Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 64/09
PDF · 164.64 KB
No categories available
I. ÚS 64/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C/36/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
31. decembra 2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 50 C/36/2008.
V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podal žalobu «... 04. 07. 2007 na Okresnom súde
Bratislava I. Po zbytočných ťahaniciach bol spis postúpený Okresnému súdu Bratislava II
sp. zn.: 5C/36/08.
… Zákonná sudkyňa... však vyvíja OPAKOVANE TÚ ISTÚ SNAHU - KONANIE
ZMARIŤ na základe protizákonného výpalnictva súdnych poplatkov vo výške 602.000.- Sk.
… V konaní ide o spáchaný trestný čin „NEPOSKYTNUTIA POMOCI PRI
OHROZENÍ ŽIVOTA a sudkyňa sa ihrá, ihrá a ihrá, marí konanie a marí konanie, a je
dôvod ju preskúmať psychiatrom, či je spôsobila na právne úkony! Ona má rada iba spory
pre Mestský dopravný podnik o 1414.- Sk! Tak, ale nech potom ide kamsi inam!
... Zákonná sudkyňa... nedokázala zabezpečiť DÔKAZY, za dobu jedného roku a tak
spôsobuje marenie a ničenie dokazovania, čím BRUTÁLNYM SPROSTÝM SPÔSOBOM
porušuje základné ľudské práva garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1
medzinárodného dohovoru.
Zákonná sudkyňa... nedokázala ani len zabezpečiť spisy od polície, aby sme mohli
zistiť čo polícia vykonala vo veci!
… Sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní nemajú odozvu!
TAKŽE OPÄŤ MUSÍM ZDÔRAZNIŤ, ŽE SÚDNICTVO JE SKRIMINALIZOVANÉ
A ZMAFIANIZOVANE!».
Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby takto rozhodol:
„II.A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné ľudské práva D. B., garantované
čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru o základných ľudských
právach. Okresný súd Bratislava II porušuje aj povinnosť zhromaždil dôkazy k spoznaniu
skutkového stavu!!!!!
II.B. Okresný súd Bratislava II je povinný konať bez ďalších prieťahov
a bezodkladne získavať dôkazy a výsluchy svedkov.
II.C. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške
500.000.- Sk v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu. Rovnako je povinný
zaplatiť trovy zastupujúceho advokáta.“
2. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným
súdom z dôvodov, že „je plne invalidný, nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku, nemá
žiaden príjem. Má majetok, ktorý mu je na príťaž (byt v Ž.) a má byt v ohrození dražby pre
platobnú neschopnosť.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol nepravdivé fakty a urážlivé výroky „... Odvolací
súd nemusí neustále naprávať chyby hlúpych na prvostupňovom súde“, a o zákonnej
sudkyni, ktorá vydala uznesenie o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov
sťažovateľa, sa vyjadril, že „vyvíja opakovane tú istú snahu – konanie zmariť na základe
protizákonného výpalníctva súdnych poplatkov... sa ihrá, ihrá a ihrá, marí konanie a marí
konanie, a je dôvod ju preskúmať psychiatrom, či je spôsobila na právne úkony!“.
Predseda okresného súdu sťažovateľovu sťažnosť na prieťahy v konaní zhodnotil ako
neoprávnenú, čo sťažovateľ skomentoval v sťažnosti podanej ústavnému súdu takto:
„Sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní nemajú odozvu! Takže opäť musím zdôrazniť, že
súdnictvo je skriminalizované a zmafianizované.“
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu sťažovateľa poukazuje
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „V zásade smie byť
sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome
založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý
jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
V prípade hrubého, neslušného a urážlivého obsahu návrhu tento môže byť
odmietnutý ústavným súdom pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy
ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými
v jeho podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža okresný súd a konkrétnu
sudkyňu, a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty k okresnému súdu a jeho
sudcom.
Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu treba označiť za zneužitie práva
na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou zákonom
predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj
primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi
rozhodnutiami ústavného súdu upozornený (napr. III. ÚS 65/08, I. ÚS 106/08, I. ÚS 129/08,
II. ÚS 226/08, I. ÚS 313/08, I. ÚS 337/08), avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto
výroky opätovne použil.
2. Ústavný súd zo sťažnosti a z priložených listín zistil, že okresný súd konal
priebežne a vykonával jednoduché úkony súvisiace s odstraňovaním nedostatkov žaloby
sťažovateľa a zisťovaním jeho majetkových pomerov na rozhodnutie o oslobodení od
platenia súdnych poplatkov.
V období od 4. júla 2007, keď bola podaná žaloba sťažovateľom na miestne
nepríslušnom Okresnom súde Bratislava I, až do postúpenia veci 14. februára 2008 na
okresný súd ubehlo viac ako 8 mesiacov, avšak tento prieťah voči Okresnému súdu
Bratislava I sťažovateľ nenamieta. Následne okresný súd 21. februára 2008 vyzval
sťažovateľa, aby v lehote 10 dní zaplatil súdny poplatok za podaný žalobný návrh,
s upozornením, že v prípade nezaplatenia súdneho poplatku v určenej dobe konanie zastaví.
Sťažovateľ nezaplatil súdny poplatok, ale podaním zo 6. marca 2008 požiadal
o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa 8. apríla 2008 bolo sťažovateľovi doručené
z okresného súdu tlačivo „Potvrdenie o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch“,
ktoré mal vyplnené, potvrdené a vlastnoručne podpísané doručiť okresnému súdu v lehote
10 dní. Okresný súd uznesením č. k. 50C/36/2008-43 z 12. mája 2008 nepriznal
sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Sťažovateľ podaním z 23. júna 2008
požiadal okresný súd o vydanie opravného uznesenia, ktoré bolo okresným súdom posúdené
ako odvolanie, a preto 23. júla 2008 predložil spis s opravným prostriedkom Krajskému
súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie. Krajský súd vrátil spis
okresnému súdu bez rozhodnutia, lebo podanie sťažovateľa z 23. júna 2008 vyhodnotil ako
žiadosť o opravu uznesenia, a teda nemá náležitosti odvolania, lebo nenamieta rozhodnutie
súdu prvého stupňa. Okresný súd uznesením č. k. 50 C/36/2008-64 z 26. novembra 2008 vo
veci samej konanie zastavil.
Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania (necelých
11 mesiacov od postúpenia spisu z Okresného súdu Bratislava I) ústavný súd sťažnosť
v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 50 C/36/2008 odmietol ako
zjavne neopodstatnenú. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol celkom
bez prieťahov a nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Žaloba sťažovateľa
navyše vykazovala nedostatky, ktoré musel okresný súd odstraňovať. Až pokračujúca
nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo
však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu vedenom
pod sp. zn. 50 C/36/2008 opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu
hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1
dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].
3. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pretože jeho podanie nemalo
primeranú slušnosť vo vyjadrovaní, ale aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, lebo
v konaní nedošlo k takej intenzite zásahu do práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala
ústavnorelevantnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
a z toho dôvodu už bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami
sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.
4. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu
(31. decembra 2008) k sťažovateľom namietaným prieťahom už ani nemohlo dochádzať,
keďže okresný súd rozhodol 26. novembra 2008 (proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal
odvolanie).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. februára 2009