Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceSource
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 23/07
PDF · 205.75 KB
No categories available
I. ÚS 23/07
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 23/07-24
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. decembra 2007
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Lajosa Mészárosa
o sťažnosti A. H., Z., zastúpenej advokátom Mgr. P. G., M., vo veci namietaného porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 D 3162/92 takto
rozhodol:
1. Základné právo A. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 13 D 3162/92 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Banská Bystrica p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod
sp. zn. 13 D 3162/92 konal bez zbytočných prieťahov.
3. A. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom
päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica p o v i n n ý
zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. A. H. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 6 296 Sk (slovom
šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Banská Bystrica
p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta Mgr. P. G., M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.
5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 5. marca 2007
doručená sťažnosť A. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 13 D 3162/92.
Sťažovateľka uviedla, že Štátne notárstvo B. (ďalej len „štátne notárstvo“) prejednalo
majetok po jej nebohom otcovi R. M. pod sp. zn. D 1001/83 a vo veci 23. mája 1984
vydalo rozhodnutie. Sťažovateľka podaním z 1. februára 1992 adresovaným štátnemu
notárstvu žiadala o dodatočné prerokovanie novoobjaveného majetku po svojom otcovi –
vyporiadanie poľnohospodárskej pôdy. Podľa tvrdení sťažovateľky v dedičskom konaní
dochádza od začiatku k prieťahom, na ktoré svojimi sťažnosťami opakovane poukazovala.
Vec bola postupne pridelená trom súdnym komisárom. Sťažovateľka bola v konaní súdnou
komisárkou nesprávne informovaná o skutočnostiach rozhodujúcich pre vyporiadanie
dedičstva a preto bola vec pre nekompetentnosť a spôsobené prieťahy súdnej komisárke
odňatá. Ani po viac ako 15 rokoch od podania návrhu na dodatočné prerokovanie majetku
patriaceho do dedičstva nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté.
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 23/07-9
z 21. marca 2007 ju prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu účastníci konania
oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania. Preto ústavný súd
podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania.
Na základe výzvy ústavného súdu predložil 5. apríla 2007 predseda okresného súdu
vyjadrenie k sťažnosti sp. zn. Spr 4005/2007, ktoré obsahovalo iba chronológiu úkonov
uskutočnených súdnymi komisármi, pričom stanovisko k sťažnosti ani iné skutočnosti
predseda okresného súdu vo vyjadrení neuviedol.
Z predloženého spisu okresného súdu sp. zn. 13 D 3162/1992 ústavný súd zistil
nasledovný priebeh konania:
Sťažovateľka podala 4. februára 1992 bývalému štátnemu notárstvu návrh
na vyporiadanie novoobjavenej poľnohospodárskej pôdy, ktorá nebola zahrnutá
do dedičstva po nebohom R. M. v konaní vedenom pod sp. zn. D 1001/83. Prerokovanie
dedičstva urgovala 12. novembra 1992. Uznesením okresného súdu sp. zn. Spr. 28/93
z 5. januára 1993 bola vec (v súvislosti s prechodom dedičskej agendy zo štátnych
notárstiev na okresné súdy) pridelená okresnému súdu do senátu 13 C. Dňom 19. apríla
1993 začalo dedičské konanie na okresnom súde bez návrhu. Poverený súdny komisár
JUDr. P. J. vyzval 10. decembra 1993 sťažovateľku na predloženie dokladov
preukazujúcich vlastnícke právo poručiteľa k nehnuteľnostiam (sťažovateľka ho zaslala
27. decembra 1993) a 6. júla 1994 nariadil pojednávanie na prerokovanie dedičstva
na 24. august 1994. Súdny komisár uznesením č. k. 13 D 3162/92-96 z 30. augusta 1994
rozhodol, že konanie o dodatočne objavenom dedičstve zastavuje. Uznesenie bolo
expedované 8. decembra 1994. Proti uzneseniu podala sťažovateľka 2. januára 1995
odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) uznesením
č. k. 13 Co 124/95-99 z 23. júna 1995 rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Súdny komisár vyzval 27. októbra 1995 sťažovateľku na doplnenie
podaného návrhu a vyžiadal si z okresného súdu spis sp. zn. D 514/81. Sťažovateľka podala
súdnemu komisárovi nový návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva 28. novembra 1995,
ktorý doplnila 4. decembra 1995.
