Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Toš/3/2008

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána

Mihala a sudcov JUDr. Jany Serbovej a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci

obžalovaného Ing. P. S., pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák. prerokoval na verejnom zasadnutí 5. júna 2008 v Bratislave odvolanie

obžalovaného proti rozsudku Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica, z 28. januára 2008, sp. zn. BB – , a rozhodol

t a k t o :

Podľa sa odvolanie obžalovaného Ing. P. S.

z a m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica,

z 28. januára 2008, sp. zn. BB – , bol obžalovaný Ing. P. S. uznaný

za vinného z prečinu podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/

Tr. zák., na skutkovom základe, že

dňa 19. augusta 2006 okolo 15.00 hod. v B. na D., pri riešení priestupku proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého sa mal dopustiť tým, že ako vodič

osobného motorového vozidla zn. A., ev. č. B., viedol toto vozidlo po požití alkoholu

a prechádzal dvojitú pozdĺžnu súvislú čiaru, opakovane ponúkol členom hliadky

Obvodného oddelenia Policajného zboru Petržalka – Juh, M. T. a O. Š. finančné

čiastky vo výške 5 000 Sk až 20 000 Sk za to, aby nepokračovali v objasňovaní

priestupku a zaviezli ho domov.

Za to bol obžalovanému Ing. P. S. podľa § 333 ods. 2 Tr. zák.,

§ 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní

2 roky, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 50 ods. 1 Tr. zák.

podmienečne odložený na skúšobnú dobu osemnásť mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný,

prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania uviedol,

že z vykonaných dôkazov sa nepreukázalo tvrdenie uvedené v obžalobe, že mal

údajne ponúkať členom policajnej hliadky peniaze z dôvodu, aby nepokračovali

v objasňovaní priestupku. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa, na základe ktorých

bol uznaný vinným zo spáchania prečinu podplácania sú nejasné a neúplné a súd

sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Vyslovil

názor, že výpovede svedkov T. a Š. sú vzhľadom na ich neurčitosť nevieryhodné

a rozporné a v porovnaní s výpoveďami svedkov B. a O. nepreukazujúce, že by

sa dopustil prečinu podplácania. Súd nehodnotil dôkazy, ktoré boli v jeho prospech,

snažil sa vybrať a hodnotiť iba tie, ktoré by mohli svedčiť v jeho neprospech, čo je

podľa jeho názoru porušenie zásady zisťovania objektívnej pravdy Na verejnom

zasadnutí doplnil dôvody odvolania v tom smere, že pripustil, že obžalovaný sa voči

členom policajnej hliadky síce nechoval v medziach slušného správania, ale výkon

funkcie policajtov, resp. ich činnosť voči nemu pociťoval ako šikanovanie. Zo strany

obžalovaného nešlo o úmyselné konanie smerujúce k ponuke úplatku verejným

činiteľom za to, aby sa voči nemu nejakého konania zdržali. Na základe týchto

skutočností navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 321 ods. 1

písm. b/ zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové

konanie a rozhodnutie, alternatívne, aby obžalovaného Ing. S. spod obžaloby

oslobodil.

Na podklade podaného odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky primárne

zistil, že nie je daný dôvod pre postup podľa , ani pre postup

podľa , preto podľa preskúmal zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo.

V posudzovanej veci už prvostupňový súd rozhodol rozsudkom

z 5. marca 2007 tak, že podľa obžalovaného Ing. P. S. spod

obžaloby pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák.

oslobodil, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal. Na podklade

odvolania podaného prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky, Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením

z 22. novembra 2007, sp. zn. , podľa

prvostupňový rozsudok zrušil a podľa vec vrátil prvostupňovému

súdu s tým, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Dôvodom

pre zrušenie prvostupňového rozhodnutia bola okolnosť, že súd pri hodnotení

dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením a dôkazy

nehodnotil aj v ich vzájomných súvislostiach. V rozpore s ustanovením § 168 ods. 1

súd tiež dostatočne jasne v dôvodoch svojho rozhodnutia neuviedol, o ktoré

skutočnosti a dôkazy oprel svoje tvrdenie vedúce k oslobodzujúcemu rozsudku,

že ponuka finančnej hotovosti obžalovaným Ing. S. službukonajúcim členom hliadky

policajného zboru dokumentujúcej jeho dva závažné dopravné prostriedky nebola

práve v tejto súvislosti. Neobjasnil, prečo časti výpovedi svedkov T. a Š. o ponuke

peňazí neuveril, ale uveril im časť výpovede o požitom alkohole a agresívnom

správaní sa obžalovaného.

Po zrušení veci, prvostupňový súd na hlavnom pojednávaní postupoval

v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, vykonal všetky vo veci

dostupné dôkazy zákonným spôsobom, v smere a rozsahu nevyhnutnom

pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12

, z vykonaných dôkazov vyvodil správne skutkové závery, ustálil vinu

obžalovaného a jeho konanie i správne právne kvalifikoval.

Obžalovaný Ing. S. v prvej výpovedi priznal, že po opakovanej výzve

policajtov, aby sa podrobil dychovej skúške túto odmietol a začal sa priečiť.

