Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 8/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2007

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť Ing. S. T., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. M.,

Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo Ing. S. T., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Ing. S. T. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. S. T. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 10 633 Sk

(slovom desaťtisícšesťstotridsaťtri slovenských korún), ktorú je Krajský súd v Bratislave

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. M. M., B., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti Ing. S. T. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

zo 4. januára 2007 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. S. T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

vidí sťažovateľ v nasledovne opísanom skutkovom stave.

Sťažovateľ je účastníkom konania vedeného krajským súdom pod sp. zn.

, predmetom ktorého je nárok na uznanie jeho invalidity a následne priznanie

invalidného dôchodku, pričom súdnemu konaniu predchádzalo uplatňovanie si nároku voči

S. p., B. (ďalej len „s. p.“). Krajskému súdu bol 14. júna 2004 postúpený spis sťažovateľa

týkajúci sa neuznania jeho invalidity, ktorú si uplatnil 22. decembra 2003. Následne krajský

súd nariadil vo veci pojednávania a nariadil vyšetrenie zdravotného stavu sťažovateľa,

pričom spis bol viackrát predkladaný posudkovému lekárovi, ktorý je podľa názoru

sťažovateľa osobou závislou od odporcu v konaní – s. p.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že krajský súd bol v období od 15. decembra 2004

do 11. novembra 2005 v tejto veci úplne nečinný, navyše v predmetnom konaní nebolo

dosiaľ vydané ani prvostupňové rozhodnutie a daná vec sa po takmer dva a pol roku

konania nachádza v tej istej dôkaznej a procesnej situácii ako na začiatku. Sťažovateľ podal

viacero sťažností na prieťahy v konaní (naposledy 24. júla 2006), pričom podpredseda

krajského súdu v odpovedi č. Spr. 2187/06 z 21. augusta 2006 uviedol, že sťažnosť „... nie

je dôvodná a je neopodstatnená“.

3. Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní krajského súdu vedenom pod sp. zn. a prikázal krajskému súdu konať

v uvedenej veci bez prieťahov. Zároveň sťažovateľ žiada priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 100 000 Sk. Podaním z 5. júla 2007 zvýšil požadovanú výšku

finančného zadosťučinenia na sumu 300 000 Sk.

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnil tým,

že: „ (...) V dôsledku nesprávneho a protiústavného postupu krajského súdu je sťažovateľ

neprimerane dlhý čas vystavený značnej právnej neistote. Sťažovateľ žije už vyše dvoch

rokoch v krutej sociálnej neistote pričom počas tohto času nezískal ani len víziu konečného

rozhodnutie vo veci. Pocity krivdy a zúfalstva, ktoré sú spôsobené prieťahmi v konaní

krajského súdu, sťažovateľ aj s prihliadnutím na svoj zlý zdravotný stav znáša zle.

Negatívne pocity vyvolané postupom krajského súdu spôsobujú sťažovateľovi permanentný

stres a vyvolávajú v ňom pochybnosti o plnení si funkcií štátu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci 5. apríla 2007 písomne vyjadril

krajský súd (sp. zn. Spr. 3098/2007) a 5. júla 2007 k jeho vyjadreniu zaujal stanovisko

právny zástupca sťažovateľa.

4.1 Predsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení uviedla: „.... vo veci sp. zn.

je zákonnou sudkyňou JUDr. E. K. Rozhodnutie s. p. bolo dňa 25. 10. 2006

potvrdené.“ K prieťahom vo veci sp. zn. sa nevyjadrila.

4.2 Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu krajského

súdu okrem iného uviedol: (...)«Príčinou vzniknutej situácie je najmä nesprávnosť,

zdĺhavosť a zjavná neefektívnosť postupu porušovateľa – krajského súdu, v konaní

. Uvedené celkom zjavne vyplýva z odôvodnenia rozsudku najvyššieho súdu,

ktorý okrem iného konštatoval... “Keďže navrhovateľ namietal, že posúdenie jeho

zdravotného stavu nebolo objektívne, lebo posudkoví lekári sú závislí na odporkyni, bolo

povinnosťou odporkyne vysporiadať sa aj s touto jeho námietkou a nariadiť na zistenie

a posúdenie jeho zdravotného stavu znalecké dokazovanie znalcom z odboru zdravotníctva.

Takéto dokazovanie však v danej veci vykonané nebolo“.»

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať

ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označených článkov

a dohovoru. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu

predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie veci (napr. , ).

