Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 68/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. D., B., zastúpenej advokátom Mgr. S. I., T., ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48

ods. 2 v spojení s , ako aj

práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. zo 7. septembra 2006 a rozsudkom

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 22. apríla 2008, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Mgr. M. D. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. júla 2008

doručená sťažnosť Mgr. M. D., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom Mgr.

S. I., T., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a (ďalej len „“) v spojení s

, ako aj práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. zo 7. septembra 2006 a rozsudkom Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 22. apríla 2008.

Z obsahu sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že návrhom podaným okresnému

súdu sa spoločnosť S., v. o. s., B. (ďalej len žalobkyňa“), domáhala voči sťažovateľke

určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. území obce Š.,

evidovanej na LV č. 1994 (správne má byť „1194“, pozn.) ako chata, súp. č. 279.

Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 7. septembra 2006 návrhu žalobkyne

vyhovel a určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti. Súčasne

sťažovateľku zaviazal na úhradu trov konania. Prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu

potvrdil krajský súd rozsudkom sp. zn. z 22. apríla 2008.

Sťažovateľka uviedla, že „dňa 12. 4. 1994 som na verejnej dražbe konanej

dražobnou spoločnosťou R., a. s., B., (v súčasnosti B. vydražila nehnuteľnosti: Rekreačné

zariadenie v k. ú. Š., okres B., obec Š. zapísané na LV č. 844-parcely:

2

č. 1631/6 v súčasnosti č. 1672 o výmere 122 m

22

č. 1631/7 v súčasnosti rozdelené na parc. č. 1678 o výmere 73 m, č. 1679 o výmere 51 m,

22

č. 1680 o výmere 51 m, č. 1682 o výmere 4366 m,

ako aj stavby nachádzajúce sa na tomto pozemku podľa znaleckého posudku č. 1804-

114/1992 zo dňa 24. 3. 1992 resp. nehnuteľnosť zapísanú na LV č. 844 parcelné číslo 1672

stavba - rekreačná chata súp. č. 714 (pred zmenou 163).

Konanie verejnej dražby sa po predošlom upozornení záložného dlžníka uskutočnilo

z vôle záložného veriteľa A. a. s. pobočka B., zmluvy o úvere z 9. 4. 1992 a záložnej zmluvy

na nehnuteľnosť č. 54/92 zo dňa 9. 4. 1992 zaregistrovaná 10. 4. 1992 ŠN v Ž. č. k. R III

369/92 medzi A. a. s. pobočka B. (neskôr A. a. s., N.) a S. v. o. s., B.,...

Príklep licitátora na vyššie uvedenej dražbe vykonanej v súlade s § 299 Obchodného

zákonníka predstavuje legálny nadobúdací titul ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva

tak k nehnuteľnosti ako aj k hnuteľným veciam, kedy k prechodu vlastníckeho práva

dochádza priamo zo zákona, teda nie na základe následného ďalšieho právneho úkonu,

alebo rozhodnutia príslušného katastrálneho úradu o vklade vlastníckeho práva. ...

Preto som sa stala vlastníčkou vyššie opísaných nehnuteľností a oprávnene, t. j. ako

oprávnený vlastník som vystavala aj prístavbu, označenú ako stavba, s. č. 279 v kat. úz.

obce Š., ktorej určenie vlastníctva bolo predmetom napadnutých rozsudkov.

Okresný súd v Žiari nad Hronom v konaní pod č. a následne Krajský

súd v Banskej Bystrici č. k. -08 zo dňa 12. novembra 2007 v rozpore s § 299,

ods. 2 a v rozpore s SR svojimi rozsudkami vyslovili, že som vo vyššie

uvedenej dražbe uskutočnenej na základe vlastnícke právo

k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam nenadobudla a určil ako vlastníka spoločnosť S.

v. o. s.“.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že z uvedených rozsudkov vyplýva, že okresný súd

v konaní vedenom pod sp. zn. a krajský súd v odvolacom konaní vedenom pod

sp. zn. rozhodli, že vlastníkom budovy označenej ako stavba súp. č. 279

v kat. území obce Š. je žalovaná.

