Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 211/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. augusta 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti sťažovateľ uviedol, že podal žalobu „... 15. 01. 2007 bez akéhokoľvek

ďalšieho progresu v konaní .

Sudcovia Okresného súdu v Trnave pripadajú sťažovateľovi ako hlúčik primitívov,

ktorí by sa mali vypustiť do mestských parkov, nech si tam zbierajú lúčne a lesné plody,

pretože v budove súdu spôsobujú iba úpadok myslenia, krivdu a prehlbujú žumpu pod sebou

pre navýšené množstvo výkalov, ktoré produkujú...

Početné sťažnosti na nečinnosť zostali odignorované.“.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti uviedol:

„...V konaní je preukázané, že hoci Ústavný súd SR rozhodne (v tomto

prípade a ) aby sudkyňa Okresného súdu v Trnave JUDr. M.

Ď. konala bez ďalších prieťahov, Ústavný súd SR TOLERUJE ďalšiu nečinnosť JUDr. M.

Ď. ďalšie 3-roky v dvoch konaniach.

Ústavný súd SR nekontroluje ako sú jeho NÁLEZY plnené. Keď nie sú plnené vo

veciach D. B. Ústavný súd to toleruje a tak vystupuje ako inštitúcia protiústavná

a porušujúca základné práva D. B. podľa čl. 6 ods. 1, čl. 13 a čl. 14

medzinárodného dohovoru, ktorým je viazaný a takto napĺňa KRIMINÁLNY VÝKON

SÚDNICTVA a dokazuje MAFIÁNSKE PREPOJENIE sudcov a dokazuje existenciu

JUSTIČNEJ MAFIE.

Ústavný súd SR dokonca toleruje neplnenie rozsudkov Európskeho súdu pre Ľudské

práva, keď bol tolerantný k Okresnému súdu v Žiline v konaní , keď tento súd

bol nečinný ďalšie 4-roky po rozhodnutí Európskeho súdu, akoby Európsky súd bol iba

pohrobkom pre sudcov SLOVENSKEJ REPUBLIKY a obzvlášť Ústavného súdu SR, KTORÍ

SI TRÚFLI ZMARIŤ VŠETKY DÔVODNÉ SŤAŽNOSTI D. B. odkedy sa zahniezdili

a navykli na dobré príjmy naďalej. Aj nekonanie sudkyne Ď. pokorne tolerovali a sťažnosti

na jej VÝČINY na úrovni ŠIALENEJ OSOBY prijímali s potechou, lebo sudkyňa Ď.

napĺňala ich sny!

Sťažovateľ pripája kópie iba také, ktoré má. Nemá peniaze na kópie, ktoré Ústavný

súd jednoducho uloží do archívu (inými slovami na srandu králikov).“

Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby takto rozhodol:

„II.A. Okresný súd v Trnave porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2

(opakovane) a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru.

II.B. Okresný súd v Trnave je povinný zaplatiť 50.000 Eur satisfakciu D. B. v lehote

15 dní (keď tento súd už 4x bol porazený pred Ústavným súdom D. B.) a naďalej nie je

schopný dodržiavať zákony, Ústavu SR a medzinárodne dohovory.

II. C. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Trnave konať

bezodkladne vo veci a vyhnúť sa svojvoľnèmu vyčíňaniu. V prípade ďalšieho

porušovania práv PRÁVA NA SPRAVODLIVÉ SÚDNE KONANIE dostane tento súd

povinnosť zaplatiť D. B. satisfakciu 100.000 Eur.

II.D. Okresný súd v Tranve (správne má byť Trnave, pozn.) je povinný ukončiť

JUSTIČNÝ TEROR a nevídanú DISKRIMINÁCIU osoby D. B. , ,

11 C/251/1999-neskôr 25 C/70/2004) a naopak ochranu kriminálnikov pod hrozbou výšky

satisfakcie 1,000.000 Eur ak tieto konania neukončí v lehote 3 mesiacov SPRAVODLIVO

podľa obsahu spisov a dôkazov v nich, nie svojvoïnè a ďalšie plávanie cez odvolací

a dovolaci súd. ATTENTION !

II.E. Trovy advokáta a sťažovateľa zaplatí OS Trnava v lehote.“

2. Sťažovateľ žiadal tiež o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred ústavným

súdom z dôvodov, „... že je plne invalidný, nositeľom ŤZP, nemá možnosť zárobku a nemá

žiaden-žiaden príjem od mája 2006, má majetok na príťaž. Nemá príjem väčší ako je 1.4-

násobok životného minima.“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol nepravdivé fakty a urážlivé výroky: „... Sudcovia

Okresného súdu v Trnave pripadajú sťažovateľovi ako hlúčik primitívov, ktorí by sa mali

vypustiť do mestských parkov, nech si tam zbierajú lúčne a lesné plody, pretože v budove

súdu spôsobujú iba úpadok myslenia, krivdu a prehlbujú žumpu pod sebou pre navýšené

množstvo výkalov, ktoré produkujú.“

Sťažovateľ na adresu ústavného súdu uviedol nepravdivé fakty a urážlivé výroky:

„... vystupuje ako inštitúcia protiústavná a porušujúca základné práva D. B. podľa čl. 6

ods. 1, čl. 13 a čl. 14 medzinárodného dohovoru, ktorým je viazaný a takto napĺňa