Pripustil aj to, že povedal, že čo chcú, či chcú úplatok. V ďalšej výpovedi

z 29. septembra 2006 uviedol, že bol naštvaný, činnosť policajtov bral ako

šikanovanie a reagoval na to slovami: „Čo odo mňa chcete, chcete úplatok?“ Ďalej

obžalovaný vypovedal, že bol v strese a povedal: „Čo odo mňa chcete, peniaze,

zavezte ma domov“ (č. l. 33). Až v ďalšej časti výpovede, na doplňujúce otázky

obhajoby, obžalovaný tvrdil, že policajtom žiadne peniaze neponúkal. Na hlavnom

pojednávaní 5. marca 2007 (č. l. 140) obžalovaný najskôr priznal, že sa pýtal

policajtov, či chcú od neho úplatok 5 000 Sk až 20 000 Sk s vysvetlením, že to myslel

ironicky a bral to ako obranu proti konaniu polície, ale vzápätí poprel, že spomínal

konkrétnu sumu.

Výpoveď obžalovaného Ing. S. je rozporná najmä v otázke ponúkania peňazí

príslušníkom polície, ktorí dokumentovali jeho dopravný priestupok a pokiaľ

aj pripustil, že členom policajnej hliadky ponúkal peniaze, na svoju obhajobu uvádzal,

že to nemyslel vážne, ale len ironicky a nemal úmysel im žiadne peniaze dať.

Takéto obhajobné tvrdenie obžalovaného však nemohol akceptovať

ani odvolací súd, a to predovšetkým na základe jednoznačných výpovedí svedkov

M. T. a O. Š.

Svedok M. T. vo výpovedi z 13. septembra 2006 uviedol,

že obžalovaný S. bol drzý, arogantný a vulgárne ich osočoval. Po pozitívnom

výsledku dychovej skúšky na alkohol v krvi sa ich pýtal, že koľko peňazí im má dať,

že ich chce uplatiť, že sa určite dohodnú, aby ho zaviezli domov. Vypovedal,

že obžalovaný im opakovane núkal peniaze, pýtal sa koľko chcú peňazí,

či 5, 10 alebo 20 000 Sk, aby ho odviezli domov, že im dá peňazí koľko chcú

(č. l. 38, 39). Svedok tiež uviedol, že obžalovaného upozornili, že sa dopúšťa

protiprávneho konania. Na hlavnom pojednávaní svedok na svojej výpovedi zotrval

a upresnil, že podľa jeho názoru im obžalovaný ponúkal peniaze preto, aby

ho neriešili za dopravný priestupok

Ďalší člen hliadky, svedok O. Š. v prípravnom konaní vypovedal,

že po zistení pozitívneho výsledku skúšky na alkohol v krvi, sa ich obžalovaný spýtal,

že koľko im má dať peňazí, že ich chce podplatiť a že sa určite dohodnú. Žiadal, aby

ho zaviezli domov alebo mu zavolali taxík. Stále im ponúkal peniaze, vtedy ešte

konkrétnu sumu nepovedal. S kolegom ho upozorňovali, aby upustil od takéhoto

konania, lebo by mohlo ísť o podplácanie. Takéto upozornenia však obžalovaný

nerešpektoval a stále im ponúkal peniaze (č. l. 45). Po opakovanej výzve

na podrobenie sa dychovej skúške im obžalovaný znovu ponúkal peniaze, uviedol

už aj konkrétnu sumu, doslova povedal: „Chlapi, koľko chcete peňazí 5, 10 alebo

20tisíc, odvezte ma domov a dám Vám toľko peňazí koľko chcete.“ Svedok

aj na hlavnom pojednávaní potvrdil, že obžalovaný za to, aby ho nechali, im ponúkal,

že koľko chcú 10 000 alebo 20 000 Sk a sprevádzali to aj vulgárne výrazy.

Výpovede oboch svedkov, službukonajúcich členov policajnej hliadky

sú zhodné a ani odvolací súd nezistil dôvod im neveriť. Je nepochybné,

že obžalovaný svedkom ponúkal peniaze v súvislosti s riešením dvoch závažných

dopravných priestupkov (jazda pod vplyvom alkoholu a otáčanie sa na dvojitej

pozdĺžnej súvislej čiare), iný dôvod ponúkať svedkom peniaze nemal. V tomto konaní

dokonca pokračoval aj po tom, čo bol poučený, že sa dopúšťa protiprávneho konania

a bol vyzvaný, aby od takého konania upustil.

Prvostupňový súd aj pri rozhodovaní o treste postupoval v súlade

so zákonom, v zmysle zásad pre ukladanie trestu uvedených v ustanovení § 34

Prihliadal na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť

jeho nápravy. V danom prípade prvostupňový súd priťažujúce okolnosti v zmysle

ustanovenia § 37 Tr. zák. u obžalovaného nezistil. Zistil však poľahčujúcu okolnosť

spočívajúcu v tom, že obžalovaný doposiaľ viedol riadny život (§ 36 písm. j/

), ktorá okolnosť mala vplyv aj na aplikáciu ustanovenia Tr. zák.

Trest odňatia slobody uložený úplne na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej

sadzby považuje odvolací súd za zákonný a správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožnil i s názorom súdu prvého

stupňa, že u obžalovaného boli splnené zákonné podmienky pre podmienečné

odloženie výkonu uloženého trestu. Skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov

je primeraná.

Odvolací súd nezistil dôvod pre zmenu prvostupňového rozhodnutia

v žiadnom smere, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 5. júna 2008

JUDr. Ján M i h a l, v. r.

predseda senátu

Vypracovala: JUDr. Jana Serbová

Za správnosť vyhotovenia: