Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 284/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra

2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a d) Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

zo 6. mája 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť I. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2008

doručená sťažnosť I. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a d)

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 6. mája 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označených práv najmä

z týchto dôvodov:

1. Z dôvodu nesprávnej aplikácie (tzv. „zásady trikrát

a dosť“), keďže v predchádzajúcom období bol právoplatne odsúdený a bol mu uložený

nepodmienečný trest odňatia slobody len raz, pričom v druhom prípade (rozsudok

Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. z 18. januára 1994) mu bol uložený trest

odňatia slobody s podmienečným odkladom.

2. Z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, keďže „v konaní nebola

zabezpečená rovnosť strán, spravodlivý súdny proces a predčasne vyhlásená moja vina bez

logického úsudku a zváženia všetkých dôkazov“, pričom podľa sťažovateľa odvolací súd

„nevenoval žiadnu pozornosť obsahu odvolania, keďže neobsahuje žiadne konkrétne

argumenty proti jednotlivým bodom odvolania“. Podľa sťažovateľa okresný súd nevypočul

svedkov, ktorých vypočutie navrhol, pričom „bez vypočúvania týchto svedkov nie je možné

overiť, že či dôkazy boli alebo neboli získané zákonným spôsobom“.

3. Z dôvodu, že v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred odvolacím súdom mu

nebol zabezpečený tlmočník, hoci „slovenský jazyk neovládam na takej úrovni aby som sa

mohol náležite obhajovať sa pred OČTK a súdom“.

Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil označené uznesenie

krajského súdu a prikázal „súdom, aby v novom konaní odstránili zistené porušenie

základných práv a slobôd“.

Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal od krajského

súdu predmetný súdny spis, ako aj vyjadrenie k sťažnosti. Vo vyjadrení predsedu krajského

súdu doručenom ústavnému súdu 28. augusta 2008 sa okrem iného uvádza:

«... som toho názoru, že odsúdený nebol dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom

odňatia slobody. Neboli preto splnené zákonom ustanovené podmienky (§ 49 ods. 2 Tr. zák.)

na aplikáciu zásady „trikrát a dosť“).

Sťažnosť, podaná odsúdeným, podľa môjho názoru nie je prípustná, pretože

nevyčerpal opravný prostriedok (dovolanie - ), ktorý mu zákon na

ochranu jeho základných práv účinne poskytuje (, ), lebo na

jeho použitie je oprávnený...»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa dovolanie možno podať proti rozhodnutiu

súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.

Podľa právoplatné rozhodnutie odvolacieho

súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj

prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa dovolanie možno podať, ak

a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,

b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti

obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,

e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,

ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa

zákona vyžaduje,

g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom,

h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký

druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na

nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,

j) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné

dôvody,

k) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora

po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,

l) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že

podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Podľa ak sa dovolanie podáva v prospech

obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.

Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa je

založená na princípe subsidiarity („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“), z čoho vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam

a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú

povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného

súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m.

).

Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú

osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho

základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten

orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci

ústavného súdu (podobne , , , ).

Z uvedeného vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,

že vo veci je oprávnený rozhodnúť iný (všeobecný) súd na základe opravného prostriedku

alebo iného právneho prostriedku nápravy, ktorý zákon sťažovateľovi účinne poskytuje na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd, sťažnosť odmietne pre nedostatok svojej

právomoci. Tento prístup k uplatňovaniu princípu subsidiarity vyplývajúceho z čl. 127

ods. 1 potvrdzuje aj text , podľa ktorého

sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne

prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50

ods. 6 a práv podľa a ods. 3 písm. a) a d) dohovoru uznesením krajského

súdu sp. zn. zo 6. mája 2008.

Po preskúmaní námietok sťažovateľa uvedených v sťažnosti ústavný súd dospel

k záveru, že vo vzťahu k námietke týkajúcej sa uplatnenia

(„zásada trikrát a dosť“) a námietke, že uznesenie krajského súdu je založené na dôkazoch,

ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, mal a stále má sťažovateľ k dispozícii

mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie podané z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1

písm. g), i) a j) , čo vylučuje právomoc ústavného súdu. O týchto

námietkach je oprávnený a povinný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky ako

dovolací súd v prípade, ak sťažovateľ podá v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 2

) dovolanie z uvedených dôvodov. Vzhľadom na túto skutočnosť

ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vo vzťahu k tretej námietke sťažovateľa týkajúcej sa nezabezpečenia tlmočníka

ústavný súd poukázal na , podľa ktorého ak obvinený

vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka

a prekladateľa. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že povinnosť súdu

alebo iného orgánu činného v trestnom konaní zabezpečiť obvinenému tlmočníka je viazaná

na vyhlásenie obvineného, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Z povahy veci

vyplýva, že toto vyhlásenie musí obvinený (sťažovateľ) urobiť pred príslušným orgánom

verejnej moci v čase, keď tento vo veci ešte koná, t. j. nestačí uplatniť námietku

o nezabezpečení tlmočníka až po právoplatnom rozhodnutí príslušného orgánu verejnej

moci v predmetnej veci v sťažnosti podľa adresovanej ústavnému

súdu.

Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľa poukázal aj na

judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo veci K c. Francúzsko (rozhodnutie

týkajúce sa sťažnosti č. 10210/82, Decisions et rapports č. 35) uviedol, že právo na

bezplatnú pomoc tlmočníka nie je automatické a nemá ho každý, kto vyhlási, že nerozumie

alebo nehovorí jazykom, v ktorom sa vedie trestné konanie. Dôkazné bremeno je na

obvinenom, ktorý žiada bezplatnú právnu pomoc, a rozhoduje o nej príslušný vnútroštátny

orgán.

V danom prípade zo sťažnosti ani z predmetného súdneho spisu nevyplýva, že

sťažovateľ takéto vyhlásenie v prípravnom konaní, resp. v konaní pred krajským súdom

urobil, pričom, ak by ho v tom čase urobil, mal by (pre prípad, že mu príslušný orgán činný

v trestnom konaní alebo súd tlmočníka nezabezpečí) podľa názoru ústavného súdu právo na

opravný prostriedok podľa príslušných ustanovení , o ktorom by bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť orgán určený podľa .

Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že ak sťažovateľ uplatní

určitú námietku až v konaní pred ústavným súdom, hoci ju mohol predtým uplatniť

v konaní pred iným orgánom verejnej moci, nemožno uznať, že splnil podmienky na

vyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o

ústavnom súde (m. m. ). Z toho vyplýva, že právomoc ústavného súdu

rozhodnúť o určitej námietke sťažovateľa nemožno založiť až jej uplatnením v konaní

o sťažnosti podľa v prípade, ak ju sťažovateľ mohol uplatniť

v napadnutom konaní, pričom podľa platného právneho poriadku o nej mohol a aj bol

povinný meritórne rozhodnúť iný orgán verejnej moci. Preto, ak takáto situácia nastane,

treba podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v časti týkajúcej sa takejto námietky odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľa aj v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. septembra 2008