Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 283/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. januára 2009 v senáte

zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika

v konaní o sťažnosti A. Š., D., zastúpenej advokátkou JUDr. J. F., Advokátska kancelária,

Ž., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať bez zbytočných prieťahov.

3. A. Š. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom

dvetisícpäťsto eur), ktoré je Okresný súd Žilina p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Základné právo A. Š. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é n e b o l o .

5. Okresný súd Žilina je p o v i n n ý uhradiť A. Š. trovy právneho zastúpenia

v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov) na účet jej

právnej zástupkyne JUDr. J. F., Advokátska kancelária, Ž., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-10 z 24. septembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. Š., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. o náhradu škody spôsobenú

prevádzkou motorových vozidiel.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd, aby sa

k sťažnosti vyjadril, oznámil, či súhlasí s tým, aby ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, a aby zaslal súdny

spis.

Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn.

z 12. novembra 2008 doručenom ústavnému súdu 27. novembra 2008 okrem iného uviedol:

„Podľa sťažnosti bola žaloba podaná dňa 24.8.1999. Napriek uplynutiu už takmer

9 rokov vo veci nebolo vydané rozhodnutie. Navrhovateľka sa opakovane aj

prostredníctvom predsedu Okresného súdu v Žiline domáhala odstránenia prieťahov

v konaní.

Podľa vyjadrenia konajúceho sudcu sa jedná o návrh navrhovateľky na náhradu

škody spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel. Navrhovateľka bola ešte v r. 1997

účastníčkou dopravnej nehody, pri ktorej utrpela rôzne zranenia. Vec je skutkovo jasná,

avšak odporca je občanom ČR, čo veľmi sťažuje komunikáciu z ním ... Zo strany súdu mala

byť pri vedení konania ráznejšia komunikácia voči znalcovi, ktorý si spis vyzdvihol

oneskorene a nevypracoval posudok v stanovenej lehote. Problémy boli tiež s doručovaním

odporcovi a spis sa takmer nachádzal na Krajskom súde v Žiline.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti možno hodnotiť podanú ústavnú sťažnosť

ako čiastočne dôvodnú. Vo veci došlo k určitému zdržaniu, ktoré bolo spôsobené tiež

činnosťou tunajšieho súdu. Z prehľadu jednotlivých úkonov je zrejme, že súd vo veci konal.

Bolo však potrebné zabezpečiť ráznejší postup voči znalcovi, ktorý nereagoval na výzvy

súdu, aby prevzal spis, a ktorý nedodržal stanovené lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku. Postup súdu bol komplikovaný tiež skutočnosťou, že odporca je z ČR. Bolo preto

potrebné vykonávať výsluch tohto odporcu cestou dožiadaných súdov a vznikali problémy

s doručovaním zásielok tomuto odporcovi. K zdržaniu pri rozhodovaní tejto veci prispela

tiež skutočnosť, že spis sa takmer rok nachádzal na Krajskom súde v Žiline.“

V závere podpredseda okresného súdu súhlasil, aby súd upustil od ústneho

pojednávania vo veci.

Súčasťou vyjadrenia podpredsedu okresného súdu z 12. novembra 2008 je aj

vyjadrenie vo veci konajúceho sudcu s prehľadom procesných úkonov v sťažovateľkou

napadnutom konaní okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedol:

„Súd o veci konal nasledovne: žaloba napadla na súd 24.8.99. Dňa 30.11 1999 bol podaný

návrh na rozšírenie žaloby.

Prvý úkon urobil sudca dňa 27.2. 00 a to bolo dožiadanie – výsluch odporcu v ČR. Spis sa

vrátil v apríli 2000.

Ďalší úkon bol urobený sudcom dňa 14.4. 2000. Opäť dožiadanie – výsluch odporcu.

K rozšírenému návrhu. Spis sa vrátil v mesiaci júl 00.

Dňa 25.10.00 bolo stanovené pojednávanie na deň 11.12.00. Nedostavil sa navrhovateľ.

Dňa 5.2. 01 ďalšie pojednávanie. Odročené. Opätovné rozšírenie návrhu. Zaslané všetkým

účastníkom konania k vyjadreniu. Nariadenie znaleckého dokazovania. Uznesenie zo dňa

24.10.03..

Znalec si prevzal spisový materiál až 30.12.03

Urgencia zo dňa 7.7. 04 a zo dňa 2.11. 04 o zaslanie znaleckého posudku.

Dňa 15.12. 04 po obdŕžaní posudku zaslaný posudok na vyjadrenie procesným stranám.

Dňa 12.1. 05 vypracované uznesenie o priznaní znalečného.

Dňa 12.1. 2005 konanie zastavené.

Podané odvolanie zo strany navrhovateľky. Medzičasom vypovedaná plná moc právneho

zástupcu odporcu.

Dňa 17.5. 05 spis zaslaný Krajskému súdu v Žiline. Po viacerých vrátení spisového

materiálu, pretože uznesenie o zastavení nebolo doručené odporcovi. Ten na svojej adrese

bol neznámy, bol spisový materiál vrátený z Krajského súdu 30.3. 2006.

