Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 129/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 24. septembra 2008

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

prerokoval sťažnosť J. B., K., zastúpeného advokátom JUDr. R. C., Advokátska kancelária,

T., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva zaručeného

Slovenskej republiky a jeho práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo J. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Okresnému súdu Trnava p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C

192/1995 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 90 000 Sk (slovom

deväťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trnava p o v i n n ý zaplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť J. B. trovy konania v sume 6 732

Sk (slovom šesťtisícsedemstotridsaťdva slovenských korún) do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu, advokáta JUDr. R. C.,

Advokátska kancelária, T.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. B. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. marca 2008

doručená sťažnosť J. B., K. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedol:

„Dňa 24.8.1995 podal navrhovateľ - Západoslovenský zdroj, š.p. na Okresný súd

Trnava návrh na vydanie platobného rozkazu. Týmto návrhom sa domáhal, aby som bol

zaviazaný zaplatiť mu sumu 21 205,- Sk s príslušenstvom, a to titulom zodpovednosti za škodu vo

forme schodku na zverených hodnotách, za ktorú som mal, ako jeho vtedajší zamestnanec,

zodpovedať.

Súd v priebehu konania do dnešného dňa uskutočnil nasledujúce úkony:

- prvé pojednávanie sa vo veci uskutočnilo dňa 16.11.1995,

- pojednávanie dňa 7.12.1995

- pojednávanie dňa 18.1.1996

- pojednávanie dňa 8.2.1996,

- pojednávanie dňa 25.3.1996,

- pojednávanie nariadené pôvodne na deň 26.6.1996 bolo na žiadosť môjho

právneho zástupcu zrušené,

- pojednávanie dňa 18.10.1996,

- 18.2.1997 - súd ustanovil znalca na posúdenie odborných otázok z odboru ekonomika

hospodárstva,

- 23.1.1998 mi súd doručil znalecký posudok,

- pojednávanie vytýčené na termín 27.3.1998 bolo na žiadosť môjho právneho

zástupcu zrušené (nakoľko súd opomenul upovedomiť môjho právneho zástupcu

o termíne pojednávania)

- pojednávanie dňa 29.5.1998,

- pojednávanie dňa 28.10.1998,

- pojednávanie dňa 27.1.1999,

- pojednávanie dňa 10.5.1999,

- výzva súdu adresovaná navrhovateľovi na vyjadrenie,

- pojednávanie dňa 16.3.2007 (o ktorom súd ani mňa ani môjho právneho zástupcu

neupovedomil, a na ktoré sme sa preto nemohli dostaviť),

- vydanie uznesenia zo dňa 19.6.2007 o priznaní znalečného znalcovi (toto uznesenie mi

nebolo do dnešného dňa doručené),

- súd dožiadal dňa 25.4.2007 Krajský súd Bratislava o zaslanie rozhodnutia

o zrušení konkurzu na majetok navrhovateľa,

- súd požiadal dňa 31.8.2007 OO PZ Bratislava - Ružinov o doručenie

zásielky navrhovateľovi,

- súd spravil dopyt vo februári 2008 na Fond národného majetku o predloženie

dokladov a poskytnutie informácií o navrhovateľovi.

Okresný súd Trnava teda od začatia konania v roku 1995 uskutočnil síce

dvanásť pojednávaní, avšak do dnešného dňa, t.j. ani po dvanástich rokoch a šiestich

mesiacoch od podania návrhu vo veci nerozhodol.“

Po prijatí sťažnosti 23. apríla 2008 uznesením ústavného súdu č. k. -7

na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 30. apríla 2008 predsedu okresného súdu,

aby sa k sťažnosti vyjadril, aby ústavnému súdu zaslal predmetný súdny spis a aby mu

oznámil, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania vo veci. Vyjadrenie predsedu

okresnému súdu spolu s vyžiadaným súdnym spisom bolo ústavnému súdu doručené

26. mája 2008.

