Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 295/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval prijatú sťažnosť J. G., N., toho času vo výkone trestu odňatia slobody,

zastúpeného advokátom JUDr. O. Z., L., vo veci namietaného porušenia jeho základného

práva na osobnú slobodu podľa a práva na

slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. apríla 2008 a takto

rozhodol:

Základné právo J. G. na osobnú slobodu podľa Slovenskej

republiky a právo na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Vyššieho vojenského súdu

v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. apríla 2008

p o r u š e n é n e b o l o .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. mája 2008

doručená sťažnosť J. G. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na osobnú slobodu podľa (ďalej

len „ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 prvej vety Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Vyššieho

vojenského súdu v Trenčíne (ďalej len „vyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. apríla 2008.

1. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Dňa 05. 03. 2007 bolo uznesením podľa začaté trestné

stíhanie. Vyšetrovateľ OR PZ v Ž., zároveň týmto uznesením zo dňa 05. 03. 2007 podľa

mi vzniesol obvinenie pre trestný čin podľa Tr. zák.

č. , účinného do 31. 12. 2005 a trestný čin podľa

Tr. zák.

Na základe uznesenia Vojenského obvodového súdu Banská Bystrici zo dňa 06. 03.

2007, č. k.: som bol vzatý do väzby z dôvodu podľa a

. Väzba začala plynúť dňa 05. 03. 2007 o 08.50 hod. a vykonáva sa v Ústave na

výkon väzby v B.

Prokurátor Vojenskej obvodnej prokuratúry podal v trestnej veci dňa 13. 08. 2007

obžalobu, ktorá bola 15. 08. 2007 doručená Vojenskému obvodovému súdu Banská

Bystrica.

Dňa 05. 09. 2007 uplynula šesťmesačná lehota trvania väzby v zmysle ust. § 76

ods. 2 Pred vypršaním tejto lehoty, a to 15. 08. 2007 bola podaná obžaloba.

Podaním uvedenej obžaloby bolo zabezpečené vyšetrenie a zhromaždenie dôkazov v rámci

prípravného konania, a preto bol účel väzby naplnený. Prípravné konanie skončilo. Dňa

03. 09. 2007 som podal žiadosť o prepustenie z väzby.

Na verejnom zasadnutí zo dňa 24. 09. 2007 bolo uznesením rozhodnuté podľa § 244

ods. 5 , že dôvody väzby naďalej trvajú. Zároveň bola zamietnutá žiadosť

o prepustenie z väzby. Uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn.

zo dňa 09. 10. 2007 bola zamietnutá sťažnosť a týmto dňom nadobudlo uznesenie

prvostupňového súdu právoplatnosť.

O väzbe bolo rozhodované 19 dní po uplynutí 6 mesačnej lehoty väzby, pričom

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 34 dní po uplynutí 6 mesačnej lehoty väzby. Túto

6 mesačnú lehotu je potrebné považovať za poslednú zákonnú lehotu na ponechanie

obžalovaného vo väzbe a prípadné, každé ďalšie zotrvanie vo väzbe sa môže realizovať

jedine na základe rozhodnutia súdu!! (aj keby nenastali „objektívne skutočnosti“

(ako odkazuje VVS Trenčín) - odôvodnená žiadosť obhajcov - a o väzbe by sa rozhodovalo

v pôvodne stanovenom termíne, ani v tomto prípade by nebola lehota dodržaná nakoľko už

14. 09. 2007 uplynulo 9 dní od poslednej zákonnej lehoty väzby). Teda väzba od 06. 09.

2007 je protiústavná.

O väzbe rozhoduje súd s účinkami pro futuro. Nie je možné rozhodovať o väzbe so

spätnou účinnosťou (, ) Vzhľadom na uvedené nie je možné

rozhodnutím Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica zo dňa 24. 09. 2007 spätne

konvalidovať protiústavný stav vzniknutý absenciou súdneho rozhodnutie o väzbe.»

2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo des. v zál. J. G., trvalé bytom: N, t. č.: Ústav na výkon väzby B.,

na osobnú slobodu uvedené v a v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Vyššieho vojenského

súdu v Trenčíne konaní vedenom pod sp. zn. , uznesením zo dňa 07. 04. 2008

porušené bolo z dôvodu neexistencie uznesenia súdu o oprávnenosti trvania väzby

po 05. 09. 2007.

