Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
IV. ÚS 41/09
PDF · 308.47 KB
No categories available
IV. ÚS 41/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
IV. ÚS 41/09-32
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. apríla 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava
Orosza v konaní o sťažnosti A. H., Š.; J. H., Š.; A. C., P.; M. H., P., a M. H., Š.,
zastúpených advokátkou JUDr. E. H., Ž., ktorou namietajú porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 629/1997,
za účasti Okresného súdu Žilina, takto
rozhodol:
1. Základné právo A. H., J. H., A. C., M. a H. a M. H. na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 629/1997 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Žilina p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.
6 C 629/1997 konal bez zbytočných prieťahov.
3. A. H., J. H., A. C., M. a H. a M. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
každému v sume 1 327,76 € [slovom tisíctristodvadsaťsedem eur a sedemdesiatšesť centov
(40 000 Sk)], ktoré im j e Okresný súd Žilina p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Žilina j e p o v i n n ý uhradiť A. H., J. H., A. C., M. a H. a M. H.
trovy konania v sume 906,46 € [slovom deväťstošesť eur a štyridsaťšesť centov (27 308
Sk)] na účet ich právnej zástupkyne JUDr. E. H., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.
IV. ÚS 41/09 z 12. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť A. H., J. H., A. C., M. a H. a M. H. (ďalej len
„sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 C 629/1997 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti vyplýva, že právny predchodca sťažovateľov podal 9. júna 1997
okresnému súdu žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Po jeho úmrtí (21. augusta 2002) vstúpili do konania sťažovatelia z dôvodu právneho
nástupníctva.
Sťažovatelia ďalej uviedli, že ku dňu podania sťažnosti ústavnému súdu nebolo
napadnuté konanie právoplatne skončené.
V sťažnosti sa sťažovatelia domáhali, že postupom okresného súdu bolo porušené ich
základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy;
domáhali sa aj toho, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu konať v označenom konaní
bez zbytočných prieťahov a priznal im finančné zadosťučinenie každému v sume 40 000 Sk
(1 328 €). Zároveň požadovali priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním
sp. zn. 1 Spr S/75/09 doručeným ústavnému súdu 16. marca 2009, v ktorom sa okrem iného
uvádza:
„Po oboznámení sa so spisovým materiálom konštatujem, že predmetom tohto
konania je určenie vlastníckeho práva, resp. po zmene petitu určenie, že nehnuteľnosti
patria do dedičstva. Priebeh konania a jeho dĺžka sú predovšetkým ovplyvnené počtom
účastníkov na strane odporcov. V priebehu súdneho konania bolo zistené, že viacerí
z pôvodných 23 odporcov zomreli ešte pred podaním návrhu na súd. V návrhu na začatie
konania boli teda ako účastníci označené aj osoby, ktoré už účastníkmi konania vzhľadom
na úmrtie nemohli byť. Preto súd musel voči takto označeným účastníkom konania konanie
zastaviť z dôvodu neodstrániteľnej prekážky konania zavinenej navrhovateľom. Okrem toho
v priebehu konania viacerí z účastníkov vrátane navrhovateľa zomreli a rýchlosť postupu
súdneho konania teda bola ovplyvnená tým, že súd musel v prípade každého úmrtia zisťovať
okruh dedičov, s ktorými by mohol konať ako s právnymi nástupcami zomrelých účastníkov.
Z prehľadu úkonov za obdobie r. 1997 - 2005 je zrejmé, že v tomto období súd vo veci
riadne konal. Podľa názoru Okresného súdu Žilina nemožno v tomto období konštatovať
prieťahy, ktoré by mali byť spôsobené tunajším súdom. Vo veci boli vykonávané úkony
potrebné na zisťovanie okruhu účastníkov v dôsledku úmrtia niektorých účastníkov a tiež
úkony smerujúce k upresneniu petitu návrhu, resp. k doplneniu dôkaznej situácie. Čo sa
týka obdobia r. 2006 - 2008, v tomto čase súd vo veci nekonal. Toto nekonanie bolo
spôsobené tým, že od 1. 3. 2006 zákonná sudkyňa vykonávala stáž na Krajskom súde v
Žiline a následne bola od 1. 1. 2007 trvalo predložená na výkon funkcie na tento súd. V
januári 2007 bol spis pridelený súčasnému zákonnému sudcovi. Tento po tom, ako nastúpil
na výkon funkcie na tunajší súd, prebral značné množstvo vecí a nemohol vo všetkých konať
bez zbytočných prieťahov. Po podaní sťažnosti sudca vo veci určil termín pojednávania
na deň 11. 5. 2009.
