Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 59/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. februára 2009

predbežne prerokoval sťažnosť V. G., K., toho času vo väzbe, ktorou namietal porušenie

svojich základných práv podľa , 2 a 5 a Slovenskej

republiky, základných práv podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv a slobôd, práv

podľa čl. 1, čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresného súdu Komárno z 10. januára 2008 v konaní vedenom pod

sp. zn. , uzneseniami Okresného súdu Komárno z 20. februára 2008, 13. marca

2008 a 26. mája 2008 v konaní vedenom pod sp. zn. , uznesením Krajského súdu

v Nitre sp. zn. z 5. februára 2008, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1

Tos 23/2008 zo 17. júna 2008, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn.

zo 17. júna 2008 a uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo 17. júna 2008,

a takto

rozhodol:

Sťažnosť V. G. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 14. júla 2008

doručená sťažnosť V. G. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva podľa , 2 a 5 a

(ďalej len ,,ústava“), základného práva podľa čl. 8 ods. 1, 2 a 5 Listiny základných práv

a slobôd (ďalej len ,,listina“), práva podľa čl. 1, čl. 5 ods. 1, 3 a 4, čl. 13 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“), uznesením Okresného súdu

Komárno (ďalej len ,,okresný súd“) z 10. januára 2008 v konaní vedenom pod sp. zn.

, uzneseniami okresného súdu v konaní z 20. februára 2008, 13. marca 2008

a 26. mája 2008 v konaní vedenom pod sp.zn. , uznesením Krajského súdu v Nitre

(ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn. z 5. februára 2008, uznesením krajského súdu

sp. zn. zo 17. júna 2008, uznesením krajského súdu sp. zn.

zo 17. júna 2008 a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 17. júna 2008.

2. Sťažovateľ v sťažnosti v podstatnom uviedol, že „Do väzby bol vzatý

uznesením Okresného súdu v Komárne zo dňa 2. 8. 2007, sp. zn. , ktoré sa stalo

právoplatným v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre, zo dňa 20. 8. 2007 sp. zn.

, a to z dôvodov uvedených v , Väzba sa u neho

počíta od 30. 7. 2007 od 19,20 hod., kedy došlo k obmedzeniu jeho osobnej slobody.

O opakovaných žiadostiach o prepustenie z väzby bolo rozhodnuté tak, že sa žiadosti

o prepustenie z väzby zamietajú a to uznesením Okresného súdu v Komárne zo dňa 10. 1.

2008, uznesením Okresného súdu v Komárne zo dňa 20. 2. 2008, uznesením Okresného

súdu v Komárne zo dňa 26. 5. 2008. Nadriadený Krajský súd v Nitre o sťažnostiach proti

zamietajúcim uzneseniam, prvostupňového súdu rozhodol tak, že ich zamieta, a to

uznesením zo dňa 5. 2. 2008, uznesením zo dňa 17. 6. 2008 a uznesením, zo dňa 17. 6.

2008.

Obžaloba bola podaná dňa 15. 1. 2008. Okresný súd v Komárne predbežne prejednal

obžalobu dňa 13. 3. 2008 a v rámci nej rozhodol uznesením zo dňa 13. marca 2008,

že sa obvinený ponecháva vo väzbe. O sťažnosti proti rozhodnutiu o ponechaní vo väzbe rozhodol

nadriadený Krajský súd v Nitre tak, že sa sťažnosť zamieta, a to uznesením zo dňa

17. 6. 2008.“.

3. Ďalej sťažovateľ v sťažnosti poukazuje na to, že v jeho prípade nie sú naplnené

materiálne predpoklady väzby a nie sú naplnené ani dôvody väzby tak, ako ich uvádzajú

napadnuté rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu. Napáda postup vyšetrovateľa

v prípravnom konaní v súvislosti s odmietnutím vykonania ním navrhovaných dôkazov,

v čom vidí porušenie práva na obhajobu. Namieta nedodržiavanie zásad trestného konania,

spochybňuje výpoveď poškodenej v trestnom konaní, ktorá je jeho bývalou manželkou,

a poukazuje na ním tvrdené motívy jej konania. Zároveň spochybňuje dôvodnosť

samotného uznesenia o vznesení obvinenia voči nemu.

