Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 180/07

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2007

v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť JUDr. J. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. H., B., pre namietané

porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. J. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. J. K. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom

stotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. J. K. trovy konania

v sume 7 596 Sk (slovom sedemtisícpäťstodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho

právneho zástupcu advokáta JUDr. R. H., B., do pätnástich dní od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -18

z 26. júna 2007 prijal na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“),

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Okresného súdu

Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Právny zástupca sťažovateľa v doplnení sťažnosti doručenom ústavnému súdu

26. apríla 2007 uviedol úkony, ktoré vykonal na urýchlenie konania, a vyčíslil trovy

právneho zastúpenia. V podaní doručenom ústavnému súdu 7. decembra 2007 oznámil,

že netrvá na ústnom prerokovaní veci.

Na základe výzvy ústavného súdu sa listom sp. zn. Spr. 3308/07 zo 6. júla 2007

k sťažnosti vyjadrila predsedníčka okresného súdu, pričom uviedla, že navrhuje upustiť

od ústneho pojednávania.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil nasledovný stav

konania:

Dňa 19. apríla 1996 bol okresnému súdu podaný návrh na vyporiadanie BSM.

Dňa 20. mája 1996 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu.

Dňa 17. januára 1997 okresný súd zisťoval trvalý pobyt odporcu.

Dňa 11. februára 1997 navrhovateľka oznámila okresnému súdu adresu trvalého

pobytu odporcu a požiadala o určenie termínu pojednávania.

Dňa 24. februára 1997 okresný súd opäť vyzval odporcu na vyjadrenie k návrhu,

ktorý sa vyjadril 20. marca 1997.

Dňa 9. apríla 1997 okresný súd vyzval navrhovateľku na zaujatie stanoviska

k vyjadreniu odporcu.

Dňa 3. novembra 1997 okresný súd určil termín pojednávania na 8. december 1997.

Dňa 8. decembra 1997 a 26. januára 1998 okresný súd vo veci pojednával.

Dňa 27. januára 1998 okresný súd dožiadal Okresný súd Michalovce na výsluch

svedka a požiadal bytové družstvo oznámiť zostatkovú hodnotu bytu.

Dňa 23. februára 1998 bytové družstvo oznámilo okresnému súdu zostatkovú

hodnotu bytu.

Dňa 13. marca 1998 okresný súd vo veci pojednával.

Dňa 20. mája 1998 okresný súd ustanovil znalcov na určenie hodnoty vecí patriacich

do BSM.

Dňa 10. augusta 1998 okresný súd vyzval odporcu zaplatiť preddavok na znalecké

dokazovanie.

Dňa 28. októbra 1998 znalec vypracoval posudok na ocenenie hnuteľných vecí.

Dňa 5. januára 1999 znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok na ocenenie

motorového vozidla.

Dňa 13. januára 1999 znalec vypracoval znalecký posudok na hodnotu nehnuteľnosti.

Dňa 24. mája 1999 znalec vypracoval znalecký posudok na ocenenie

elektrotechnických zariadení.

Dňa 19. októbra 1999 okresný súd odročil pojednávanie za účelom mimosúdnej

dohody medzi účastníkmi konania.

Dňa 20. júla 2000 právny zástupca navrhovateľky oznámil, že k mimosúdej dohode

medzi účastníkmi konania nedošlo.

Dňa 7. júla 2003 okresný súd určil termín pojednávania na 23. september 2003.

Dňa 14. apríla 2004 okresný súd vyzval navrhovateľku na predloženie dokladov,

ktoré predložila 17. mája 2004.

Dňa 26. apríla 2004 podal odporca „návrh na zmenu sudcu pre zaujatosť“.

Dňa 19. mája 2004 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozhodol,

že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prerokúvania a rozhodovania veci.

Dňa 13. októbra 2004 okresný súd ustanovil znalca za účelom určenia zostatkovej

hodnoty členského podielu garáže.

Dňa 17. decembra 2004 znalec vypracoval znalecký posudok na zostatkovú hodnotou

členského podielu garáže.

Dňa 2. februára 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 2. máj 2005, ktoré

odročil za účelom nariadenia znaleckého dokazovania na určenie všeobecnej ceny

nehnuteľnosti.

Dňa 4. mája 2005 okresný súd uznesením ustanovil znalca za účelom stanovenia

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

Dňa 8. júla 2005 znalec doručil okresnému súdu znalecký posudok na určenie

všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

Dňa 2. novembra 2005 okresný súd určil termín pojednávania na 10. február 2006,

ktoré bolo odročené na 16. február 2006 za účelom vyhlásenia rozhodnutia.