Chronologický prehľad 6C 629/1997:
- 09.06.1997 - podaný žalobný návrh,
- 10.08.1997 - uznesenie o ustanovení opatrovníka,
- 28.08.1998 - zápisnica o pojednávaní,
- 08.12.1998 - pripojenie dedičských spisov,
- zmena rozvrhu práce pre rok 1998 - spis pridelený Z. H. (bez dátumu),
- 31.10.2000 - zmena rozvrhu práce na rok 2000 - spis pridelený Mgr. B.,
- 07.05.2000 - vz. 39+N, výzva na PZ navrhovateľa,
- 24.07.2001 - splnenie výzvy PZ navrhovateľa,
- 12.10.2001 - vyjadrenie odporcov k návrhu,
- 27.11.2001 - výzva na PZ navrhovateľa - označenie účastníkov,
- 28.11.2001 - výzva na Obecný úrad Š., CEPO - zisťovanie pobytu účastníkov,
- 28.12.2001 - odpoveď CEPO,
- 03.01.2002 - žiadosť PZ na predĺženie procesnej lehoty, 10.01.2002 - splnenie
výzvy PZ navrhovateľa,
- 13.02.2002 - výzva na Štátny archív B., CEPO - zisťovanie okruhu účastníkov,
- 18.02.2002 - splnenie výzvy Obce Š.,
- 26.02.2002 - pripojenie dedičského spisu,
- 21.03.2002 - odpoveď Štátneho oblastného archívu,
- 25.03.2002 - výzva na PZ navrhovateľa,
- 17.04.2002 - splnenie výzvy PZ navrhovateľa,
- 18.07.2002 - výzva na PZ navrhovateľa,
- 31.07.2002 - splnenie výzvy PZ navrhovateľa,
- 09.08.2002 - výzva na Mestský úrad Ž.,
- 14.08.2002 - splnenie výzvy Mestského úradu Ž.,
- 16.08.2002 - uznesenie - zastavenie konania voči odporcom 16/, 18/, 19, 20/, 22/,
- 05.09.2002 - výzva na Obecný úrad H.,
- 18.10.2002 - urgencia výzvy,
- 18.10.2002 - uznesenie - ustanovenie opatrovníka odporkyni 23/,
- 30.10.2002 - splnenie výzvy Obecného úradu H.,
- 12.11.2002 - splnenie výzvy Obce Š.,
- 14.11.2002 - výzva na CEPO, Obecný úrad H.,
- 26.11.2002 - splnenie výzvy CEPO,
- 09.01.2002 - urgencia výzvy na Obecný úrad H.,
- 29.01.2003 - splnenie výzvy Obecného úradu H.,
- 18.02.2003 - výzva na Obec D.,
- 06.03.2003 - splnenie výzvy,
- 17.09.2003 - zisťovanie dedičského konania po navrhovateľovi,
- 16.10.2003 - podanie PZ navrhovateľa - návrh na vstup účastníkov do konania
a návrh na zmenu návrhu,
- 12.11.2003 - uznesenie o zmene petitu,
- 16.01.2003 - výzva na OS Topoľčany,
- 13.02.2004 - pripojený spis z OS Topoľčany,
- 16.02.2004 - doručovanie uznesenia o zmene petitu právnym nástupcom,
- 30.03.2004 - doručovanie uznesenia o zmene petitu právnym nástupcom,
- 14.04.2004 - výzva na CEPO,
- 26.04.2004 - splnenie výzvy,
- 31.05.2004 - výzva na notársky úrad - označenie právnych nástupcov,
- 22.06.2004 - splnenie výzvy,
- 14.09.2004 - vytýčený termín pojednávania na 2.3.2004,
- 20.09.2004 - podanie odporcu 6/,
- 21.09.2004 - pripojenie dedičského spisu,
- 28.09.2004 - výzva na Štátny okresný archív,
- 06.10.2004 - splnenie výzvy Katastrálnym úradom B.,
- 22.11.2004 - žiadosť PZ navrhovateľa o zmene termínu pojednávania,
- 23.11.2004 - zápisnica o pojednávaní - odročené na termín 18.01.2005,
- 18.01.2005 - zápisnica o pojednávaní - odročené na neurčito,
- 14.02.2005 - splnenie výzvy Obce Š.,
- 11.03.2005 - výzva na PZ navrhovateľa,
- 29.03.2005 - splnenie výzvy,
- 22.04.2005 - výzva na Obec Š.,
- 02.05.2005 - splnenie výzvy,
- 01.03.2006 - odchod zákonnej sudkyne na stáž na KS Žilina - pridelenie spisu
JUDr. Š.,
- 01.06.2006 - spis opätovne pridelený zákonnej sudkyni,
- 31.12.2006 - odchod zákonnej sudkyne na KS Žilina,
- 24.01.2007 - spis pridelený Mgr. A. K.,
- 05.03.2009 - vytýčený termín pojednávania na deň 11.05.2009.“
K vyjadreniu okresného súdu sťažovatelia zaujali stanovisko podaním doručeným
ústavnému súdu 26. marca 2009, v ktorom okrem iného uviedli, že nesúhlasia s vyjadrením
okresného súdu, že v období rokov 1997 až 2005 vo veci riadne konal. Sú toho názoru, že
„toto tvrdenie nezodpovedá objektívnej realite, nakoľko v tomto období súd nevykonal
okrem pojednávania dňa 28.08.1998 žiadne úkony až do 09.07.2001, kedy vyzval právnu
zástupkyňu navrhovateľov na preukázanie skutočností tvrdených v návrhu na začatie
konania, ktorú výzvu táto splnila podaním zo dňa 24.07.2001. Následne súd vykonával
sporadicky úkony - opätovné zisťovania na tie isté subjekty, pričom všetky tieto úkony
nemožno považovať za účelné, hospodárne a najmä za úkony smerujúce k meritórnemu
rozhodnutiu veci. Od výzvy súdu na Obecný úrad Š. zo dňa 20.04.2005, ktorá výzva bola
splnená dňa 02.05.2005, sa vo veci až doposiaľ nekonalo. Mám za to, že v konaní
na Okresnom súde Žilina sp. zn. 6C/629/1997 vznikli prieťahy spôsobené súdom a jeho
nekonaním, resp. konaním, ktoré bolo neefektívne a nesmerovalo ku skončeniu veci, teda
ku rozhodnutiu veci rozsudkom.
