Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 140/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., D., právne zastúpenej advokátkou

JUDr. Z. Č., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., D., o d m i e t a z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára

2009 doručená sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., D. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že sa návrhom na vydanie platobného

rozkazu z 10. apríla 2006 domáhala proti odporcovi – spoločnosti S., a. s., B., zaplatenia

pohľadávky vo výške 1 203 320,70 Sk s príslušenstvom z titulu zmluvy na dodávku náradia.

Výzvou z 25. mája 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na zaplatenie súdneho

poplatku 72 198 Sk. Sťažovateľka následne na to súdny poplatok bezodkladne uhradila.

Uznesením zo 14. júla 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu,

v dôsledku čoho sťažovateľka čiastočným späťvzatím a zmenou návrhu z 26. júla 2006

vzala návrh na vydanie platobného rozkazu v časti o zaplatenie pohľadávky v sume

77 887,20 Sk späť s tým, že výška istiny má správne predstavovať sumu 1 125 433,50 Sk,

a súčasne upravila v časti výšky úrokov petit návrhu na vydanie platobného rozkazu.

Okresný súd uznesením č. k. -73 z 31. júla 2006 pripustil zmenu návrhu.

V ďalšom sťažovateľka okrem iného uviedla, že: „I napriek skutočnosti, že

sťažovateľ v návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 10.04.2006 v znení čiastočného

späťvzatia a zmeny návrhu zo dňa 26.07.2006 žiadal súd o rozhodnutie danej právnej veci

v skrátenom konaní a vydanie platobného rozkazu, pričom skutočnosti uvedené v návrhu na

vydanie platobného rozkazu súdu preukázal, súd platobný rozkaz nevydal, a namiesto

skrátenej formy konania, zvolil cestu rozhodovania formou verejného konania.(...)

Prvé pojednávanie v danej právnej veci vytýčil Okresný súd Bardejov na deň

31.10.2006. Vzhľadom k tomu, že prvé pojednávanie neviedlo ku konečnému vyriešeniu

danej právnej veci, súd za účelom vykonania ďalšieho dokazovania odročil pojednávanie

na neurčito.

Vzhľadom k tomu, že z dôvodov nie na strane sťažovateľa, ale na strane súdu a na

strane právneho zástupcu odporcu(...) boli ďalšie vo veci nariadené pojednávania

opakovane zrušované a odročované, najbližšie pojednávanie v danej právnej veci sa konalo

až dňa 07.05.2008, t.j. v nezanedbateľne dlhej dobe 19-tich mesiacov od prvého

pojednávania.

I napriek tomu, že súd v označenej právnej veci takmer 19 mesiacov nekonal, ani

pojednávanie nariadené na deň 07.05.2008 neviedlo ku konečnému vyriešeniu danej

právnej veci a súd pojednávanie opäť za účelom dokazovania, na neurčito odročil, i napriek

tomu, že súd mal k dispozícii výpovede všetkých navrhovaných svedkov a účastníkov.

Vzhľadom k tomu, že súd opäť ostal dlhšiu dobu v nečinnosti, resp. plynutím času sa

možnosť uspokojenia nároku sťažovateľa znižovala, v snahe podnietiť porušovateľa, aby vec

v čo najkratšom čase prejednal a rozhodol, sťažovateľ niekoľkokrát formou písomnej

žiadosti o vytýčenie pojednávania zo dňa 30.06.2008 a zo dňa 19.09.2008 podanej

prostredníctvom právneho zástupcu žiadal súd o vytýčenie termínu pojednávania.

Po týchto snahách bol súdom vytýčený termín pojednávania na deň 22.01.2009,

avšak pár dní pred pojednávaním (19.1.2009) nám bolo opäť oznámené, že pojednávanie sa

odročuje na žiadosť právneho zástupcu odporcu, pričom termín, v ktorom by sa malo

odročené pojednávanie konať opäť nebol stanovený.

Ku dňu podania tejto sťažnosti nám nie je známy termín pojednávania v danej

právnej veci, resp. tento nebol doposiaľ súdom vytýčený, pričom máme za to, že takéto

konanie súdu nielenže prispieva k udržiavaniu právnej neistoty účastníkov, ale naviac je

v rozpore s jednou so základných zásad garantovaných dokumentmi najvyššej právnej sily,

a síce so zásadou rýchleho a spravodlivého súdneho procesu. (...)

Sťažnosťou zo dna 28.11.2008 pre prieťahy v súdnom konaní vedenom pred

Okresným súdom v Bardejove pod sp.zn. , sme žiadali predsedu Okresného

súdu v Bardejove o prieskum postupu okresného súdu v označenej právnej veci. (...)

V dôsledku nečinnosti súdu sme boli teda prinútení podať vyššie uvedenú sťažnosť na

prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu Bardejov. Bezodkladne po podaní

našej sťažnosti pre prieťahy v konaní, príslušný súd vytýčil termín pojednávania na deň

22.01.2009.

Avšak ku dňu podania tejto ústavnej sťažnosti bol termín pojednávania opäť

z dôvodov na strane odporcu zrušený a nový termín pojednávania vytýčený súdom nebol.

(...)“

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„Ústavné právo sťažovateľa, spoločnosti T. s.r.o., D., na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov garantované článkom 48 ods. 2) a právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo postupom Okresného súdu Bardejov

v konaní sp. zn. porušené.

Okresnému súdu Bardejov v konaní sp.zn. sa prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančného zadosťučinenia vo výške 37.357,55

€. Okresný súd Bardejov je povinný finančné zadosťučinenie vo výške 37.357,55 € vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania a trovy

právneho zastúpenia za 2 x úkon právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie

písomného návrhu) á 115,90-€, a 2x paušálna náhrada á 6,95 €, spolu 245,70€ + 46,68 €

(19 % DPH), spolu vo výške 292,38 €, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet

právneho zástupcu sťažovateľa: JUDr. Z. Č..“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej

lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

).

Ústavný súd predovšetkým poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr.

, , ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

Postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. sa v napadnutom

konaní zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle .

Ústavný súd preskúmal postup konajúceho súdu, pričom ustálil, že okresný súd

vo veci robil procesné úkony vyvolané návrhmi účastníkov konania plynule. Konal tak

priebežne, ako mu to umožňovali aj samotní účastníci. V hodnotení plynulosti konania je

potrebné zobrať do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľka zaplatila súdny poplatok až po

výzve súdu, v priebehu konania menila žalobu, čiastočne ju brala späť, predkladala listinné

dôkazy, čo jej nemožno vyčítať, s navrhnutými úkonmi sa však konajúci súd musel

procesne vysporiadavať, čo v konečnom dôsledku ovplyvnilo dĺžku konania. Sťažovateľka,

resp. jej právna zástupkyňa niekoľkokrát limitovala konajúci súd aj v otázke nariaďovania

termínov pojednávaní.

V priebehu konania pred okresným súdom ústavný súd síce zistil aj kratšie obdobie

nečinnosti (31. októbra 2006 – 23. januára 2007), v kontexte celého konania bol však takýto

jej postup ojedinelý.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol postup okresného súdu

v napadnutom konaní po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného v a práva

zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd predmetnú sťažnosť podľa § 25

ods. 2 odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. apríla 2009