Details
The publication number is not recorded.
Open legal thesis sourceSource
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 282/08
PDF · 195.07 KB
No categories available
I. ÚS 282/08
Legal thesis Official
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 282/08-31
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. marca 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
o sťažnosti J. P. a M. P., obaja bytom T., zastúpených advokátkou JUDr. K. M.,
Advokátska kancelária I., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 137/2000
takto
rozhodol:
1. Základné právo J. P. a M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vednom pod sp. zn. 17 C 137/2000 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť J. P. a M. P. trovy právneho
zastúpenia v sume 202,27 € (slovom dvestodva eur a dvadsaťsedem centov) na účet ich
právnej zástupkyne JUDr. K. M., Advokátska kancelária I., s. r. o., B., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. novembra
2007 doručené podanie J. P. a M. P. (ďalej len „sťažovatelia“) označené ako „Sťažnosť
proti porušeniu základného práva garantovaného Článkom 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky podľa Čl. 127 Ústavy SR“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia
namietajú zbytočné prieťahy Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 17 C 137/2000 o návrhu Bytového družstva T. (ďalej len „bytové
družstvo“) na zaplatenie sumy 9 961 Sk s príslušenstvom, a tým porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).
2. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli, že bytové družstvo ako
navrhovateľ podalo proti nim 11. mája 2000 návrh na vydanie platobného rozkazu na
zaplatenie sumy 9 961 Sk s príslušenstvom. Okresný súd vydal v predmetnej veci 16. mája
2000 platobný rozkaz sp. zn. 5 RO/944/00, proti ktorému podali sťažovatelia v zákonom
ustanovenej lehote 29. mája 2000 odpor. Vec bola 5. júna 2000 prevedená do registra „C“.
Dňa 17. júla 2000 podal navrhovateľ vyjadrenie k podanému odporu. Opatrením
predsedníčky okresného súdu zo 17. júla 2001 bola vec prikázaná na ďalšie konanie sudkyni
JUDr. B. M. Podľa tvrdení sťažovateľov okresný súd vo veci v dlhších časových úsekoch
buď vôbec nekonal, alebo aj keď konal, tak vykonával úkony iba formálne, ktoré neprispeli
k doriešeniu predmetu sporu.
Sťažovatelia podali 21. decembra 2005 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na
prieťahy v konaní. Po podaní tejto sťažnosti konajúca sudkyňa nariadila termín
pojednávania na 11. január 2006 a po výsluchu účastníkov konania odročila pojednávanie
na neurčito z dôvodu rozhodnutia o možnosti prerušenia konania v predmetnej veci až do
právoplatného ukončenia inej veci.
Podpredsedníčka okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľov v liste sp. zn.
Spr. 2587/05 z 23. januára 2006 sťažovateľom oznámila, že ju považuje za čiastočne
odôvodnenú, pretože vo veci bolo konané priebežne s ohľadom na ďalšie množstvo
vybavovaných starých vecí.
Sťažovatelia v sťažnosti podanej ústavnému súdu uviedli, že ospravedlňovanie
zo strany vedenia okresného súdu neobstojí, pretože súd má vytvorené podmienky
(dostatočný počet sudcov, vyšší súdni úradníci a nízky nápad vecí), aby v občiansko-
právnych veciach mohol konať plynulo a bez zbytočných prieťahov. Predmetné konanie
nebolo skutkovo ani právne zložité, napriek tomu v ňom dochádzalo k prieťahom, a tým aj
k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy.
Na základe uvedených skutočností sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd po
predbežnom prerokovaní prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a vo veci takto rozhodol:
„Základné právo J. P. a M. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
§ 48 ods. 2 (správne má byť čl. 48 ods. 2, pozn.) Ústavy SR postupom Okresného súdu
v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 17C/137/2000 bolo porušené.
J. P. a M. P. priznáva primerané finančné zadosťučinenie každému vo výške
100.000,- Sk (slovom: jedenstotisíc slovenských korún), ktoré im je Okresný súd v Trnave
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Trnava je povinný uhradiť J. P. a M. P. trovy právneho zastúpenia vo
výške 7.425,- Sk (slovom: 2x úkon právnej pomoci á 2.970,- Sk + DPH + 2x režijný paušál
á 178,- Sk ) na účet ich právneho zástupcu spoločnosti I., s. r. o., zast. JUDr. K. Š.,
konateľkou a advokátkou, ktoré je Okresný súd Trnava povinný vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
3. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1
zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. I. ÚS 282/08-12
z 18. septembra 2008 ju prijal na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd 16. októbra 2008 právnu
zástupkyňu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či vo veci trvajú na
ústnom pojednávaní, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.
Právna zástupkyňa sťažovateľov listom doručeným ústavnému súdu 18. novembra
2008 oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní.
