Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 211/09
PDF · 173.97 KB
No categories available
I. ÚS 211/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 211/09-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/28/2007 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C/28/2007.
V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podal žalobu „... 15. 01. 2007 bez akéhokoľvek
ďalšieho progresu v konaní 19 C/28/2007.
Sudcovia Okresného súdu v Trnave pripadajú sťažovateľovi ako hlúčik primitívov,
ktorí by sa mali vypustiť do mestských parkov, nech si tam zbierajú lúčne a lesné plody,
pretože v budove súdu spôsobujú iba úpadok myslenia, krivdu a prehlbujú žumpu pod sebou
pre navýšené množstvo výkalov, ktoré produkujú...
Početné sťažnosti na nečinnosť zostali odignorované.“.
Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol:
„...V konaní 19 C/28/2007 je preukázané, že hoci Ústavný súd SR rozhodne (v tomto
prípade III. ÚS 129/06 a III. ÚS 248/06 ) aby sudkyňa Okresného súdu v Trnave JUDr. M.
Ď. konala bez ďalších prieťahov, Ústavný súd SR TOLERUJE ďalšiu nečinnosť JUDr. M.
Ď. ďalšie 3-roky v dvoch konaniach.
Ústavný súd SR nekontroluje ako sú jeho NÁLEZY plnené. Keď nie sú plnené vo
veciach D. B. Ústavný súd to toleruje a tak vystupuje ako inštitúcia protiústavná
a porušujúca základné práva D. B. podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14
medzinárodného dohovoru, ktorým je viazaný a takto napĺňa KRIMINÁLNY VÝKON
SÚDNICTVA a dokazuje MAFIÁNSKE PREPOJENIE sudcov a dokazuje existenciu
JUSTIČNEJ MAFIE.
Ústavný súd SR dokonca toleruje neplnenie rozsudkov Európskeho súdu pre Ľudské
práva, keď bol tolerantný k Okresnému súdu v Žiline v konaní 16 C/273/1997, keď tento súd
bol nečinný ďalšie 4-roky po rozhodnutí Európskeho súdu, akoby Európsky súd bol iba
pohrobkom pre sudcov SLOVENSKEJ REPUBLIKY a obzvlášť Ústavného súdu SR, KTORÍ
SI TRÚFLI ZMARIŤ VŠETKY DÔVODNÉ SŤAŽNOSTI D. B. odkedy sa zahniezdili
a navykli na dobré príjmy naďalej. Aj nekonanie sudkyne Ď. pokorne tolerovali a sťažnosti
na jej VÝČINY na úrovni ŠIALENEJ OSOBY prijímali s potechou, lebo sudkyňa Ď.
napĺňala ich sny!
Sťažovateľ pripája kópie iba také, ktoré má. Nemá peniaze na kópie, ktoré Ústavný
súd jednoducho uloží do archívu (inými slovami na srandu králikov).“
Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby takto rozhodol:
„II.A. Okresný súd v Trnave porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2
(opakovane) a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru.
II.B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť 50.000 Eur satisfakciu D. B. v lehote
15 dní (keď tento súd už 4x bol porazený pred Ústavným súdom D. B.) a naďalej nie je
schopný dodržiavať zákony, Ústavu SR a medzinárodne dohovory.
II. C. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Trnave konať
bezodkladne vo veci 19 C/28/2007 a vyhnúť sa svojvoľnèmu vyčíňaniu. V prípade ďalšieho
porušovania práv PRÁVA NA SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE dostane tento súd
povinnosť zaplatiť D. B. satisfakciu 100.000 Eur.
II.D. Okresný súd v Tranve (správne má byť Trnave, pozn.) je povinný ukončiť
JUSTIČNÝ TEROR a nevídanú DISKRIMINÁCIU osoby D. B. 17 C/85/1999, 17 C/372/01,
11 C/251/1999-neskôr 25 C/70/2004) a naopak ochranu kriminálnikov pod hrozbou výšky
satisfakcie 1,000.000 Eur ak tieto konania neukončí v lehote 3 mesiacov SPRAVODLIVO
podľa obsahu spisov a dôkazov v nich, nie svojvoïnè a ďalšie plávanie cez odvolací
a dovolaci súd. ATTENTION !