Dňa 10.4. 2006 bolo doručené rozhodnutie KS v ŽA poslednému účastníkovi.

Na deň7.12. 06 bol stanovený termín pojednávania. Pojednávanie odročené na deň 26.2. 07

za účelom vypracovania uznesenia o pripustení zmeny návrhu a predvolanie znalca.

Pojednávanie odročené na deň 19.4. 07 pre neprítomnosť znalca. Pojednávanie opätovne

odročené pre neprítomnosť znalca, písomne sa ospravedlnil. Za účelom doplnenia

znaleckého posudku výšku bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Dňa 6.6. 07 vypracované uznesenie o doplnení znaleckého posudku. Aj po viacerých

urgenciách zo strany súdu si znalec prevzal spis až 28.12. 07

Posudok vrátený 22.7. 08. Súd opakuje, že urgoval znalca a to dňa 5.5. 08...“

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu zistil rovnaké skutočnosti.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľkou namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu podľa a základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) ústavný súd

zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd

rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. Za súčasť

prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1. Predmetom konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. je žaloba

o náhradu škody spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel. Pokiaľ ide o právnu

a faktickú zložitosť veci, ústavný súd zastáva názor, že predmet konania tvorí štandardnú

súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto vec nemožno posúdiť ako právne

zložitú. Neprimerane dlhú dobu konania od podania žaloby (24. augusta 1999) do podania

sťažnosti ústavnému súdu (15. júna 2008, t. j. takmer 9 rokov) a jeho priebeh nemožno

podľa názoru ústavného súdu považovať za dôsledok vyvolaný právnou alebo faktickou

zložitosťou prerokúvanej veci. Doterajšia dĺžka súdneho konania nemôže byť akceptovaná

najmä z toho dôvodu, že vo veci, v ktorej sa namietajú zbytočné prieťahy, ide o nárok

sťažovateľky na náhradu ujmy na zdraví (náhrada, resp. zvýšenie náhrady za stratu

spoločenského uplatnenia) spôsobenej prevádzkou motorových vozidiel.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa . Ústavný súd pri preskúmaní súvisiaceho spisu nezistil žiadnu

okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Za takúto

okolnosť nemožno považovať ani neúčasť sťažovateľky na pojednávaní 11. decembra 2000,

keďže sťažovateľka svoju neúčasť ospravedlnila z dôvodu hospitalizácie v zdravotníckom

zariadení.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Pri skúmaní skutočnosti, či

v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky

zaručeného v , ústavný súd zistil, že okresný súd bol v určitých

obdobiach nečinný, resp. konal neefektívne a nesústredene.

Nečinnosť ústavný súd zistil v období od 5. februára 2001, keď sa vo veci

uskutočnilo pojednávanie, do 24. októbra 2003, keď okresný súd uznesením nariadil

znalecké dokazovanie (nečinnosť 2 roky a 8 mesiacov). V uvedenom období okresný súd

bol nečinný, a to napriek tomu, že sťažovateľka opakovane žiadala o nariadenie znaleckého

dokazovania (24. júna a 21. augusta 2003), pričom poukázala na skutočnosť, že

pojednávanie z 5. februára 2001 bolo odročené práve z tohto dôvodu.

Ústavný súd ďalej pripomína, že nielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna

činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu

nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa

sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby o jeho veci rozhodol (obdobne ).

Za nesústredený a neefektívny ústavný súd považoval postup okresného súdu

v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním a doplnením znaleckého posudku.

Okresný súd uznesením z 24. októbra 2003 nariadil znalecké dokazovanie, pričom

lehota na vypracovanie znaleckého posudku bola 3 mesiace od prevzatia spisu znalcom.

Následne okresný súd 5. decembra 2003 urgoval prevzatie spisu u ustanoveného znalca.

Sťažovateľka 2. júla 2004 žiadala okresný súd o doručenie znaleckého posudku, keďže

znalec ju koncom mája 2004 vyšetril, a v prípade, ak znalec nedoručil posudok okresnému

súdu, žiadala o urgenciu znalca. Okresný súd 7. júla 2004 zisťoval stav znaleckého

dokazovania u znalca (zistil, že spis prevzal 30. decembra 2003) a opätovne ho vyzval

2. novembra 2004, keďže na predchádzajúcu výzvu znalec nereagoval. Okresný súd

znalecký posudok po jeho doručení zaslal 15. decembra 2004 na vyjadrenie procesným

stranám.

