Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 122/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. apríla 2008

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. M., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. Š. M. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ ústavný súd“ ) bola 7. marca 2008

doručená sťažnosť Ing. Š. M. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ podal 9. júna 2003 okresnému súdu žalobu

o ochranu osobnosti, ktorá je vedená pod sp. zn. . Ďalej v sťažnosti uviedol:

«Okresný súd Čadca rozhodol vo veci rozsudkom č. k. -121 z 13. 5.

2005, ale Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením č. k. -153 z 31. 1.

2006 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa pre procesné pochybenia v postupe súdu. Spis bol

vrátený súdu prvého stupňa 18. apríla 2006.

Ku dňu podania sťažnosti vo veci nebol nariadený termín pojednávania.

(...)

Odporca relevantným spôsobom nereagoval ani na sťažnosť na prieťahy, pretože od

podania poslednej sťažnosti uplynulo takmer 6 mesiacov a vo veci sa naďalej nekoná,

napriek tomu, že predseda súdu v odpovedi z 12. 11. 2007 na druhú sťažnosť oznámil, že

sťažnosť považuje za dôvodnú.

(...)

Sťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote je

integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania,

pretože neúmerné prieťahy majú za následok stratu dôkazov alebo oslabenie ich hodnoty.

Neskoré rozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí

„neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied).

Podľa názoru sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti

a účastník konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkosti a stresu

s tým spojený. Všetky tieto pocity sú blízke sťažovateľovi, ktorý sa domáha svojich práv od

09. 06. 2003.»

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd takto rozhodol:

„1/ Základné právo Ing. Š. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Čadca sp. zn. porušené bolo.

2/ Okresnému súdu Čadca prikazuje vo veci sp. zn. konať bez

zbytočných prieťahov

3/ Ing. Š. M. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 200 000,- Sk (slovom

dvestotisíc korún slovenských), ktoré je Okresný súd Čadca povinný mu vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/ Okresný súd Čadca je povinný v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu

nahradiť trovy konania trov konania Ing. Š. M. na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P. (...)

tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie veci v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. ).

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu

pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy

a porušené jeho označené práva.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo platí aj

pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného

v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, , ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred okresným (a krajským) súdom, ktoré

začalo doručením žaloby sťažovateľa 9. júna 2003 na začatie konania o ochranu osobnosti.

V predmetnej veci okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. -121 z 13. mája

2005, ktorý na odvolanie sťažovateľa Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“)

uznesením sp. zn. z 31. januára 2006 zrušil pre procesné pochybenia súdu.

Spis bol vrátený okresnému súdu 18. apríla 2006. Podaním z 19. septembra 2006 sťažovateľ

vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom okresného súdu. K času podania

sťažnosti vo veci nebolo rozhodnuté.

Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným (a krajským) súdom (viac ako 4 roky),

pričom okresný súd a krajský súd vo veci už raz rozhodli, spolu s charakterom veci (návrh

na ochranu osobnosti) zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené okresným súdom pod sp. zn.

bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, a to aj napriek

tomu, že z vyjadrenia sťažovateľa vyplýva, že v postupe okresného súdu došlo zrejme

k prieťahom v čase po vrátení veci odvolacím súdom. Uvedená skutočnosť bola vyvolaná aj

tým, že sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti voči všetkým sudcom okresného súdu.

Zistené skutočnosti zatiaľ nepostačujú na prijatie záveru, že by uvedené prieťahy a celková

doterajšia dĺžka konania dosahovali ústavne relevantnú intenzitu.

Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného

okresným (a krajským) súdom (viac ako 4 roky) a charakter sporu nepovažoval ústavný súd

postup okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru

o príčinnej súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti neprichádza podľa ústavného súdu do úvahy,

aby doterajší namietaný postup okresného súdu signalizoval možnosť kvalifikovať ho

po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených práv sťažovateľa.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2008