Uznesením predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 746/96 bola 22. mája 1996 vec
sp. zn. 13 D 3162/92 pridelená na vybavenie súdnej komisárke JUDr. A. M. Súdna
komisárka 15. októbra 1997 vyzvala sťažovateľku na doplnenie návrhu, avšak tá na výzvu
nereagovala. Následne 1. decembra 1998 jej bola zaslaná ďalšia výzva na doplnenie podania
pod hrozbou zastavenia konania. Sťažovateľka 1. februára 1999 požiadala o predĺženie
lehoty na doplnenie podania, 29. marca 1999 oznámila súdnej komisárke, že podklady pre
konanie sú na identifikácii na Geodézii v B. a budú okresnému súdu postúpené. Vzhľadom
na to, že sťažovateľka nereagovala na ďalšiu výzvu na doplnenie podania z 2. septembra
1999, bola za účelom upresnenia návrhu predvolaná na notársky úrad na 19. október 1999,
kde svoj návrh zobrala v celom rozsahu späť. V spise sa nachádza koncept uznesenia
o zastavení konania, ktorý nebol vyhotovený a doručený účastníkom konania. V období od
12. novembra 1999 do mája 2004 vo veci neboli súdnou komisárkou vykonávané žiadne
úkony spojené s prerokovaním dedičstva. Dňa 6. augusta 2002 sťažovateľka poskytla súdnej
komisárke ďalšie informácie o majetku a 27. novembra 2002 do spisu nahliadla.
Sťažovateľka splnomocnila na zastupovanie v dedičskom konaní advokáta JUDr. J. M. Spis
bol na požiadanie zaslaný okresnému súdu 22. mája 2003. Okresný súd Brezno požiadal
21. mája 2004 súdnu komisárku o vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky na prieťahy v konaní
a o žiadosť o pridelenie veci inému súdnemu komisárovi, ktoré mu zaslala 31. mája 2004.
Zastupujúci predseda okresného súdu, po oboznámení sa s úkonmi vykonanými vo veci,
listom sp. zn. Spr 4045/2004 z 24. augusta 2004 upozornil súdnu komisárku na prieťahy
a potrebu plynulo pokračovať v konaní. Sťažovateľka listom zo 6. a z 26. novembra 2004
požiadala súdnu komisárku o nariadenie termínu prerokovania dedičstva. Na notárskom
úrade sa 14. decembra 2004 uskutočnilo pojednávanie v dedičskej veci po neb. R. M.
Osvedčenie o dedičstve sp. zn. 13 D 3162/92, D not 424/96 bolo vydané 15. februára 2005.
Sťažovateľka sa proti nemu odvolala 22. februára 2005 a na základe toho bol spis
predložený okresnému súdu. V období od marca do júna 2005 zisťoval tak okresný súd, ako
aj Okresný súd Brezno údaje o dedičskom konaní po poručiteľke E. M., rod. F., M. G. a R.
M. Okresný súd Brezno zaslal 25. mája 2005 okresnému súdu právoplatné osvedčenie
o dedičstve po poručiteľke H. M., rod. F. Okresný súd oznámil Okresnému súdu Brezno, že
dedičské konanie po R. M. nie je ukončené pretože vyšli najavo nové skutočnosti a dôjde
k zmene okruhu dedičov. Okresný súd vrátil vec súdnej komisárke 6. júna 2005 na ďalšie
konanie z dôvodu, že na pojednávaní o dedičstve neboli prítomní a osvedčenie o dedičstve
nebolo vydané právnym nástupcom zákonnej a závetnej dedičky. Na notárskom úrade bola
22. septembra 2005 vypočutá sťažovateľka a 24. októbra 2005 dediči po neb. R. M. Spis bol
18. novembra 2005 vyžiadaný predsedníčkou okresného súdu k sťažnosti na prieťahy
v konaní, ktorú podala sťažovateľka. Na notárskom úrade boli 14. marca 2006 opätovne
vypočutí dediči po neb. R. M. Vyjadrenie k dedičstvu zaslala 24. marca 2006 Š. O.
(zomrela 17. septembra 2006). Súdna komisárka 8. júna 2006 u sťažovateľky zisťovala, či
dostala vyjadrenie z okresného súdu. U súdnej komisárky bola 6. októbra 2006 opätovne
vypočutá sťažovateľka s tým, že pojednávanie bude pokračovať v závislosti od vyjadrenia
JUDr. B. V., sudkyne Okresného súdu Brezno, a upresnenia dedičov po neb. Š. O. JUDr. B.
