Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 23/07

Legal thesis Official

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2007

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti A. H., Z., zastúpenej advokátom Mgr. P. G., M., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom

päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý

zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. A. H. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 6 296 Sk (slovom

šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica

p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta Mgr. P. G., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 5. marca 2007

doručená sťažnosť A. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľka uviedla, že Štátne notárstvo B. (ďalej len „štátne notárstvo“) prejednalo

majetok po jej nebohom otcovi R. M. pod sp. zn. D 1001/83 a vo veci 23. mája 1984

vydalo rozhodnutie. Sťažovateľka podaním z 1. februára 1992 adresovaným štátnemu

notárstvu žiadala o dodatočné prerokovanie novoobjaveného majetku po svojom otcovi –

vyporiadanie poľnohospodárskej pôdy. Podľa tvrdení sťažovateľky v dedičskom konaní

dochádza od začiatku k prieťahom, na ktoré svojimi sťažnosťami opakovane poukazovala.

Vec bola postupne pridelená trom súdnym komisárom. Sťažovateľka bola v konaní súdnou

komisárkou nesprávne informovaná o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyporiadanie

dedičstva a preto bola vec pre nekompetentnosť a spôsobené prieťahy súdnej komisárke

odňatá. Ani po viac ako 15 rokoch od podania návrhu na dodatočné prerokovanie majetku

patriaceho do dedičstva nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -9

z 21. marca 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania

oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd

podľa o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania.

Na základe výzvy ústavného súdu predložil 5. apríla 2007 predseda okresného súdu

vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. Spr 4005/2007, ktoré obsahovalo iba chronológiu úkonov

uskutočnených súdnymi komisármi, pričom stanovisko k sťažnosti ani iné skutočnosti

predseda okresného súdu vo vyjadrení neuviedol.

Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil

nasledovný priebeh konania:

Sťažovateľka podala 4. februára 1992 bývalému štátnemu notárstvu návrh

na vyporiadanie novoobjavenej poľnohospodárskej pôdy, ktorá nebola zahrnutá

do dedičstva po nebohom R. M. v konaní vedenom pod sp. zn. D 1001/83. Prerokovanie

dedičstva urgovala 12. novembra 1992. Uznesením okresného súdu sp. zn. Spr. 28/93

z 5. januára 1993 bola vec (v súvislosti s prechodom dedičskej agendy zo štátnych

notárstiev na okresné súdy) pridelená okresnému súdu do senátu 13 C. Dňom 19. apríla

1993 začalo dedičské konanie na okresnom súde bez návrhu. Poverený súdny komisár

JUDr. P. J. vyzval 10. decembra 1993 sťažovateľku na predloženie dokladov

preukazujúcich vlastnícke právo poručiteľa k nehnuteľnostiam (sťažovateľka ho zaslala

27. decembra 1993) a 6. júla 1994 nariadil pojednávanie na prerokovanie dedičstva

na 24. august 1994. Súdny komisár uznesením č. k. -96 z 30. augusta 1994

rozhodol, že konanie o dodatočne objavenom dedičstve zastavuje. Uznesenie bolo

expedované 8. decembra 1994. Proti uzneseniu podala sťažovateľka 2. januára 1995

odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením

č. k. -99 z 23. júna 1995 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Súdny komisár vyzval 27. októbra 1995 sťažovateľku na doplnenie

podaného návrhu a vyžiadal si z okresného súdu spis sp. zn. D 514/81. Sťažovateľka podala

súdnemu komisárovi nový návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva 28. novembra 1995,

ktorý doplnila 4. decembra 1995.

