Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 53/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti Ing. N. P., K., zastúpenej advokátkou JUDr. L. B., K., vo veci porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. N. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p r i k a z u j e

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. N. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €

(slovom päťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing. N. P. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,38 €

(slovom tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťosem centov), ktoré j e Okresný súd Košice I

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátky JUDr. L. B., K., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-11 zo 4. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. N. P. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že manželstvo sťažovateľky a bývalého

manžela Ing. J. P. bolo rozsudkom Mestského súdu Košice sp. zn.

z 27. októbra 1988 rozvedené (rozsudok nadobudol právoplatnosť 19. decembra 1988).

Dňa 2. októbra 1990 podala sťažovateľka na okresnom súde návrh na začatie konania

vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“).

Meritórne prvostupňový súd rozhodol po 24 pojednávaniach rozsudkom z 8. októbra 2001.

Proti predmetnému rozsudku podali účastníci konania odvolanie, o ktorom rozhodol krajský

súd uznesením sp. zn. z 21. marca 2003 tak, že zrušil rozsudok

prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Okresný súd

rozhodol vo veci samej rozsudkom z 30. marca 2004, proti ktorému účastníci opätovne

podali odvolanie. O odvolaní účastníkov konania rozhodol Krajský súd v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) rozsudkom sp. zn. z 22. marca 2005. Sťažovateľka podala

proti rozsudku krajského súdu dovolanie, o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. z 13. decembra 2005

tak, že rozsudok krajského súdu z 22. marca 2005 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie

a rozhodnutie. Krajský súd uznesením sp. zn. z 8. novembra 2007 zrušil

rozsudok okresného súdu z 30. marca 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Podľa sťažovateľky odo dňa podania návrhu na začatie konania uplynulo 18 rokov

a za túto dobu vec nebola právoplatne skončená.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručené

v čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal okresnému súdu v označenom konaní konať bez

zbytočných prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie od okresného súdu

v sume 700 000 Sk a zaviazal okresný súd na úhradu trov právneho zastúpenia v sume

10 098 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 2376/94 z 3. marca 2009 a právna

zástupkyňa sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

z 13. marca 2009.

2.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem prehľadu procesných úkonov

v predmetnom konaní uviedol:

„(...) Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, prejednávaná vec patrí medzi štandardné

druhy sporov rozhodované okresnými súdmi.

Vec je však zložitá po skutkovej stránke. Súd musel vo veci dať vypracovať niekoľko

znaleckých posudkov, vypočúvať svedkov, zabezpečiť výpisy z peňažných ústavov a pod.

Aj keď sa jedná o vec, ktorá by mohla byť vyriešená aj mimosúdne, účastníci konania

nie sú k sebe tolerantní a ústretoví a svojim správaním oddiaľujú ukončenie sporu.

Súd vo veci konal plynule a bez zbytočných prieťahov. Doterajšia dĺžka konania je

vyvolaná len správaním účastníkov a povahou veci.

Súhlasím, aby súde pri rozhodovaní o sťažnosti upustil od ústneho pojednávania.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľky k vyjadreniu okresného súdu uviedla:

„(...) Namietané porušenie základných práv vyplývajúcich z Slovenskej

republiky a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zjavné a časové

obdobie 19 rokov súdneho konania je s prihliadnutím na všetky komplikácie a zložitosti

neprimerane dlhé. (...)

Dĺžka konania okresného súdu vzhľadom na moje garantované právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je neakceptovateľná a trvám na tom, že v

konaní vedenom pod sp. zn. bolo moje právo porušené.

Zároveň súdu oznamujem, že súhlasím s tým, aby (...) Ústavný súd Slovenskej

republiky upustil od ústneho pojednávania.“

Zároveň si právna zástupkyňa sťažovateľky uplatnila náhradu trov konania

v celkovej sume 458,04 €.

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie na

ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo nebolo porušené právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, , ).

II.

