Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 140/09
PDF · 171.66 KB
No categories available
II. ÚS 140/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., D., právne zastúpenej advokátkou
JUDr. Z. Č., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.
1 Cb 197/06 a takto
rozhodol:
Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., D., o d m i e t a z dôvodu zjavnej
neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára
2009 doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod
sp. zn. 1 Cb 197/06.
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že sa návrhom na vydanie platobného
rozkazu z 10. apríla 2006 domáhala proti odporcovi – spoločnosti S., a. s., B., zaplatenia
pohľadávky vo výške 1 203 320,70 Sk s príslušenstvom z titulu zmluvy na dodávku náradia.
Výzvou z 25. mája 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho
poplatku 72 198 Sk. Sťažovateľka následne na to súdny poplatok bezodkladne uhradila.
Uznesením zo 14. júla 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu,
v dôsledku čoho sťažovateľka čiastočným späťvzatím a zmenou návrhu z 26. júla 2006
vzala návrh na vydanie platobného rozkazu v časti o zaplatenie pohľadávky v sume
77 887,20 Sk späť s tým, že výška istiny má správne predstavovať sumu 1 125 433,50 Sk,
a súčasne upravila v časti výšky úrokov petit návrhu na vydanie platobného rozkazu.
Okresný súd uznesením č. k. 1 Cb 197/06-73 z 31. júla 2006 pripustil zmenu návrhu.
V ďalšom sťažovateľka okrem iného uviedla, že: „I napriek skutočnosti, že
sťažovateľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.04.2006 v znení čiastočného
späťvzatia a zmeny návrhu zo dňa 26.07.2006 žiadal súd o rozhodnutie danej právnej veci
v skrátenom konaní a vydanie platobného rozkazu, pričom skutočnosti uvedené v návrhu na
vydanie platobného rozkazu súdu preukázal, súd platobný rozkaz nevydal, a namiesto
skrátenej formy konania, zvolil cestu rozhodovania formou verejného konania.(...)
Prvé pojednávanie v danej právnej veci vytýčil Okresný súd Bardejov na deň
31.10.2006. Vzhľadom k tomu, že prvé pojednávanie neviedlo ku konečnému vyriešeniu
danej právnej veci, súd za účelom vykonania ďalšieho dokazovania odročil pojednávanie
na neurčito.
Vzhľadom k tomu, že z dôvodov nie na strane sťažovateľa, ale na strane súdu a na
strane právneho zástupcu odporcu(...) boli ďalšie vo veci nariadené pojednávania
opakovane zrušované a odročované, najbližšie pojednávanie v danej právnej veci sa konalo
až dňa 07.05.2008, t.j. v nezanedbateľne dlhej dobe 19-tich mesiacov od prvého
pojednávania.
I napriek tomu, že súd v označenej právnej veci takmer 19 mesiacov nekonal, ani
pojednávanie nariadené na deň 07.05.2008 neviedlo ku konečnému vyriešeniu danej
právnej veci a súd pojednávanie opäť za účelom dokazovania, na neurčito odročil, i napriek
tomu, že súd mal k dispozícii výpovede všetkých navrhovaných svedkov a účastníkov.
Vzhľadom k tomu, že súd opäť ostal dlhšiu dobu v nečinnosti, resp. plynutím času sa
možnosť uspokojenia nároku sťažovateľa znižovala, v snahe podnietiť porušovateľa, aby vec
v čo najkratšom čase prejednal a rozhodol, sťažovateľ niekoľkokrát formou písomnej
žiadosti o vytýčenie pojednávania zo dňa 30.06.2008 a zo dňa 19.09.2008 podanej
prostredníctvom právneho zástupcu žiadal súd o vytýčenie termínu pojednávania.
Po týchto snahách bol súdom vytýčený termín pojednávania na deň 22.01.2009,
avšak pár dní pred pojednávaním (19.1.2009) nám bolo opäť oznámené, že pojednávanie sa
odročuje na žiadosť právneho zástupcu odporcu, pričom termín, v ktorom by sa malo
odročené pojednávanie konať opäť nebol stanovený.
Ku dňu podania tejto sťažnosti nám nie je známy termín pojednávania v danej
právnej veci, resp. tento nebol doposiaľ súdom vytýčený, pričom máme za to, že takéto
konanie súdu nielenže prispieva k udržiavaniu právnej neistoty účastníkov, ale naviac je
v rozpore s jednou so základných zásad garantovaných dokumentmi najvyššej právnej sily,
a síce so zásadou rýchleho a spravodlivého súdneho procesu. (...)
Sťažnosťou zo dna 28.11.2008 pre prieťahy v súdnom konaní vedenom pred
Okresným súdom v Bardejove pod sp.zn. 1 Cb 197/06, sme žiadali predsedu Okresného
súdu v Bardejove o prieskum postupu okresného súdu v označenej právnej veci. (...)
V dôsledku nečinnosti súdu sme boli teda prinútení podať vyššie uvedenú sťažnosť na
prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu Bardejov. Bezodkladne po podaní
našej sťažnosti pre prieťahy v konaní, príslušný súd vytýčil termín pojednávania na deň
22.01.2009.
Avšak ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti bol termín pojednávania opäť
z dôvodov na strane odporcu zrušený a nový termín pojednávania vytýčený súdom nebol.
(...)“
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:
„Ústavné právo sťažovateľa, spoločnosti T. s.r.o., D., na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1) Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Bardejov
v konaní sp. zn. 1 Cb 197/06 porušené.
Okresnému súdu Bardejov v konaní sp.zn. 1 Cb 197/06 sa prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančného zadosťučinenia vo výške 37.357,55
€. Okresný súd Bardejov je povinný finančné zadosťučinenie vo výške 37.357,55 € vyplatiť
sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania a trovy
právneho zastúpenia za 2 x úkon právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie
písomného návrhu) á 115,90-€, a 2x paušálna náhrada á 6,95 €, spolu 245,70€ + 46,68 €
(19 % DPH), spolu vo výške 292,38 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet
právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. Z. Č..“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na
ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05).
Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní
vedenom pod sp. zn. 1 Cb 197/06.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej
lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.
I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cb 197/06 sa v napadnutom
konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy.
Ústavný súd preskúmal postup konajúceho súdu, pričom ustálil, že okresný súd
vo veci robil procesné úkony vyvolané návrhmi účastníkov konania plynule. Konal tak
priebežne, ako mu to umožňovali aj samotní účastníci. V hodnotení plynulosti konania je
potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľka zaplatila súdny poplatok až po
výzve súdu, v priebehu konania menila žalobu, čiastočne ju brala späť, predkladala listinné
dôkazy, čo jej nemožno vyčítať, s navrhnutými úkonmi sa však konajúci súd musel
procesne vysporiadavať, čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo dĺžku konania. Sťažovateľka,
resp. jej právna zástupkyňa niekoľkokrát limitovala konajúci súd aj v otázke nariaďovania
termínov pojednávaní.
V priebehu konania pred okresným súdom ústavný súd síce zistil aj kratšie obdobie
nečinnosti (31. októbra 2006 – 23. januára 2007), v kontexte celého konania bol však takýto
jej postup ojedinelý.
S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu
v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako
porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd predmetnú sťažnosť podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. apríla 2009