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomnosti, vyjadrení

účastníkov konania a spisu krajského súdu sp. zn. zistil nasledovný priebeh

a stav konania:

Sťažovateľ v právnom postavení navrhovateľa podal 13. apríla 2004 prostredníctvom

odporcu s. p. krajskému súdu návrh na preskúmanie rozhodnutia vo veci dôchodkového

poistenia - uznania invalidity. Tomuto návrhu predchádzala jeho žiadosť z 22. decembra

2003 o uznanie invalidity a nárokov z toho plynúcich, ktorú s. p. rozhodnutím z 8. marca

2004 zamietla.

Krajský súd 14. júna 2004 začal konanie vo veci pod sp. zn. .

Dňa 6. augusta 2004 bol krajským súdom nariadený termín pojednávania na

22. september 2004, na ktorom bol vypočutý navrhovateľ aj odporca. Pojednávanie bolo

odročené za účelom prešetrenia zdravotného stavu a pracovnej schopnosti navrhovateľa

posudkovým lekárom.

Navrhovateľ 28. septembra 2004 doručil krajskému súdu výsledky pooperačných

kontrolných vyšetrení.

Krajský súd 4. októbra 2004 zaslal posudkovému lekárovi spis za účelom

vypracovania posudku.

Posudkový lekár sociálneho poistenia 22. októbra 2004 zaslal krajskému súdu

posudkový spis vo veci neuznania invalidity navrhovateľa.

Dňa 22. októbra 2004 bol krajským súdom nariadený termín pojednávania na

15. december 2004, na ktorom bol vypočutý navrhovateľ aj odporca. Pojednávanie bolo

odročené za účelom predloženia výsledkov vyšetrení navrhovateľa počas jeho

hospitalizácie.

Navrhovateľ 5. januára 2005 doručil krajskému súdu výsledky vyšetrení počas jeho

pobytu v nemocnici.

Krajský súd 11. novembra 2005 požiadal posudkového lekára o doplnenie posudku

zdravotného stavu navrhovateľa.

Posudkový lekár sociálneho poistenia 20. januára 2006 zaslal krajskému súdu

posudkový spis vo veci neuznania invalidity navrhovateľa.

Dňa 17. februára 2006 bol krajským súdom nariadený termín pojednávania na

19. marec 2006.

Navrhovateľ 8. marca 2006 požiadal krajský súd o odročenie nariadeného súdneho

pojednávania 15. marca 2006 z dôvodu práceneschopnosti a zároveň priložil lekárske

správy o jeho zdravotnom stave za posledné obdobie.

Dňa 15. marca 2006 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktoré sa

nedostavil navrhovateľ, ktorý sa ospravedlnil a žiadal o odročenie pojednávania. Krajský

súd pojednávanie odročil na neurčito.

Dňa 23. marca 2006 bol krajským súdom nariadený termín pojednávania na 12. apríl

2006.

Dňa 12. apríla 2006 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie za prítomnosti

navrhovateľa a odporcu. Krajský súd pojednávanie odročil za účelom doplnenia

dokazovania.

Krajský súd 19. mája 2006 požiadal posudkového lekára o doplnenie posudku

zdravotného stavu navrhovateľa podľa posledných vyšetrení v lehote 60 dní.

Krajský súd 8. augusta 2006 vyzval posudkového lekára na doplnenie posudku

zdravotného stavu navrhovateľa.

Posudkový lekár sociálneho poistenia 11. augusta 2006 zaslal krajskému súdu

posudkový spis vo veci neuznania invalidity navrhovateľa.

Dňa 25. septembra 2006 bol krajským súdom nariadený termín pojednávania na

25. október 2006.

Dňa 25. októbra 2006 krajský súd uskutočnil súdne pojednávanie za prítomnosti

navrhovateľa a odporcu. Navrhovateľ žiadal o vykonanie dokazovania nezávislým

posudkovým lekárom. Krajský súd rozhodol rozsudkom vo veci samej, ktorým potvrdil

rozhodnutie s. p.

Navrhovateľ prevzal rozsudok krajského súdu 23. decembra 2006 a 8. januára 2007

podal proti nemu odvolanie.

Dňa 12. januára 2007 dal sudca kancelárii pokyn na predloženie spisu Najvyššiemu

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Najvyšší súd 17. januára 2007 prevzal súdny spis krajského súdu.

Najvyšší súd 29. mája 2007 rozsudkom sp. zn. zmenil rozhodnutie

krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie s. p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 8. júna 2007 dal sudca kancelárii pokyn na doručenie rozsudku najvyššieho súdu

sp. zn. účastníkom konania.

