Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 41/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti A. H., Š.; J. H., Š.; A. C., P.; M. H., P., a M. H., Š.,

zastúpených advokátkou JUDr. E. H., Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. ,

za účasti Okresného súdu Žilina, takto

rozhodol:

1. Základné právo A. H., J. H., A. C., M. a H. a M. H. na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. H., J. H., A. C., M. a H. a M. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

každému v sume 1 327,76 € [slovom tisíctristodvadsaťsedem eur a sedemdesiatšesť centov

(40 000 Sk)], ktoré im j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť A. H., J. H., A. C., M. a H. a M. H.

trovy konania v sume 906,46 € [slovom deväťstošesť eur a štyridsaťšesť centov (27 308

Sk)] na účet ich právnej zástupkyne JUDr. E. H., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 12. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. H., J. H., A. C., M. a H. a M. H. (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že právny predchodca sťažovateľov podal 9. júna 1997

okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Po jeho úmrtí (21. augusta 2002) vstúpili do konania sťažovatelia z dôvodu právneho

nástupníctva.

Sťažovatelia ďalej uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo

napadnuté konanie právoplatne skončené.

V sťažnosti sa sťažovatelia domáhali, že postupom okresného súdu bolo porušené ich

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ;

domáhali sa aj toho, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v označenom konaní

bez zbytočných prieťahov a priznal im finančné zadosťučinenie každému v sume 40 000 Sk

(1 328 €). Zároveň požadovali priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním

sp. zn. doručeným ústavnému súdu 16. marca 2009, v ktorom sa okrem iného

uvádza:

„Po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatujem, že predmetom tohto

konania je určenie vlastníckeho práva, resp. po zmene petitu určenie, že nehnuteľnosti

patria do dedičstva. Priebeh konania a jeho dĺžka sú predovšetkým ovplyvnené počtom

účastníkov na strane odporcov. V priebehu súdneho konania bolo zistené, že viacerí

z pôvodných 23 odporcov zomreli ešte pred podaním návrhu na súd. V návrhu na začatie

konania boli teda ako účastníci označené aj osoby, ktoré už účastníkmi konania vzhľadom

na úmrtie nemohli byť. Preto súd musel voči takto označeným účastníkom konania konanie

zastaviť z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania zavinenej navrhovateľom. Okrem toho

v priebehu konania viacerí z účastníkov vrátane navrhovateľa zomreli a rýchlosť postupu

súdneho konania teda bola ovplyvnená tým, že súd musel v prípade každého úmrtia zisťovať

okruh dedičov, s ktorými by mohol konať ako s právnymi nástupcami zomrelých účastníkov.

Z prehľadu úkonov za obdobie r. 1997 - 2005 je zrejmé, že v tomto období súd vo veci

riadne konal. Podľa názoru Okresného súdu Žilina nemožno v tomto období konštatovať

prieťahy, ktoré by mali byť spôsobené tunajším súdom. Vo veci boli vykonávané úkony

potrebné na zisťovanie okruhu účastníkov v dôsledku úmrtia niektorých účastníkov a tiež

úkony smerujúce k upresneniu petitu návrhu, resp. k doplneniu dôkaznej situácie. Čo sa

týka obdobia r. 2006 - 2008, v tomto čase súd vo veci nekonal. Toto nekonanie bolo

spôsobené tým, že od 1. 3. 2006 zákonná sudkyňa vykonávala stáž na Krajskom súde v

Žiline a následne bola od 1. 1. 2007 trvalo predložená na výkon funkcie na tento súd. V

januári 2007 bol spis pridelený súčasnému zákonnému sudcovi. Tento po tom, ako nastúpil

na výkon funkcie na tunajší súd, prebral značné množstvo vecí a nemohol vo všetkých konať

bez zbytočných prieťahov. Po podaní sťažnosti sudca vo veci určil termín pojednávania

na deň 11. 5. 2009.

