Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 23 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (28)IV. ÚS 284/08
PDF · 168.3 KB
No categories available
IV. ÚS 284/08
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. septembra
2008 predbežne prerokoval sťažnosť I. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, ktorou
namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a d) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 To 20/2008
zo 6. mája 2008, a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. L. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. júna 2008
doručená sťažnosť I. L., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50 ods. 6 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a d)
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením
Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 To 20/2008 zo 6. mája 2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označených práv najmä
z týchto dôvodov:
1. Z dôvodu nesprávnej aplikácie § 47 ods. 2 Trestného zákona (tzv. „zásady trikrát
a dosť“), keďže v predchádzajúcom období bol právoplatne odsúdený a bol mu uložený
nepodmienečný trest odňatia slobody len raz, pričom v druhom prípade (rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 4 T 18/98 z 18. januára 1994) mu bol uložený trest
odňatia slobody s podmienečným odkladom.
2. Z dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces, keďže „v konaní nebola
zabezpečená rovnosť strán, spravodlivý súdny proces a predčasne vyhlásená moja vina bez
logického úsudku a zváženia všetkých dôkazov“, pričom podľa sťažovateľa odvolací súd
„nevenoval žiadnu pozornosť obsahu odvolania, keďže neobsahuje žiadne konkrétne
argumenty proti jednotlivým bodom odvolania“. Podľa sťažovateľa okresný súd nevypočul
svedkov, ktorých vypočutie navrhol, pričom „bez vypočúvania týchto svedkov nie je možné
overiť, že či dôkazy boli alebo neboli získané zákonným spôsobom“.
3. Z dôvodu, že v prípravnom konaní, ako aj v konaní pred odvolacím súdom mu
nebol zabezpečený tlmočník, hoci „slovenský jazyk neovládam na takej úrovni aby som sa
mohol náležite obhajovať sa pred OČTK a súdom“.
Na základe uvedeného sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil označené uznesenie
krajského súdu a prikázal „súdom, aby v novom konaní odstránili zistené porušenie
základných práv a slobôd“.
Ústavný súd si ešte pred predbežným prerokovaním sťažnosti vyžiadal od krajského
súdu predmetný súdny spis, ako aj vyjadrenie k sťažnosti. Vo vyjadrení predsedu krajského
súdu doručenom ústavnému súdu 28. augusta 2008 sa okrem iného uvádza:
«... som toho názoru, že odsúdený nebol dvakrát potrestaný nepodmienečným trestom
odňatia slobody. Neboli preto splnené zákonom ustanovené podmienky (§ 49 ods. 2 Tr. zák.)
na aplikáciu zásady „trikrát a dosť“).
Sťažnosť, podaná odsúdeným, podľa môjho názoru nie je prípustná, pretože
nevyčerpal opravný prostriedok (dovolanie - § 368 ods. 1 Tr. por.), ktorý mu zákon na
ochranu jeho základných práv účinne poskytuje (§ 371 ods. 1 písm. i/, j/ Tr. por.), lebo na
jeho použitie je oprávnený...»
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona
Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti rozhodnutiu
súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Podľa § 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku právoplatné rozhodnutie odvolacieho
súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj
prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti
obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,
ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa
zákona vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným
spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký
druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na
nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného
skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť,
j) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné
dôvody,
k) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora
po lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
l) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že
podmienečné prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.
Podľa § 370 ods. 2 Trestného poriadku ak sa dovolanie podáva v prospech
obvineného, dovolanie sa podáva najneskôr do troch rokov od doručenia rozhodnutia súdu.
Právomoc ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je
založená na princípe subsidiarity („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“), z čoho vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam
a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné
súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou, že všeobecné súdy sú
ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného
súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m.
Princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú
osobu. Preto každá fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie svojho
základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a požiadať o ochranu ten
orgán verejnej moci, ktorý je kompetenčne predsunutý pred uplatnenie právomoci
ústavného súdu (podobne II. ÚS 148/02, IV. ÚS 78/04, I. ÚS 178/04, IV. ÚS 380/04).
Z uvedeného vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,
že vo veci je oprávnený rozhodnúť iný (všeobecný) súd na základe opravného prostriedku
alebo iného právneho prostriedku nápravy, ktorý zákon sťažovateľovi účinne poskytuje na
ochranu jeho základných práv alebo slobôd, sťažnosť odmietne pre nedostatok svojej
právomoci. Tento prístup k uplatňovaniu princípu subsidiarity vyplývajúceho z čl. 127
ods. 1 ústavy potvrdzuje aj text § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého
sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne
prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a čl. 50
ods. 6 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a ods. 3 písm. a) a d) dohovoru uznesením krajského
súdu sp. zn. 5 To 20/2008 zo 6. mája 2008.