V. vyžiadala spis od konajúcej notárky a následne v úradnom zázname z 2. novembra 2006
uviedla, že notárka napriek upozorneniu svojou nekompetentnosťou spôsobuje prieťahy
v konaní, a preto vykonaním úkonov v konaní o dedičstve bude poverený iný notár podľa
rozvrhu práce. Opatrením predsedu okresného súdu sp. zn. Spr 2386/06-257 zo 6. novembra
2006 bola vec odňatá JUDr. A. M. a poverením okresného súdu zo 14. novembra 2006 sa
súdnou komisárkou stala JUDr. D. V. Na požiadanie 10. januára 2007 predložila dedičský
spis okresnému súdu. Dňa 15. februára 2007 spísala súdna komisárka so sťažovateľkou
(ktorá sa dostavila bez predvolania) záznam do notárskej kancelárie. Spis bol opätovne
zaslaný okresnému súdu 4. apríla 2007, ktorý spracoval vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky
a 24. apríla 2007 ho predložil ústavnému súdu
II.
1. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 13 D 3162/92.
Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry,
v súlade s ktorou odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu
právnej istoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu
(I. ÚS 10/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu
odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje
k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný
súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00)
zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd
rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
A. Predmetom posúdenia v uvedenom konaní je dedičské konanie a v rámci neho
postup súdneho komisára, ktoré sa osobitne nelíši od obdobných konaní tohto druhu.
Ústavný súd zo sťažnosti ani z predloženého spisu nezistil žiadne okolnosti, ktoré by
odôvodňovali záver o právnej alebo skutkovej zložitosti veci.
B. Pri hodnotení druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľky ako
účastníčky konania a dospel k záveru, že toto zásadným spôsobom prispelo k prieťahom
v konaní. Sťažovateľka v priebehu doterajšieho konania pri prerokúvaní dedičstva
neposkytla súdnym komisárom úplné údaje o nehnuteľnostiach, uskutočňovala rozporuplné
procesné úkony, keď z vlastnej iniciatívy a opakovane spresňovala návrh na prerokovanie
dedičstva, na konkrétnu výzvu súdnej komisárky z 15. októbra 1997 však nereagovala. Pri
ďalšej výzve súdnej komisárky z 1. decembra 1998 požiadala o predĺženie lehoty
na predloženie dokladov, doklady napriek tomu nepredložila, nereagovala ani na výzvu
z 2. septembra 1999. V dôsledku toho bola predvolaná na vypočutie na notársky úrad
19. októbra 1999, kde svoj návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva zobrala v celom
rozsahu späť. Sťažovateľka poskytla súdnej komisárke ďalšie informácie o majetku
6. augusta 2002, 27. novembra 2002 nahliadla do spisu a následne 18. februára 2003
splnomocnila na zastupovanie komerčného právnika JUDr. J. M. V novembri 2004
opakovane žiadala o urýchlenie dedičského konania. V osvedčení o dedičstve
sp. zn. 13 D 3162/92, D not 424/96 z 15. februára 2005, v rámci ktorého bola uzavretá
dohoda o vyporiadaní dedičstva, sa sťažovateľka vzdala práva na podanie žiadosti
o pokračovanie v konaní o dedičstve, následne 22. februára 2005 podala proti rozhodnutiu
odvolanie, v ktorom uvádza, že dohodu podpísala pod nátlakom, ktorý bol na ňu vyvíjaný.
Napriek pochybeniam súdnej komisárky, ktoré vyústili do odňatia veci a jej pridelenia inej
súdnej komisárke, je potrebné aj správanie sťažovateľky považovať za také, ktoré výrazným
spôsobom prispelo k doterajšej dĺžke konania o prerokúvanom dedičstve.
C. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v uvedenom konaní došlo
k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu v predmetnej veci. Ústavný súd už
v rámci svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti judikoval, že úkony notára ako
súdneho komisára v konaní o dedičstve sú úkonmi súdu, a preto aj nimi možno spôsobiť
zbytočné prieťahy, za ktoré nesie zodpovednosť všeobecný súd (III. ÚS 47/00).
V konaní v uvedenej veci sa v posudzovanom období vystriedali traja súdni komisári.