Chronologický prehľad :

- 09.06.1997 - podaný žalobný návrh,

- 10.08.1997 - uznesenie o ustanovení opatrovníka,

- 28.08.1998 - zápisnica o pojednávaní,

- 08.12.1998 - pripojenie dedičských spisov,

- zmena rozvrhu práce pre rok 1998 - spis pridelený Z. H. (bez dátumu),

- 31.10.2000 - zmena rozvrhu práce na rok 2000 - spis pridelený Mgr. B.,

- 07.05.2000 - vz. 39+N, výzva na PZ navrhovateľa,

- 24.07.2001 - splnenie výzvy PZ navrhovateľa,

- 12.10.2001 - vyjadrenie odporcov k návrhu,

- 27.11.2001 - výzva na PZ navrhovateľa - označenie účastníkov,

- 28.11.2001 - výzva na Obecný úrad Š., CEPO - zisťovanie pobytu účastníkov,

- 28.12.2001 - odpoveď CEPO,

- 03.01.2002 - žiadosť PZ na predĺženie procesnej lehoty, 10.01.2002 - splnenie

výzvy PZ navrhovateľa,

- 13.02.2002 - výzva na Štátny archív B., CEPO - zisťovanie okruhu účastníkov,

- 18.02.2002 - splnenie výzvy Obce Š.,

- 26.02.2002 - pripojenie dedičského spisu,

- 21.03.2002 - odpoveď Štátneho oblastného archívu,

- 25.03.2002 - výzva na PZ navrhovateľa,

- 17.04.2002 - splnenie výzvy PZ navrhovateľa,

- 18.07.2002 - výzva na PZ navrhovateľa,

- 31.07.2002 - splnenie výzvy PZ navrhovateľa,

- 09.08.2002 - výzva na Mestský úrad Ž.,

- 14.08.2002 - splnenie výzvy Mestského úradu Ž.,

- 16.08.2002 - uznesenie - zastavenie konania voči odporcom 16/, 18/, 19, 20/, 22/,

- 05.09.2002 - výzva na Obecný úrad H.,

- 18.10.2002 - urgencia výzvy,

- 18.10.2002 - uznesenie - ustanovenie opatrovníka odporkyni 23/,

- 30.10.2002 - splnenie výzvy Obecného úradu H.,

- 12.11.2002 - splnenie výzvy Obce Š.,

- 14.11.2002 - výzva na CEPO, Obecný úrad H.,

- 26.11.2002 - splnenie výzvy CEPO,

- 09.01.2002 - urgencia výzvy na Obecný úrad H.,

- 29.01.2003 - splnenie výzvy Obecného úradu H.,

- 18.02.2003 - výzva na Obec D.,

- 06.03.2003 - splnenie výzvy,

- 17.09.2003 - zisťovanie dedičského konania po navrhovateľovi,

- 16.10.2003 - podanie PZ navrhovateľa - návrh na vstup účastníkov do konania

a návrh na zmenu návrhu,

- 12.11.2003 - uznesenie o zmene petitu,

- 16.01.2003 - výzva na OS Topoľčany,

- 13.02.2004 - pripojený spis z OS Topoľčany,

- 16.02.2004 - doručovanie uznesenia o zmene petitu právnym nástupcom,

- 30.03.2004 - doručovanie uznesenia o zmene petitu právnym nástupcom,

- 14.04.2004 - výzva na CEPO,

- 26.04.2004 - splnenie výzvy,

- 31.05.2004 - výzva na notársky úrad - označenie právnych nástupcov,

- 22.06.2004 - splnenie výzvy,

- 14.09.2004 - vytýčený termín pojednávania na 2.3.2004,

- 20.09.2004 - podanie odporcu 6/,

- 21.09.2004 - pripojenie dedičského spisu,

- 28.09.2004 - výzva na Štátny okresný archív,

- 06.10.2004 - splnenie výzvy Katastrálnym úradom B.,

- 22.11.2004 - žiadosť PZ navrhovateľa o zmene termínu pojednávania,

- 23.11.2004 - zápisnica o pojednávaní - odročené na termín 18.01.2005,

- 18.01.2005 - zápisnica o pojednávaní - odročené na neurčito,

- 14.02.2005 - splnenie výzvy Obce Š.,

- 11.03.2005 - výzva na PZ navrhovateľa,

- 29.03.2005 - splnenie výzvy,

- 22.04.2005 - výzva na Obec Š.,

- 02.05.2005 - splnenie výzvy,

- 01.03.2006 - odchod zákonnej sudkyne na stáž na KS Žilina - pridelenie spisu

JUDr. Š.,

- 01.06.2006 - spis opätovne pridelený zákonnej sudkyni,

- 31.12.2006 - odchod zákonnej sudkyne na KS Žilina,

- 24.01.2007 - spis pridelený Mgr. A. K.,

- 05.03.2009 - vytýčený termín pojednávania na deň 11.05.2009.“

K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia zaujali stanovisko podaním doručeným