V doručenom vyjadrení predseda okresného súdu uviedol, že predmetné konanie

bolo „prerušené z dôvodu konkurzu vedeného na majetok navrhovateľa. Po zrušení

konkurzu a z dôvodu, že bolo rozhodnuté o zrušení pôvodného navrhovateľa bez právneho

nástupcu, bolo zisťované, na koho prešli práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov,

ktoré sú predmetom konania.“. Predseda okresného súdu ďalej zdôraznil, že v konaní došlo

viackrát k zmene zákonného sudcu, a že „je nepochybné, že zákonná sudkyňa Mgr. A. T.,

ktorej bola vec pridelená dňa 30. 5. 2002, vo veci nekonala bez zbytočných prieťahov“.

V závere svojho vyjadrenia predseda okresného súdu súhlasil s konaním o podanej sťažnosti

bez ústneho pojednávania.

Právny zástupca sťažovateľa reagoval na základe výzvy z 2. júna 2008 na vyjadrenie

predsedu okresného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 12. júna 2008. Poukázal

v ňom na ustálenú judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej zmena zákonného sudcu nie je

okolnosťou ospravedlňujúcou vznik prieťahov. Vyhlásenie konkurzu na majetok

navrhovateľa „je síce okolnosťou spôsobilou predĺžiť priebeh konania, avšak samotné

konkurzné konanie prebiehalo relatívne krátku dobu a k celkovej dĺžke tohto súdneho

konania (viac ako 12 rokov) prispelo iba malou mierou“. Právny zástupca sťažovateľa

zotrval na pôvodnom sťažnostnom návrhu a súhlasil s upustením od ústneho pojednávania

vo veci.

Ústavný súd preskúmal predmetný súdny spis okresného súdu a o priebehu

napadnutého konania zistil v podstate rovnaké skutočnosti ako uviedli účastníci konania,

a navyše zistil, že v preskúmavanom konaní bolo ďalšie pojednávanie, ktoré sa malo

uskutočniť 18. júna 2008, odročené na 24. september 2008.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti, a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.

Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby v zásade

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval

(, ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka konania a postup okresného súdu (napr. ). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. ,

, ). Podľa rovnakých kritérií postupoval aj v danom prípade.

Základnými kritériami hodnotenia veci ako zložitej je skutkový stav veci a platná

právna úprava relevantná pre rozhodnutie o veci (). Predmetné konanie vedené

okresným súdom, v rámci ktorého namieta sťažovateľ zbytočné prieťahy, možno hodnotiť

ako konanie, ktoré po právnej stránke nie je zložité, hoci priebeh dokazovania môže

so sebou priniesť väčšiu časovú náročnosť na objasnenie skutočného stavu veci (potreba

znaleckého dokazovania pri posudzovaní písomných podkladov preukazujúcich vznik

schodku na zverených hodnotách). Takéto objasňovanie skutočného stavu veci nemôže

podľa názoru ústavného súdu za žiadnych okolností spôsobiť v konaní komplikácie,

ktoré budú mať za následok trvanie sporu v dĺžke viac ako 13 rokov.

Pri posudzovaní druhého kritéria používaného na hodnotenie prípadných zbytočných

prieťahov v konaní ústavný súd po preštudovaní vyžiadaného súdneho spisu dospel

k záveru, že správanie sťažovateľa, resp. jeho právneho zástupcu čiastočne prispelo

k celkovej dĺžke konania, a to neúčasťou sťažovateľa alebo jeho právneho zástupcu

na pojednávaniach (spolu šesťkrát) s následkom ich odročenia. Treba však uviesť, že v troch

z týchto prípadov k nevyhnutnosti odročenia termínu pojednávania prispela aj iná

skutočnosť (neprítomnosť navrhovateľa, resp. jeho právneho zástupcu). Inak sťažovateľ

i jeho právny zástupca včas a riadne reagovali na výzvy okresného súdu.

Postup okresného súdu ako tretie kritérium posúdenia porušenia práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zhodnotil ústavný súd ako postup,

ktorý vykazoval zbytočné prieťahy.

Postup žalovaného súdu sa vyznačoval výrazným obdobím súvislej nečinnosti,

a to v čase od 27. januára 2003, keď okresný súd dovŕšil proces objasňovania skutočností

o konkurznom konaní vedenom proti navrhovateľovi v predmetnom konaní a o právnych

následkoch konkurzného konania, do 7. januára 2007, keď okresný súd nariadil

pojednávanie vo veci. Nečinnosť okresného súdu v uvedenom období predstavovala takmer

štyri roky.

