Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 75/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. marca 2009

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti L. P., a. s., B., zastúpenej advokátom

JUDr. J. F., K., B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Topoľčany vo veciach jej

podaní z 24. júla 2006 až 19. októbra 2006 urobených elektronickou formou a podpísaných

zaručeným elektronickým podpisom a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L. P., a. s., vedené pod sp. zn. až

sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn.

.

2. Sťažnosť obchodnej spoločnosti L. P., a. s., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. júla 2008

doručených 1201 sťažností obchodnej spoločnosti L. P., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), pre

namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Topoľčany (ďalej

len „okresný súd“) v rovnakých veciach podaných na tento súd 24. júla 2006 až 19.

októbra 2006 elektronickou formou.

2. Z ich obsahu vyplýva, že sťažovateľka podala okresnému súdu návrhy na vydanie

platobných rozkazov, ktorými sa domáhala zaplatenia peňažných súm od viacerých

dlžníkov. Návrhy na vydanie platobných rozkazov boli podané podľa § 42 ods. 1

(ďalej aj „OSP“) elektronickou formou a podpísané

zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.

Sťažovateľka uviedla, že ku dňu podania sťažností ústavnému súdu okresný súd

nevykonal vo veciach žiaden relevantný procesný úkon (výzva na zaplatenie súdneho

poplatku, príp. vydanie platobného rozkazu a pod.), takže možno s určitosťou tvrdiť, že

riešenie sporovej veci stagnuje takmer dva roky, hoci predmetom konaní je po skutkovej aj

právnej stránke jednoduchá vec (uplatnenie „relatívne nízkej“ peňažnej pohľadávky

osvedčenej listinami prostredníctvom návrhu na vydanie platobného rozkazu).

3. V sťažnostiach sa sťažovateľka domáhala, aby ústavný súd podľa

rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, priznal jej finančné

zadosťučinenie v sume 20 000 Sk v každej z uvedených vecí, ako aj úhradu trov konania.

4. Označené sťažnosti ústavný súd spojil v záujme hospodárnosti na spoločné

konanie podľa v spojení s zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

. Keďže nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, ústavný súd na tento prípad primerane aplikoval spojenie vecí podľa § 112

ods. 1 tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

6. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

7. Podľa ústavný súd každý návrh prerokuje bez

prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitostí a či nie

sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

8. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

9. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu k

ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak

dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

10. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľky na ochranu pred

postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné prieťahy a porušené

jej označené práva vo všetkých 1201 veciach začatých formou návrhov v elektronickej

podobe.

11. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

12. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami a po posúdení

charakteru a rozsahu sťažností, s ktorými sa sťažovateľka v podobných veciach obrátila na

ústavný súd, dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

13. Doterajšie dĺžka konania vedeného okresným súdom (približne 2 roky) spolu

s (a najmä) charakterom veci zatiaľ vylučuje, aby konania vedené okresným súdom bolo

možné pokladať za konania so zbytočnými prieťahmi.

14. Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

z vyhodnotenia celkovej doby trvania konaní pred okresným súdom, a to až ku dňu podania

sťažností, t. j. 15. júla 2008, správania sťažovateľky, ako aj charakteru posudzovaných vecí,

ktorý zo strany ústavného súdu nebolo možné nezohľadniť. V tejto súvislosti treba uviesť,

že:

- namietaná nečinnosť okresného súdu v konaní je podľa názoru ústavného súdu

nevyhnutným dôsledkom (sprievodným javom) jednak toho, že okresný súd nedisponoval

potrebnými technickými prostriedkami na „zhmotnenie“ elektronických podaní, ale najmä

toho, že sťažovateľka sa po ich doručení vôbec nezaujímala o svoje ďalšie procesné

povinnosti (napr. zaplatenie poplatku, ktorý bol splatný nie na výzvu súdu, ale spolu

s podaním návrhu, a pod.),

- sťažovateľka žalobami vymáha pohľadávky, t. j. majetkové práva, ktoré od začiatku

boli spochybnené. Tieto pohľadávky jej boli totiž postúpené Slovenským rozhlasom, ktoré

sa stali spornými v konaní pred Okresným súdom Bratislava I sp. zn. , a tým

aj neistými pre rozhodnutie okresného súdu ešte predtým, ako sťažovateľka podala návrhy

na vydanie platobných rozkazov – S. r. totiž 12. októbra 2006 podal na Okresnom súde

