený, a teda zjavne
nedošlo k porušeniu sťažovateľových práv.
Z uvedených dôvodov ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľa za zjavne
neopodstatnenú. Vzhľadom na to sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa
formulovanými v petite podanej sťažnosti nezaoberal. Rovnako z dôvodov zjavnej
bezúspešnosti uplatňovania sťažovateľom označených základných práv ústavný súd
nevyzval sťažovateľa na doplnenie podanej sťažnosti o povinné náležitosti požadované
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. septembra 2007