4. Sťažovateľ namieta porušenie svojich práv a slobôd tým, že „... žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby bola zamietnutá uznesením Okr. súdu v Komárne č. k.

zo dňa 20. 2. 2008. O podanej sťažnosti bolo rozhodnuté uznesením Krajského

súdu v Nitre pod sp. zn. zo dňa 17. 6. 2008. Teda od prvostupňového

uznesenia do uznesenia druhostupňového súdu uplynula lehota 118 dní. Taktiež v rámci

predbežného prejednania obžaloby konaného dňa 13. 3. 2008 konajúci súd rozhodol

uznesením sp. zn zo dňa 13. 3. 2008 tak, že sa obv. ponecháva vo väzbe. O ním

podanej sťažnosti proti uzneseniu o ponechaní vo väzbe rozhodol nadriadený Krajský súd

v Nitre uznesením sp. zn. zo dňa 17. 6. 2008. Teda i v tomto prípade

od prvostupňového uznesenia do uznesenia druhostupňového súdu uplynula lehota 96 dní...

Teda požiadavke bezodkladnosti rozhodnutia o väzbe nezodpovedá lehota počítaná

na mesiace, ale na týždne. Podstatnou požiadavkou čl.5 ods.4 je aj to, aby súd rozhodol

urýchlene. Sťažovateľ je toho názoru, že v konaní súdov v súlade s nedodržaním požiadavky

neodkladnosti a urýchlenia rozhodovania, o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby boli

porušené jeho základné práva podľa , ods. 5 , podľa , ods. 5

listiny a právo podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru...

Sťažovateľ poukazuje na to, že v zmysle a 5 , resp.

Dohovoru nemôže byť titulom pre držanie vo väzbe (ktoré znamená obmedzenie osobnej

slobody), len tá skutočnosť, že bola podaná na sťažovateľa obžaloba a to dňom 15. 1. 2008

na Okresný súd Komárno. Samotná táto skutočnosť, že jeho trestná vec bola týmto

postúpená okresnému súdu, nie je postačujúca pre splnenie kritéria zákonnosti väzby

v zmysle čl. 5 ods. Dohovoru a nemôže bez príslušného súdneho rozhodnutia odôvodniť

ďalšie trvanie väzby....

Teda väzba sa musí vždy opierať o rozhodnutie súdu. A v prípade sťažovateľa

Okresný súd v Komárne o ponechaní obž. vo väzbe rozhodol až v rámci predbežného

prejednania obžaloby a to dňa 13. marca 2008. Pritom obžaloba bola podaná ešte dňa

15. 1. 2008. S poukazom na tieto skutočnosti sťažovateľ kladie dôraz na ust. § 76 ods. 2 a 3

, ktoré neboli naplnené...“.

5. V petite svojej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že napadnutými uzneseniami okresného súdu a krajského súdu a tiež v predsúdnom

(prípravnom) konaní boli okrem porušenia porušené aj jeho

práva a slobody podľa , 2 a 5 a , podľa , 2 a 5

listiny, podľa čl. 1, čl. 5 ods. 1, 3 a 4 a čl. 13 dohovoru. Sťažovateľ však zrušenie

predmetných uznesení okresného súdu a krajského súdu výslovne nežiadal, iba zmätočne

uviedol, že žiada ústavný súd, aby nálezom ,,vec vrátil na ďalšie konanie“. Zároveň

sťažovateľ žiada, aby mu ústavný súd priznal primerané finančné zadosťučinenie 100 000 Sk

a náhradu trov konania 6 732 Sk.

6. Dňa 1. augusta 2008 bolo na ústavný súd doručené podanie (adresované predsedovi

ústavného súdu) nazvané „Žaloba“ a podpísané osobne sťažovateľom. Z obsahu tohto

podania ústavný súd zistil, že sa týka tých istých uznesení okresného súdu a krajského súdu,

ktoré boli namietané v sťažnosti, ktorú na základe ním podpísaného splnomocnenia podal

jeho advokát. Toto podanie (ktoré samo osebe nespĺňa všeobecné ani osobitné náležitosti

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom) ústavný súd posúdil ako osobné vyjadrenie

sa sťažovateľa k predmetu konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v ňom poukazuje

na vybranú judikatúru ústavného súdu (bez uvedenia čísla konania, avšak z obsahu sa dá

vyvodiť, že ide o nález ) a hľadajúc paralelu s jeho trestnou vecou sa domáha

poukazujúc na rovnosť pred zákonom jej aplikácie aj na jeho osobu. Zároveň žiada, aby bol

prepustený z väzby na slobodu.

7. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov (ďalej len ,,“) každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ústavný súd predbežne

prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu, a keďže pri jej

predbežnom prerokovaní zistil, že táto je v časti podaná oneskorene, v časti je zjavne

neopodstatnená a v časti na jej prerokovanie nemá právomoc, rozhodol o jej odmietnutí.

8. Sťažnosť je podaná oneskorene vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu sp. zn.

z 5. februára 2008, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa ako

obvineného proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 10. januára 2008. Podľa

sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

Predmetné uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť 5. februára 2008, a teda sťažnosť

doručená ústavnému súdu 14. júla 2008 (podaná na poštovú prepravu 11. júla 2008) je podaná

oneskorene, čo je dôvodom na jej odmietnutie v tejto časti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ak

ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší

také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Z princípu subsidiarity rozhodovania ústavného

súdu vyjadreného v (... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd) vyplýva, že ústavný súd nemal právomoc posudzovať namietané uznesenia

okresného súdu, pretože tieto preskúmaval v rámci riadneho inštančného postupu na

podklade sťažnosti sťažovateľa krajský súd ako sťažnostný (druhostupňový) súd, ktorý bol

povolaný poskytnúť ochranu právam a slobodám sťažovateľa v prípade ich porušenia

uznesením okresného súdu. Rovnako nemal ústavný súd právomoc rozhodovať

o namietanom porušení práv a slobôd sťažovateľa postupom vyšetrovateľa v prípravnom

konaní. Ich ochrana v tomto smere patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci

samej na podklade obžaloby podanej prokurátorom rozhoduje o oprávnenosti akéhokoľvek

trestného obvinenia voči sťažovateľovi (čl. 6 ods. 1 dohovoru), resp. rozhoduje o vine

a treste za trestné činy ( ). K tejto časti sťažnosti ústavný súd len stručne

dodáva, že jadro námietok sťažovateľa spočíva v rovine podústavného práva, keď namieta

porušenie procesných postupov upravených najmä ako právnym

predpisom s právnou silou zákona. Ako už bolo uvedené, o ochrane jeho práv a slobôd

(vrátane práva na obhajobu) počas prípravného konania rozhoduje všeobecný súd

na podklade obžaloby podanej prokurátorom.

10. Ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ).

Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje, že pri uplatňovaní

svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať

všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov vrátane

. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha

chrániť princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ústavný súd už opakovane

uviedol (napr. ), že ochrana , prípadne dohovorom garantovaných práv

a slobôd (resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným

súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom,

medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom ( ).

S ohľadom na uvedené ostalo v právomoci ústavného súdu, aby viazaný rozsahom sťažnosti

posúdil, či postupom a napadnutými uzneseniami krajského súdu nedošlo k porušeniu

označených práv a slobôd sťažovateľa. Takto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti sťažovateľa posudzoval dva okruhy otázok:

 či v súvislosti s dĺžkou konania na sťažnostnom súde (krajskom súde), ktorý

rozhodoval o sťažnostiach sťažovateľa proti uzneseniam okresného súdu o jeho

väzbe, nedošlo k porušeniu práva podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru a

 či väzba sťažovateľa mala v období po podaní obžaloby (15. januára 2008) do

rozhodnutia o väzbe v rámci predbežného prejednania obžaloby (13. marca 2008)

ústavný a zákonný podklad spočívajúci v rozhodnutí súdu o väzbe.

11. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné. Sťažovateľ opakovane žiadal okresný súd o prepustenie na slobodu, ktorý o jeho

žiadostiach rozhodol, pričom dĺžka konania okresného súdu v sťažnosti nie je namietaná,

a preto sa ňou ústavný súd nezaoberal. Sťažovateľ namieta dĺžku konania a rozhodovania

krajského súdu, ktorý rozhodoval o sťažnostiach sťažovateľa ako obvineného, resp.

obžalovaného. Po podaní obžaloby, t. j. v štádiu súdneho konania rozhodovali súdy

o žiadostiach sťažovateľa o prepustenie z väzby takto:

 okresný súd uznesením sp. zn. z 20. februára 2008 rozhodol tak, že

žiadosť sťažovateľa zamietol, pričom sťažnosť proti tomuto uzneseniu okresného

súdu zamietol krajský súd uznesením sp. zn. zo 17. júna 2008,

 okresný súd uznesením sp. zn. z 26. mája 2008 rozhodol tak, že

žiadosť sťažovateľa zamietol, pričom sťažnosť proti tomuto uzneseniu okresného

súdu zamietol krajský súd uznesením sp. zn. zo 17. júna 2008.