Z obsahu sťažnosti, jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa

vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. , pričom ústavný súd vyhodnocoval vec od

pôsobnosti ústavného súdu, t. j. od 16. februára 1993, ale prihliadal na prieťahy aj od

podania návrhu:

- 2. október 1990 – sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vyporiadanie BSM,

- 26. november 1990 – sťažovateľka doplnila návrh,

- 5. november 1990 – odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľky na vyporiadanie BSM,

- 20. február 1991 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 12. marec 1991,

- 12. marec 1991 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na 10. apríl 1991,

- 10. apríl 1991 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na neurčito,

- 31. október 1991 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito,

- 14. máj 1992 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na neurčito z dôvodu

predvolania svedkov,

- 19. máj 1992 – okresný súd vyzval odporcu na oznámenie údajov,

- 20. máj 1992 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu upresnenie údajov o veciach

patriacich do BSM,

- 14. december 1992 – pojednávanie bolo pre neúčasť sťažovateľky, odporcu

a predvolaného svedka odročené na neurčito,

- 31. december 1992 – okresný súd opakovane vyzval odporcu na oznámenie údajov,

- 7. január 1993 – odporca reagoval na výzvu okresného súdu,

- 4. februára 1993 – pojednávanie bolo po vykonaní dokazovania a vypočutí svedkov

odročené na neurčito,

- 26. marec 1993 – okresný súd predvolal svedkov (rodičia a stará matka sťažovateľky) na

vypočutie na 15. apríl 1993,

- 15. apríl 1993 – zápisnica z výsluchu rodičov sťažovateľky,

- 19. apríl 1993 – zápisnica z výsluchu starej matky sťažovateľky,

- 30. september 1993 – okresný súd uznesením č. k. -63 ustanovil znalca na

znalecké dokazovanie vecí patriacich do BSM a uložil povinnosť účastníkom zložiť

preddavky na znalecké dokazovanie,

- 3. november 1993 – sťažovateľka žiadala doplniť znalecké dokazovanie o dve položky,

- 24. november 1993 – sťažovateľka zaplatila preddavok na znalecké dokazovanie,

- 30. marec 1994 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu návrh na vydanie predbežného

opatrenia,

- 11. júl 1994 – sťažovateľka zaslala okresnému súdu sťažnosť na prieťahy v konaní,

- 15. december 1994 – okresný súd zaslal spis znalcovi ustanovenému uznesením

z 30. septembra 1993,

- 15. február 1995 – sťažovateľka upravila petit návrhu na vydanie predbežného opatrenia,

- 21. február 1995 – sťažovateľka žiadala, aby okresný súd urýchlene rozhodol o návrhu na

vydanie predbežného opatrenia,

- 24. marec 1995 – ustanovený znalec vrátil spis okresnému súdu so žiadosťou o určenie

nového znalca z dôvodu jeho veľkej pracovnej zaneprázdnenosti,

- 6. marec 1995 – okresný súd nariadil informatívny výsluch na 13. marec 1995,

- 13. marec 1995 – ospravedlnenie neúčasti účastníkov na informatívnom výsluchu,

- 4. apríl 1995 – okresný súd uznesením č. k. -90 ustanovil znalkyňu na znalecké

dokazovanie vecí patriacich do BSM a znalca na ocenenie garáže patriacej do BSM,

- 18. apríl 1995 – okresný súd nariadil informatívny výsluch na 25. apríl 1995,

- 25. apríla 1995 – zápisnica z výsluchu sťažovateľky (odporca neprítomný),

- 8. máj 1995 – okresný súd uznesením č. k. -97 vydal predbežné opatrenie, že

odporca má vydať sťažovateľke garáž a je povinný trpieť, aby garáž výlučne užívala až do

právoplatného skončenia sporu (vykonateľné 31. augusta 1995),

- 11. september 1995 – odporca podal odvolanie proti uzneseniu z 8. mája 1995,

- 21. september 1995 – spis bol predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 31. október 1995 – krajský súd uznesením č. k. -104 zmenil uznesenie

okresného súdu tak, že odporca je povinný trpieť, aby sťažovateľka užívala garáž do

právoplatného ukončenia sporu, a vo zvyšnej časti návrh na vydanie predbežného opatrenia

zamietol (právoplatné 21. decembra 1995, vykonateľné 18. januára 1996),

- 12. február 1996 – znalec predložil znalecký posudok,

- 14. február 1996 – okresný súd zaslal znalecký posudok účastníkom na vyjadrenie,