Uznesením predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 746/96 bola 22. mája 1996 vec

sp. zn. pridelená na vybavenie súdnej komisárke JUDr. A. M. Súdna

komisárka 15. októbra 1997 vyzvala sťažovateľku na doplnenie návrhu, avšak tá na výzvu

nereagovala. Následne 1. decembra 1998 jej bola zaslaná ďalšia výzva na doplnenie podania

pod hrozbou zastavenia konania. Sťažovateľka 1. februára 1999 požiadala o predĺženie

lehoty na doplnenie podania, 29. marca 1999 oznámila súdnej komisárke, že podklady pre

konanie sú na identifikácii na Geodézii v B. a budú okresnému súdu postúpené. Vzhľadom

na to, že sťažovateľka nereagovala na ďalšiu výzvu na doplnenie podania z 2. septembra

1999, bola za účelom upresnenia návrhu predvolaná na notársky úrad na 19. október 1999,

kde svoj návrh zobrala v celom rozsahu späť. V spise sa nachádza koncept uznesenia

o zastavení konania, ktorý nebol vyhotovený a doručený účastníkom konania. V období od

12. novembra 1999 do mája 2004 vo veci neboli súdnou komisárkou vykonávané žiadne

úkony spojené s prerokovaním dedičstva. Dňa 6. augusta 2002 sťažovateľka poskytla súdnej

komisárke ďalšie informácie o majetku a 27. novembra 2002 do spisu nahliadla.

Sťažovateľka splnomocnila na zastupovanie v dedičskom konaní advokáta JUDr. J. M. Spis

bol na požiadanie zaslaný okresnému súdu 22. mája 2003. Okresný súd Brezno požiadal

21. mája 2004 súdnu komisárku o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní

a o žiadosť o pridelenie veci inému súdnemu komisárovi, ktoré mu zaslala 31. mája 2004.

Zastupujúci predseda okresného súdu, po oboznámení sa s úkonmi vykonanými vo veci,

listom sp. zn. Spr 4045/2004 z 24. augusta 2004 upozornil súdnu komisárku na prieťahy

a potrebu plynulo pokračovať v konaní. Sťažovateľka listom zo 6. a z 26. novembra 2004

požiadala súdnu komisárku o nariadenie termínu prerokovania dedičstva. Na notárskom

úrade sa 14. decembra 2004 uskutočnilo pojednávanie v dedičskej veci po neb. R. M.

Osvedčenie o dedičstve sp. zn. , D not 424/96 bolo vydané 15. februára 2005.

Sťažovateľka sa proti nemu odvolala 22. februára 2005 a na základe toho bol spis

predložený okresnému súdu. V období od marca do júna 2005 zisťoval tak okresný súd, ako

aj Okresný súd Brezno údaje o dedičskom konaní po poručiteľke E. M., rod. F., M. G. a R.

M. Okresný súd Brezno zaslal 25. mája 2005 okresnému súdu právoplatné osvedčenie

o dedičstve po poručiteľke H. M., rod. F. Okresný súd oznámil Okresnému súdu Brezno, že

dedičské konanie po R. M. nie je ukončené pretože vyšli najavo nové skutočnosti a dôjde

k zmene okruhu dedičov. Okresný súd vrátil vec súdnej komisárke 6. júna 2005 na ďalšie

konanie z dôvodu, že na pojednávaní o dedičstve neboli prítomní a osvedčenie o dedičstve

nebolo vydané právnym nástupcom zákonnej a závetnej dedičky. Na notárskom úrade bola

22. septembra 2005 vypočutá sťažovateľka a 24. októbra 2005 dediči po neb. R. M. Spis bol

18. novembra 2005 vyžiadaný predsedníčkou okresného súdu k sťažnosti na prieťahy

v konaní, ktorú podala sťažovateľka. Na notárskom úrade boli 14. marca 2006 opätovne

vypočutí dediči po neb. R. M. Vyjadrenie k dedičstvu zaslala 24. marca 2006 Š. O.

(zomrela 17. septembra 2006). Súdna komisárka 8. júna 2006 u sťažovateľky zisťovala, či

dostala vyjadrenie z okresného súdu. U súdnej komisárky bola 6. októbra 2006 opätovne

vypočutá sťažovateľka s tým, že pojednávanie bude pokračovať v závislosti od vyjadrenia

JUDr. B. V., sudkyne Okresného súdu Brezno, a upresnenia dedičov po neb. Š. O. JUDr. B.