2. Uznesenie Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne č. k.: -597 dňa

07. 04. 2008 zrušuje a prikazuje Vojenskému obvodovému súdu v Banskej Bystrici, aby

prepustil des. v zal. J. G., trvalé bytom: N., t. č.: Ústav na výkon väzby B. neodkladne

z väzby na slobodu.“

3. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a predložených písomností ústavný súd

uznesením č. k. -15 z 18. septembra 2008 po predbežnom prerokovaní

sťažnosti sťažovateľovu sťažnosť podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

4. Na výzvu ústavného súdu z 23. septembra 2008 (§ 29 ods. 3 zákona o ústavnom

súde) sa k prijatej sťažnosti vyjadril vyšší súd listom sp. zn. zo 14. októbra

2008 podpísaným jeho predsedom, ktorého prílohu tvorilo „Stanovisko senátu 2 To...“,

z ktorého považuje ústavný súd za relevantné citovať túto jeho podstatnú časť:

„Podľa názoru senátu uznesenie napadnuté sťažnosťou nie je v rozpore s právom

sťažovateľa priznaným článkom 17 ods. 2, 5 a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vyhodnotením okolností daného

prípadu nemožno dospieť k záveru, že súdna väzba sťažovateľa nemala právny základ

a bola z tohto titulu v rozpore s požiadavkou „zákonnosti" požadovanou relevantnou

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (Baranowsky v. Poľsko, Ječius v. Litva,

Stašaitis v. Litva).

Senát poukazuje na to, že sťažnosť podľa SR síce smeruje proti

uzneseniu VVS v Trenčíne č. k. -597 zo 7. 4. 2008, ale skutkovo je vymedzená

nečinnosťou súdu prvého stupňa v období od 15. 8. 2007 do 24. 9. 2007. Rozhodnutiu

napadnutého sťažnosťou predchádzali rozhodnutia VVS v Trenčíne o sťažnostiach

sťažovateľa proti uzneseniam súdu prvého stupňa o dôvodoch väzby z 9. 10. 2007

(č. k. -333) a z 3. 1. 2008 (č. k. -480). Sťažovateľ namieta

porušenie priznaných práv v období od 6. 9. 2007 do 24. 9. 2007. O dôvodnosti

väzby v tejto lehote rozhodli súdy v dvojinštančnom konaní a prvýkrát nadriadený súd

rozhodol dňa 9. 10. 2007. S poukazom na dôvody sťažnosti možno vysloviť záver,

že ak došlo k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa [§ 50 ods. 1 písm. b)

v znení neskorších predpisov] v období od podania obžaloby dňa

15.8.2007 do rozhodnutia súdu prvého stupňa dňa 24. 9. 20007, konečným rozhodnutím

o okolnostiach tohto prípadu bolo uznesenie Vyššieho vojenského súdu v Trenčíne

č. k. -333 z 9. 10. 2007.

Senát na záver poznamenáva, že v čase po podaní sťažnosti bol sťažovateľ J. G. na

základe jeho žiadosti v konaní pred odvolacím súdom prepustený z väzby na slobodu. Senát

navrhuje, aby Ústavný súd SR nálezom sťažnosť J. G. vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva na osobnú slobodu podľa a

práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd zamietol.“

5. Na výzvu ústavného súdu z 29. októbra 2008 o možnosti vyjadriť sa k stanovisku

vyššieho súdu zo 14. októbra 2008 právny zástupca sťažovateľa reagoval listom

z 2. decembra 2008, ktorým oznámil, že „netrváme na tom, aby ústavný súd konal o veci

samej na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasíme, aby od neho upustil“.

6. Z obsahu súdneho spisu Vojenského obvodového súdu Banská Bystrica (ďalej len

„obvodový súd“) sp. zn. predloženého mu 27. novembra 2008 obvodovým

súdom ústavný súd zistil tieto právne relevantné skutočnosti uvedené na označených číslach

listov predmetného súdneho spisu:

▪ č. l. 27 - 29 - uznesenie obvodového súdu zo 6. marca 2007 o vzatí sťažovateľa do

väzby podľa z dôvodov a Trestného

poriadku, začiatok väzby 5. marca 2007 o 8.50 h;