- 4. marec 1966 – odporca sa vyjadril k znaleckého posudku (vyjadril námietky),

- 9. apríl 1996 – okresný súd zaslal znalcovi vyjadrenie odporcu k znaleckému posudku,

- 24. apríl 1996 – sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku (nemala námietky)

a žiadala, aby okresný súd urgoval znalkyňu vypracovať znalecký posudok,

- 16. apríl 1996 – znalec sa vyjadril k námietkam odporcu k znaleckému posudku,

- 6. máj 1996 – okresný súd uznesením č. k. -121 priznal znalcovi odmenu,

- 8. máj 1996 – okresný súd urgoval odporcu zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie,

- 9. september 1996 – znalkyňa predložila okresnému súdu znalecký posudok,

- 13. september 1996 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom,

- 16. september 1996 – sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku (nemala námietky

a navrhla, ako vyporiadať BSM),

- 13. január 1997 – okresný súd požiadala políciu o spoluprácu pri doručení zásielky

odporcovi (odporcovi doručená 26. januára 1997),

- 29. január 1997 – sťažovateľka zaslala doplnenie k vyjadreniu zo 16. septembra 1996

a zároveň urgovala ukončenie sporu,

- 3. február 1997 – okresný súd uznesením č. k. -139 priznal znalkyni odmenu,

- 6. február 1997 – odporca sa vyjadril k znaleckému posudku (vyjadril námietky),

- 5. marec 1997 – pojednávanie bolo po vykonaní dokazovania odročené na 8. apríl 1997,

- 8. apríl 1997 – pojednávanie bolo po vykonaní dokazovania odročené na 8. apríl 1997,

- 7. máj 1997 – pojednávanie bolo po vykonaní dokazovania odročené na 25. jún 1997,

- 25. jún 1997 – pojednávanie bolo pre neúčasť svedkov odročené na neurčito,

- 26. november 1997 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na 14. január 1998

(predvolanie mu bolo doručené prostredníctvom polície a pod hrozbou poriadkovej pokuty

v prípade neúčasti na pojednávaní),

- 14. január 1998 – pojednávanie bolo po vykonaní dokazovania odročené na neurčito,

- 3. marec 1998 – okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na podanie

informácií,

- 16. marec 1998 – právny zástupca sťažovateľky reagoval na výzvu okresného súdu,

- 14. august 1998 – úradný záznam – odporca založil do spisu dohodu o zrážkach zo mzdy

z 26. októbra 1976, ťarchopis z 26. októbra 1976, potvrdenie SBD Juh z 28. októbra 1976

a fotokópiu vkladnej knižky na jeho meno,

- 12. január 1999 – podpredseda okresného súdu uložil predsedovi senátu urýchlene konať

vo veci,

- 17. február 1999 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na 24. marec 1999

s tým, že odporcovi bude predvolanie doručené prostredníctvom polície,

- 22. február 1999 – právny zástupca sťažovateľky žiadal odročiť termín pojednávania

z dôvodu kolízie termínov a navrhol okresnému súdu iné termíny,

- 1. marec 1999 – okresný súd zisťoval pobyt odporcu prostredníctvom ústrednej evidencie

obyvateľstva v B. a mestskej evidencie obyvateľstva v K.,

- 15. marec 1999 – právny zástupca sťažovateľky žiadal odročiť termín pojednávania

z dôvodu kolízie termínov,

- 29. marec 1999 – polícia oznámila okresnému súdu, že odporcovi nemôže doručiť zásielku

z dôvodu, že ani po viacerých návštevách ho nezastihla na uvedenej adrese,

- 12. máj 1999 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 9. jún 1999

z dôvodu predvolania svedka a pripojenia spisu,

- 9. jún 1999 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie pre neúčasť predvolaného svedka

odročené na 3. september 1999 z dôvodu jeho predvolania pod hrozbou poriadkovej pokuty,