V. vyžiadala spis od konajúcej notárky a následne v úradnom zázname z 2. novembra 2006

uviedla, že notárka napriek upozorneniu svojou nekompetentnosťou spôsobuje prieťahy

v konaní, a preto vykonaním úkonov v konaní o dedičstve bude poverený iný notár podľa

rozvrhu práce. Opatrením predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 2386/06-257 zo 6. novembra

2006 bola vec odňatá JUDr. A. M. a poverením okresného súdu zo 14. novembra 2006 sa

súdnou komisárkou stala JUDr. D. V. Na požiadanie 10. januára 2007 predložila dedičský

spis okresnému súdu. Dňa 15. februára 2007 spísala súdna komisárka so sťažovateľkou

(ktorá sa dostavila bez predvolania) záznam do notárskej kancelárie. Spis bol opätovne

zaslaný okresnému súdu 4. apríla 2007, ktorý spracoval vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky

a 24. apríla 2007 ho predložil ústavnému súdu

II.

1. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,

v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (), pričom k vytvoreniu stavu

právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu

(). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu

odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje

k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu práva upraveného v a dohovoru ústavný

súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

A. Predmetom posúdenia v uvedenom konaní je dedičské konanie a v rámci neho

postup súdneho komisára, ktoré sa osobitne nelíši od obdobných konaní tohto druhu.

Ústavný súd zo sťažnosti ani z predloženého spisu nezistil žiadne okolnosti, ktoré by

odôvodňovali záver o právnej alebo skutkovej zložitosti veci.

B. Pri hodnotení druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľky ako

účastníčky konania a dospel k záveru, že toto zásadným spôsobom prispelo k prieťahom

v konaní. Sťažovateľka v priebehu doterajšieho konania pri prerokúvaní dedičstva

neposkytla súdnym komisárom úplné údaje o nehnuteľnostiach, uskutočňovala rozporuplné

procesné úkony, keď z vlastnej iniciatívy a opakovane spresňovala návrh na prerokovanie

dedičstva, na konkrétnu výzvu súdnej komisárky z 15. októbra 1997 však nereagovala. Pri

ďalšej výzve súdnej komisárky z 1. decembra 1998 požiadala o predĺženie lehoty

na predloženie dokladov, doklady napriek tomu nepredložila, nereagovala ani na výzvu

z 2. septembra 1999. V dôsledku toho bola predvolaná na vypočutie na notársky úrad

19. októbra 1999, kde svoj návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva zobrala v celom

rozsahu späť. Sťažovateľka poskytla súdnej komisárke ďalšie informácie o majetku

6. augusta 2002, 27. novembra 2002 nahliadla do spisu a následne 18. februára 2003

splnomocnila na zastupovanie komerčného právnika JUDr. J. M. V novembri 2004

opakovane žiadala o urýchlenie dedičského konania. V osvedčení o dedičstve

sp. zn. , D not 424/96 z 15. februára 2005, v rámci ktorého bola uzavretá

dohoda o vyporiadaní dedičstva, sa sťažovateľka vzdala práva na podanie žiadosti

o pokračovanie v konaní o dedičstve, následne 22. februára 2005 podala proti rozhodnutiu

odvolanie, v ktorom uvádza, že dohodu podpísala pod nátlakom, ktorý bol na ňu vyvíjaný.

Napriek pochybeniam súdnej komisárky, ktoré vyústili do odňatia veci a jej pridelenia inej

súdnej komisárke, je potrebné aj správanie sťažovateľky považovať za také, ktoré výrazným

spôsobom prispelo k doterajšej dĺžke konania o prerokúvanom dedičstve.

C. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo

k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd už

v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako

súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť

zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd ().

V konaní v uvedenej veci sa v posudzovanom období vystriedali traja súdni komisári.