▪ č. l. 248 - 251 - žiadosť sťažovateľa z 13. júna 2007 o prepustenie z väzby

adresovaná Vojenskej obvodnej prokuratúre Banská Bystrica (ďalej len „obvodná

prokuratúra“),

▪ č. l. 270 - negatívne stanovisko obvodnej prokuratúry k sťažovateľovej žiadosti

z 13. júna 2007 a návrh z 3. júla 2007 č. k. OPv 87/07-56, „aby súd jeho žiadosť

o prepustenie z väzby zamietol“;

▪ č. l. 271, 272 - uznesenie vyššieho súdu č. k. -44 z 25. júla 2007,

ktorým zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu obvodového súdu sp. zn.

z 11. júla 2007, ktorým bola zamietnutá žiadosť sťažovateľa o prepustenie na slobodu;

▪ č. l. 284 - 292 - obžaloba obvodnej prokuratúry na sťažovateľa podaná obvodovému

súdu 15. augusta 2007;

▪ č. l. 307 - 308 - žiadosť sťažovateľa z 3. septembra 2007 o prepustenie z väzby

na slobodu;

▪ č. l. 311 - 313 - zápisnica o verejnom zasadnutí obvodového súdu konaného

24. septembra 2007. Po oboznámení sa so žiadosťou sťažovateľa o prepustenie na slobodu

z 3. septembra 2007 sťažovateľ a aj jeho obhajca neuviedli ďalšie, resp. nové dôvody

a trvali na obsahu podaného písomného návrhu. Po vyhlásení uznesenia o zamietnutí

žiadosti a o ďalšom trvaní dôvodov väzby sťažovateľ a aj jeho obhajca zahlásili sťažnosť

proti tomuto uzneseniu („túto sťažnosť odôvodňujem tým, že naďalej trváme na našich

vyjadreniach s tým, že dôvody väzby... pominuli, iba samotná hrozba vysokým trestom nie je

dôvodom na väzbu... Brat obvineného je ochotný zložiť finančnú sumu ako peňažnú

záruku.“);

▪ č. l. 315 - 318 - uznesenie obvodového súdu sp. zn. z 24. septembra

2007 o zamietnutí sťažovateľovej žiadosti, pretože dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a)

a c) naďalej trvajú, taktiež nebola prijatá peňažná záruka sťažovateľa.

Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 9. októbra 2007 a bolo doručené sťažovateľovi a jeho

právnemu zástupcovi 26. septembra 2007;

▪ č. l. 333 - 335 - uznesenie vyššieho súdu sp. zn. z 9. októbra 2007

o zamietnutí sťažovateľovej sťažnosti proti uzneseniu obvodového súdu z 24. septembra

2007, druhostupňové rozhodnutie bolo doručené sťažovateľovi a jeho právnemu zástupcovi

22. októbra 2007;

▪ č. l. 414 - 418 - sťažovateľova žiadosť z 27. novembra 2007 o prepustenie z väzby

na slobodu, sťažovateľ držanie vo väzbe po 5. septembri 2007 do 24. septembra 2007

bez rozhodnutia súdu ako dôvod prepustenia neuviedol;

▪ č. l. 426 - 432 - zápisnica o hlavnom pojednávaní konanom 11. decembra 2007,

na č. l. 431 - oboznámená sťažovateľova žiadosť z 27. novembra 2007 a vyjadrenie

sťažovateľa a jeho obhajcu, že trvajú „na písomnom podaní sťažnosti“, bolo vyhlásené

uznesenie o zamietnutí sťažovateľovej žiadosti o neprijatí peňažnej záruky, sťažovateľ

a jeho obhajca zahlásili podanie sťažnosti proti tomuto uzneseniu;

▪ č. l. 469 - 472 - písomné vyhotovenie uznesenia obvodového súdu sp. zn.

z 11. decembra 2007 o zamietnutí sťažovateľovej žiadosti;

▪ č. l. 480 - 482 - uznesenie vyššieho súdu č. k. -480 z 3. januára 2008,

ktorým bola zamietnutá sťažovateľova sťažnosť proti prvostupňovému uzneseniu;

▪ č. l. 512 - 519 - žiadosť sťažovateľa z 8. februára 2008 „o prepustenie z väzby“.

