Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 207/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť C. C., M., zastúpeného advokátom Mgr. J. B., T., vo veci

namietaného porušenia základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5

a práva na osobnú slobodu zaručeného v Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu v Trnave č. k.

-958 z 24. júna 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť C. C. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júla 2008

doručená a 11. augusta 2008 doplnená sťažnosť C. C., t. č. vo výkone trestu (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu

zaručeného v a 5 (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozhodnutím Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 4 Tos

47/2008-958 z 24. júna 2008.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Úradu boja proti

organizovanej kriminalite, oddelenia vyšetrovania v T. sp. zn. BOK-Z-I-2006

z 26. júna 2006 bolo proti nemu vznesené obvinenie pre obzvlášť závažný zločin úkladnej

vraždy v štádiu prípravy formou spolupáchateľstva podľa § 13 ods. 1 k § 20 k § 144 ods. 2

písm. e) s poukazom na .

Uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 106/06

z 28. júna 2006 bol sťažovateľ vzatý do väzby s tým, že sa mu väzba započítava od

26. júna 2006.

Dňa 8. decembra 2006 podal krajský prokurátor vo veci obžalobu. Po podaní

obžaloby bolo o jeho väzbe rozhodované na verejnom zasadnutí okresného súdu v rámci

predbežného prerokovania obžaloby 20. februára 2007, pričom sťažovateľ bol ponechaný

vo väzbe. Toto rozhodnutie bolo krajským súdom 19. apríla 2007 uznesením č. k.

-698 potvrdené tak, že sťažnosť proti rozhodnutiu okresného súdu bola

zamietnutá.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že 19. mája 2008 požiadal okresný súd o prepustenie

z väzby. Uznesením sp. zn. z 22. mája 2008 bolo jeho žiadosti vyhovené

a z väzby bol prepustený. Toto rozhodnutie však napadol prokurátor sťažnosťou, o ktorej

rozhodoval krajský súd. Ten rozhodnutím z 24. júna 2008 zrušil napadnuté uznesenie

v celom rozsahu a v bode II tohto uznesenia uviedol, že žiadosť o prepustenie z väzby

zamieta.

Podľa názoru sťažovateľa rozhodnutím krajského súdu došlo k tomu, že jeho väzba

v období od 26. decembra 2006 do 20. februára 2007 bola nezákonná a protiústavná,

pretože krajský súd neprihliadol na judikatúru ústavného súdu, ako aj judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva, lebo po podaní obžaloby prokurátorom o väzbe

nerozhodol v primeranom čase, ale urobil tak až 20. februára 2007, v inkriminovanom čase

bol preto vo väzbe bez akéhokoľvek súdneho rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené podstatné skutočnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

nálezom takto rozhodol:

„1. Krajský súd v Trnave v konaní pod sp. zn.: -958 zo dňa 24. 06.

2008 porušil základné práva C. C. na osobnú slobodu zaručené v a 5

Slovenskej republiky a právo na slobodu zaručené v čl. 5 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 24. 06. 2008 sp. zn.: 4 Tos/47/2008-

958 zo dňa 24. 06. 2008 zrušuje v časti týkajúcej sa C. C., a Okresnému súdu Trnava

prikazuje, aby prepustil C. C. neodkladne z väzby na slobodu.

3. C. C. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 7.414,- Sk..., ktorú je

Krajský súd Trnava povinný zaplatiť jeho právnemu zástupcovi Mgr. J. B., do jedného

mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

v súlade s konaním ustanoveným zákonom.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a jej petitu ústavný súd konštatuje, že predmetom

sťažnosti je namietané porušenie označených práv zaručených a dohovorom

uznesením krajského sp. zn. z 24. júna 2008.

Podľa obsahu sťažnosti však sťažovateľ porušenie označených práv vidí v tom, že

jeho zotrvanie vo väzbe v čase od 26. decembra 2006 do 20. februára 2007 nebolo

podložené rozhodnutím súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom odmietnutia sťažnosti

pre zjavnú neopodstatnenosť okrem iného aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (napr. , ), a tiež absencia priamej súvislosti

medzi označeným základným právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným

rozhodnutím alebo iným zásahom orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane

druhej (mutatis mutandis ).

Ústavný súd vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej

právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné

súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Taktiež nie je

v právomoci ústavného súdu vykonávať hodnotenie dôkazov zistených všeobecnými súdmi

a ani vyhodnocovať postup týchto súdov, ktoré z vykonaných dôkazov použili ako podklad

na svoje rozhodnutie. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje len na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou medzinárodnou

zmluvou o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery

všeobecných súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne, a tak z ústavného

hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň či nemajú za následok porušenie

základného práva alebo slobody (, ).

Ústavný súd konštatuje, že uznesením vyšetrovateľa Úradu boja proti organizovanej

kriminalite, OBOK-Západ, oddelenie vyšetrovania T. č. k. BOK-Z-I-2006

z 26. júna 2006 bol sťažovateľ vzatý do väzby. V rámci šesťmesačnej lehoty pre prípravné

konanie podal v tejto veci okresný prokurátor obžalobu.

Účinky rozhodnutia, ktoré bolo ústavným základom väzby (28. júna 2006), nezanikajú

ani podaním obžaloby (8. decembra 2006) a ani uplynutím šesťmesačnej lehoty, od kedy

lehota väzby začala plynúť (26. júna 2006). Aj potom, ako sa trestná vec sťažovateľa

dostala do štádia konania pred súdom, ústavným základom väzby sťažovateľa bolo

rozhodnutie okresného súdu o vzatí do väzby, keďže toto nebolo časovo obmedzené tak,

ako sú časovo obmedzené rozhodnutia súdov v prípade predlžovania lehoty väzby.

Po podaní obžaloby následne okresný súd v rámci jej predbežného prerokovania

20. februára 2007 rozhodol, že sťažovateľa ponecháva vo väzbe, pretože dôvody väzby

trvajú, pričom jeho sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu bola krajským súdom zamietnutá

(podobne , a ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nezistil absenciu ústavného základu väzby

sťažovateľa v namietanom časovom úseku od 26. decembra 2006 do 20. februára 2007,

ktorá by viedla k záveru o porušení jeho práv a slobôd ( a 5 a

dohovoru) a ktorá by bola dôvodom na zásah do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov

v jeho prípade. Preto ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

V neposlednom rade ústavný súd poznamenáva, že 5. decembra 2008 vydal okresný

súd príkaz, aby bol sťažovateľ 8. decembra 2008 prepustený z väzby na slobodu z dôvodu,

že uplynula maximálna dĺžka väzby.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009