- 3. september 1999 – po vypočutí účastníkov bolo pojednávanie pre neúčasť predvolaného

svedka (odporca uviedol, že svedok je pravdepodobne už po smrti) odročené na neurčito

z dôvodu zisťovania pobytu svedka a doplnenia znaleckého dokazovania na návrh

sťažovateľky,

- 21. september 1999 – okresný súd uznesením č. k. -200 ustanovil znalkyňu na

ocenenie vecí patriacich do BSM a uložil účastníkom zložiť preddavky za znalecké

dokazovanie,

- 27. september 1999 – právny zástupca sťažovateľky navrhol vypočuť označených

svedkov,

- 12. október 1999 – sťažovateľka zložila preddavok za znalecké dokazovanie,

- 5. január 2000 – okresný súd zaslal spis znalkyni,

- 14. február 2000 – znalkyňa predložila znalecký posudok,

- 21. február 2000 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

a urgoval odporcu na zaplatenie preddavku na znalecké dokazovanie,

- 7. marec 2000 – sťažovateľka sa vyjadrila k znaleckému posudku (sčasti mala námietky),

- 27. marec 2000 – odporca sa vyjadril k znaleckému posudku (mal námietky a žiadal na

pojednávaní prítomnosť znalkyne),

- 13. apríl 2000 – okresný súd zaslal znalkyni vyjadrenia účastníkov a vyzval ju, aby

oznámila, či trvá na vypracovanom znaleckom posudku,

- 27. apríl 2000 – znalkyňa oznámila, že trvá na vypracovanom znaleckom posudku,

- 2. máj 2000 – sťažovateľka žiadala nariadiť termín pojednávania,

- 10. máj 2000 – okresný súd uznesením č. k. -222 priznal znalkyni odmenu

a zároveň nariadil pojednávanie na 26. máj 2000,

- 26. máj 2000 – pojednávanie bolo po vypočutí znalkyne pre neúčasť odporcu odročené na

neurčito,

- 11. október 2000 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 29. november

2000 s tým, že sťažovateľka predloží okresnému súdu návrh na vyporiadanie BSM,

- 14. november 2000 – sťažovateľka doručila okresnému súdu návrh na konečné

rozhodnutie vo veci,

- 28. november 2000 – odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľky a zaslal svoj návrh,

- 29. november 2000 – pojednávanie bolo pre práceneschopnosť samosudcu a neúčasť

odporcu odročené na 31. január 2001,

- 29. november 2000 – sťažovateľka sa vyjadrila k návrhu odporcu,

- 31. január 2001 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov (nesúhlasili s návrhom druhej

strany) odročené na 2. marec 2001,

- 19. február 2001 – okresný súd zmenil termín pojednávania na 23. marec 2001,

- 15. marec 2001 – odporca sa vyjadril k návrhu sťažovateľky,

- 23. marec 2001 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 2. máj 2001

z dôvodu zabezpečenia stanovísk realitných kancelárií týkajúcich sa ceny bytu,

- 2. máj 2001 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na neurčito z dôvodu

zisťovania hodnoty vyporiadania bytu,

- 8. jún 2001 – sťažovateľka zaslala svoje vyjadrenie k vyporiadaniu bytu,

- 1. október 2001 – odporca zaslal svoje vyjadrenie k vyporiadaniu bytu,

- 3. október 2001 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 8. október 2001

z dôvodu vyhlásenia rozhodnutia,

- 8. október 2001 – okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. -278,