Ako jeden z dôvodov už sťažovateľ uviedol porušenie a

dohovoru jeho držaním vo väzbe bez rozhodnutia súdu po uplynutí 6-mesačnej lehoty;

▪ č. l. 554 - 557 - uznesenie obvodového súdu sp. zn. z 20. februára 2008

o zamietnutí žiadosti sťažovateľa z 8. februára 2008 o prepustenie z väzby na slobodu;

▪ č. l. 561 - 565 - sťažovateľova sťažnosť z 25. februára 2008 podaná jeho právnym

zástupcom proti uzneseniu obvodového súdu z 20. februára 2008 o zamietnutí jeho žiadosti,

sťažovateľ opätovne argumentoval porušením práv vyplývajúcich z

a čl. 5 ods. 1 dohovoru jeho väznením bez súdneho rozhodnutia po uplynutí 6-mesačnej

lehoty väzby dňom 5. septembra 2007, namietal aj arbitrárnosť odôvodnenia predmetného

uznesenia, pretože obvodový súd sa nevysporiadal s jeho argumentáciou o porušení jeho

ústavných práv;

▪ č. l. 566 - 567 - sťažnosť z 22. februára 2008 proti uzneseniu obvodového súdu

z 20. februára 2008 podaná sťažovateľom osobne a označená ako „žiadosť o prepustenie

z väzby“;

▪ č. l. 570 - 573 - uznesenie vyššieho súdu č. k. -570 z 3. marca 2008,

ktorým sťažnosťou napadnuté prvostupňové uznesenie nadriadený súd zrušil „v celom

rozsahu“ a súdu prvého stupňa uložil, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Z odôvodnenia

druhostupňového rozhodnutia považuje ústavný súd za relevantné citovať toto:

„... Uznesením sudcu pre prípravné konanie Vojenského obvodového súdu v Banskej

Bystrici sp. zn. zo 6. 3. 2007 bol des. v zál. J. G. vzatý do väzby z dôvodov

ods. 1 písm. a), c) , pričom väzba sa začala dňa 5. 3. 2007 o 08.50 h. Vyšší vojenský

súd v Trenčíne uznesením sp. zn. z 21. 3. 2007 sťažnosť obvineného zamietol.

Žiadosti obvineného o prepustenie z väzby boli postupne zamietnuté rozhodnutiami

Vojenského obvodového súdu v Banskej Bystrici z 11. 7. 2007, 24. 9. 2007 a 11. 12. 2007.

Sťažnosti obvineného proti uzneseniam, ktorými boli zamietnuté žiadosti obvineného

o prepustenie z väzby na slobodu zamietol Vyšší vojenský súd v Trenčíne svojimi

rozhodnutiami zo dňa 25. 7. 2007, 9. 10. 2007 a 3. 1. 2008.

Nadriadený súd zistil, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na neverejnom

zasadnutí súdu prvého stupňa. V odôvodnení nie je bližšie vysvetlený procesný postup súdu

prvého stupňa. Vyšší vojenský súd sa s procesným postupom súdu prvého stupňa

nestotožnil. V žiadosti obvineného o prepustenie z väzby z 8. 2. 2008 sa síce na jednej

strane opakujú predchádzajúce dôvody uvádzané v žiadostiach o prepustenie z väzby, ale

táto žiadosť obsahuje pomerne rozsiahlu právnu argumentáciu, ktorá uplatnená

v predchádzajúcich žiadostiach nebola. Bolo povinnosťou súdu prvého stupňa,

aby pochybnosti vo vzťahu k existencii nových skutočností súdu skôr neznámych, ktoré

sú významné na rozhodnutie súdu, odstránil. Vyšší vojenský súd je toho názoru, že v

prípade pochybností o výbere procesného postupu súdu v zmysle § 72 ods. 2, piata veta Tr.

por. treba vždy dať prednosť verejnému zasadnutiu. Verejné zasadnutie dáva širší priestor

k uplatneniu pravidiel práva na spravodlivý proces ako rozhodovanie na neverejnom

zasadnutí. Pri logickom výklade ustanovenia , veta piata (... možno

rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí...) možno prijať záver, že zákonodarca favorizuje

rozhodnutie o väzbe na verejnom zasadnutí a len po splnení zákonnej podmienky

(... ak zo žiadosti nevyplývajú také skutočnosti, na ktoré treba obvineného vypočuť

na verejnom zasadnutí, alebo ak obvinený v žiadosti o prepustenie z väzby výslovne

nepožiadal o výsluch a zároveň neuviedol nové skutočnosti súdu skôr neznáme, ktoré sú

významné na rozhodnutie) sa rozhodne o väzbe na neverejnom zasadnutí. Za novú

skutočnosť treba považovať v prejednávanej veci aj podrobnú právnu argumentáciu, ktorú

obsahuje žiadosť o prepustenie z väzby zo dňa 8. 2. 2008.