Nemožno v tejto súvislosti prehliadnuť fakt, že v období medzi rozhodovaním

okresného súdu o týchto jeho dvoch žiadostiach o prepustenie z väzby, rozhodoval okresný

súd o väzbe sťažovateľa ešte raz, a to v rámci predbežného prejednania obžaloby na verejnom

zasadnutí. Uznesením sp. zn. z 13. marca 2008 okresný súd rozhodol tak, že

sťažovateľa ponechal vo väzbe. O jeho sťažnosti proti tomuto uzneseniu rozhodol krajský súd

uznesením sp. zn. zo 17. júna 2008 tak, že sťažnosť sťažovateľa zamietol.

Na prvý pohľad by sa mohlo javiť, že rozhodovanie krajského súdu nenapĺňa znaky

urýchleného rozhodovania o väzbe sťažovateľa. Treba však rešpektovať aj skutočnosť, že

krajský súd nevystupoval v pozícii prvostupňového súdu, ale v pozícii sťažnostného súdu,

ktorý na podklade sťažnosti sťažovateľa iba preskúmaval správnosť výroku napadnutých

uznesení a správnosť postupu v konaní, ktorý predchádzal týmto výrokom. Z uvedenej

časovej súslednosti úkonov okresného súdu a krajského súdu takto nevyplýva porušenie práva

sťažovateľa podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru ústavnoprávnej intenzity.

12. K namietanej absencii ústavného a zákonného podkladu väzby spočívajúceho

v rozhodnutí súdu o väzbe v období medzi podaním obžaloby a jej predbežným prejednaním

spojeným s rozhodnutím o ponechaní sťažovateľa vo väzbe, krajský súd rozhodujúc

o sťažnosti sťažovateľa v uznesení sp. zn. zo 17. júna 2008 uviedol:

,,Pri preskúmaní postupu súdu I. stupňa a jeho rozhodnutia zistil (krajský súd,

pozn.), že:

- súd I. stupňa rozhodol správne a zákonne, keď zamietol žiadosť obžalovaného

o prepustenie z väzby na slobodu. V odôvodnení napadnutého uznesenia, s odkazom na

obsah vyšetrovacieho spisu, správne poukázal na trvajúcu existenciu dôvodu väzby

u obžalovaného podľa § 71 ods. 1 písm. a/,c/ [správne má byť § 71 ods. 1 písm. b), c),

pozn.] aj v súčasnom štádiu trestného stíhania,

- prokurátor podal obžalobu v zákonnej 6 mesačnej lehote väzby platnej pre

prípravné konanie,

- zaujal správny záver k sťažnostnej námietke obžalovaného, ktorou sa domáhal

prepustenia z väzby s poukazom na nález Ústavného súdu. So záverom súdu I. stupňa

súhlasí aj nadriadený orgán a k nemu len uvádza, že súdu začína samostatne plynúť lehota

trvania väzby (,, ) v konaní pred súdom podaním obžaloby alebo

návrhu na dohodu o vine a treste. Je potrebné zdôrazniť, že sa jedná o zákonnú úpravu

„domáceho štátu“. Teda nejedná sa o situáciu, že by ďalšie trvanie väzby bolo založené len

a len na samotnom podaní obžaloby resp. že by po jej podaní mal súd povinnosť rozhodovať

o ďalšom trvaní väzby aj inak než v prípadoch vyplývajúcich z a .

Podaním obžaloby sa nerieši otázka väzby, ani sa ňou neanuluje príp. inak nemodifikuje

rozhodnutie o vzatí obvineného do väzby, ktoré zostáva platné a právne účinné.