ústavnému súdu 26. marca 2009, v ktorom okrem iného uviedli, že nesúhlasia s vyjadrením

okresného súdu, že v období rokov 1997 až 2005 vo veci riadne konal. Sú toho názoru, že

„toto tvrdenie nezodpovedá objektívnej realite, nakoľko v tomto období súd nevykonal

okrem pojednávania dňa 28.08.1998 žiadne úkony až do 09.07.2001, kedy vyzval právnu

zástupkyňu navrhovateľov na preukázanie skutočností tvrdených v návrhu na začatie

konania, ktorú výzvu táto splnila podaním zo dňa 24.07.2001. Následne súd vykonával

sporadicky úkony - opätovné zisťovania na tie isté subjekty, pričom všetky tieto úkony

nemožno považovať za účelné, hospodárne a najmä za úkony smerujúce k meritórnemu

rozhodnutiu veci. Od výzvy súdu na Obecný úrad Š. zo dňa 20.04.2005, ktorá výzva bola

splnená dňa 02.05.2005, sa vo veci až doposiaľ nekonalo. Mám za to, že v konaní

na Okresnom súde Žilina sp. zn. vznikli prieťahy spôsobené súdom a jeho

nekonaním, resp. konaním, ktoré bolo neefektívne a nesmerovalo ku skončeniu veci, teda

ku rozhodnutiu veci rozsudkom.

Pokiaľ ide o vyjadrenie zákonného sudcu zo dňa 09.03.2009, tento konštatuje

množstvo pridelených vecí. Vychádzajúc z názorov Ústavného súdu SR vyslovených v jeho

nálezoch, zaťaženosť sudcu nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné akceptovať nekonanie

súdu vo veci. Účastníkovi konania nemôže byť na ujmu tá skutočnosť, že ten-ktorý sudca má

pridelených množstvo nevybavených spisov. Toto je vecou rozvrhu práce samotného súdu

a účastník nemá napokon ani možnosť tieto skutočnosti ovplyvniť. Fakt, že vo veci bol

po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľmi vytýčený termín pojednávania na deň

11.05.2009, nemá na existenciu prieťahov žiadny vplyv, nakoľko stav právnej neistoty

sťažovateľov stále trvá.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti trváme na dôvodnosti uplatnenej sťažnosti

proti porušovaniu základného práva na súdnu ochranu podľa

v celom rozsahu...“

Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení

z 12. marca 2009, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení,

ktoré považuje za preukázané.

Ústavný súd vyzval účastníkov konania podľa

na vyjadrenie, či trvajú na ústnom pojednávaní senátu ústavného súdu. Okresný súd

vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania. Sťažovateľ uviedol, že

ak ústavný súd „uzná za vhodné prejednanie veci bez nariadenia pojednávania, s takýmto

postupom súdu súhlasíme a na verejnom ústnom pojednávaní... netrváme“.

Pretože ústavný súd dospel k názoru, že od ústneho pojednávania v danej veci

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, so súhlasom účastníkov konania od neho upustil.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Napadnuté konanie začalo 9. júna 1997, keď právny predchodca sťažovateľov podal

žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Po úmrtí právneho predchodcu (21. augusta 2002) sťažovatelia vstúpili do konania

ako jeho dedičia, pričom podaním doručeným okresnému súdu 16. októbra 2003 požiadali

o zmenu žalobného návrhu domáhajúc sa, aby súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria

do dedičstva po ich zomrelom právnom predchodcovi. Navrhovanú zmenu petitu okresný

súd uznesením z 12. novembra 2003 pripustil.