Podľa názoru sťažovateľky napadnutými rozsudkami okresného súdu a krajského

súdu nebola poskytnutá náležitá ochrana jej základnému právu na ochranu majetku podľa

vo vzťahu k prístavbe označenej ako stavba súp. č. 279 v kat. území obce Š.

napriek tomu, že „som vlastnícke právo k hlavnej veci nadobudla v súlade s vtedy platným

právnym poriadkom, t. j. na základe príklepom

licitátora a následne vlastnícke právo k prístavbe som nadobudla ako oprávnený staviteľ

v zmysle stavebného povolenia Obvodného úradu životného prostredia v B. zo dňa 1. 2.

1995, č. ObÚŽP-53/1995-2 a v zmysle kolaudačného rozhodnutia Okresného úradu v B.

č. 140-98-05032 zo dňa 3. 7. 1998“.

Sťažovateľka ďalej namieta, že v konaní pred okresným súdom vedenom pod sp. zn.

neboli vytvorené rovnaké procesné podmienky a procesné postavenie

účastníkov, keď napriek tomu, že «z podania návrhu (žaloba na určenie vlastníckeho

práva) na súd, vznikla zákonná povinnosť navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok (§ 5

ods. 1 písm. a) , ďalej len „ZoSP“), nevykonal žiadne kroky, ktorými

by sa snažil odstrániť tento nedostatok. ...

Súd takto navrhovateľa jednoznačne zvýhodnil, keď nemusel platiť žiadny súdny

poplatok, súd odporcov ukrátil na svojich právach (najmä na práve na súdny proces

v súlade so zákonom) a diskriminoval tým, že výzvu na zaplatenie súdneho poplatku

s poučením navrhovateľovi nezaslal, navrhovateľ o svojej povinnosti zaplatiť súdny

poplatok poučený nebol a súd vo veci konal a meritórne rozhodol, napriek tomu, že

navrhovateľ nezaplatil žiaden súdny poplatok, resp. v konaní existoval odstrániteľný

nedostatok podmienky konania.».

Podľa sťažovateľky okresný súd tým porušil rovnosť v postavení a právach

účastníkov a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti mal žalobu zamietnuť z týchto

dôvodov:

„- odporcovia konali po celú dobu dobromyseľne, k výstavbe novej chaty došlo po

tom, ako vydražili vyššie uvedené nehnuteľnosti,

- nakoľko neexistuje projektová dokumentácia, súd nemal jednoznačný základ na

vyvodenie záveru, že samotná prístavba bola riešená len ako súčasť chaty súp. č. 714 (pred

zmenou 163),

- neexistencia niektorých stavebných prvkov, napr. dvere nemôže byť na ujmu

odporcom, ktorí sa pri výstavbe novej chaty súp. č. 279 riadili prevádzkovým zámerom,

objasneným vyššie,

- odporcovia dobromyseľne do výstavby novej chaty súp. č. 279 investovali nemalé

finančné prostriedky,

- orgány verejnej správy pri rozhodovaní o udelení súpisného čísla a kolaudačného

rozhodnutia k chate súp. č. 279 skúmali priamo na mieste podmienky, čoho záverom bolo

rozhodnutie o tom, že ide o dve samostatné stavby.“

Z uvedených dôvodov podľa názoru sťažovateľky došlo rozsudkom okresného súdu

sp. zn. zo 7. septembra 2006 a rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 22. apríla 2008 k porušeniu jej základných práv podľa čl. 12, čl. 46

ods. 1, a , ako aj práva podľa dohovoru.

V súvislosti s uvedeným sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo Mgr. M. D., rod. V., nar..., bytom B. upravené v

Slovenskej republiky Rozsudkom Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. -336

zo dňa 7. septembra 2006 a Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13 C

89/04-440 zo dňa 22. 04. 2008 porušené bolo.