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu ďalej zistil, že okresný súd uznesením

zo 6. júna 2007 nariadil doplnenie znaleckého posudku. Následne vyzval 25. septembra

2007 znalca na prevzatie spisu. Opätovne vyzval znalca 5. mája 2008 pod hrozbou uloženia

poriadkovej pokuty. Sťažovateľka 2. mája 2008 doručila okresnému súdu podanie, v ktorom

navrhla vzhľadom na to, že od uloženia znaleckej úlohy uplynulo už 11 mesiacov,

nariadenie znaleckého dokazovania iným znalcom. Dňa 22. júla 2008 bolo okresnému súdu

doručené doplnenie znaleckého posudku.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu všeobecný súd vzhľadom na jeho

povinnosť organizovať procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil

ten stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie,

zodpovedá za adekvátne a účelné využitie procesných prostriedkov, ktoré mu na tento účel

zákon zveruje aj vo vzťahu k súdnemu znalcovi. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci

nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu znalca vrátane správneho,

vecného a zrozumiteľného vymedzenia jeho úlohy (). O prieťahoch v súdnom

konaní možno podľa názoru ústavného súdu hovoriť aj vtedy, ak súd vôbec nevyužije tie

procesné alebo iné prostriedky, účelom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale tiež

„rýchlej“ ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak k ich použitiu siahne

vtedy, keď je ich skutočný príspevok (účinok) k dosiahnutiu tohto účelu súdneho konania

vylúčený, prípadne je značne minimalizovaný ().

Vzhľadom na uvedené ústavný súd postup okresného súdu v súvislosti s nariadeným

znaleckým dokazovaním, ako aj s doplnením znaleckého posudku vyhodnotil ako

nesústredený a neefektívny. Podľa názoru ústavného súdu namietané konanie v uvedených

obdobiach nevykazovalo znaky plynulého, sústredeného a efektívneho konania, a teda

v konečnom dôsledku bolo konaním so zbytočnými prieťahmi (v trvaní dvoch rokov).

Uvedené časové úseky ústavný súd vyhodnotil ako obdobia nečinnosti okresného

súdu, ktoré mali vplyv na doterajší priebeh konania a na vznik zbytočných prieťahov v ňom.

Zbytočné prieťahy v predmetnom konaní, ktoré ústavný súd zistil, celkovo predstavujú štyri

roky a osem mesiacov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa .

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti

právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod

sp. zn. v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku

nálezu).

K namietanému porušeniu základného práva zaručeného v

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala aj porušenie svojho základného práva na súdnu

ochranu podľa (v petite sťažnosti), avšak osobitne nešpecifikovala,

v čom by malo spočívať porušenie tohto označeného práva. Ústavný súd vychádzajúc

z obsahu celej sťažnosti je toho názoru, že skutkovým základom namietaného porušenia jej

základného práva podľa je nečinnosť okresného súdu v predmetnom konaní.

V súlade s uvedeným ústavný súd preskúmal napadnuté konanie a postup okresného súdu.

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu zmyslom a účelom základného práva

na súdnu ochranu podľa je zaručiť každému reálny prístup k súdu.

Tomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu o veci konať a rozhodnúť (,

). K porušeniu základného práva na súdnu ochranu by došlo vtedy, pokiaľ by

komukoľvek bola odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde a pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

(žalobe) fyzickej osoby alebo právnickej osoby (napr. ).

Ústavný súd ďalej konštatuje, že nečinnosť orgánu verejnej moci v konaní (v danom

prípade okresného súdu), ktorá viedla k porušeniu základného práva sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , sama osebe

neznamená aj porušenie jej práva na súdnu ochranu podľa . Na to, aby

nečinnosť všeobecného súdu mala za následok porušenie práva na súdnu ochranu, musí

dosiahnuť takú intenzitu, ktorá by v konečnom dôsledku znamenala odmietnutie reálneho

prístupu k súdu, resp. k jeho rozhodnutiu v zmysle porušenie zákazu denegatio iustitiae,

teda musí ísť o dlhotrvajúcu a súvislú nečinnosť, ktorá v čase podania sťažnosti ústavnému

súdu pretrváva.

Po preskúmaní súvisiaceho súdneho spisu a postupu okresného súdu v napadnutom

konaní ústavný súd dospel k záveru, že právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 porušené nebolo. Napriek skutočnosti, že okresný súd postupoval

v sťažovateľkou napadnutom konaní so zbytočnými prieťahmi, a tým porušil jej právo

zaručené v (ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu), ich

intenzita nedosiahla taký stupeň, ktorý by odôvodňoval záver o porušení jej práva na súdnu

ochranu v posudzovanom konaní.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

500 000 Sk.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

V danom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

zložitosť a povahu prerokovanej veci, ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný

súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume

2 500 € Sk primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku nálezu). Vo zvyšnej

časti sťažnosti nevyhovel (bod 6 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom advokátkou

JUDr. J. F. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd

pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 19 056 Sk.

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia, podanie

sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to

každý úkon po 3 176 Sk, t. j. spolu 6 352 Sk, čo spolu s režijným paušálom 2 x 190 Sk (§ 16

ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 6 732 Sk. Keďže advokátka je platcom dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „ DPH “), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 19 % podľa § 18

ods. 3 vyhlášky a podľa o dani z pridanej hodnoty v znení

neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného

paušálu boli priznané v celkovej sume 8 011 Sk, čo predstavuje sumu 265,92 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona o ústavnom

súde).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. januára 2009