Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 314/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. októbra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a 3, a Slovenskej

republiky v konaní Okresného súdu Bratislava IV vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. septembra

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3, čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) postupom Okresného súdu Bratislava IV

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti označil za porušovateľa svojich práv okresný súd

a jeho sudkyňu JUDr. H. K., „ktorá od dňa podania žaloby 13. 09. 2004 naďalej porušuje

všetko čo sa dá, protizákonne vymáha poplatok - hoci je žaloba zo zákona oslobodená

od poplatkov; protizákonne odmieta ustanoviť advokáta na dovolacie konanie, rozhoduje

chybne, keď jediným jej cieľom je konanie zmariť za každú cenu. Sudkyňa K.

zjavne porušuje , a a

ods. 1, čl. 13 a čl. 14 medzinárodného dohovoru.

Krajský súd Bratislava, Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava v konaní 14Co/220/2009-

222 zo dňa 07. 09. 2009 rozhodol úmyselne chybne o neustanovení advokáta na dovolacie

konanie, hoci sťažovateľ nemá peniaze na nákup advokáta, čo preukazuje do zbláznenie

je plne invalidný a nositeľom TZP, nemá možnosť zárobku, nemá príjem väčší ako

1.4-násobok životného minima, majetok - byt v Žiline má na príťaž (v spise

je sprostredkovateľská zmluva) a byt v ktorom žije 1-iz. v B. je pod hrozbou dražby pre

platobnú neschopnosť. Sťažovateľ považuje chybné a opakovane chybné rozhodnutia, ktoré

sú v rozpore so zákonmi (vynucovanie poplatku v rozpore so zákonom) zamietanie veci,

a početne chybné rozhodnutia odvolacieho súdu, sú šikanóznym výkonom súdnictva

a jej definitívou ma byt dokonaná justičná vražda vyčerpaním sťažovateľa sústavným

porušovaním jeho základných práv a sústavným popieraním týchto práv...

Žaloba bola podaná dňa 13. 09. 2004 a vec je stále na prvostupňovom sude. Meritom

žaloby je náhrada škody od štátu SR v zastúpení MS SR a GP SR, keď sudca JUDr. I. A. a

prokurátor JUDr. J. C. maria trestno-právne konanie proti mafiánskej rodine P. ORP-

243/OEK-B4-2002 (predtým OUV-3210/94) už 16-rokov. Ako poškodený v konaní ORP-

243/02 vystupuje sťažovateľ, keď škoda predstavuje 5,000.000.- Sk.

Sťažovateľ predložil Okresnému súdu BA 4 aktuálne majetkové pomery. Nemá

peniaze na originály alebo overene kópie. Európskemu súdu stačia kópie. Originály

potvrdení mohol sťažovateľ ukázať na pojednávaní, ale súdy sa vyhýbajú verejnému

prerokovaniu veci a rozhodujú len tak, ako príde, aký mrak. Predovšetkým tak aby

poškodzovali sťažovateľa, hoci aj protizákonne, protiústavné a proti medzinárodným

dohovorom.“.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti navrhol, aby ústavný súd vyslovil, že:

„II.A. Okresný sud Bratislava IV v konaní porušuje práva sťažovateľa

D. B. garantované , , a Slovenskej

republiky.

II.B. Ústavný sud Slovenskej republiky prikazuje štátu Slovenská republika zaplatiť

D. B. škodu vo výške 5,000.000 Sk = 165.970 Eur v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu,

podľa .

II.C. Ústavný sud Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava IV

zaplatiť D. B. sumu 100.000 Eur ako primerané zadosťučinenie a Krajskému súdu

Bratislava prikazuje zaplatiť 200.000 Eur za opakované porušovanie jeho práva

na spravodlivé konanie, verejné prerokovanie veci a účinný opravný prostriedok v lehote

15 dní od dna doručenia nálezu.

V prípade omeškania sú obidva súdy povinné zaplatiť aj úroky z omeškania vo výške

17.6 % z dlžnej sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.

II.D. Okresný súd Bratislava IV je povinný zaplatiť trovy sťažovateľa a advokáta

v lehote 15 dní“.

V sťažnosti sa sťažovateľ domáha, aby mu ústavný súd ustanovil v konaní právneho

zástupcu z dôvodov, že „nemá peniaze na advokáta, zo známych dôvodov, nemá žiadne

príjmy od mája 2006 naďalej žije na dlh, je invalid a nemá možnosť zárobku, žije

v bezprávnom štáte, ktorý funguje ako zločinecký štát, chráni zločincov a ich záujmy.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pri predbežnom prerokovaní posudzovanej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ

namieta skutočnosť, že uznesením č. k. -214 z 28. mája 2009 mu okresný súd

neustanovil advokáta pre dovolacie konanie s odôvodnením, že navrhovateľ pre účely

ustanovenia zástupcu nespĺňa predpoklady oslobodenia od súdnych poplatkov. Okresný súd

tiež konštatoval, že podľa jeho právneho záveru ide zo strany navrhovateľa o zrejme

bezúspešné uplatňovanie práva. O odvolaní sťažovateľa rozhodoval Krajský súd

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý uznesením č. k. -222 z 28. júla

2009 uznesenie okresného súdu potvrdil.

V zmysle princípu subsidiarity sú hranice právomoci ústavného súdu limitované tým

spôsobom, že ochrany základného práva a slobody sa na ústavnom súde možno domáhať

v prípade, ak túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Ústavný súd konštatuje, že vzhľadom na princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127

ods. 1 nie je príslušný na preskúmanie napadnutého uznesenia okresného súdu,

pretože preskúmanie tohto rozhodnutia patrí v prvom rade do právomoci všeobecného

súdu (v danom prípade krajského súdu rozhodujúceho v rámci odvolacieho konania).

V namietanej veci sťažovateľ podal proti uzneseniu okresného súdu č. k. -214

z 28. mája 2009 odvolanie, o ktorom krajský súd svojím uznesením č. k.

222 z 28. júla 2009 rozhodol tak, že uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Z uvedeného

dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci

na jej prerokovanie.

Ústavný súd zároveň konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa obsahuje urážlivé

a nepravdivé výroky a neopodstatnené obvinenia celého justičného systému.

Sťažovateľ tvrdí, že je „šikanovaný“ súdmi, ktoré vo vzťahu k nemu nespravodlivo

rozhodujú a naznačuje aj zaujatosť sudcov všeobecných súdov pri rozhodovaní.

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu účastníka konania poukazuje

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý už vyslovil, že „V zásade smie byť

sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, pokiaľ bola vedome založená na nepravdivých faktoch,

a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No.

67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004). Tiež v zmysle rozhodnutia ústavného súdu sp. zn.

v prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom môže byť tento odmietnutý pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými

v jeho podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a uráža všeobecné súdy a ich sudcov

v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty k súdom.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu treba označiť za zneužitie práva

na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou

zákonom predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu

je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými

predchádzajúcimi rozhodnutiami ústavného súdu upozornený (napr. ,

, , , , , ),

avšak napriek tomu vo svojom podaní tieto výroky opätovne použil.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde odmietol, a z tohto dôvodu bolo už ďalej bezpredmetné rozhodovať o jeho

žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. októbra 2009