Pokiaľ ide o vyjadrenie zákonného sudcu zo dňa 09.03.2009, tento konštatuje
množstvo pridelených vecí. Vychádzajúc z názorov Ústavného súdu SR vyslovených v jeho
nálezoch, zaťaženosť sudcu nie je dôvodom, pre ktorý by bolo možné akceptovať nekonanie
súdu vo veci. Účastníkovi konania nemôže byť na ujmu tá skutočnosť, že ten-ktorý sudca má
pridelených množstvo nevybavených spisov. Toto je vecou rozvrhu práce samotného súdu
a účastník nemá napokon ani možnosť tieto skutočnosti ovplyvniť. Fakt, že vo veci bol
po podaní ústavnej sťažnosti sťažovateľmi vytýčený termín pojednávania na deň
11.05.2009, nemá na existenciu prieťahov žiadny vplyv, nakoľko stav právnej neistoty
sťažovateľov stále trvá.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti trváme na dôvodnosti uplatnenej sťažnosti
proti porušovaniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 127 zák. č. 460/1992 Zb.
Ústava Slovenskej republiky v celom rozsahu...“
Obsah súvisiaceho spisu okresného súdu potvrdzuje úkony uvedené v jeho vyjadrení
z 12. marca 2009, a preto ústavný súd poukazuje len na úkony uvedené v tomto vyjadrení,
ktoré považuje za preukázané.
Ústavný súd vyzval účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde
na vyjadrenie, či trvajú na ústnom pojednávaní senátu ústavného súdu. Okresný súd
vo svojom vyjadrení súhlasil s upustením od ústneho pojednávania. Sťažovateľ uviedol, že
ak ústavný súd „uzná za vhodné prejednanie veci bez nariadenia pojednávania, s takýmto
postupom súdu súhlasíme a na verejnom ústnom pojednávaní... netrváme“.
Pretože ústavný súd dospel k názoru, že od ústneho pojednávania v danej veci
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, so súhlasom účastníkov konania od neho upustil.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety
OSP, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Napadnuté konanie začalo 9. júna 1997, keď právny predchodca sťažovateľov podal
žalobu, ktorou sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Po úmrtí právneho predchodcu (21. augusta 2002) sťažovatelia vstúpili do konania
ako jeho dedičia, pričom podaním doručeným okresnému súdu 16. októbra 2003 požiadali
o zmenu žalobného návrhu domáhajúc sa, aby súd určil, že predmetné nehnuteľnosti patria
do dedičstva po ich zomrelom právnom predchodcovi. Navrhovanú zmenu petitu okresný
súd uznesením z 12. novembra 2003 pripustil.
V súvislosti s procesnoprávnym nástupníctvom (sukcesia) sťažovateľov, teda
so zmenou doterajšieho účastníka konania na strane žalobcu, a to na základe univerzálnej
sukcesie (dedenie), ústavný súd už v predchádzajúcej judikatúre konštatoval, že táto
skutočnosť má zásadný význam pre vymedzenie obdobia, ktoré podlieha posúdeniu
namietanej protiústavnosti napadnutého konania okresného súdu, pretože v uvedenom
prípade v dôsledku zmeny účastníkov konania nedošlo ku vzniku nového procesnoprávneho
vzťahu (ako pri zámene účastníkov konania), ale k procesnoprávnemu nástupníctvu
do už existujúceho procesnoprávneho vzťahu (m. m. napr. I. ÚS 52/01, I. ÚS 177/06).
