Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 178/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. mája 2013 v senáte

zloženom z predsedu Milana Ľalíka a sudcov Marianny Mochnáčovej a Petra Brňáka

prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. J. K., B., zastúpeného advokátom JUDr. R. H., B.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa postupom Krajského súdu

v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. J. K., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu v Bratislave

vo veci vedenej pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave p r i k a z u j e konať vo veci sp. zn.

bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. J. K., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. J. K., p r i z n á v a náhradu trov konania v sume 319,12 € (slovom

tristodevätnásť eur a dvanásť centov), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý

vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. H. do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

5. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára

2013 doručená sťažnosť JUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

6. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že konanie o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov začalo 19. apríla 1996 a vec sa od 1. júna 2011 nachádza

na krajskom súde v nerozhodnutom stave aj napriek tomu, že ústavný súd nálezom

z 11. decembra 2007 sp. zn. konštatoval porušenie základného práva

garantovaného pre sťažovateľa.

7. Sťažovateľ preto navrhoval, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, krajskému súdu prikázal konať vo veci,

priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu trov konania

vo výške 768,38 € (odmena za tzv. dva petity).

8. Predseda krajského súdu vo vyjadrení zo 16. apríla 2013 uviedol, že predmetná

vec čaká na poradie vybavenia podľa ich predloženia odvolaciemu súdu a vzhľadom

na veľkú zaťaženosť senátu 9 Co bol termín určený na 6. jún 2013; zároveň súhlasil

s upustením od ústneho pojednávania.

9. Aj sťažovateľ vo vyjadrení z 11. apríla 2013 súhlasil s upustením od ústneho

pojednávania.

10. Ústavný súd preto podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania a vo veci rozhodol na neverejnom

zasadnutí senátu.

11. Podľa rozhoduje ústavný súd o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

12. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

13. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo, lebo oneskorená spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť.

15. Podľa § 6 Občianskeho súdneho priadku (ďalej len „OSP“) v konaní postupuje

súd... tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.

Podľa len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Podľa súd pripraví pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť

o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

Podľa uvedené ustanovenia sa vzťahujú aj pre odvolacie konanie.

16. O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, ak súd vôbec,

resp. dôsledne nevyužije tie procesné inštitúty alebo iné prostriedky, účelom ktorých

je zabezpečenie nielen účinnej, ale tiež rýchlej ochrany práv alebo záujmov účastníkov

konania.

17. K zbytočným prieťahom v súdnom konaní môže teda dôjsť nielen samotným

nekonaním príslušného súdu (sudcu), ale tiež takou jeho neefektívnou (nesústredenou)

činnosťou, ktorá nesmeruje k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty účastníka súdneho

konania, čiže k právoplatnému rozhodnutiu veci, ale aj z objektívnych dôvodov,

napr. preťaženosťou súdov a pod.

Takýto pomalý postup súdu totiž ohrozuje dôveru spoločnosti na nezávislé, nestranné

a spravodlivé rozhodovanie súdov. Tomuto fenoménu dnes čelí celá slovenská justícia, hoci

má (alebo mala by mať) dostatok sudcov a pomocného odborného aparátu (asistentov,

vyšších súdnych úradníkov a pod.) či materiálneho zabezpečenia (počítače, zvukové

záznamníky a pod.), aby sa najmä pri zmene myslenia (súdenie je rozhodovanie sporov,

podľa dôležitosti, či aj pre zásah ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva

a pod., a nie ich „zúradovanie“) dokázala vysporiadať s existujúcou (ťažkopádnou,

prieťahovou či nespravodlivou) situáciou. Negatívny stav v justícii (jej preťaženosť) však

nemôže ísť na ťarchu jednotlivých sťažovateľov, ktorí žiadajú, aby ich vec bola spravodlivo

a v primeranej dobe rozhodnutá. Preto aj v tomto prípade veľký počet nevybavených vecí

u konajúceho senátu alebo vysoký nápad do senátu za situácie, keď v danej veci nešlo

o nijako zložitú situáciu (bežný občianskoprávny spor), ktorá sa dala rozhodnúť

v primeranej dobe, a najmä za situácie, keď už ústavný súd konštatoval v tejto veci

porušenie práva garantovaného v konaní pred okresným súdom

(), z hľadiska dôvodnosti sťažnosti nezohrali žiadnu úlohu; krajský súd mal

danú vec rozhodnúť mimo bežného poradia vecí došlých na tento súd už aj vzhľadom na to,

že konanie trvá 17 rokov, čo je jav neobvyklý aj v slovenskej justícii.

18. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a celkovú dĺžku konania (17 rokov) je ústavný

súd toho názoru, že krajský súd v prerokovávanej veci zjavne prekročil dané medze konať

bez zbytočných prieťahov a skončiť ju v primeranej dobe v zmysle uvedeného čl. 48 ods. 2

, ktorého porušenie sťažovateľ namietal.

19. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti podľa vysloví,

že k porušeniu práva alebo slobody došlo (nečinnosťou súdu), prikáže tomu, kto právo

porušil, aby vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť

osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia.

20. Keďže ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa

podľa , zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia, ktoré je podľa náhradou

nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch. Vzhľadom na okolnosti prípadu, povahu veci

a celkovú dĺžku konania dospel ústavný súd k záveru, že v danom prípade suma 2 000 €

zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú zatiaľ

utrpel. Riadil sa pritom najmä judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(porov. Keszeli v SR a pod.), ale aj úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je len zmiernenie nemajetkovej ujmy, teda určitá satisfakcia za dlhotrvajúci

stav právnej neistoty týkajúci sa výsledku súdneho sporu zapríčineného výlučne súdom;

požadovaná suma 5 000 € už nezodpovedala uvedeným kritériám, k dĺžke konania

na krajskom súde bola neprimeraná, a preto mu ju ústavný súd nepriznal.

21. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci ešte nerozhodol, prichádza do úvahy

aj ďalšia požiadavka sťažovateľa, a to prikázať mu ďalej konať vo veci bez zbytočných

prieťahov.

22. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. R. H. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd

ich prikázal v požadovanej sume iba z jedného petitu 319,12 € za dva úkony právnej

pomoci, ktorú zaplatí krajský súd na účet JUDr. R. H. do dvoch mesiacov od doručenia

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. mája 2013