2. Základné práva Mgr. M. D., rod. V., nar..., bytom B. upravené čl. 12, čl. 46 ods. 1,

a , ako aj právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Žiar nad Hronom v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené boli.

3. Rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom č. k. -336 zo dňa

7. septembra 2006 a Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

-440 zo dňa 22. 04. 2008 sa zrušujú a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Okresnému súdu žiar nad Hronom a Krajskému súdu v Banskej Bystrici prikazuje,

aby vo veci konal a zakazuje pokračovať v porušovaní základných práv Mgr. M. D., rod. V.,

nar..., bytom B. a prikazuje sa obnoviť stav pred porušením základného práva na ochranu

majetku v zmysle a , , a Slovenskej

republiky a v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

4. Mgr. M. D., rod. V., nar..., bytom B. priznáva finančné zadosťučinenie

10.000.000,- Sk (slovom desať miliónov slovenských korún), ktoré je Okresný súd v Žiari

nad Hronom a Krajský súd v Banskej Bystrici povinný Mgr. M. D., rod. V., nar..., bytom B.

vyplatiť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Mgr. M. D., rod. V., nar..., bytom B. priznáva trovy konania, spočívajúce

v odmene advokáta za právne zastúpenie vo výške... Sk (slovom... slovenských korún), ktoré

sú Okresný súd Žiar nad Hronom a Krajský súd v Banskej Bystrici povinní zaplatiť na účet

advokáta Mgr. S. I., so sídlom T. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky, že rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 7. septembra 2006, ako aj rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 22. apríla 2008 v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti došlo k porušeniu

jej základného práva podľa , , , a ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

1. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12, čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a , ako aj práva podľa dohovoru rozsudkom okresného

súdu sp. zn. zo 7. septembra 2006

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach týkajúcich sa

porušenia základných práv a slobôd vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd nezakladá

automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd pri

predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľka sa ochrany základného práva alebo

slobody môže domôcť využitím jej dostupných a účinných právnych prostriedkov nápravy

pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie ().

Podľa účastník môže napadnúť rozhodnutie

súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatoval, že sťažovateľka mala v systéme

všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na dosiahnutie nápravy

namietaného porušenia svojich práv, ktoré boli rozsudkom okresného súdu sp. zn.

zo 7. septembra 2006 podľa jej názoru porušené. Týmto účinným prostriedkom

bolo odvolanie, ktoré sťažovateľka podľa údajov uvedených v jej sťažnosti aj podala proti

rozsudku prvostupňového súdu. Využitie tejto zákonnej možnosti účinnej ochrany

základného práva sťažovateľky vylučuje prijatie sťažnosti ústavným súdom v časti

smerujúcej proti označenému rozsudku okresného súdu, keďže ústavný súd môže uplatniť

svoju právomoc iba vtedy, ak sťažovateľka nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu „Ak o závažných procesných

pochybeniach, ktorými sa porušujú aj niektoré zo základných práv alebo slobôd, je

oprávnený a povinný rozhodnúť všeobecný súd na základe riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov upravených v príslušnom procesnom poriadku, je právomoc

ústavného súdu pred ich vyčerpaním vylúčená“ ().

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky

v časti namietajúcej porušenie jej označených základných práv podľa a dohovoru

rozsudkom okresného súdu sp. zn. zo 7. septembra 2006 v súlade s § 25 ods. 2

pre nedostatok svojej právomoci.