V ich postupe ústavný súd zistil obdobia nečinnosti, keď sa v konaní riadne nepokračovalo

bez toho, aby tomu bránila zákonná prekážka. Dedičské konanie začalo 4. februára 1992

podaním návrhu sťažovateľkou na vtedajšie štátne notárstvo. V súvislosti s prechodom

dedičskej agendy na okresné súdy bola vec pridelená podľa rozvrhu práce na rok 1993

súdnemu komisárovi JUDr. P. J., ktorý 10. decembra 1993, t. j. po viac ako 22 mesiacoch

vyzval sťažovateľku na predloženie dokladov preukazujúcich vlastnícke právo poručiteľa

k nehnuteľnostiam. Sťažovateľka predložila požadované doklady súdnemu komisárovi

27. decembra 1993, ktorý pojednávanie na prerokovanie dedičstva nariadil po 6 mesiacoch

na 24. augusta 1994 a konanie o dodatočne objavenom dedičstve uznesením

sp. zn. , D not 690/93 z 30. augusta 1994 zastavil (expedované 8. decembra

1994). Proti uzneseniu o zastavení konania podala sťažovateľka 2. januára 1994 odvolanie,

o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. -99 z 23. júna 1995 tak,

že rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvýraznejšie prieťahy zistil ústavný súd v období, v ktorom vo veci konala súdna

komisárka JUDr. A. M. Vec jej bola pridelená uznesením sp. zn. Spr 746/96 dňa 22. mája

1996, pričom prvý úkon vo veci vykonala 15. októbra 1997, t. j. po viac ako 16 mesiacoch.

Po opakovaných výzvach na doplnenie návrhu predvolala súdna komisárka sťažovateľku

na 19. október 1999 na notársky úrad. Podľa úradného záznamu sťažovateľka zobrala svoj

návrh v celom rozsahu späť. Súdna komisárka rozhodnutie o zastavení konania nevydala

a vo veci od októbra 1999 do decembra 2004, t. j. v priebehu piatich rokov (s výnimkou

predloženia spisu okresnému súdu, vyjadreniu k sťažnosti na prieťahy v konaní

a dožiadania katastra nehnuteľností) vo veci nekonala. Listom zastupujúceho predsedu

okresného súdu z 24. augusta 2004 bola upozornená na povinnosť konať vo veci plynulo.

Napriek uvedenému, opakovaným sťažnostiam sťažovateľky na prieťahy v konaní

(9. novembra 2004 a 30. novembra 2004) i skutočnosti, že súdna komisárka konala aj vo

veci dedičstva po manželke poručiteľa, nedokázala organizovať postup v konaní tak, aby vo

veci bolo právoplatne rozhodnuté.

Opatrením predsedu okresného súdu bol spis v dedičskej veci odňatý JUDr. A. M.

pre nezabezpečenie plynulosti konania a niekoľkoročné prieťahy, odňatý podľa § 175zb

a 14. novembra 2006 bol pridelený na ďalšie konanie

súdnej komisárke JUDr. D. V.

Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá od založenia

jurisdikcie ústavného súdu viac ako 14 rokov a ako celok (vzhľadom na jeho doterajšiu

dĺžku, z ktorej prieťahy predstavujú viac ako 8,5 roka) je poznačené zbytočnými prieťahmi.

S ohľadom na uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného okresným

súdom považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48

ods. 2 a ani za primeranú vo vzťahu k dohovoru. Ústavný súd preto

dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľky boli porušené.

2. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu

porušil, aby vo veci konal.

Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu

(súdnych komisárov) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj jej práva podľa dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci

konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia okresného súdu vo svojej veci.

3. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej

práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 200 000 Sk, ktoré odôvodnila dlhotrvajúcim stavom právnej

neistoty, ktorý má vplyv na napäté vzťahy v rodine.

Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno

napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto

porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú

nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu

50 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím

na predmet konania okresného súdu a dĺžku zbytočných prieťahov. Ústavný súd zobral

do úvahy aj skutočnosť, že k doterajšej dĺžke konania výraznou mierou prispelo aj správanie

sťažovateľky v priebehu konania, na základe čoho výšku finančného zadosťučinenia

primerane znížil. Vo zvyšnej časti v návrhu uplatnenému nároku sťažovateľky na priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel.

Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd okrem už

uvedeného aj zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva,

ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného

finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná

náhrada škody.

4. Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátom Mgr. P. G. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich

priznal v súlade s návrhom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2007 po 3 148 Sk

za jeden úkon podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a

v spojení s ) podľa výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. decembra 2007