Predseda okresného súdu v liste sp. zn. 1 SprV/510/2008 doručenom ústavnému súdu
27. novembra 2008 oznámil, že netrvá na ústnom prerokovaní veci, a k sťažnosti uviedol:
„Vec napadla 11. 5. 2000. Dňa 16. 5. 2000 bol vydaný vo veci platobný rozkaz, proti
ktorému dňa 24. 5. 2000 podali odpor sťažovatelia. Po prevedení do registra „C“ vec bola
pridelená zákonnej sudkyni JUDr. M. Ď., ktorá v období od 9. 8. 2000 až do 25. 11. 2005
zabezpečovala do spisu doklady týkajúce sa posúdenia žiadosti sťažovateľov o oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov.
Dňa 2. 9. 2005 bol spis pridelený novej zákonnej sudkyni JUDr. B. M., ktorá vo veci
nariadila termín pojednávania na deň 11. 1. 2006, pričom toto pojednávanie bolo odročené
na neurčito a sudkyňa uznesením č. k. 17 C/137/2000-67 zo dňa 17. 4. 2007 prerušila
konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.
Vec 15C/205/1998 nadobudla právoplatnosť 10. 5. 2008, pričom nová zákonná
sudkyňa JUDr. D. V., ktorej bol spis pridelený opatrením predsedu súdu zo dňa 12. 3. 2008
– č. l. 76, zisťovala následne, či navrhovateľ trvá na podanom návrhu vzhľadom na
rozhodnutie vo veci 15C/205/1998. Listom zo dňa 2. 9. 2008 oznámil navrhovateľ, že svoj
návrh berie späť. Zákonná sudkyňa uznesením č. k. 17C/137/2000-84 zo dňa 19. 11. 2008
konanie zastavila. Uznesenie sa t. č. doručuje účastníkom.“
II.
4. Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhajú vyslovenia, že postupom okresného
súdu došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). K vytvoreniu „stavu právnej istoty dochádza
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (II. ÚS 26/95).
5. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou
ustálenou judikatúrou (II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné
kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie
účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj
povaha prerokúvanej veci.
5.1 Predmetom konania pred okresným súdom vo veci vedenej pod sp. zn.
17 C 137/2000 je rozhodovanie o návrhu bytového družstva na zaplatenie sumy 9 661 Sk
(uvedená suma predstavuje poplatok z omeškania za nedoplatok za plnenia poskytované
s užívaním družstevného bytu, o výške ktorého konal okresný súd v konaní vedenom pod
sp. zn. 15 C 205/98) s príslušenstvom. Ústavný súd dospel k záveru, že vec nie je skutkovo
ani právne zložitá, okresný súd však mohol vo veci rozhodnúť až po definitívnom ustálení
výšky nedoplatku sťažovateľov voči bytovému družstvu.
5.2 Sťažovatelia k doterajšej dĺžke konania neprispeli. V konaní pred okresným
súdom majú postavenie odporcov. Vo veci boli súčinní, reagovali na výzvy okresného súdu,
k veci podali svoje vyjadrenie a zúčastnili sa pojednávania nariadeného vo veci (11. januára
2006). Sťažnosť na prieťahy v konaní podali predsedníčke okresného súdu 22. decembra
2005.
5.3 Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným
prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 17 C 137/2000, bol postup okresného súdu. Ústavný súd
zo spisu a z vyjadrenia predsedu okresného súdu zistil tieto skutočnosti:
Konanie na okresnom súde začalo 11. mája 2000 doručením návrhu bytového
družstva na vydanie platobného rozkazu proti sťažovateľom, ktorým sa domáhalo
zaplatenia sumy 9 961 Sk s príslušenstvom ako poplatku z omeškania za nedoplatok
z plnenia poskytovaného v súvislosti s užívaním družstevného bytu. Okresný súd vydal
16. mája 2000 v uvedenej veci platobný rozkaz sp. zn. 5 Ro 944/00, proti ktorému
sťažovatelia podali 29. mája 2000 odpor. Po jeho podaní bola vec 5. júna 2000 prevedená
do registra „C“. Konanie okresného súdu je od zaevidovania veci v registri „C“ do vydania
uznesenia o zastavení konania 19. novembra 2008 poznamenané prieťahmi ako celok.