2. K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 12, čl. 20, čl. 46 ods. 1, čl. 47

ods. 3 a , ako aj práva podľa dohovoru rozsudkom krajského

súdu sp. zn. z 22. apríla 2008

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti namieta, že predmetným rozsudkom krajského súdu

potvrdzujúcim prvostupňový rozsudok došlo k porušeniu jej označených základných práv

podľa a dohovoru tým, že krajský súd rozhodol v jej neprospech, neuznal za

oprávneného vlastníka rekreačnej chaty súp. č. 279 na parcele č. 1678 zapísanej na LV

č. 1243 pre kat. územie Š. ani ju, ani neskoršieho nadobúdateľa - otca (na ktorého spornú

nehnuteľnosť sťažovateľka previedla), neakceptoval jej argumenty, ktoré podľa jej názoru

preukazovali neoprávnené určenie vlastníctva k spornej nehnuteľnosti (ktorú krajský súd

považoval iba za prístavbu netvoriacu samostatnú vec) v prospech žalovanej.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti a k nej pripojených príloh zistil, že rozsudkom

krajského súdu sp. zn. z 22. apríla 2008 bol potvrdený rozsudok okresného

súdu sp. zn. zo 7. septembra 2006 ako prvostupňového súdu, ktorým tento súd

určil, že žalovaná je výlučným vlastníkom rekreačnej chaty súp. č. 279 postavenej na CKN

parc. č. 1678 vyznačenej na LV č. 1243 pre k. ú. Š., a to v celosti.

Krajský súd napadnutý potvrdzujúci výrok svojho rozsudku z 22. apríla 2008 založil

na týchto dôvodoch:

«... Podaným návrhom sa navrhovateľ domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom

chaty so súp. č. 279 postavenej na parcele CKN č. 1698 vyznačenej na LV č. 1194 pre kat.

územie Š. Právny záujem na takto určujúcej žalobe navrhovateľ videl v tom, že ju v katastri

nehnuteľností odporkyňa 1) previedla za dohodnutú kúpnu cenu 1.200.000,- Sk do

vlastníctva odporcu 2) t. j. svojmu otcovi. Tvrdeniu navrhovateľa, že sporná chata, ktorá má

samostatné súp. číslo 279 je súčasťou pôvodnej chaty s terajším súp. číslom 714 (predtým č.

163) sa odporkyňa bránila tým, že po vydražení pôvodnej chaty č. 714 túto prestavala

a pristavila k nej novú chatu č. 279. Spornou otázkou preto v konaní bolo, či chata so súp.

číslom 279 je samostatnou vecou, v právnom význame slova, alebo či ide o súčasť hlavnej

veci.

Súčasne s týmto konaním prebiehalo aj konanie pred Okresným súdom v Žiari nad

Hronom pod sp. značkou o návrhu terajšej odporkyne 1), ako navrhovateľky

proti terajšiemu navrhovateľovi o určenie vlastníckeho práva, okrem pozemkových

nehnuteľností, aj ku stavbe - rekreačnej chate súp. č. 714 (pred zmenou č. súp. 163)

evidovanej na LV č. 844. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -98

zo dňa 12. novembra 2007 potvrdil rozsudok okresného súdu v Žiari nad Hronom

č. k. -63 zo dňa 10. apríla 2007, ktorým návrh navrhovateľky o určenie

vlastníckeho práva ku rekreačnej chate súp. č. 714 zamietol. Krajský súd sa stotožnil

s právnymi závermi prvostupňového súdu o tom, že odporkyňa 1) nenadobudla vlastnícke

právo ani príklepom licitátora na verejnej dražbe, pre neexistenciu procesných pravidiel

výkonu takejto dražby a nemohla nadobudnúť vlastnícke právo ani titulom vydržania.

Odvolací súd na základe takéhoto stavu pokračoval v tomto konaní a zaoberal sa otázkou,

či súd prvého stupňa správne právne posúdil vec.

Pokiaľ ide o hodnotenie právneho vzťahu účastníkov ku spornej chate, odvolací súd

považuje prvostupňové rozhodnutie za vecne správne, skutkové zistenia prvostupňového

súdu majú oporu vo vykonanom dokazovaní a okresný súd správne aplikoval aj

hmotnoprávne predpisy. Právne posúdenie okresného súdu o tom, že chata súp. č. 279 je

súčasťou hlavnej veci t. j. chaty súp. číslom 714 je podľa odvolacieho súdu správne.