II.E. Trovy advokáta a sťažovateľa zaplatí OS Trnava v lehote.“
2. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným
súdom z dôvodov, „... že je plne invalidný, nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku a nemá
žiaden-žiaden príjem od mája 2006, má majetok na príťaž. Nemá príjem väčší ako je 1.4-
násobok životného minima.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol nepravdivé fakty a urážlivé výroky: „... Sudcovia
Okresného súdu v Trnave pripadajú sťažovateľovi ako hlúčik primitívov, ktorí by sa mali
vypustiť do mestských parkov, nech si tam zbierajú lúčne a lesné plody, pretože v budove
súdu spôsobujú iba úpadok myslenia, krivdu a prehlbujú žumpu pod sebou pre navýšené
množstvo výkalov, ktoré produkujú.“
Sťažovateľ na adresu ústavného súdu uviedol nepravdivé fakty a urážlivé výroky:
„... vystupuje ako inštitúcia protiústavná a porušujúca základné práva D. B. podľa čl. 6
ods. 1, čl. 13 a čl. 14 medzinárodného dohovoru, ktorým je viazaný a takto napĺňa
KRIMINÁLNY VÝKON SÚDNICTVA a dokazuje MAFIÁNSKE PREPOJENIE sudcov
a dokazuje existenciu JUSTIČNEJ MAFIE.“
Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu sťažovateľa poukazuje
na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „V zásade smie byť
sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome
založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý
jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).
V prípade hrubého, neslušného a urážlivého obsahu návrhu tento môže byť
odmietnutý ústavným súdom pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy
ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.
Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými
v jeho podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža okresný súd a ústavný súd,
a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty tak k všeobecným súdom, ako aj
ústavnému súdu.
Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu treba označiť za zneužitie práva
na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou zákonom
predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj
primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi
rozhodnutiami ústavného súdu upozornený (napr. III. ÚS 65/08, I. ÚS 106/08, I. ÚS 129/08,
II. ÚS 226/08, I. ÚS 313/08, I. ÚS 337/08, I. ÚS 64/09), avšak napriek tomu vo svojom
podaní tieto výroky opätovne použil.
2. Ústavný súd zo sťažnosti a z priložených listín zistil, že okresný súd konal
priebežne a vykonával jednoduché úkony súvisiace s odstraňovaním nedostatkov žaloby
sťažovateľa a zisťovaním jeho majetkových pomerov na rozhodnutie o oslobodení od
platenia súdnych poplatkov a rozhodol aj o návrhu na zmenu žalobného petitu.
V období od 15. januára 2007, keď bola podaná žaloba sťažovateľom na miestne
nepríslušnom Okresnom súde Bratislava I, až do postúpenia veci 30. marca 2007 na
okresný súd ubehlo 2 a pol mesiaca. Následne zákonná sudkyňa okresného súdu oznámila
predsedovi okresného súdu možnú zaujatosť a spis bol 18. apríla 2007 predložený
Krajskému súdu v Trnave, aby o vznesenej námietke rozhodol. Dňa 11. júla 2007 bol spis
vrátený okresnému súdu s rozhodnutím, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednania
a rozhodovania veci.
Následne okresný súd 19. februára 2008 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho
poplatku. Sťažovateľ 11. marca 2008 požiadal okresný súd o oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov. Uznesením okresného súdu č. k. 19 C 28/07-78 z 18. apríla 2008 bolo
sťažovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa 24. septembra
2008 uskutočnil okresný súd súdne pojednávanie, na ktorom navrhol rozšírenie žalobného
petitu. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu pripojenia súdnych spisov. Sťažovateľ
30. septembra 2008 požiadal okresný súd o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred
okresným súdom. Dňa 14. novembra 2008 okresný súd urgoval Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky zaslanie žiadaného spisu. Okresný súd 2. apríla 2009 uznesením č. k.
19 C 28/07-122 pripustil zmenu žalobného petitu. Dňa 23. júna 2009 okresný súd
uznesením č. k. 19 C/28/07-126 odňal sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych
poplatkov a zamietol jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.
Sťažovateľ 10. júla 2009 podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, v ktorom použil hrubé
a urážlivé výrazy. Okresný súd uznesením č. k. 19 C 28/07-130 z 27. júla 2009 vyzval
sťažovateľa na odstránenie nedostatkov odvolania a uznesením č. k. 19 C 28/07-130
z 27. júla 2009 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu v sume 200 € za hrubé a urážlivé
podanie.
Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania (28 mesiacov
od postúpenia spisu z Okresného súdu Bratislava I) ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej
proti postupu okresného súdu v konaní sp. zn. 19 C/28/2007 odmietol aj ako zjavne
neopodstatnenú. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol celkom
bez prieťahov a nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp.
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Žaloba sťažovateľa
navyše vykazovala nedostatky, ktoré musel okresný súd odstraňovať. Až pokračujúca
nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo
však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu vedenom
pod sp. zn. 19 C/28/2007 opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu
hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04). Nie každý
zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy [čl. 6 ods. 1
dohovoru (napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 92/03)].
3. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pretože jeho podanie nemalo
primeranú slušnosť vo vyjadrovaní, ale aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, lebo
v konaní nedošlo k takej intenzite zásahu do práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala
ústavnorelevantnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
a z toho dôvodu už bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami
sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. augusta 2009