V súvislosti s procesnoprávnym nástupníctvom (sukcesia) sťažovateľov, teda

so zmenou doterajšieho účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe univerzálnej

sukcesie (dedenie), ústavný súd už v predchádzajúcej judikatúre konštatoval, že táto

skutočnosť má zásadný význam pre vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu

namietanej protiústavnosti napadnutého konania okresného súdu, pretože v uvedenom

prípade v dôsledku zmeny účastníkov konania nedošlo ku vzniku nového procesnoprávneho

vzťahu (ako pri zámene účastníkov konania), ale k procesnoprávnemu nástupníctvu

do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu (m. m. napr. , ).

S prihliadnutím na uvedené ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovatelia môžu

uplatňovať základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania,

ktoré tejto zmene predchádzalo.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého

kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie

vlastníckeho práva, resp. o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, tvoria bežnú

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich v zásade po skutkovej ani

právnej stránke hodnotiť ako zložité.

Ústavný súd v zhode s názorom okresného súdu uvedeným vo vyjadrení k sťažnosti

pripúšťa určitú mieru skutkovej zložitosti, ktorá vyplýva z veľkého počtu účastníkov

konania, najmä v súvislosti s tým, že viacerí účastníci konania vrátane právneho predchodcu

sťažovateľov v priebehu konania zomreli, avšak týmito skutočnosťami podľa názoru

ústavného súdu nemožno ospravedlniť rozsiahlu nečinnosť okresného súdu vyhodnotenú

na inom mieste tohto nálezu.

2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri

rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané

na ťarchu sťažovateľov v súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. V doterajšom priebehu tohto

konania ústavný súd zistil tieto obdobia nečinnosti:

- od 9. júna 1997 (doručenie žaloby okresnému súdu) do 10. augusta 1998 (uznesenie

o ustanovení opatrovníka),

- od 8. decembra 1998 (pripojenie dedičských spisov) do 7. mája 2001 (výzva

okresného súdu),

- od 22. apríla 2005 (výzva okresného súdu) do 5. marca 2009 (nariadenie termínu

pojednávania).

Celková doba nečinnosti okresného súdu v doterajšom priebehu napadnutého

konania presahuje sedem rokov.

Z uvedeného vyplýva, že podstatná časť doterajšieho priebehu napadnutého konania

je poznačená nečinnosťou okresného súdu. Argumenty okresného súdu uvedené v jeho

vyjadrení k sťažnosti (stáž zákonnej sudkyne na Krajskom súde v Žiline, vysoký počet

pridelených vecí) nemohol ústavný súd akceptovať, pričom v tejto súvislosti už

v predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť súdne konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže

v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,

ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť

dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. , ).

Ústavný súd pripúšťa, že zisťovanie okruhu dedičov po zomrelých účastníkoch

mohlo priebeh konania čiastočne spomaliť, avšak na druhej strane je toho názoru, že

okresný súd vzhľadom na povahu prerokúvanej veci mohol v súlade s

pokračovať v konaní s právnymi nástupcami zomrelých účastníkov bez nutnosti vyčkania

na výsledky dedičských konaní.

V súvislosti s hodnotením dĺžky konania ústavný súd vo svojej predchádzajúcej

judikatúre už vyslovil, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota

v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 11 rokov od jeho začatia

(m. m. napr. , ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že namietaným postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa .

III.

Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa okresným súdom, prikázal mu,

aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa

nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému

v sume 40 000 Sk (1 328 €) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázali najmä

na to, že v dôsledku neukončenia konania pretrváva u nich dlhodobo pocit právnej neistoty.

Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že

konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 327,76 € (40 000 Sk) každému zo sťažovateľov (t. j. v rozsahu

požadovanom sťažovateľmi) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4

.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou

JUDr. E. H. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá

bola 632,54 € (19 056 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1

písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo

potrebné v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri

zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2008 predstavuje spolu s režijným paušálom 2 x 6,31 € (2 x 190 Sk) u jedného

sťažovateľa sumu 181,29 € (5 461,60 Sk), t. j. trovy právneho zastúpenia piatich

sťažovateľov boli priznané v celkovej sume 906,46 € (27 308 Sk).

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. apríla 2009