- 29. október 2001 – sťažovateľka sa odvolala proti rozsudku,

- 30. október 2001 – odporca sa odvolal proti rozsudku,

- 6. november 2001 – okresný súd zaslal odporcovi odvolanie sťažovateľky na vyjadrenie

a zároveň ho vyzval, aby doplnil dôvody svojho odvolania,

- 10. december 2001 – odporca doplnil odvolanie,

- 10. január 2002 – okresný súd zaslal sťažovateľke odvolanie odporcu na vyjadrenie

a vyzval odporcu na zaplatenie poplatku za odvolanie,

- 31. január 2002 – odporca sa odvolal proti uzneseniu o zaplatení súdneho poplatku za

odvolanie a zároveň predložil žiadosť o oslobodenie od súdneho poplatku,

- 1. marec 2002 – okresný súd vyzval odporcu na doplnenie žiadosti,

- 13. marec 2002 – odporca doplnil žiadosť,

- 25. marec 2002 – sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu odporcu,

- 9. apríl 2002 – okresný súd uznesením oslobodil odporcu od súdneho poplatku,

- 16. máj 2002 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 21. marec 2003 – krajský súd uznesením č. k. -322 zrušil rozsudok

okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (nedostatočne zistený skutkový stav),

- 5. máj 2003 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom,

- 16. máj 2003 – okresný súd vyzval účastníkov, aby oznámili, aké dokazovanie navrhujú

vykonať v súvislosti s nadobudnutím garáže,

- 13. jún 2003 – sťažovateľka reagovala na výzvu okresného súdu,

- 1. júl 2003 – okresný súd opakovane vyzval odporcu na oznámenie dokazovania,

- 30. júl 2003 – odporca reagoval na výzvu okresného súdu,

- 2. október 2003 – právny zástupca sťažovateľky žiadal odročiť termín pojednávania pre

neprítomnosť sťažovateľky a navrhovanej svedkyne na území Slovenskej republiky,

- 22. október 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkyne (matky odporcu) odročené

pre neúčasť sťažovateľky a jej právneho zástupcu na 10. december 2003 z dôvodu

predvolania sťažovateľkou navrhovanej svedkyne,

- 4. november 2003 – odporca zaslal okresnému súdu sťažnosť na právneho zástupcu

sťažovateľky,

- 10. december 2003 – okresný súd zmenil termín pojednávania pre práceneschopnosť

samosudcu na 17. december 2003 (telegram),

- 10. december 2003 – pojednávanie bolo pre práceneschopnosť samosudcu odročené na

17. december 2003 (prítomní sťažovateľka, odporca, predvolaná svedkyňa),

- 17. december 2003 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkyne (neúčasť sťažovateľky –

v nemocnici) odročené na 18. február 2004,

- 19. január 2004 – úradný záznam – odporca navrhol vypočuť označeného svedka,

- 18. február 2004 – pojednávanie bolo po vypočutí svedkov pre neúčasť odporcu odročené

na 24. marec 2004,

- 4. marec 2004 – sťažovateľka aj odporca sa vyjadrili ku konaniu o vyporiadanie BSM,

- 24. marec 2004 – pojednávanie bolo po vypočutí účastníkov odročené na 30. marec 2004,

- 30. marec 2004 – okresný súd vyhlásil rozsudok č. k. -381,

- 28. apríl 2004 – sudca požiadal predsedu okresného súdu o predĺženie lehoty na

vypracovanie rozsudku (lehota predĺžená do 18. mája 2004),

- 11. jún 2004 – odporca sa odvolal proti rozsudku s tým, že dôvody odvolania zašle

v lehote 15 dní,

- 11. jún 2004 – okresný súd uznesením uložil odporcovi, aby v lehote 10 dní doplnil svoje

odvolanie proti rozsudku,

- 18. jún 2004 – sťažovateľka sa odvolala proti rozsudku a žiadala o oslobodenie od

súdnych poplatkov,

- 28. jún 2004 – odporca doplnil odvolanie,

- 30. jún 2004 – sťažovateľka doložila doklady k žiadosti o oslobodenie od poplatkov,

