Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 248/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. septembra

2007 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva zaručeného a práva zaručeného

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej

prokuratúry v Prešove v konaní o podnete na podanie mimoriadneho dovolania vedenom

pod sp. zn. Kc 67/07 a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2007

doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajskej prokuratúry v Prešove (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní

o podnete na podanie mimoriadneho dovolania vedenom pod sp. zn. Kc 67/07.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 10. marca 2007 napadol podaním

na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

rozsudok Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) zo 6. apríla 2005 vydaný

v konaní vedenom pod sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“) z 9. marca 2006 vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. .

V prvostupňovom i odvolacom konaní uvedených súdov sa rozhodovalo o nároku

sťažovateľa na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím orgánu verejnej moci. Svojím

podaním sťažovateľ žiadal generálneho prokurátora, aby podal proti uvedeným súdnym

rozhodnutiam mimoriadne dovolanie. Podnet sťažovateľa generálna prokuratúra postúpila

na vybavenie krajskej prokuratúre. Prokurátor krajskej prokuratúry listom z 9. mája 2007

sťažovateľovi oznámil, že jeho podnet ako nedôvodný odložil. Sťažovateľ podal generálnej

prokuratúre opakovaný podnet z 20. mája 2007, tá však nevykonala žiadne opatrenia

na odstránenie porušenia zákona či iných všeobecne záväzných právnych predpisov, pretože

postup krajskej prokuratúry považovala za správny a zákonný. S týmto oboznámila

sťažovateľa listom z 12. júna 2007.

Porušenie svojich označených základných práv sťažovateľ vidí v tom, že orgán

prokuratúry „odmietnutím, resp. neposkytnutím mi kvalifikovanej právnej ochrany

podľa ods. 1/, SR v kontexte s ods. 1/, Dohovoru ma zbavil prístup

k spravodlivosti, keďže z jeho viny nemohol môj prípad posúdiť dovolací súd“.

Sťažovateľ žiada, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd

nálezom rozhodol takto:

„1. Vyslovuje, že základné a ľudské práva I. K. K. podľa ods. 1/, SR

a ods. 1/, čl. 6 Dohovoru odložením jeho podnetu na podanie mimoriadneho dovolania ako

nedôvodného a tým následne aj neumožnením mu súdnej ochrany pred Najvyšším súdom SR

v dovolacom konaní prostredníctvom Generálneho prokurátora SR v súdnom konaní

vedenom na Okresnom súde v Bardejove pod č. k. , porušené boli.

2. Priznáva I. K. K. spravodlivé finančné zadosťučinenie vo výške 150 tis. Sk /slovom

stopäťdesiattisíc korún slovenských/, ktoré je mu povinná Krajská prokuratúra v Prešove

uhradiť najneskôr do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia.

3. Ukladá Krajskej prokuratúre v Prešove uhradiť trovy tohto konania na označený

účet právneho zástupcu sťažovateľa, a to do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho

rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd je podľa oprávnený rozhodovať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd podľa čl. 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nie je ústavný súd

príslušný, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené

alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je

preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, , ), resp. pri ktorej je

zjavná absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo slobodou

na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto

práva alebo slobody na strane druhej (mutatis mutandis rozhodnutie sp. zn.

a v ňom citovaná ďalšia judikatúra).

Podľa o prokuratúre v znení nesk. predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí

orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov

v rozsahu vymedzenom zákonom aj na základe podnetu, pričom je oprávnený vykonať

opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných

zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 35 ods. 1 zákona o prokuratúre pri vybavovaní podnetu je prokurátor

povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona

alebo iného všeobecne záväzného predpisu, či sú splnené podmienky na podávanie návrhu

na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť

do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie ktorých je

podľa zákona oprávnený.

Z citovaných ustanovení zákona o prokuratúre nemožno vyvodiť povinnosť vyhovieť

podanému podnetu. Ústavný súd poznamenáva, že posúdenie podnetu je vo výlučnej

právomoci prokurátora (mutatis mutandis , ). Z oprávnenia

prokurátora na vykonanie opatrenia nemožno vyvodiť právo na výsledok vybavenia

podnetu, ktorý by zodpovedal predstave sťažovateľa (, ,

).

Zákon o prokuratúre neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by oprávňovalo fyzickú

osobu alebo právnickú osobu na to, aby na základe jej podnetu musel generálny prokurátor

podať mimoriadne dovolanie, inak povedané, že by podnetu musel vyhovieť. Podanie

mimoriadneho dovolania podľa a nasledujúcich Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov je vo výlučnej dispozícii generálneho

prokurátora. Osoba, ktorá podnet podala, má právo len na to, aby bola o vybavení svojho

podnetu vyrozumená. Toto právo však nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú

právnu ochranu podľa , pretože nebráni sťažovateľovi v prístupe

k uplatneniu svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. V danom prípade ide o právnu

možnosť, ktorá spočíva v právnej úvahe generálneho prokurátora (resp. krajského

prokurátora konajúceho v jeho mene), ktorého úvahu nemožno nahradiť konaním,

resp. príkazom iného orgánu verejnej moci (). Rovnaký záver platí aj pokiaľ

ide o vzťah postupu prokuratúry a obsahu práva na spravodlivé súdne konanie

garantovaného čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vychádzajúc zo svojej stabilizovanej judikatúry ústavný súd dospel k záveru,

že nevyužitím práva generálneho prokurátora podať proti označeným rozsudkom okresného

súdu a krajského súdu mimoriadne dovolanie nemohlo dôjsť k porušeniu označených

základných práv sťažovateľa, keďže platná zákonná úprava nezakladá sťažovateľovi právo

(právny nárok) na vyhovenie jeho podnetu (podľa jeho predstáv) na podanie mimoriadneho

dovolania zo strany generálneho prokurátora (mutatis mutandis , ).

V okolnostiach prípadu sťažovateľovi krajská prokuratúra listom z 9. mája 2007

oznámila, že na základe jeho podnetu z 10. marca 2007 nebude podané mimoriadne

dovolanie a náležite mu vysvetlila dôvody takéhoto postupu. Tým bol podnet sťažovateľa

na podanie mimoriadneho dovolania v primeranej dobe riadne vybavený, a teda zjavne

nedošlo k porušeniu sťažovateľových práv.

Z uvedených dôvodov ústavný súd považuje sťažnosť sťažovateľa za zjavne

neopodstatnenú. Vzhľadom na to sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa

formulovanými v petite podanej sťažnosti nezaoberal. Rovnako z dôvodov zjavnej

bezúspešnosti uplatňovania sťažovateľom označených základných práv ústavný súd

nevyzval sťažovateľa na doplnenie podanej sťažnosti o povinné náležitosti požadované

.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. septembra 2007