Súd ako orgán rozhodujúci o väzbe je garantom ľudských práv a slobôd a z tohto

postavenia mu vyplýva povinnosť umožniť obvinenému realizáciu jeho ústavne priznaných

práv, vrátane práva na obhajobu v plnom rozsahu. Nemožno mať pochybnosti o tom, že pri

rozhodovaní súdu o zákonnosti obmedzenia osobnej slobody verejné zasadnutie je tým

procesným postupom súdu, v ktorom sa umožní obvinenému realizácia práva na

spravodlivý proces.

Na základe týchto skutočností potom nadriadený súd dospel k záveru, že konanie,

ktoré predchádzalo výroku napadnutého uznesenia, nebolo vykonané v súlade so zákonom,

a preto podľa zrušil napadnuté uznesenie a podľa písm.

b) uložil súdu, proti ktorého rozhodnutiu sťažnosť smerovala, aby vo veci znovu

konal a rozhodol. Nadriadený súd pripomína, že podľa orgán, ktorému

bola vec vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie, je pri novom rozhodovaní viazaný

právnym názorom, ktorý vo veci vyslovil nadriadený orgán, a je povinný vykonať úkony,

ktorých vykonanie tento orgán nariadil. Toto ustanovenie vyjadruje povinnosť rešpektovať

závery nadriadeného orgánu v otázkach výkladu a aplikácie hmotného i procesného

práva.“;

▪ č. l. 577 - 579 - zápisnica o verejnom zasadnutí obvodového súdu konanom

19. marca 2008 za prítomnosti sťažovateľa, jeho právneho zástupcu a prokurátora, po

oboznámení sa so žiadosťou o prepustenie z väzby sťažovateľ a jeho právny zástupca

uviedli, že trvajú na podaných žiadostiach a ich odôvodnení, sťažovateľ súčasne predložil

písomný sľub, že sa bude „riadne dostavovať na všetky úkony“ a nebude sa „dopúšťať

žiadnej trestnej činnosti“. Obvodový súd uznesením žiadosť sťažovateľa o prepustenie

z väzby zamietol a jeho sľub neprijal;

▪ č. l. 582 - 586 - písomné vyhotovenie uznesenia obvodového súdu č. k.

-582 o zamietnutí žiadosti sťažovateľa o jeho prepustenie na slobodu

a o neprijatí jeho písomného sľubu. Na námietku sťažovateľa o neústavnosti jeho väzby

reagoval obvodový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia takto:

„Súd sa zaoberal aj citovanými článkami SR a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, na tieto ustanovenia poukazujú aj príslušné Nálezy Ústavného

súdu SR, ktoré sa týkajú rozhodovania o väzbe v konaní pred súdom. Obžaloba na des.

v zál. J. G. bola podaná dňa 15. 8. 2007. V dňoch 13. 8. - 27. 8. 2007 predseda senátu ako

zákonný sudca, ktorému bola vec pridelená, čerpal riadnu dovolenku. Po nastúpení do

práce neodkladne zaslal výzvy podľa oprávneným osobám a bol

určený termín verejného zasadnutia za účelom predbežného prejednania obžaloby a

rozhodnutia o tom, či dôvody väzby naďalej trvajú na deň 14. 9. 2007. Termín bol určený aj

s prihliadnutím na zákonnú lehotu na upovedomenie procesných strán v zmysle § 292 ods. 3

Na základe písomných žiadostí obhajcov obžalovaného, ktorí sa v tej dobe mali

nachádzať mimo územia SR, bol určený nový termín verejného zasadnutia na deň 24. 9.

2007. Na verejnom zasadnutí zo dňa 24. 9. 2007 bolo uznesením rozhodnuté podľa § 244

ods. 5 , že dôvody väzby des. v zál. J. G. naďalej trvajú. Zároveň bola zamietnutá

žiadosť o jeho prepustenie z väzby. Uznesením Vyššieho vojenského súdu Trenčín sp. zn.

