Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 178/2013
PDF · 139.45 KB
No categories available
I. ÚS 178/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2013 v senáte
zloženom z predsedu Milana Ľalíka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka
prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. J. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. H., B.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu
v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 236/2011 a takto
rozhodol:
1. Základné právo JUDr. J. K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave
vo veci vedenej pod sp. zn. 9 Co 236/2011 p o r u š e n é b o l o .
2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e konať vo veci sp. zn. 9 Co 236/2011
bez zbytočných prieťahov.
3. JUDr. J. K., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. JUDr. J. K., p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 319,12 € (slovom
tristodevätnásť eur a dvanásť centov), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý
vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
5. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára
2013 doručená sťažnosť JUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie
svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Co 236/2011.
6. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov začalo 19. apríla 1996 a vec sa od 1. júna 2011 nachádza
na krajskom súde v nerozhodnutom stave aj napriek tomu, že ústavný súd nálezom
z 11. decembra 2007 sp. zn. III. ÚS 180/07 konštatoval porušenie základného práva
garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy pre sťažovateľa.
7. Sťažovateľ preto navrhoval, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, krajskému súdu prikázal konať vo veci,
priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov konania
vo výške 768,38 € (odmena za tzv. dva petity).
8. Predseda krajského súdu vo vyjadrení zo 16. apríla 2013 uviedol, že predmetná
vec čaká na poradie vybavenia podľa ich predloženia odvolaciemu súdu a vzhľadom
na veľkú zaťaženosť senátu 9 Co bol termín určený na 6. jún 2013; zároveň súhlasil
s upustením od ústneho pojednávania.
9. Aj sťažovateľ vo vyjadrení z 11. apríla 2013 súhlasil s upustením od ústneho
pojednávania.
10. Ústavný súd preto podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania a vo veci rozhodol na neverejnom
zasadnutí senátu.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
12. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá
povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne
realizovalo, lebo oneskorená spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť.
15. Podľa § 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „OSP“) v konaní postupuje
súd... tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Podľa § 100 ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Podľa § 114 ods. 1 OSP súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť
o veci spravidla na jedinom pojednávaní.
Podľa § 211 ods. 2 OSP uvedené ustanovenia sa vzťahujú aj pre odvolacie konanie.
16. O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd vôbec,
resp. dôsledne nevyužije tie procesné inštitúty alebo iné prostriedky, účelom ktorých
je zabezpečenie nielen účinnej, ale tiež rýchlej ochrany práv alebo záujmov účastníkov
konania.
17. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným
nekonaním príslušného súdu (sudcu), ale tiež takou jeho neefektívnou (nesústredenou)
činnosťou, ktorá nesmeruje k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho
konania, čiže k právoplatnému rozhodnutiu veci, ale aj z objektívnych dôvodov,
napr. preťaženosťou súdov a pod.
Takýto pomalý postup súdu totiž ohrozuje dôveru spoločnosti na nezávislé, nestranné
a spravodlivé rozhodovanie súdov. Tomuto fenoménu dnes čelí celá slovenská justícia, hoci
má (alebo mala by mať) dostatok sudcov a pomocného odborného aparátu (asistentov,
vyšších súdnych úradníkov a pod.) či materiálneho zabezpečenia (počítače, zvukové
záznamníky a pod.), aby sa najmä pri zmene myslenia (súdenie je rozhodovanie sporov,
podľa dôležitosti, či aj pre zásah ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva
a pod., a nie ich „zúradovanie“) dokázala vysporiadať s existujúcou (ťažkopádnou,
prieťahovou či nespravodlivou) situáciou. Negatívny stav v justícii (jej preťaženosť) však
nemôže ísť na ťarchu jednotlivých sťažovateľov, ktorí žiadajú, aby ich vec bola spravodlivo
a v primeranej dobe rozhodnutá. Preto aj v tomto prípade veľký počet nevybavených vecí
u konajúceho senátu alebo vysoký nápad do senátu za situácie, keď v danej veci nešlo
o nijako zložitú situáciu (bežný občianskoprávny spor), ktorá sa dala rozhodnúť
v primeranej dobe, a najmä za situácie, keď už ústavný súd konštatoval v tejto veci
porušenie práva garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní pred okresným súdom
(III. ÚS 180/07), z hľadiska dôvodnosti sťažnosti nezohrali žiadnu úlohu; krajský súd mal
danú vec rozhodnúť mimo bežného poradia vecí došlých na tento súd už aj vzhľadom na to,
že konanie trvá 17 rokov, čo je jav neobvyklý aj v slovenskej justícii.
18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a celkovú dĺžku konania (17 rokov) je ústavný
súd toho názoru, že krajský súd v prerokovávanej veci zjavne prekročil dané medze konať
bez zbytočných prieťahov a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného čl. 48 ods. 2
ústavy, ktorého porušenie sťažovateľ namietal.
19. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví,
že k porušeniu práva alebo slobody došlo (nečinnosťou súdu), prikáže tomu, kto právo
porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť
osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného
zadosťučinenia.
20. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde náhradou
nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci
a celkovú dĺžku konania dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade suma 2 000 €
zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú zatiaľ
utrpel. Riadil sa pritom najmä judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(porov. Keszeli v SR a pod.), ale aj úvahou, že cieľom primeraného finančného
zadosťučinenia je len zmiernenie nemajetkovej ujmy, teda určitá satisfakcia za dlhotrvajúci
stav právnej neistoty týkajúci sa výsledku súdneho sporu zapríčineného výlučne súdom;
požadovaná suma 5 000 € už nezodpovedala uvedeným kritériám, k dĺžke konania
na krajskom súde bola neprimeraná, a preto mu ju ústavný súd nepriznal.
21. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci ešte nerozhodol, prichádza do úvahy
aj ďalšia požiadavka sťažovateľa, a to prikázať mu ďalej konať vo veci bez zbytočných
prieťahov.
22. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. R. H. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd
ich prikázal v požadovanej sume iba z jedného petitu 319,12 € za dva úkony právnej
pomoci, ktorú zaplatí krajský súd na účet JUDr. R. H. do dvoch mesiacov od doručenia
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. mája 2013