Z hľadiska hmotného práva bolo potrebné skúmať, či uvedená chata, ako vec v právnom

význame (§ 118, § 119 O. z.) a predmet vlastníctva existovala, čiže či mala charakter

samostatnej veci. Za vec v právnom význame sa považuje podľa ust. § 118, 119 O. z.

hmotný predmet s určitým samostatným určením. Určenie, či ide o samostatnú vec, nezáleží

vždy len na vôli vlastníka. Všetko musí mať aj samostatnú funkciu, pričom niekedy je

potrebné, aby k rozdeleniu pôvodnej jednej veci bolo vydané i rozhodnutie príslušného

štátneho orgánu.

Podľa § 120 ods. 1 O. z. súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí

a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec znehodnotila. Súčasť veci teda nie je

spôsobilým predmetom občiansko-právneho vzťahu a zdieľa to, čo sa po právnej stránke

týka veci hlavnej. Tak tomu je aj vtedy, ak sa v dôsledku faktického spojenia stala súčasťou

veci taká hlavná vec, ktorá bola samostatnou vecou. Súčasťou stavby sú zásadne aj

prístavby (nadstavby, vstavby), ako aj stavebné úpravy (prestavby). Pokiaľ vykonanou

prístavbou nebola získaná samostatná nehnuteľnosť, pričom je potrebné vychádzať

predovšetkým z obsahu povolenia na užívanie stavby, alebo si vyžiadať znalecký posudok,

ide len o súčasť veci v zmysle § 120 O. z. Neoddeliteľná súčasť v zmysle ust. § 120 O. z.

neznamená len fyzickú neoddeliteľnosť tejto súčasti, ale aj to, že súčasť nemôže byť

oddelená bez toho, aby vec bola znehodnotená, čím sa myslí i funkčné znehodnotenie. Pre

posúdenie, či chatu súp. č. 279 je možné posudzovať ako súčasť hlavnej chaty č. 714 bola

rozhodujúca otázka ich stavebného usporiadania, vybavenia prístupu k stavbám, možnosť

ich oddeleného užívania a pod..

Na žiadosť odporkyne Obvodný úrad životného prostredia v B. dňa 1. 2. 1995 vydal

stavebné povolenie na prestavbu rekreačnej chaty č. 163 (terajšie súpisné číslo 714) vydané

pod č. ObÚŽP-53/1995-2. Okresný úrad v B., odbor životného prostredia kolaudačným

rozhodnutím č. 140-98/05032 z 3. 7. 1998 povolil užívanie stavby s názvom „Prístavba

k rekreačnej chate č. 163 – R.“. Tento stavebný úrad 25. 2. 2002 pod č. 140-2002/02880

opravil stavebné povolenie zo dňa 1. 2. 1995, v ktorom bol nesprávne uvedený názov

stavby, ako prestavba rekreačnej chaty 163 na správne znenie názvu stavby „rekreačná

chata č. 163 - prestavba a prístavba“. Z tohto dôvodu potom dňa 8. 3. 2002 vydal nové

kolaudačné rozhodnutie č. 140-2002/02770 o povolení užívať stavbu s názvom „rekreačná

chata č. 163 - prestavba a prístavba“, s tým, že stavba tvorí jeden samostatný stavebný

objekt - rekreačnú chatu.