2 zo dňa 9. 10. 2007 bola zamietnutá sťažnosť obžalovaného a týmto dňom

nadobudlo uznesenie prvostupňového súdu právoplatnosť [nie dňa 22. 10. 2007, a to

s poukazom na ]. Súd v zmysle príslušných ustanovení

rozhodol o väzbe pri predbežnom prejednaní obžaloby a podľa názoru

súdu z hľadiska časového vzhľadom na všetky okolnosti, obtiažnosť trestnej veci, lehoty na

podanie návrhov na dokazovanie po doručení výziev na doplnenie dokazovania, zrušenie

pôvodného termínu verejného zasadnutia a určenie nového termínu z objektívnych príčin zo

strany obhajoby, bolo o väzbe rozhodnuté riadne a včas.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol o zamietnutí žiadosti

obžalovaného des. v zál. J. G. o prepustenie z väzby.“;

▪ č. l. 588 - 594 - sťažnosť sťažovateľa prostredníctvom jeho právneho zástupcu

z 19. marca 2008 proti uzneseniu obvodového súdu z 19. marca 2008 o zamietnutí jeho

žiadosti o prepustenie z väzby a neprijatí jeho písomného sľubu. Opätovne uviedol

porušenie práv vyplývajúcich z a dohovoru, žiadal zrušiť

prvostupňové rozhodnutie a prepustiť sťažovateľa na slobodu;

▪ č. l. 597 - 602 - uznesenie vyššieho vojenského súdu č. k. -597

zo 7. apríla 2008 o zamietnutí sťažovateľovej sťažnosti ako nedôvodnej;

▪ č. l. 757 - 771 - rozsudok obvodového súdu č. k. -757 z 13. júna 2008,

ktorým bol sťažovateľ uznaným za vinného z trestného činu obmedzovania osobnej slobody

podľa účinného do 31. decembra 2005 a zo zločinu

znásilnenia podľa a s poukazom na

ods. 1 písm. a) , za čo bol odsúdený k úhrnnému trestu odňatia slobody

v trvaní 5 rokov a na výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym

stupňom stráženia;

▪ č. l. 775 - odvolanie sťažovateľa proti rozsudku z 13. júna 2008;

▪ č. l. 781 - 797 - doplnenie odvolania sťažovateľa;

▪ č. l. 803 - 804 - zápisnica z 21. augusta 2008 o verejnom zasadnutí vyššieho súdu,

ktoré bolo pre neprítomnosť poškodených odročené na 18. september 2008. Vyšší súd

uznesením rozhodol, že sťažovateľa prepúšťa z väzby na slobodu;

▪ č. l. 806 - 809 - písomné vyhotovenie uznesenia č. k. -806

z 21. augusta 2008, ktorým bol sťažovateľ prepustený na slobodu;

▪ č. l. 828 - 837 - uznesenie vyššieho súdu z 18. septembra 2008, ktorým odvolania

sťažovateľa a prokurátora zamietol ako dôvodné;

▪ č. l. 845 - podľa „správy o nastúpení trestu“ z Ústavu na výkon väzby B.

sťažovateľ „nastúpil trest sám dňa 14. 10. 2008 o 14,30 hod.“.

7. Ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ namietal porušenie práv zaručených

v a dohovoru až v žiadosti o prepustenie z väzby

z 8. februára 2008 nachádzajúcej sa na č. l. 512 až 519 súdneho spisu obvodového súdu

sp. zn. a nadväzne v sťažnosti z 25. februára 2008 proti prvostupňovému

uzneseniu z 20. februára 2008 uvedenej na č. l. 561 až 565 predmetného súdneho spisu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú

bezpečnosť.

Predmetom sťažnosti je sťažovateľovo tvrdenie, že postupom vyššieho súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením zo 7. apríla 2008 bolo porušené jeho

právo na osobnú slobodu zaručené a dohovoru, a to

z dôvodu trvania jeho väzby od 6. septembra 2007 do 24. septembra 2007 bez rozhodnutia

súdu.

Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní

svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, vrátane

. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha

chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ústavný súd už opakovane

uviedol (napr. ), že ochrana prípadne dohovorom garantovaných práv

a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu ale aj všeobecným

súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom ( ).

S ohľadom na uvedené ostalo v právomoci ústavného súdu, aby viazaný rozsahom sťažnosti

posúdil, či postupom a napadnutým uznesením vyššieho vojenského súdu ne/došlo

k porušeniu označených práv a slobôd sťažovateľa.

