Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 72/09
PDF · 207.56 KB
No categories available
II. ÚS 72/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 72/09-28
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2009 v senáte
zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta
o sťažnosti Š. Ď. a A. Ď., obaja bytom S., zastúpených advokátkou JUDr. M. P., Ž., vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných
práv a slobôd a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 249/2004 takto
rozhodol:
1. Základné právo Š. Ď. a A. Ď. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v
konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 249/2004 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 249/2004 p r i k a z u j e
konať vo veci bez zbytočných prieťahov.
3. Š. Ď. a A. Ď. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume každému
po 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť im
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Š. Ď. a A. Ď. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 416,48 €
(slovom štyristošestnásť eur a štyridsaťosem centov), ktoré j e Okresný súd Žilina
p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. M. P., Ž., do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
z 12. februára 2009 č. k. II. ÚS 72/09-12 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Š. Ď. (ďalej len „sťažovateľ“) a A. Ď. (ďalej
len „sťažovateľka“, spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 6 C 249/2004.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia 5. augusta 2004 podali na
okresnom súde žalobný návrh na určenie vlastníckeho práva. Okresný súd vo veci nariadil
pojednávania na 19. január 2006 a 24. január 2006. Od tej doby okresný súd vo veci
nekonal.
Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd nálezom
vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 C 249/2004, aby prikázal okresnému súdu v označenom konaní
konať bez zbytočných prieťahov, priznal im primerané finančné zadosťučinenie každému
v sume po 150 000 Sk a priznal im úhradu trov právneho zastúpenia v sume 12 547 Sk.
Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci
konania: za okresný súd jeho podpredseda listom sp. zn. 1 SprS/73/09 z 9. marca 2009 spolu
s vyjadrením zákonného sudcu a právna zástupkyňa sťažovateľov listom z 18. marca 2009,
v ktorom iba oznámila, že súhlasia s upustením od ústneho prerokovania veci.
Okresný súd vo svojom vyjadrení popísal prehľad procesných úkonov v predmetnom
konaní a uviedol, že na základe skutočností uvedených v prehľade sa nemožno stotožniť
s tvrdením sťažovateľov, že vo veci okrem dvoch termínov pojednávania zo strany
okresného súdu neboli uskutočnené žiadne úkony. Ku zdržaniu vo vybavovaní tejto veci
prispela aj skutočnosť, že návrh na začatie konania bol pôvodne podaný s nedostatkami,
ktoré okresný súd musel uznesením odstraňovať a musel rozhodnúť aj o zmene návrhu na
základe žiadosti sťažovateľov. Ďalej okresný súd vykonával úkony potrebné na rozhodnutie
vo veci a žiadal správu od príslušného katastrálneho úradu. K prieťahom došlo len v roku
2007 a 2008 z dôvodu množstva pridelených vecí súčasnému zákonnému sudcovi. Záverom
okresný súd oznámil ústavnému súdu, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich
vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38
ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu
posúdenia, ktorá je určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za
vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre
meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom okresného
súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 140/06).
II.
Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa
vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na
okresnom súde pod sp. zn. 6 C 249/2004:
- 5. august 2004 – sťažovatelia sa žalobou podanou okresnému súdu domáhali proti
žalovanému určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam,
- 13. august 2004 – okresný súd uznesením vyzval sťažovateľov na odstránenie nedostatkov
žaloby,
- 2. september 2004 – sťažovatelia žiadali o predĺženie lehoty na odstránenie nedostatkov
žaloby z dôvodu ustanovenia si právnej zástupkyne,
- 6. september 2004 – okresný súd uznesením predĺžil sťažovateľom lehotu na odstránenie
nedostatkov žaloby do 31. októbra 2004,
- 4. november 2004 – právna zástupkyňa sťažovateľov odstránila nedostatky žaloby (úprava
žalobného petitu),
- 28. február 2005 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľov, aby oznámila
hodnotu predmetu sporu na účel vyrubenia súdneho poplatku,
- 31. máj 2005 – právna zástupkyňa sťažovateľov opätovne upravila petit žalobného návrhu
a súčasne oznámila hodnotu predmetu sporu,
- 12. júl 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku,
- 9. august 2005 – sťažovatelia zaplatili súdny poplatok,
- 23. september 2005 – okresný súd uznesením pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle
právnou zástupkyňou sťažovateľov navrhovanej zmeny a súčasne vyzval odporcu, aby sa
vyjadril k žalobe,
- 4. november 2005 – okresný súd nariadil pojednávanie na 19. január 2006,
- 19. január 2006 – okresný súd po vypočutí právnej zástupkyne sťažovateľov a sťažovateľa
v neprítomnosti žalovaného a sťažovateľky odročil pojednávanie na 24. január 2006 „za
účelom vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej“,
- 24. január 2006 – okresný súd po sumarizácii dokazovania odročil pojednávanie na
neurčito z dôvodu zabezpečenia listinných dôkazov (výzva príslušnému katastrálnemu
úradu),
- 24. január 2006 – okresný súd vyzval príslušný katastrálny úrad na poskytnutie informácií
nevyhnutných na rozhodnutie vo veci,
- 20. marec 2006 – katastrálny úrad reagoval na výzvu okresného súdu,
- 1. august 2006 – okresný súd opätovne vyzval príslušný katastrálny úrad, aby odpovedal
na všetky otázky vo výzve z 24. januára 2006,
- 11. august 2006 – žalovaný sa vyjadril k sporu,
- 3. máj 2007 – sťažovatelia žiadali o nariadenie pojednávania,
- 4. marec 2009 - okresný súd nariadil pojednávanie na 24. apríl 2009.