Dňa 24. marca 2006 odporca podal odvolanie proti rozsudku okresného súdu.

Dňa 27. apríla 2006 bol spis doručený krajskému súdu.

Dňa 22. novembra 2007 krajský súd rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov“ (napr. ), pričom „tento účel možno dosiahnuť

zásadne až právoplatným rozhodnutím; nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“

(, ). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (napr. ).

Preto je základnou povinnosťou súdu a sudcu zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza

z (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje,

aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ako aj z , podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo,

postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá. Podľa sudca je povinný robiť vhodné opatrenia,

aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd zohľadnil

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3).

1. Predmetom konania pred okresným súdom je vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov. Ústavný súd uznáva, že takéto spory sú skutkovo zložitejšie

a svojou povahou náročné na dokazovanie, avšak v danom prípade okresný súd koná takmer

10 rokov bez právoplatného rozhodnutia, čo je ústavne neakceptovateľné.

2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní

ústavného súdu o tom, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Ústavný súd zo sťažnosti

a zo spisu okresného súdu nezistil, že by doterajšia doba konania bola ovplyvnená úkonmi

sťažovateľa. Sťažovateľ bol v konaní aktívny, včas reagoval na výzvy okresného súdu,

zúčastňoval sa nariadených pojednávaní a podal aj sťažnosť na prieťahy v konaní.

3. Pri hodnotení doterajšieho postupu okresného súdu v namietanom konaní ústavný

súd zistil, že okresný súd bol nečinný v obdobiach od 20. mája 1996, keď vyzval odporcu

(sťažovateľa) na vyjadrenie k návrhu, do 13. januára 1997, keď pripojil iný spis,

od 18. apríla 1997, keď vyzval navrhovateľku na oznámenie, či si zvolí právneho zástupcu,

do 3. novembra 1997, keď určil termín pojednávania, od 20. júla 2000, keď mu bolo

doručené oznámenie o nerealizovaní mimosúdnej dohody, do 7. júla 2003, keď určil termín

pojednávania, a od 27. septembra 2003, keď sa konalo pojednávanie, do 14. apríla 2004,

keď vyzval navrhovateľku na oznámenie adresy.

Tieto časové úseky ústavný súd vyhodnotil ako obdobia nečinnosti okresného súdu,

ktoré mali vplyv na doterajší priebeh konania a na vznik zbytočných prieťahov v ňom.

Dňa 27. novembra 2007 sa na krajskom súde uskutočnilo pojednávanie, na ktorom

bol rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na nové konanie.

Je vecou štátu a organizácie súdov, aby v situácii, keď tomu nebráni žiadna zákonná

prekážka, nedochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní (napr. , ).

Ústavný súd konštatuje, že konanie okresného súdu je i po 10 rokoch stále

na začiatku, v merite veci ešte nebolo vydané ani prvostupňové rozhodnutie a stav právnej

neistoty sťažovateľa nie je do dnešného dňa odstránený.

Uvedený postup okresného súdu a doterajšia dĺžka konania nesvedčí o tom,

že by svoju činnosť organizoval v súlade s povinnosťou uloženou mu tak,

aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Vychádzajúc z uvedeného dospel ústavný súd k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa (bod 1 výroku

nálezu).

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , prikázal okresnému súdu,

aby vo veci konal a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza

(bod 2 výroku nálezu).

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov

sa ho domáha. Z ustanovenia ak ústavný súd rozhodne

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo

slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

150 000 Sk, ktoré odôvodnil vo svojej sťažnosti.

Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia (napr. , ).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu, najmä postup okresného súdu

vo veci, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu

právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 100 000 Sk za primerané

finančné zadosťučinenie podľa a vo zvyšnej časti

sťažnosti nevyhovel (body 3 a 5 výrokov nálezu).

Ústavný súd napokon podľa rozhodol o úhrade

trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom, a priznal mu úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 16 ods. 3

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov,

pričom vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2006, ktorá bola 17 822 Sk. Úhrada bola priznaná v celkovej sume

7 596 Sk (za dva úkony po 2 970 Sk urobené v roku 2007, dvakrát režijný paušál po 178 Sk

a daň z pridanej hodnoty) a okresnému súdu bola uložená povinnosť zaplatiť ju na účet

právneho zástupcu sťažovateľa (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2007