Znalec Ing. J. B. v posudku konštatoval, že rekreačná chata so súp. číslom 279 je

prístavbou rekreačnej chaty so súp. č. 714. Prestavba - prístavba sa realizovala na

pôvodných základoch existujúcich pred rokom 1995 tak, že sa pristavali podlažia,

podkrovie a zhotovila sa nová strecha. Pôvodná chata súp. č. 714 sa nielen prestavala, ale

k nej sa aj pristavila stavba. Konštrukčne ale táto stavba je prepojená základmi, ako aj

spoločnou stenou i spoločnou strechou s pôvodnou chatou súp. č. 714. Na základe uvedenej

dôkaznej situácie odvolací súd má za to, že prvostupňový rozsudok je potrebné považovať

za vecne správny, lebo prestavba a prístavba chaty sa stali súčasťou hlavnej veci t. j. chaty

č. 714. Odvolanie odporcov nebolo opodstatnené a preto krajský súd rozsudok okresného

súdu v merite potvrdil podľa

Rozhodnutie okresného súdu je správne aj pokiaľ rozhodol o náhrade a vyčíslení trov

konania. Predmetom konania bol navrhovateľom uplatnený nárok o určenie vlastníctva

k rekreačnej chate, čiže išlo o predmet konania, ktorého hodnotu je možné vyjadriť

v peniazoch. Z toho dôvodu sadzba tarifnej odmeny mala byť vyčíslená podľa ust. § 10

ods. 1, 2 Vyhl. č. Navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníctva k rekreačnej

chate súp. č. 279. Vzhľadom k tomu, že kúpnou zmluvou z 2. 5. 2005 vlastníctvo k nej bolo

prevádzané z odporkyne 1) a odporcu 2) za dohodnutú kúpnu cenu 1.200.000,- Sk z tejto

hodnoty základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby bola 15.050,- Sk. Ak

okresný súd priznal navrhovateľovi náhradu za 1 úkon len v ním požadovanej výške

14.850,- Sk odvolanie odporcov ani v tejto časti nebolo dôvodné.»

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu je obsahom základného práva na

súdnu a inú právnu ochranu podľa poskytnúť uplatňovanému právu súdnu

ochranu za predpokladu, že sú splnené procesné podmienky súdneho konania. Zmyslom

tohto základného práva je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca

povinnosť súdu vo veci konať, pričom k jeho porušeniu by mohlo dôjsť iba v tom prípade,

ak by bola komukoľvek odmietnutá možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde, teda pokiaľ by súd odmietol konať a rozhodovať o podanom návrhu

fyzickej osoby alebo právnickej osoby, čo sa v danom prípade nestalo (napr.

).

V zmysle domáhať sa práv uvedených v sa možno

len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. V danom prípade zákonný

rámec tvoria ustanovenia v časti upravujúcich veci a práva ako

predmet občianskoprávnych vzťahov (, a ) a tiež

ustanovenia upravujúce práva a povinnosti vlastníka (§ 123 a § 124 Občianskeho

zákonníka).

Ústavný súd zo sťažnosti a z priloženej dokumentácie zistil, že v inom konaní

vedenom pod sp. zn. okresný súd rozsudkom z 10. apríla 2007 zamietol návrh

sťažovateľky proti terajšej žalobkyni na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

vedeným na LV č. 844 v kat. území Š., a to k pozemkom parc. č. 1531/6, v súčasnosti č.

2

1672 o výmere 122 m, parc. č. 1631/7, v súčasnosti rozdelenej na CKN parc. č. 1678

2 22

o výmere 73 ma parc. č. 1679 o výmere 51 m, parc. č. 1680 o výmere 51 m, parc. č. 1682

2

o výmere 4366 m, ako aj k stavbám nachádzajúcim sa na tomto pozemku, vedeným na LV

č. 844 CKN parc. č. 1672 - stavba, rekreačná chata č. súp. 714 (pred zmenou č. súp. 163).

Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 12. novembra 2007 potvrdil prvostupňový

rozsudok, keď dospel k právnemu záveru, že sťažovateľka nenadobudla vlastnícke právo

k predmetným nehnuteľnostiam ani príklepom licitátora na verejnej dražbe pre neexistenciu

procesných pravidiel výkonu takejto dražby a nemohla nadobudnúť vlastnícke právo ani z

titulu vydržania. Rozsudok okresného súdu z 10. apríla 2007 v spojení s rozsudkom

krajského súdu z 12. novembra 2007 nadobudol právoplatnosť 11. decembra 2007.