S prihliadnutím na uvedené ústavný súd nemal pochybnosť, že sťažovatelia môžu
uplatňovať základné právo na konanie bez zbytočných prieťahov aj pre štádium konania,
ktoré tejto zmene predchádzalo.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého
kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že spory o určenie
vlastníckeho práva, resp. o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, tvoria bežnú
súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov a nemožno ich v zásade po skutkovej ani
právnej stránke hodnotiť ako zložité.
Ústavný súd v zhode s názorom okresného súdu uvedeným vo vyjadrení k sťažnosti
pripúšťa určitú mieru skutkovej zložitosti, ktorá vyplýva z veľkého počtu účastníkov
konania, najmä v súvislosti s tým, že viacerí účastníci konania vrátane právneho predchodcu
sťažovateľov v priebehu konania zomreli, avšak týmito skutočnosťami podľa názoru
ústavného súdu nemožno ospravedlniť rozsiahlu nečinnosť okresného súdu vyhodnotenú
na inom mieste tohto nálezu.
2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov konania je druhým kritériom pri
rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým
aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mali byť pripísané
na ťarchu sťažovateľov v súvislosti s prieťahmi v napadnutom konaní.
3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil
samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. V doterajšom priebehu tohto
konania ústavný súd zistil tieto obdobia nečinnosti:
- od 9. júna 1997 (doručenie žaloby okresnému súdu) do 10. augusta 1998 (uznesenie
o ustanovení opatrovníka),
- od 8. decembra 1998 (pripojenie dedičských spisov) do 7. mája 2001 (výzva
okresného súdu),
- od 22. apríla 2005 (výzva okresného súdu) do 5. marca 2009 (nariadenie termínu
pojednávania).
Celková doba nečinnosti okresného súdu v doterajšom priebehu napadnutého
konania presahuje sedem rokov.
Z uvedeného vyplýva, že podstatná časť doterajšieho priebehu napadnutého konania
je poznačená nečinnosťou okresného súdu. Argumenty okresného súdu uvedené v jeho
vyjadrení k sťažnosti (stáž zákonnej sudkyne na Krajskom súde v Žiline, vysoký počet
pridelených vecí) nemohol ústavný súd akceptovať, pričom v tejto súvislosti už
v predchádzajúcej judikatúre uviedol, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí
zabezpečiť súdne konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže
v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde,
ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť
dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní (napr. I. ÚS 127/04, IV. ÚS 43/06).
Ústavný súd pripúšťa, že zisťovanie okruhu dedičov po zomrelých účastníkoch
mohlo priebeh konania čiastočne spomaliť, avšak na druhej strane je toho názoru, že
okresný súd vzhľadom na povahu prerokúvanej veci mohol v súlade s § 107 ods. 3 OSP
pokračovať v konaní s právnymi nástupcami zomrelých účastníkov bez nutnosti vyčkania
na výsledky dedičských konaní.
V súvislosti s hodnotením dĺžky konania ústavný súd vo svojej predchádzajúcej
judikatúre už vyslovil, že z ústavnoprávneho hľadiska je neprijateľné, aby právna neistota
v napadnutom konaní nebola odstránená ani po uplynutí viac ako 11 rokov od jeho začatia
(m. m. napr. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 127/08).
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že namietaným postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 629/1997 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
III.
Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy okresným súdom, prikázal mu,
aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa
nachádzajú sťažovatelia domáhajúci sa rozhodnutia súdu vo svojej veci.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovatelia žiadali aj o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému
v sume 40 000 Sk (1 328 €) z dôvodov uvedených vo svojej sťažnosti. Poukázali najmä
na to, že v dôsledku neukončenia konania pretrváva u nich dlhodobo pocit právnej neistoty.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen deklarovanie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti
prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
6 C 629/1997 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, ako aj skutočnosť, že
konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súd
považoval priznanie sumy 1 327,76 € (40 000 Sk) každému zo sťažovateľov (t. j. v rozsahu
požadovanom sťažovateľmi) za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im
vznikli v dôsledku ich právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou
JUDr. E. H. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá
bola 632,54 € (19 056 Sk). Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie
a prípravu zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1
písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej len „vyhláška“), pričom výšku základnej sadzby tarifnej odmeny bolo
potrebné v súlade s § 13 ods. 3 vyhlášky znížiť o 20 %, lebo ide o spoločné úkony pri
zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané
v roku 2008 predstavuje spolu s režijným paušálom 2 x 6,31 € (2 x 190 Sk) u jedného
sťažovateľa sumu 181,29 € (5 461,60 Sk), t. j. trovy právneho zastúpenia piatich
sťažovateľov boli priznané v celkovej sume 906,46 € (27 308 Sk).
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto
rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. apríla 2009