V postupe okresného súdu zistil ústavný súd aj kratšie obdobia nečinnosti. Išlo

predovšetkým o obdobie od 1. februára 2001, keď okresný súd zaslal informácie získané

od navrhovateľa a od správcu konkurznej podstaty odporcom, do 22. novembra 2002,

keď okresný súd doručoval Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) žiadosť

o doručenie uznesenia o zrušení konkurzu na majetok navrhovateľa (takmer jeden rok

a desať mesiacov).

Kratším obdobím nečinnosti v priebehu predmetného konania bol tiež časový úsek

od 24. februára 1997, keď okresný súd doručil znalcovi uznesenie o jeho ustanovení,

do 3. novembra 1997, keď okresný súd ustanovenému znalcovi doručil súdny spis (viac ako

osem mesiacov). Ustanovený znalec pritom požadoval doručenie súdneho spisu už 22. júla

1997. Päťmesačným obdobím nečinnosti bolo aj obdobie od pojednávania konaného

29. mája 1998 do ďalšieho pojednávania konaného 28. októbra 1998.

Podľa názoru ústavného súdu treba okresnému súdu pričítať aj súvislú nečinnosť

v dĺžke 11 a pol mesiaca v období od začiatku roka 2000 do 18. decembra 2000, keď

okresný súd adresoval výzvy navrhovateľovi a predpokladanému správcovi konkurznej

podstaty. V čase od 11. mája 1999 do konca roka 1999 sa okresný súd dvakrát neúspešne

pokúšal doručiť právnemu zástupcovi navrhovateľa výzvu na podanie informácií

potrebných na ďalší priebeh konania. Túto fázu ústavný súd z hľadiska prípadných

prieťahov nehodnotil vzhľadom na v tom čase prebiehajúci konkurz na majetok

navrhovateľa (právoplatne zrušený 30. decembra 1999). Avšak v období po začiatku roka

2000 okresnému súdu nebránili v doručovaní výzvy právnemu zástupcovi navrhovateľa

žiadne procesné prekážky, čo platí o to viac, že okresný súd v tomto období nemal

k dispozícii informácie o konkurznom konaní vedenom na majetok navrhovateľa (tie získal

až 30. novembra 2000 z telefonátu bývalého právneho zástupcu navrhovateľa).

Ústavný súd pričítal konajúcemu súdu aj predĺženie konania o jeden rok v čase

od 16. marca 2007, keď sa uskutočnilo pojednávanie vo veci, do 5. marca 2008,

keď okresný súd doručil Fondu národného majetku Slovenskej republiky žiadosť o zaslanie

písomných podkladov. V uvedenom období síce okresný súd realizoval niektoré procesné

úkony, ústavný súd ich však s ohľadom na okolnosti posudzovaného prípadu nehodnotí

ako úkony smerujúce k nastoleniu právnej istoty účastníkov konania, a teda aj sťažovateľa,

vo vzťahu k predmetu sporu. Doručovanie žiadosti krajskému súdu o zaslanie uznesenia

o zrušení konkurzu na majetok navrhovateľa nemožno považovať za úkon smerujúci

k nastoleniu právnej istoty účastníkov posudzovaného konania okrem iného aj z toho

dôvodu, že toto uznesenie už krajským súdom bolo okresnému súdu doručené 9. decembra

2002. Ďalšie procesné úkony okresného súdu v období od marca 2007 až do marca 2008

súviseli s priznávaním znalečného ustanovenému znalcovi a s doručovaním uznesenia

o priznaní znalečného. Povaha týchto procesných úkonov ich vylučuje z okruhu procesnej

aktivity konajúceho súdu smerujúcej k meritórnemu rozhodnutiu v prerokúvanej kauze.

Na celkovej dĺžke predmetného konania v rozsahu takmer 12 rokov a osem mesiacov

(po odpočítaní päť a pol mesiaca trvajúceho konkurzného konania) sa tak okresný súd

podieľal nečinnosťou v dĺžke viac ako osem rokov a desať mesiacov.