Sťažovateľ na obranu svojich tvrdení poukazoval na rozhodnutia ústavného súdu

sp. zn. a . K uvedenému ústavný súd bez potreby podrobnejšej

argumentácie uvádza, že prvé z uvádzaných rozhodnutí sa týkalo prieťahov

v občianskoprávnej veci () a druhé (v okolnostiach danej veci) sa týkalo

ne/rozhodovania o sťažovateľovej alternatívnej žiadosti o prepustenie z väzby na základe

sľubu (), a teda v okolnostiach danej veci nemajú právny význam. Sťažovateľ

(jeho právny zástupca) mal zrejme na mysli početné rozhodnutia (napr. ,

a pod.), ktorými ústavný súd reagoval na inú procesnú situáciu, než v akej sa

ocitol sťažovateľ. Tieto rozhodnutia sa zjednodušene povedané vzťahovali na prípady, keď

lehota väzby bola v prípravnom konaní predĺžená do konkrétneho dňa a po podaní obžaloby

(krátko pred uplynutím súdom predĺženej lehoty väzby) súd rozhodoval o väzbe až po

uplynutí pôvodnej, už predlžovanej lehoty väzby. Existovalo teda určité časové obdobie

väzby, ktoré nemalo podklad v súdnom rozhodnutí. A práve v tom zhliadol ústavný súd,

v týchto iných veciach, porušenie práv sťažovateľa.

Naopak, v prípade sťažovateľa lehota väzby nebola predlžovaná a prvotné uznesenie

obvodového súdu zo 6. marca 2007 o vzatí sťažovateľa do väzby nebolo obmedzené iba na

určité časové obdobie. Prokurátor obvodnej prokuratúry podal obžalobu v rámci

šesťmesačnej lehoty, od kedy väzba sťažovateľa začala plynúť, a teda nebolo namieste, aby

prokurátor obvodnej prokuratúry žiadal o predĺženie lehoty väzby. Ustanovenia Trestného

poriadku nemožno vykladať spôsobom, akým to prezentuje sťažovateľ v sťažnosti, teda že

pôvodné rozhodnutie o vzatí do väzby sa obmedzuje na maximálnu dobu šiestich mesiacov.

Účinky tohto rozhodnutia, ktoré je ústavným základom väzby, nezanikajú ani podaním

obžaloby (15. augusta 2007) a ani uplynutím šesťmesačnej lehoty, od kedy lehota väzby

začala plynúť (6. septembra 2007). Aj potom, ako sa trestná vec sťažovateľa dostala do

štádia konania pred súdom, ústavným základom väzby sťažovateľa bolo rozhodnutie

obvodového súdu o vzatí do väzby, keďže toto nebolo časovo obmedzené tak, ako sú

časovo obmedzené rozhodnutia súdov v prípade predlžovanie lehoty väzby. Po podaní

obžaloby následne obvodový súd v rámci jej predbežného prerokovania 24. septembra 2007

rozhodol, že sťažovateľa ponecháva vo väzbe, pretože dôvody väzby trvajú, pričom jeho

sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu bola vyšším súdom zamietnutá (podobne ).

S ohľadom na uvedené ústavný súd nezistil absenciu ústavného základu väzby

sťažovateľa v namietanom časovom úseku (od 6. septembra 2007 do 24. septembra 2007),

ktorá by viedla k záveru o porušení práv a slobôd sťažovateľa ( a

ods. 1 dohovoru) a ktorá by bola dôvodom na zásah do rozhodovacej činnosti súdov v jeho

prípade. Podľa názoru ústavného súdu namietaným postupom vyššieho súdu nemohlo vôbec

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie namietal. Sťažnosť podanú sťažovateľom možno

preto považovať za takú, pri prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, preto ústavný súd vo výroku

vyslovil, že sťažovateľom označené práva porušené neboli.

V neposlednom rade ústavný súd poznamenáva, že sťažovateľ bol rozsudkom

obvodového súdu č. k. -757 z 13. júna 2008 v spojení s uznesením vyššieho

súdu č. k. -828 z 18. septembra 2008 odsúdený za žalované trestné činy a bol

mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, k výkonu ktorého sťažovateľ dobrovoľne

nastúpil 14. októbra 2008. Predtým (ako aj pred rozhodnutím ústavného súdu, pozn.) však

bol sťažovateľ uznesením vyššieho súdu z 21. augusta 2008 prepustený z väzby na slobodu.

Vzhľadom na to, že označené práva sťažovateľa namietaným postupom vyššieho súdu

neboli porušené, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009