Opätovne nadriadený súd zdôrazňuje, že v danom štádiu trestného konania pretrváva

dôvodné podozrenie zo spáchania skutku pre ktorý bola podaná obžaloba. V danom štádiu

trestného stíhania nie je možné hodnotiť dôkazy z hľadiska viny resp. neviny ako sa toho

v podstate domáha obžalovaný. Bude to hlavné pojednávanie, na ktorom bude vykonané

dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe. Námietky obžalovaného

uvádzané v sťažnosti preto nebolo možné akceptovať. Pretože krajský súd nezistil žiadne

dôvody na zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli na prospech obžalovaného, jeho

sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.“

13. Rovnako ako krajský súd, aj ústavný súd musí zdôrazniť, že nález ústavného

súdu v inej veci () sa týkal inej procesnej situácie, než v akej sa ocitol

sťažovateľ. Uvedený nález sa vzťahoval na situáciu, keď súd opakovane rozhodoval

o väzbe, pričom jej lehota bola v prípravnom konaní predĺžená do konkrétneho dňa.

Po podaní obžaloby (krátko pred uplynutím súdom predĺženej lehoty väzby) však súd

rozhodoval o väzbe až po uplynutí pôvodnej, už predlžovanej lehoty väzby. Existovalo teda

určité časové obdobie väzby, ktoré nemalo podklad v súdnom rozhodnutí. A práve v tom

zhliadol ústavný súd v tejto inej veci porušenie práv sťažovateľa.

Naopak, v prípade sťažovateľa lehota väzby nebola predlžovaná a prvotné uznesenie

sudcu pre prípravné konanie o vzatí do väzby z 2. augusta 2007 (so začatím plynutia väzby

od 30. júla 2007) nebolo obmedzené iba na určité časové obdobie. Prokurátor podal

obžalobu v rámci šesťmesačnej lehoty, odkedy väzba sťažovateľa začala plynúť, a teda

nebolo namieste, aby prokurátor žiadal o predĺženie lehoty väzby. Ustanovenia Trestného

poriadku nemožno vykladať spôsobom, akým to prezentuje sťažovateľ v sťažnosti, teda že

pôvodné rozhodnutie o vzatí do väzby sa obmedzuje na maximálnu dobu šiestich mesiacov.

Účinky tohto rozhodnutia, ktoré je ústavným základom väzby, nezanikajú ani podaním

obžaloby (15. januára 2008) a ani uplynutím šesťmesačnej lehoty, odkedy lehota väzby

začala plynúť (30. januára 2008). Aj potom, ako sa trestná vec sťažovateľa dostala do štádia

konania pred súdom, ústavným základom väzby sťažovateľa bolo rozhodnutie okresného

súdu (sudcu pre prípravné konanie) o vzatí do väzby, keďže toto nebolo časovo obmedzené

tak, ako sú časovo obmedzené rozhodnutia súdov v prípade predlžovania lehoty väzby.

Po podaní obžaloby následne okresný súd v rámci jej predbežného prejednania 13. marca

2008 rozhodol tak, že ho ponecháva vo väzbe, pretože dôvody väzby trvajú a jeho sťažnosť

proti tomuto rozhodnutiu bola krajským súdom zamietnutá.

14. S ohľadom na uvedené ústavný súd nezistil absenciu ústavného základu väzby

sťažovateľa v žiadnom relevantnom časovom úseku, ktorá by viedla k záveru o porušení

práv a slobôd sťažovateľa (, ods. 1, 2 a 5 , , 2 a 5 listiny, ,

3 a 4 dohovoru) a ktorá by bola dôvodom na zásah do rozhodovacej činnosti všeobecných

súdov v jeho prípade. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného

súdu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánom štátu (súdu) nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

( alebo ). S ohľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

15. K namietanému porušeniu práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

dohovoru ústavný súd uvádza, že sťažnosť neobsahuje žiadne konkrétne skutočnosti

odôvodňujúce zásah do tohto práva sťažovateľa, pričom ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti nezistil žiadnu možnú súvislosť medzi rozhodovaním súdov v trestnej

veci sťažovateľa a namietaným porušením tohto práva. K namietanému porušeniu čl. 1

dohovoru ústavný súd uvádza, že tento článok nezakotvuje konkrétne právo či slobodu

fyzických osôb a právnických osôb, ale záväzok štátov (vysokých zmluvných strán)

priznávať každému, kto podlieha ich jurisdikcii, práva a slobody uvedené v hlave

I dohovoru.

16. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní, ústavný

súd nemohol rozhodnúť o ďalších návrhoch sťažovateľa uvedených v petite jeho sťažnosti

(priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrada trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2009