- 6. júl 2004 – okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych

poplatkov,

- 9. júl 2004 – sťažovateľka doložila doklady k žiadosti o oslobodenie od poplatkov,

- 3. august 2004 – sťažovateľka sa odvolala proti uzneseniu zo 6. júla 2004 o nepriznaní

oslobodenia od poplatkov,

- 5. august 2004 – okresný súd predložil spis krajskému súdu o rozhodnutí o odvolaniach

účastníkov proti rozsudku a odvolaní sťažovateľky proti uzneseniu,

- 10. august 2004 – sťažovateľka sa vyjadrila k odvolaniu odporcu,

- 22. marec 2005 – na pojednávaní po vypočutí účastníkov krajský súd vyhlásil rozsudok

č. k. -239, ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu,

- 25. apríl 2005 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 18. máj 2005 – sťažovateľka podala dovolanie proti rozsudku krajského súdu,

- 23. máj 2005 – okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní

sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych

poplatkov zo 6. júla 2004,

- 18. júl 2005 – okresnému súdu bol doručený návrh odporcu na doplnenie výroku rozsudku

okresného súdu č. k. -381,

- 25. júl 2005 – okresný súd vydal opravné uznesenie k uzneseniu č. k. -381

(správne označenie garáže),

- 2. august 2005 – okresnému súdu bol doručený návrh odporcu na opravu výroku rozsudku

okresného súdu č. k. -381 a aj opravného uznesenia k nemu,

- 19. september 2005 – okresný súd vydal ďalšie opravné uznesenie k uzneseniu č. k.

-381 (správne označenie parcely garáže),

- 26. september 2005 – krajský súd uznesením č. k. -475 potvrdil uznesenie

okresného súdu zo 6. júla 2004,

- 10. november 2005 – okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho poplatku za

dovolanie,

- 7. december 2005 – sťažovateľka zaplatila súdny poplatok,

- 13. december 2005 – okresný súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie

o dovolaní sťažovateľky,

- 29. marec 2007 – najvyšší súd rozsudkom č. k. -483 zrušil rozsudok

krajského súdu z 22. marca 2005 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 5. jún 2007 – okresný súd zaslal spis krajskému súdu na opätovné rozhodnutie o odvolaní

účastníkov,

- 8. november 2007 – krajský súd uznesením č. k. -499 zrušil rozsudok

okresného súdu z 30. marca 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

- 7. január 2008 – okresný súd doručoval uznesenie krajského súdu účastníkom,

- 21. máj 2008 – okresný súd nariadil pojednávanie na 26. jún 2008,

- 26. jún 2008 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na 28. október 2008

z dôvodu zistenia pobytu odporcu,

- 30. jún 2008 – zisťovanie pobytu odporcu (register obyvateľov Slovenskej republiky,

mestská evidencia obyvateľov v K., Generálne riaditeľstvo ZVJS SR Bratislava, Obvodné

oddelenie Policajného zboru K. – Juh),

- 10. júl – 8. október 2008 – odpovede na dožiadanie o zisťovaní pobytu odporcu (údajný

pobyt v Českej republike),

- 21. október 2008 – zisťovanie pobytu odporcu – dožiadanie Ministerstvu spravodlivosti

Českej republiky medzinárodný odbor,

- 28. október 2008 – pojednávanie bolo pre neúčasť odporcu odročené na neurčito z dôvodu

zisťovania pobytu odporcu,

- 21. november 2008 – odpoveď Ministerstva spravodlivosti Českej republiky na dožiadanie