Okresný súd na základe žiadosti sťažovateľov o oslobodenie od súdnych poplatkov
overoval ich osobné, majetkové a zárobkové pomery. Konal tak v období od 3. júla 2000
do 30. augusta 2005, keď opakovane dožiadaval príslušný úrad práce, odbor sociálnych
vecí a Sociálnu poisťovňu oznámiť, či sú sťažovatelia evidovaní v evidencii
nezamestnaných a či sú poberateľmi dávok v nezamestnanosti alebo iných sociálnych
dávok. Dožiadané orgány poskytli súdu opakovane požadované informácie, pričom okresný
súd o oslobodení od platenia súdnych poplatkov v uvedenej veci vôbec nerozhodol. Vo veci
sa uskutočnilo jediné pojednávanie 11. januára 2006, na ktorom boli vypočutí účastníci
konania. Sťažovatelia navrhli, aby bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia veci
vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 205/98, ktorú treba považovať za hlavnú vo
vzťahu k danému konaniu, keďže sa v ňom koná o výške nedoplatku na nájomnom,
z ktorého možno odvodiť výšku poplatku z omeškania. Pojednávanie bolo odročené na
neurčito. Okresný súd uznesením zo 17. apríla 2007 konanie prerušil do právoplatného
skončenia veci sp. zn. 15 C 205/98. V období od 14. novembra 2007 do 8. apríla 2008
konajúci sudcovia priebežne overovali skončenie veci sp. zn. 15 C 205/98. Po zistení, že vo
veci sp. zn. 15 C 205/98 bolo rozhodnuté rozsudkom 20. marca 2008 (právoplatný 10. mája
2008) dala konajúca sudkyňa 10. júna 2008 pokyn na pripojenie spisu a 12. augusta 2008
urgovala jeho predloženie. Zároveň vyzvala bytové družstvo oznámiť, či trvá na podanom
návrhu z 11. mája 2000 a ako má súd rozhodnúť o náhrade trov konania. Bytové družstvo
na základe rozsudku v hlavnej veci 5. septembra 2008 zobralo svoj návrh späť a navrhlo
konanie vo veci zastaviť. Okresný súd požiadal listom z 9. septembra 2008 sťažovateľov,
aby sa vyjadrili, či súhlasia so zastavením konania a ako navrhujú rozhodnúť o náhrade trov
konania. Okresný súd opätovne žiadal 13. novembra 2008 sťažovateľov o preukázanie
osobných, zárobkových a majetkových pomerov. Ako už bolo uvedené, okresný súd
o oslobodení od súdnych poplatkov nerozhodol. Uznesením z 19. novembra 2008 konanie
zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Konanie
okresného súdu v uvedenej veci možno považovať za konanie, ktoré je poznamenané
prieťahmi ako celok a jeho dĺžku možno označiť za neprimeranú.
V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci sp. zn.
17 C 137/2000 o výške poplatku z omeškania s prísl. bolo možné vydať až po právoplatnom
rozhodnutí vo veci sp. zn. 15 C 205/98 o výške nedoplatku na nájomnom. Na túto
skutočnosť poukázali aj samotní sťažovatelia a z uvedeného dôvodu sami žiadali
o prerušenie konania, čomu okresný súd vyhovel. Ústavný súd konštatuje, že aj v konaní
vo veci sp. zn. 15 C 205/98 podľa tvrdení sťažovateľov dochádzalo k prieťahom, v dôsledku
čoho podali sťažnosť ústavnému súdu pre porušenie práva priznaného čl. 48 ods. 2 ústavy.
Konanie o uvedenej sťažnosti bolo na ústavnom súde vedené pod sp. zn. II. ÚS 203/06
a ústavný súd o nej rozhodol nálezom z 22. marca 2007 tak, že právo sťažovateľov porušené
bolo, okresnému súdu prikázal v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 205/98 konať bez
zbytočných prieťahov a sťažovateľom priznal primerané finančné zadosťučinenie
120 000 Sk a náhradu trov konania v sume 6 770 Sk. Nález bol právnej zástupkyni
sťažovateľov doručený 10. apríla 2007. Okresný súd vo veci sp. zn. 15 C 205/1998 rozhodol
rozsudkom z 20. marca 2008, ktorý sa stal právoplatným 10. mája 2008. Ústavný súd
konštatuje, že konanie po vydanom náleze bolo meritórne ukončené v primeranej lehote
a následne po ňom aj konanie vo veci sp. zn. 17 C 137/2000.
Na základe uvedených skutočností, ako aj nálezu ústavného súdu vo veci sp. zn.
II. ÚS 203/06 ústavný súd dospel k záveru, že bolo porušené základné právo sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, tak ako to je
uvedené v bode 1 nálezu.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,
opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby
vo veci konal. V uvedenej veci ústavný súd príkaz okresnému súdu nedal vzhľadom na
skutočnosť, že v čase rozhodovania ústavného súdu už bolo vo veci sp. zn. 17 C 137/2000
rozhodnuté.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva
boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Ústavný súd
síce rozhodol, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, žiadosti sťažovateľov o priznanie primeraného
finančného zadosťučinenia (pre každého po 100 000 Sk) nevyhovel, a to z dôvodu, že tak
urobil v konaní vedenom pod sp. zn. II. ÚS 203/06, kde opodstatnenosť priznania
primeraného finančného zadosťučinenia uznal. Sťažovatelia mali vedomosť, že konania vo
veciach na okresnom súde sp. zn. 15 C 205/98 a sp. zn. 17 C 137/2000 spolu súvisia,
pričom konanie sp. zn. 17 C 137/2000 bolo prerušené (čo navrhli samotní sťažovatelia) a do
právoplatného ukončenia veci sp. zn. 15 C 205/98 ho nebolo možné ukončiť.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol ústavný súd o úhrade trov
konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným
súdom advokátkou JUDr. K. M. Právna zástupkyňa vyčíslila trovy konania celkovou
sumou 7 425 Sk pozostávajúcou zo sumy za dva úkony právnej služby, vrátane DPH
a režijného paušálu. Ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania v požadovanej sume
202,27 € vzhľadom na to, že neprevyšuje sumu, ktorá im prislúcha v zmysle vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne
sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. marca 2009