Po preskúmaní námietok sťažovateľa uvedených v sťažnosti ústavný súd dospel
k záveru, že vo vzťahu k námietke týkajúcej sa uplatnenia § 47 ods. 2 Trestného zákona
(„zásada trikrát a dosť“) a námietke, že uznesenie krajského súdu je založené na dôkazoch,
ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, mal a stále má sťažovateľ k dispozícii
mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie podané z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1
písm. g), i) a j) Trestného poriadku, čo vylučuje právomoc ústavného súdu. O týchto
námietkach je oprávnený a povinný rozhodnúť Najvyšší súd Slovenskej republiky ako
dovolací súd v prípade, ak sťažovateľ podá v zákonom ustanovenej lehote (§ 370 ods. 2
Trestného poriadku) dovolanie z uvedených dôvodov. Vzhľadom na túto skutočnosť
ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Vo vzťahu k tretej námietke sťažovateľa týkajúcej sa nezabezpečenia tlmočníka
ústavný súd poukázal na § 2 ods. 20 Trestného poriadku, podľa ktorého ak obvinený
vyhlási, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie, má právo na tlmočníka
a prekladateľa. Z uvedeného ustanovenia Trestného poriadku vyplýva, že povinnosť súdu
alebo iného orgánu činného v trestnom konaní zabezpečiť obvinenému tlmočníka je viazaná
na vyhlásenie obvineného, že neovláda jazyk, v ktorom sa konanie vedie. Z povahy veci
vyplýva, že toto vyhlásenie musí obvinený (sťažovateľ) urobiť pred príslušným orgánom
verejnej moci v čase, keď tento vo veci ešte koná, t. j. nestačí uplatniť námietku
o nezabezpečení tlmočníka až po právoplatnom rozhodnutí príslušného orgánu verejnej
moci v predmetnej veci v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy adresovanej ústavnému
súdu.
Ústavný súd v súvislosti s posudzovaním tejto námietky sťažovateľa poukázal aj na
judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vo veci K c. Francúzsko (rozhodnutie
týkajúce sa sťažnosti č. 10210/82, Decisions et rapports č. 35) uviedol, že právo na
bezplatnú pomoc tlmočníka nie je automatické a nemá ho každý, kto vyhlási, že nerozumie
alebo nehovorí jazykom, v ktorom sa vedie trestné konanie. Dôkazné bremeno je na
obvinenom, ktorý žiada bezplatnú právnu pomoc, a rozhoduje o nej príslušný vnútroštátny
orgán.
V danom prípade zo sťažnosti ani z predmetného súdneho spisu nevyplýva, že
sťažovateľ takéto vyhlásenie v prípravnom konaní, resp. v konaní pred krajským súdom
urobil, pričom, ak by ho v tom čase urobil, mal by (pre prípad, že mu príslušný orgán činný
v trestnom konaní alebo súd tlmočníka nezabezpečí) podľa názoru ústavného súdu právo na
opravný prostriedok podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku, o ktorom by bol
oprávnený a aj povinný rozhodnúť orgán určený podľa Trestného poriadku.
Ústavný súd vo svojej doterajšej judikatúre už uviedol, že ak sťažovateľ uplatní
určitú námietku až v konaní pred ústavným súdom, hoci ju mohol predtým uplatniť
v konaní pred iným orgánom verejnej moci, nemožno uznať, že splnil podmienky na
vyčerpanie všetkých právnych prostriedkov nápravy v zmysle § 53 ods. 1 zákona o
ústavnom súde (m. m. IV. ÚS 100/07). Z toho vyplýva, že právomoc ústavného súdu
rozhodnúť o určitej námietke sťažovateľa nemožno založiť až jej uplatnením v konaní
o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy v prípade, ak ju sťažovateľ mohol uplatniť
v napadnutom konaní, pričom podľa platného právneho poriadku o nej mohol a aj bol
povinný meritórne rozhodnúť iný orgán verejnej moci. Preto, ak takáto situácia nastane,
treba podľa názoru ústavného súdu sťažnosť v časti týkajúcej sa takejto námietky odmietnuť
z dôvodu nedostatku právomoci ústavného súdu.
Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť
sťažovateľa aj v tejto časti z dôvodu nedostatku svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. septembra 2008