Okrem toho ústavný súd z priloženej dokumentácie zistil, že sťažovateľka bola pre

trestný čin neoprávneného užívania cudzej veci právoplatne odsúdená rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 3. mája 2007 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 1. augusta 2007 (právoplatné 1. augusta 2007) k podmienečnému trestu

odňatia slobody.

V okolnostiach prípadu sťažovateľka nesúhlasila s rozhodnutím okresného súdu

zo 7. septembra 2006, podľa ktorého „prístavba a prestavba“ rekreačnej chaty súp. č. 279

zapísanej na LV č. 844 v kat. území Š. nie je novopostavenou samostatnou stavbou, a preto

si uplatnila ochranu svojich práv v odvolacom konaní, na ktorú mala nepochybne nárok.

Ústavný súd preto zvlášť skúmal, či v danom prípade neboli ustanovenia zákonov

aplikované spôsobom, ktorý by signalizoval porušenie označených základných práv

sťažovateľky podľa a dohovoru, a zistil, že to tak nie je.

V súvislosti so svojím ústavným postavením ústavný súd vo svojej stabilizovanej

judikatúre zdôrazňuje, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov nie je

alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (mutatis mutandis ,

). Preto nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci

samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecným súdom bol, alebo nebol náležite

zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd

vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto

interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských

právach a základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd

zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by

malo za následok porušenie niektorého základného práva alebo slobody (m. m. ,

, atď.).

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri

predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh

preto možno považovať ten, pri ktorého predbežnom prerokovaní ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie ().

V posudzovanom prípade sa krajský súd primerane vysporiadal s argumentáciou

sťažovateľky a relevantné ustanovenia , Občianskeho súdneho

poriadku, ako aj aplikoval spôsobom, ktorý neodporuje ich zneniu,

účelu ani namietanému porušeniu článkov . Krajský súd ako odvolací súd analyzoval

zo skutkového a právneho hľadiska odvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu

v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a takisto sa vysporiadal aj

s argumentáciou sťažovateľky uvedenou v jej odvolaní týkajúcou sa úhrady a vyčíslenia

trov samotného konania. Krajský súd zároveň uviedol aj dôvody, pre ktoré nie je možné

akceptovať právne názory sťažovateľky. Ústavný súd preto pri skúmaní rozsudku krajského

súdu sp. zn. z 22. apríla 2008 nezistil žiadne skutočnosti, na základe

ktorých by bolo možné tento rozsudok označiť za arbitrárny alebo zjavne neodôvodnený,

a teda z ústavného hľadiska neakceptovateľný.

Na základe uvedeného podľa názoru ústavného súdu nejestvuje ani príčinná súvislosť

medzi označenými základnými právami sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3

a v spojení s a , ako aj dohovoru a postupom

krajského súdu pri rozhodovaní v danej veci, ktorá by umožňovala vysloviť záver

o porušení sťažovateľkou označených práv. Skutočnosť, že sťažovateľka sa nestotožňuje

s právnym názorom krajského súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti

alebo arbitrárnosti uvedeného rozhodnutia a nezakladá oprávnenie ústavného súdu nahradiť

právny názor krajského súdu svojím vlastným.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo

možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných

ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam (napr. rozhodnutia ,

), pričom v konkrétnych okolnostiach danej veci sa tak nestalo.

V zmysle konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu

pre jeho zjavnú neopodstatnenosť absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do

takéhoto práva alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí

relevantnú súvislosť medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť

sťažnosti a túto odmietne (IV. 287/04, ). Z uvedeného dôvodu ústavný súd

sťažnosť sťažovateľky v tejto časti odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25

ods. 2 .

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa aj ďalšími

návrhmi sťažovateľky (napr. priznaním finančného zadosťučinenia alebo zrušením

namietaných rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu).

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2009