KRIMINÁLNY VÝKON SÚDNICTVA a dokazuje MAFIÁNSKE PREPOJENIE sudcov

a dokazuje existenciu JUSTIČNEJ MAFIE.“

Ústavný súd vo vzťahu k predmetnému správaniu sťažovateľa poukazuje

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej „V zásade smie byť

sťažnosť odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome

založená na nepravdivých faktoch, a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý

jazyk“ (Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

V prípade hrubého, neslušného a urážlivého obsahu návrhu tento môže byť

odmietnutý ústavným súdom pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ak záujmy

ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými

v jeho podaní prekročil hranicu normálnej kritiky a hrubo uráža okresný súd a ústavný súd,

a to v rozpore s princípom zachovávania slušnosti a úcty tak k všeobecným súdom, ako aj

ústavnému súdu.

Správanie sťažovateľa podľa názoru ústavného súdu treba označiť za zneužitie práva

na podanie sťažnosti a je v rozpore s účelom takého práva. Napokon súčasťou zákonom

predpísaných náležitostí návrhu na začatie konania podaného ústavnému súdu je aj

primeraná slušnosť vo vyjadrovaní, na čo už bol sťažovateľ niekoľkými predchádzajúcimi

rozhodnutiami ústavného súdu upozornený (napr. , , ,

, , , ), avšak napriek tomu vo svojom

podaní tieto výroky opätovne použil.

2. Ústavný súd zo sťažnosti a z priložených listín zistil, že okresný súd konal

priebežne a vykonával jednoduché úkony súvisiace s odstraňovaním nedostatkov žaloby

sťažovateľa a zisťovaním jeho majetkových pomerov na rozhodnutie o oslobodení od

platenia súdnych poplatkov a rozhodol aj o návrhu na zmenu žalobného petitu.

V období od 15. januára 2007, keď bola podaná žaloba sťažovateľom na miestne

nepríslušnom Okresnom súde Bratislava I, až do postúpenia veci 30. marca 2007 na

okresný súd ubehlo 2 a pol mesiaca. Následne zákonná sudkyňa okresného súdu oznámila

predsedovi okresného súdu možnú zaujatosť a spis bol 18. apríla 2007 predložený

Krajskému súdu v Trnave, aby o vznesenej námietke rozhodol. Dňa 11. júla 2007 bol spis

vrátený okresnému súdu s rozhodnutím, že zákonná sudkyňa nie je vylúčená z prejednania

a rozhodovania veci.

Následne okresný súd 19. februára 2008 vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho

poplatku. Sťažovateľ 11. marca 2008 požiadal okresný súd o oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov. Uznesením okresného súdu č. k. -78 z 18. apríla 2008 bolo

sťažovateľovi priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Dňa 24. septembra

2008 uskutočnil okresný súd súdne pojednávanie, na ktorom navrhol rozšírenie žalobného

petitu. Pojednávanie bolo odročené z dôvodu pripojenia súdnych spisov. Sťažovateľ

30. septembra 2008 požiadal okresný súd o ustanovenie advokáta na zastupovanie pred

okresným súdom. Dňa 14. novembra 2008 okresný súd urgoval Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky zaslanie žiadaného spisu. Okresný súd 2. apríla 2009 uznesením č. k.

-122 pripustil zmenu žalobného petitu. Dňa 23. júna 2009 okresný súd

uznesením č. k. -126 odňal sťažovateľovi oslobodenie od platenia súdnych

poplatkov a zamietol jeho žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

Sťažovateľ 10. júla 2009 podal proti tomuto uzneseniu odvolanie, v ktorom použil hrubé

a urážlivé výrazy. Okresný súd uznesením č. k. -130 z 27. júla 2009 vyzval

sťažovateľa na odstránenie nedostatkov odvolania a uznesením č. k. -130

z 27. júla 2009 uložil sťažovateľovi poriadkovú pokutu v sume 200 € za hrubé a urážlivé

podanie.

Na základe uvedeného a vzhľadom na doterajšiu dĺžku tohto konania (28 mesiacov

od postúpenia spisu z Okresného súdu Bratislava I) ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej

proti postupu okresného súdu v konaní sp. zn. odmietol aj ako zjavne

neopodstatnenú. Doterajší priebeh konania pred označeným súdom bol celkom

bez prieťahov a nezakladá reálnu možnosť vyslovenia porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp.

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie. Žaloba sťažovateľa

navyše vykazovala nedostatky, ktoré musel okresný súd odstraňovať. Až pokračujúca

nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo

však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.

Ústavný súd v súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní okresného súdu vedenom

pod sp. zn. opakovane poukazuje na skutočnosť, že „ojedinelá nečinnosť súdu

hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru“ (, ). Nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa [

dohovoru (napr. , , )].

3. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa

odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pretože jeho podanie nemalo

primeranú slušnosť vo vyjadrovaní, ale aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, lebo

v konaní nedošlo k takej intenzite zásahu do práva sťažovateľa, ktorá by zodpovedala

ústavnorelevantnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

a z toho dôvodu už bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami

sťažovateľa na rozhodnutie ústavného súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. augusta 2009