Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 314/09
PDF · 163.1 KB
No categories available
III. ÚS 314/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho
základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky v konaní Okresného súdu Bratislava IV vedenom pod sp. zn. 7 C 237/05 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 237/2005.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti označil za porušovateľa svojich práv okresný súd
a jeho sudkyňu JUDr. H. K., „ktorá od dňa podania žaloby 13. 09. 2004 naďalej porušuje
všetko čo sa dá, protizákonne vymáha poplatok - hoci je žaloba zo zákona oslobodená
od poplatkov; protizákonne odmieta ustanoviť advokáta na dovolacie konanie, rozhoduje
chybne, keď jediným jej cieľom je konanie 7C/237/05 zmariť za každú cenu. Sudkyňa K.
zjavne porušuje čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6
ods. 1, čl. 13 a čl. 14 medzinárodného dohovoru.
Krajský súd Bratislava, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava v konaní 14Co/220/2009-
222 zo dňa 07. 09. 2009 rozhodol úmyselne chybne o neustanovení advokáta na dovolacie
konanie, hoci sťažovateľ nemá peniaze na nákup advokáta, čo preukazuje do zbláznenie
je plne invalidný a nositeľom TZP, nemá možnosť zárobku, nemá príjem väčší ako
1.4-násobok životného minima, majetok - byt v Žiline má na príťaž (v spise
je sprostredkovateľská zmluva) a byt v ktorom žije 1-iz. v B. je pod hrozbou dražby pre
platobnú neschopnosť. Sťažovateľ považuje chybné a opakovane chybné rozhodnutia, ktoré
sú v rozpore so zákonmi (vynucovanie poplatku v rozpore so zákonom) zamietanie veci,
a početne chybné rozhodnutia odvolacieho súdu, sú šikanóznym výkonom súdnictva
a jej definitívou ma byt dokonaná justičná vražda vyčerpaním sťažovateľa sústavným
porušovaním jeho základných práv a sústavným popieraním týchto práv...
Žaloba bola podaná dňa 13. 09. 2004 a vec je stále na prvostupňovom sude. Meritom
žaloby je náhrada škody od štátu SR v zastúpení MS SR a GP SR, keď sudca JUDr. I. A. a
prokurátor JUDr. J. C. maria trestno-právne konanie proti mafiánskej rodine P. ORP-
243/OEK-B4-2002 (predtým OUV-3210/94) už 16-rokov. Ako poškodený v konaní ORP-
243/02 vystupuje sťažovateľ, keď škoda predstavuje 5,000.000.- Sk.
Sťažovateľ predložil Okresnému súdu BA 4 aktuálne majetkové pomery. Nemá
peniaze na originály alebo overene kópie. Európskemu súdu stačia kópie. Originály
potvrdení mohol sťažovateľ ukázať na pojednávaní, ale súdy sa vyhýbajú verejnému
prerokovaniu veci a rozhodujú len tak, ako príde, aký mrak. Predovšetkým tak aby
poškodzovali sťažovateľa, hoci aj protizákonne, protiústavné a proti medzinárodným
dohovorom.“.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že:
„II.A. Okresný sud Bratislava IV v konaní 7C/237/05 porušuje práva sťažovateľa
D. B. garantované čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky.
II.B. Ústavný sud Slovenskej republiky prikazuje štátu Slovenská republika zaplatiť
D. B. škodu vo výške 5,000.000 Sk = 165.970 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu,
podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky.
II.C. Ústavný sud Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava IV
zaplatiť D. B. sumu 100.000 Eur ako primerané zadosťučinenie a Krajskému súdu
Bratislava prikazuje zaplatiť 200.000 Eur za opakované porušovanie jeho práva
na spravodlivé konanie, verejné prerokovanie veci a účinný opravný prostriedok v lehote
15 dní od dna doručenia nálezu.
V prípade omeškania sú obidva súdy povinné zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške
17.6 % z dlžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.
II.D. Okresný súd Bratislava IV je povinný zaplatiť trovy sťažovateľa a advokáta
v lehote 15 dní“.
V sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby mu ústavný súd ustanovil v konaní právneho
zástupcu z dôvodov, že „nemá peniaze na advokáta, zo známych dôvodov, nemá žiadne
príjmy od mája 2006 naďalej žije na dlh, je invalid a nemá možnosť zárobku, žije
v bezprávnom štáte, ktorý funguje ako zločinecký štát, chráni zločincov a ich záujmy.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Pri predbežnom prerokovaní posudzovanej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ
namieta skutočnosť, že uznesením č. k. 7C/237/2005-214 z 28. mája 2009 mu okresný súd
neustanovil advokáta pre dovolacie konanie s odôvodnením, že navrhovateľ pre účely
ustanovenia zástupcu nespĺňa predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov. Okresný súd
tiež konštatoval, že podľa jeho právneho záveru ide zo strany navrhovateľa o zrejme
bezúspešné uplatňovanie práva. O odvolaní sťažovateľa rozhodoval Krajský súd
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením č. k. 14Co/220/2009-222 z 28. júla
2009 uznesenie okresného súdu potvrdil.
V zmysle princípu subsidiarity sú hranice právomoci ústavného súdu limitované tým
spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať
v prípade, ak túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.
Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127
ods. 1 ústavy nie je príslušný na preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu,
pretože preskúmanie tohto rozhodnutia patrí v prvom rade do právomoci všeobecného
súdu (v danom prípade krajského súdu rozhodujúceho v rámci odvolacieho konania).
V namietanej veci sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k. 7 C 237/2005-214
z 28. mája 2009 odvolanie, o ktorom krajský súd svojím uznesením č. k. 14 Co/220/2009-
222 z 28. júla 2009 rozhodol tak, že uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Z uvedeného
dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci
na jej prerokovanie.
Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa obsahuje urážlivé
a nepravdivé výroky a neopodstatnené obvinenia celého justičného systému.
Sťažovateľ tvrdí, že je „šikanovaný“ súdmi, ktoré vo vzťahu k nemu nespravodlivo
rozhodujú a naznačuje aj zaujatosť sudcov všeobecných súdov pri rozhodovaní.
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka konania poukazuje
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť
sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch,
a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No.
67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004). Tiež v zmysle rozhodnutia ústavného súdu sp. zn.
III. ÚS 52/06 v prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu návrhu na začatie
konania pred ústavným súdom môže byť tento odmietnutý pre nesplnenie zákonom
predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými
v jeho podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a uráža všeobecné súdy a ich sudcov
v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty k súdom.
Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu treba označiť za zneužitie práva
na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou
zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu
je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými
predchádzajúcimi rozhodnutiami ústavného súdu upozornený (napr. III. ÚS 65/08,
I. ÚS 106/08, I. ÚS 129/08, II. ÚS 226/08, I. ÚS 313/08, I. ÚS 337/08, I. ÚS 64/09),
avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.
Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde odmietol, a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o jeho
žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. októbra 2009