V ich postupe ústavný súd zistil obdobia nečinnosti, keď sa v konaní riadne nepokračovalo
bez toho, aby tomu bránila zákonná prekážka. Dedičské konanie začalo 4. februára 1992
podaním návrhu sťažovateľkou na vtedajšie štátne notárstvo. V súvislosti s prechodom
dedičskej agendy na okresné súdy bola vec pridelená podľa rozvrhu práce na rok 1993
súdnemu komisárovi JUDr. P. J., ktorý 10. decembra 1993, t. j. po viac ako 22 mesiacoch
vyzval sťažovateľku na predloženie dokladov preukazujúcich vlastnícke právo poručiteľa
k nehnuteľnostiam. Sťažovateľka predložila požadované doklady súdnemu komisárovi
27. decembra 1993, ktorý pojednávanie na prerokovanie dedičstva nariadil po 6 mesiacoch
na 24. augusta 1994 a konanie o dodatočne objavenom dedičstve uznesením
sp. zn. 13 D 3162/92, D not 690/93 z 30. augusta 1994 zastavil (expedované 8. decembra
1994). Proti uzneseniu o zastavení konania podala sťažovateľka 2. januára 1994 odvolanie,
o ktorom krajský súd rozhodol uznesením č. k. 13 Co 124/95-99 z 23. júna 1995 tak,
že rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvýraznejšie prieťahy zistil ústavný súd v období, v ktorom vo veci konala súdna
komisárka JUDr. A. M. Vec jej bola pridelená uznesením sp. zn. Spr 746/96 dňa 22. mája
1996, pričom prvý úkon vo veci vykonala 15. októbra 1997, t. j. po viac ako 16 mesiacoch.
Po opakovaných výzvach na doplnenie návrhu predvolala súdna komisárka sťažovateľku
na 19. október 1999 na notársky úrad. Podľa úradného záznamu sťažovateľka zobrala svoj
návrh v celom rozsahu späť. Súdna komisárka rozhodnutie o zastavení konania nevydala
a vo veci od októbra 1999 do decembra 2004, t. j. v priebehu piatich rokov (s výnimkou
predloženia spisu okresnému súdu, vyjadreniu k sťažnosti na prieťahy v konaní
a dožiadania katastra nehnuteľností) vo veci nekonala. Listom zastupujúceho predsedu
okresného súdu z 24. augusta 2004 bola upozornená na povinnosť konať vo veci plynulo.
Napriek uvedenému, opakovaným sťažnostiam sťažovateľky na prieťahy v konaní
(9. novembra 2004 a 30. novembra 2004) i skutočnosti, že súdna komisárka konala aj vo
veci dedičstva po manželke poručiteľa, nedokázala organizovať postup v konaní tak, aby vo
veci bolo právoplatne rozhodnuté.
Opatrením predsedu okresného súdu bol spis v dedičskej veci odňatý JUDr. A. M.
pre nezabezpečenie plynulosti konania a niekoľkoročné prieťahy, odňatý podľa § 175zb
Občianskeho súdneho poriadku a 14. novembra 2006 bol pridelený na ďalšie konanie
súdnej komisárke JUDr. D. V.
Ústavný súd konštatuje, že konanie, ktoré je predmetom posúdenia, trvá od založenia
jurisdikcie ústavného súdu viac ako 14 rokov a ako celok (vzhľadom na jeho doterajšiu
dĺžku, z ktorej prieťahy predstavujú viac ako 8,5 roka) je poznačené zbytočnými prieťahmi.
S ohľadom na uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného okresným
súdom považovať za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a ani za primeranú vo vzťahu k čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd preto
dospel k záveru, že uvedené práva sťažovateľky boli porušené.
2. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo
právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu
porušil, aby vo veci konal.
Pretože ústavný súd zistil, že nečinnosťou a neefektívnou činnosťou okresného súdu
(súdnych komisárov) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu, aby vo veci
konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia okresného súdu vo svojej veci.
3. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej
práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje a z akých
dôvodov sa ho domáha.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 200 000 Sk, ktoré odôvodnila dlhotrvajúcim stavom právnej
neistoty, ktorý má vplyv na napäté vzťahy v rodine.
Pretože porušenie základného práva sťažovateľky, ktoré ústavný súd zistil, nemožno
napraviť obnovením stavu pred jeho porušením a výrok ústavného súdu deklarujúci toto
porušenie nemožno vzhľadom na okolnosti prípadu považovať za dostatočnú a účinnú
nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie.
Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sťažovateľke sumu
50 000 Sk. Táto suma zohľadňuje celkovú dĺžku predmetného konania s prihliadnutím
na predmet konania okresného súdu a dĺžku zbytočných prieťahov. Ústavný súd zobral
do úvahy aj skutočnosť, že k doterajšej dĺžke konania výraznou mierou prispelo aj správanie
sťažovateľky v priebehu konania, na základe čoho výšku finančného zadosťučinenia
primerane znížil. Vo zvyšnej časti v návrhu uplatnenému nároku sťažovateľky na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd nevyhovel.
Pri určení výšky finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd okrem už
uvedeného aj zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva,
ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom
na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného
finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná
náhrada škody.
4. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj
o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym
zastupovaním advokátom Mgr. P. G. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich
priznal v súlade s návrhom za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2007 po 3 148 Sk
za jeden úkon podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a
zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku ) podľa výroku
tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 5. decembra 2007