III.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak
porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu
právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali,
prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m
I. ÚS 24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo
objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 331/06).
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 249/2004 o návrhu sťažovateľov, ktorým sa
domáhali určenia vlastníckeho práva, došlo k namietanému porušeniu základného práva
sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 38. ods. 2 listiny každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).
Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“
garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci
v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,
alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne
okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií:
zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (m. m. I. ÚS 41/02, I. ÚS 95/06). V súlade
s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, je ústavný súd toho názoru, že doterajšia
dĺžka namietaného konania nebola závislá od zložitosti veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov, ústavný súd
konštatuje, že na celkovej dĺžke konania nemajú podiel a svojím konaním neprispeli
k doterajšej dĺžke konania.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že
okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov dlhodobo nečinný od
11. augusta 2006, keď sa žalovaný vyjadril k sporu, do 4. marca 2009, keď okresný súd
nariadil pojednávanie, t. j. viac ako dva a pol roka.
Podľa ústavného súdu všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný
postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 Občianskeho
súdneho poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň
osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis I. ÚS 145/03, I. ÚS 142/03,
Obranu okresného súdu, podľa ktorého prieťahy „boli spôsobené značnou
preťaženosťou vybavujúcej sudkyne“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný
súd už opakovane uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03),
že nadmerné množstvo vecí, v ktorých musí štát zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len
dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali
včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov
spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez
zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že
okresný súd mal personálne problémy, ktoré nedokázal alebo nemohol riešiť, nemôže byť
pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali
zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana,
ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľov na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.
4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany
sťažovateľom ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci
bez zbytočných prieťahov.
5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovatelia sa domáhali priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume
každému po 150 000 Sk.
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľov dostatočným zadosťučinením. Ústavný
súd preto uznal za odôvodnené priznať im aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na
všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľov považuje za primerané v sume
každému po 1 500 €, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému
účastníkovi konania jeho trovy.
Právna zástupkyňa sťažovateľov si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie
v celkovej výške 12 547 Sk, t. j. 416,48 €.
Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľov ústavný súd vychádzal
z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba
odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a po jej znížení
o 20 % pri zastupovaní viacerých sťažovateľov je 2 541 Sk a hodnota režijného paušálu je
191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 € a po
jej znížení o 20 % pri zastupovaní viacerých sťažovateľov je 92,72 € a hodnota režijného
paušálu je 6,95 €.
Sťažovateľom vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby
uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu)
v celkovej sume 10 928 Sk vrátane režijného paušálu [(2 541 x 2 + 191 x 2) x 2], t. j.
362,74 €. Sťažovateľom vznikol nárok na úhradu aj za jeden úkon právnej služby
uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume
199,34 € vrátane režijného paušálu. Celkovo im tak vznikol nárok na úhradu trov v sume
562,08 €, ktorá vrátane 19 % DPH predstavuje sumu 668,88 €.
Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa sťažovateľov si nárok na úhradu trov
uplatnila iba v sume 416,48 €, ústavný súd priznal úhradu trov iba v sťažovateľmi
uplatnenej výške, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2009