Bratislava I žalobu o určenie neplatnosti uvedených zmlúv, z ktorých sťažovateľka

uplatňovala svoje nároky, 12. októbra 2006. Túto skutočnosť Slovenský rozhlas oznámil

listom jeho generálnej riaditeľky zo 7. novembra 2006 všetkým (v tom čase 45) okresným

súdom v Slovenskej republike, pričom zároveň navrhol prerušenie konaní o návrhoch

sťažovateľky. Z uvedeného vyplýva, že bezprostrednou príčinou pretrvávania stavu právnej

neistoty sťažovateľky týkajúcej sa ňou uplatňovaných majetkových práv preto nie je

namietaná nečinnosť okresného súdu vo veciach jej podaní, ale skutočnosť, že konanie

vedené pred Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. , v ktorom sa riešila

predbežná otázka dôležitá pre rozhodnutie v sťažovateľkiných veciach a ktoré začalo 12.

októbra 2006, nebolo do podania sťažnosti právoplatne skončené. Vzhľadom na množstvo

sťažovateľkiných žalôb a na skutočnosť, že po právoplatnom rozhodnutí o otázke platnosti

postúpenia sporných pohľadávok možno o sťažovateľkou uplatňovaných právach rozhodnúť

pomerne rýchlo, bol procesný postup súdov, ktoré o návrhoch sťažovateľky meritórne

rozhodnú až po právoplatnom skončení konania vedeného v prvom stupni pred Okresným

súdom Bratislava I pod sp. zn. , primeraný a štandardný okolnostiam

prerokúvaných vecí. Samotná existencia sporu „o vlastníctvo uvedených pohľadávok“,

ktorý sa riešil, zároveň spochybňuje sťažovateľkino tvrdenie o obmedzení jej vlastníckych

práv v dôsledku neskončenia konaní vedených na základe návrhov podaných elektronickou

formou, keďže dosiaľ nie je zrejmé, či ňou uplatnené pohľadávky vôbec patria do jej

majetku. Sťažovateľka bola zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, a teda mala

možnosť jednak využiť iný rovnocenný spôsob uplatnenia svojich práv, prostredníctvom

ktorého by sa mohla účinne domáhať súdnej ochrany, a jednak mala využiť všetky účinné

prostriedky na ochranu svojich domnelých práv. Nevyužitie ďalších zákonom ustanovených

spôsobov uplatnenia práva (sťažnosti predsedovi súdu) viedlo k spochybneniu skutočného

záujmu účastníka konania na ochranu svojich práv v konaní pred súdom a zároveň aj na

dosiahnutie účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorým

je odstránenie stavu právnej neistoty.

15. Ústavný súd už viackrát rozhodol (, , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré mal k dispozícii podľa § 3 ods. 7

a a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil

z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

16. Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základných právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť takého

právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj

znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje

povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj

disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že

„Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní“.

V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý

vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania o veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným

súdom.

17. Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj

v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady

subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť

iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom

rámci predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do

úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

18. Zo všetkých uvedených dôvodov ústavný súd nevidel v namietanom postupe

okresného súdu porušenie sťažovateľkiných práv, ako tvrdila v sťažnostiach podaných

ústavnému súdu. Preto senát ústavného súdu sťažnosť bez ústneho pojednávania a bez

prítomnosti účastníkov odmietol podľa (aj

) ako návrh zjavne neopodstatnený. Vzhľadom na odmietnutie

sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

19. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby po

splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. marca 2009