Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 2 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (7)IV. ÚS 186/08
PDF · 157.12 KB
No categories available
IV. ÚS 186/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júna 2008
predbežne prerokoval sťažnosť M. K., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. S., B., vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn.
3 T 105/99 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.
5 To 315/04 a takto
rozhodol:
Sťažnosť M. K. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2008
doručená sťažnosť M. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 105/99 a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici
(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 315/04.
Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením vyšetrovateľa z 24. septembra 1998 bolo proti
sťažovateľovi začaté „trestné konanie a bolo... vznesené obvinenie pre trestný čin krádeže
podľa § 247 ods. 1 písm. b) Tr. zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona
v znení do 31. 12. 2005“, pričom podľa sťažovateľa „samotné trestné konanie začaté dňa
24. 9. 1998 bolo právoplatne skončené až dňa 26. 4. 2005 a to Uznesením Krajského súdu
v Banskej Bystrici sp. zn. 5 To 315/04 zo dňa 26. 4. 2005 v spojení s Rozsudkom Okresného
súdu vo Zvolene sp. zn. 3 T 105/99 zo dňa 25. 6. 2004“.
Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uviedol, že rozhodnutie krajského súdu sp. zn.
5 To 315/04, ktorým sa trestné konanie vedené voči nemu „právoplatne skončilo a ktoré
bolo vyhlásené dňa 26. 4. 2005, mi bolo doručené až po viac ako jednom roku odo dňa jeho
vyhlásenia a to aj napriek tomu, že som viackrát osobne a aj telefonicky kontaktoval
Krajský súd v Banskej Bystrici... za účelom žiadosti o zaslanie písomného vyhotovenia
rozhodnutia KS v Banskej Bystrici v mojej trestnej veci“.
Sťažovateľ je toho názoru, že z uvedených skutočností nesporne vyplýva, že súdne
konanie trvalo neprimerane dlho, a preto žiada, aby ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel
a v náleze vyslovil, že:
„1. Okresný súd Zvolen v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 105/99 a súčasne Krajský
súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 315/04 porušil právo M. K., aby sa
jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov zaručené v článku 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote vyplývajúce
z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
2. Okresný súd Zvolen a Krajský súd Banská Bystrica sú povinní poskytnúť
sťažovateľovi – M. K. spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie vo výške
1.000.000,- Sk do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03,
Sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom namietal porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 105/99 a postupom krajského súdu
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 315/04.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie
v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná
a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia
o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom
ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej
lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3
zákona o ústavnom súde) (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04,
Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že
sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nemožno považovať za časovo neobmedzený právny
prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (I. ÚS 33/02, II. ÚS 29/02, III. ÚS 55/02,
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že predmetné konanie bolo
právoplatne skončené uznesením krajského súdu z 26. apríla 2005, ktorým bolo zamietnuté
odvolanie jedného z obžalovaných a prokurátora Okresnej prokuratúry Zvolen. Vydaním
tohto rozhodnutia nadobudol právoplatnosť rozsudok okresného súdu z 25. júna 2004,
ktorým o. i. bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby pre trestný čin krádeže a iné.
Sťažnosť sťažovateľa bola doručená ústavnému súdu 21. mája 2008, takže
od právoplatného skončenia napadnutého konania nepochybne uplynula lehota na podanie
sťažnosti podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedených skutočností ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť
sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. júna 2008