– odporca nemá v Českej republike povolený trvalý ani prechodný pobyt a nenachádza sa

v žiadnej ich evidencii.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho

orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne

orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet

a právoplatne nerozhodli (, ). Priznanie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak,

aby sa toto právo objektívne realizovalo (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. o návrhu sťažovateľky došlo k namietanému

porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj

na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je vyporiadanie BSM, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem

iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (mutatis mutandis , ,

).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o vyporiadaní BSM patrí medzi štandardné druhy sporov rozhodované okresnými súdmi,

v danej veci však môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci napr.

s nevyhnutnosťou viacnásobného znaleckého dokazovania. Doterajší zdĺhavý priebeh

napadnutého konania však ústavný nemôže pripísať len na vrub zložitosti prerokovávanej

veci.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky, treba konštatovať, že na celkovej dĺžke

konania mala určitý podiel aj sťažovateľka a jej právny zástupca, pretože sa nezúčastnili na

dvoch pojednávaniach a ďalšie tri pojednávanie požiadali odročiť. Avšak v danom prípade

podiel sťažovateľky a jej právneho zástupcu na vzniknutých prieťahoch podľa názoru

ústavného súdu neospravedlňovalo neúmerne dlho trvajúce konanie okresného súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci bez akýchkoľvek dôvodov nečinný vo viacerých

obdobiach (napríklad od 4. apríla 1995 do 19. septembra 1996 v trvaní 17 mesiacov).

Uvedené obdobia nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných dôvodov treba

považovať za zbytočné prieťahy v konaní, najmä však celková dĺžka súdneho konania viac

ako 18 rokov, sú vo veci vyporiadania BSM z ústavnoprávneho aspektu netolerovateľné.

Okresný súd počas viac ako 18 rokov vo veci právoplatne nerozhodol, čím nedošlo

k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka ako navrhovateľka v napadnutej

veci počas súdneho konania nachádza, čo je základným účelom práva zaručeného

v citovanom článku a dohovoru (pozri napr. , ).

V daných súvislostiach ústavný súd zdôrazňuje, že napadnuté súdne konanie, ktoré

v dôsledku postupu okresného súdu trvalo tak dlho, ako je to v danom prípade, možno už

len na základe jeho posúdenia ako celku považovať za nezlučiteľné s imperatívom

ustanoveným v a v dohovoru. Takáto zdĺhavosť konania

totiž v princípe predlžuje stav právnej neistoty dotknutej osoby do tej miery, že sa jej právo

na súdnu ochranu stáva iluzórnym, a teda ho ohrozuje vo svojej podstate (,

).

Obdobie viac ako 18 rokov trvania konania okresného súdu bez právoplatného

rozhodnutia vo veci vyporiadania BSM treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní,

ktoré sú z ústavnoprávneho aspektu neospravedlniteľné a netolerovateľné, keďže svojimi

dôsledkami v kontexte 18 rokov od podania návrhu môžu nadobudnúť charakter odopretia

spravodlivosti (denegatio iustitiae). K týmto zbytočným prieťahom pritom nedošlo

v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu

okresného súdu (, ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľky na

prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je

uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáhala priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

700 000 Sk (23 235,74 €).

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru nie je pre sťažovateľku dostatočným

zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné

zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad

spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky,

ako aj na predmet konania (povahu veci) považuje za primerané v sume 5 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku

tohto rozhodnutia.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Právna zástupkyňa sťažovateľky si uplatnila a vyúčtovala trovy za právne zastúpenie

v celkovej sume 458,04 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je 115,90 €

a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

Sťažovateľke vznikol nárok na úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnému súdu)

v celkovej sume 6 734 Sk vrátane režijného paušálu, t. j. 223,53 €, a za jeden úkon právnej

služby uskutočnený v roku 2009 (stanovisko k vyjadreniu okresného súdu) v celkovej sume

122,85 € vrátane režijného paušálu. Sťažovateľke tak vznikol nárok celkovo na úhradu trov

v sume 346,38 €, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009