Ústavný súd pritom nepripočítal konajúcemu súdu niektoré kratšie obdobia, ktoré sa

nevyznačovali postupom smerujúcim k nastoleniu právnej istoty účastníkov konania

a prispeli tak k predĺženiu konania. Išlo predovšetkým o obdobie od 28. októbra 1998

do 29. marca 1999. V uvedenom časovom úseku sa uskutočnili dve pojednávania, obe však

museli byť odročené z dôvodov spočívajúcich na strane účastníkov konania (ospravedlnené

neúčasti). K rovnakému záveru ústavný súd dospel aj pokiaľ ide o odročenie pojednávaní

nariadených na 16. marec 2007 a na 18. jún 2008.

Pri preskúmaní vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že v postupe

okresného súdu sa vyskytli procesné úkony svedčiace o procesne neefektívnom konaní.

Pritom ústavný súd stabilne judikuje, že pre splnenie účelu práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je právne významné akékoľvek správanie štátneho orgánu.

To znamená, že aj nesprávna činnosť štátneho orgánu môže zapríčiniť porušenie

zaručeného práva podľa čl. 48 ods. 2, ak činnosť štátneho orgánu nesmeruje k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa osoba obrátila na štátny orgán, aby

o jej veci rozhodol (, ).

Uvedená nesprávna činnosť sa v konaní žalovaného súdu vyskytla pri opätovnom

urgovaní ustanoveného súdneho znalca o podanie znaleckého posudku 11. februára 1998,

hoci požadovaný znalecký posudok znalec okresnému súdu doručil už 16. decembra 1997.

Rovnako tak žiadosť doručená krajskému súdu 2. mája 2007 o zaslanie uznesenia krajského

súdu o zrušení konkurzu na majetok navrhovateľa je podľa názoru ústavného súdu dôkazom

neefektívneho a nesústredeného postupu okresného súdu v predmetnom konaní. Žiadané

uznesenie bolo totiž okresnému súdu doručené krajským súdom už 9. decembra 2002.

Všetky uvedené zistenia podľa názoru ústavného súdu dosahujú relevanciu

pre konštatovanie porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci

bez zbytočných prieťahov, a to aj napriek zisteniu, že k celkovej dĺžke konania čiastočne

prispeli svojím správaním i účastníci konania. Preto ústavný súd rozhodol o porušení

základného práva sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

a vzhľadom na to, že v obsahu základného práva zaručeného a práva

zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ),

aj o porušení práva sťažovateľa na prejednanie jeho veci v primeranej lehote (1. bod výroku

tohto nálezu)

Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti navrhol takéto rozhodnutie, preto ústavný súd prikázal

okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov (2. bod výroku tohto nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľa

garantovaného mu , zaoberal sa aj jeho žiadosťou o priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení vzal do úvahy

najmä charakter predmetu konania (v časti týkajúcej sa sťažovateľa ide o zaplatenie sumy

21 205 Sk s príslušenstvom), obdobie právnej neistoty sťažovateľa, jeho správanie počas

predmetného konania a aj tú skutočnosť, že ústavný súd vo veci zistil porušenie základného

práva.

Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 180 000 Sk.

Ústavný súd v okolnostiach posudzovaného prípadu považuje za primerané priznať mu

sumu 90 000 Sk (3. bod výroku tohto nálezu).

Pri určovaní primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd

pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu.

IV.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

JUDr. R. C. Advokát vykonal dva úkony právnych služieb, a to prevzatie a prípravu

zastupovania a písomné podanie (sťažnosť). Obidva úkony boli vykonané v roku 2008.

Podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len

„vyhláška“) prislúcha ako základná tarifa podľa ustanovení § 11 ods. 2 vyhlášky

1/6 z výpočtového základu (§ 1 ods. 3 vyhlášky, t. j. zo sumy 19 056 Sk pre úkony v roku

2008), čo predstavuje za jeden úkon v roku 2008 odmenu vo výške 3 176 Sk. K tejto sume

bolo treba pripočítať režijný paušál za dva úkony právnej pomoci, teda dvakrát 190 Sk.

Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 732 Sk

(4. bod výroku nálezu), pričom okresný súd je povinný zaplatiť ju na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho

súdneho poriadku).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2008