Sudca dal kancelárii pokyn na vrátenie posudkového spisu s. p.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

1. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo zaručené v dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu ().

V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

1.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania je

posúdenie nároku sťažovateľa na priznanie invalidity a invalidného dôchodku, t. j. ide

o existenčnú vec, o agendu sociálnej starostlivosti, kde sa predpokladá osobitná pozornosť

decíznych orgánov verejnej moci venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol

naplnený účel príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo okrem iného znamená, že

všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prerokovaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. ,

, ).

1.2 Z hľadiska súdneho prieskumu sa konanie začalo podaním návrhu na

preskúmanie rozhodnutia vo veci dôchodkového poistenia - neuznania invalidity krajskému

súdu 14. júna 2004, ktorý rozsudkom z 25. októbra 2006 č. k. -59 potvrdil

rozhodnutie s. p. Na odvolanie sťažovateľa najvyšší súd zmenil toto rozhodnutie rozsudkom

z 29. mája 2007 sp. zn. , ktorý zrušil rozhodnutie s. p. z 8. marca 2004 a vec jej

vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 18. júna 2007.

1.3 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom

prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú pre rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie o preskúmanie rozhodnutia

vo veci uznania invalidity nehodnotil ako právne zložité konanie.

1.4 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľ sa nepodieľal na prieťahoch

v konaní.

1.5 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup krajského súdu, ústavný súd vychádzal nielen z hľadiska

sťažovateľom namietaného obdobia zbytočných prieťahov, ale aj z hľadiska celkového

priebehu posudzovaného konania. V tomto ohľade zistil, že konanie vedené krajským

súdom až do vyhlásenia rozsudku trvalo viac ako 3 roky a 2 mesiace. Počas tejto doby bol

krajský súd absolútne nečinný v období od 15. decembra 2004 do 11. novembra 2005.

Navyše konanie krajského súdu spočívalo iba v komunikácii s posudkovými lekármi

odporcu napriek tomu, že sťažovateľ namietal aj ich neobjektívne posúdenie jeho

zdravotného stavu z dôvodu, že sú závislí od s. p. (uvedenú okolnosť v prospech postoja

sťažovateľa nakoniec konštatoval aj najvyšší súd vo svojom zmeňujúcom rozsudku, pozn.

ústavného súdu). Ústavný súd hodnotí obdobie absolútnej nečinnosti od 15. decembra 2004

do 11. novembra 2005 ako zbytočný prieťah v trvaní takmer 11 mesiacov.

2. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, tak ako to je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

3. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodol rozsudkom, nebolo možné

vyhovieť ďalšej časti petitu sťažovateľa, aby ústavný súd podľa

a podľa prikázal krajskému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov, preto v tejto časti sťažnosti nevyhovel tak, ako je uvedené

v bode 4 výroku.

4. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj

primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde).

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 300 000 Sk.

Svoju žiadosť odôvodnil tým, že prieťahmi v konaní je už viac ako tri roky vystavený

značnej právnej neistote v zásadnej a pre neho existenčnej otázke. Jeho perspektíva

„uzavretia veci“, a teda vyriešenia jeho bytostne dôležitej sociálnej otázky je, žiaľ, v júli

2007 v podstate identická ako bola v januári 2004, resp. v lete 2003.

Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníka

konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa nie je dostatočným

zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať mu aj

finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré

podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv

sťažovateľa (pozri body 1.1 až 1.5 tejto časti), ako aj na predmet konania považuje za

primerané v sume 30 000 Sk.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2.

5. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnému sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a príprava

zastupovania, písomné podanie z 23. októbra 2006. Odmena za jeden úkon právnych služieb

(v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov) za rok

2006 je jedna šestina z výpočtového základu 16 381 Sk, t. j. 2 730 Sk a dvakrát režijný

paušál 164 Sk. Priznaná odmena za dva úkony vykonané v roku 2006 zvýšená o 19 % dane

z pridanej hodnoty činí 6 887 Sk. Odmena za jeden úkon za rok 2007 je jedna šestina

z výpočtového základu 17 822, t. j. 2 970 Sk a režijný paušál 178 Sk. Priznaná odmena

zvýšená o 19 % dane z pridanej hodnoty činí 3 746 Sk. Za poskytnuté právne služby

v konaní pred ústavným súdom patrí advokátovi odmena v celkovej sume 10 633 Sk.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2007