Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 125/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť O. B., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátkou

JUDr. M. Z., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1

rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn.

zo 14. februára 2008, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo 14. mája

2008 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 11. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť O. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. marca 2009

doručená sťažnosť O. B., t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou JUDr. M. Z., K., v ktorej namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“) rozsudkom Okresného súdu

Komárno (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. zo 14. februára 2008 (ďalej

aj „rozsudok zo 14. februára 2008“), uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. zo 14. mája 2008 (ďalej aj „uznesenie zo 14. mája 2008“)

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 11. decembra 2008 (ďalej aj „uznesenie z 11. decembra 2008“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že rozsudkom okresného súdu zo 14. februára

2008 bol sťažovateľ okresným súdom uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej

osoby podľa a v spojení s

písm. b) .

Podľa sťažovateľa v prípravnom konaní tejto veci, ako ani v konaní pred súdom

„svedkovia, ktorí boli predvolaní v tejto veci vo svojej výpovediach nepotvrdili skutočnosti,

(vedomosti o mojom hrubom správaní sa k poškodenej), ktoré poškodená (bývala manželka)

Z. B. uviedla vo svojom podaní. Svedkovia A. B., T. S. a G. E. boli takmer pravidelne v

našej spoločnosti.

Už samotné konanie poškodenej vyvoláva pochybnosti o objektívnosti podania

trestného oznámenia, keď poškodená po podaní trestného oznámenia sa hneď na druhý deň

odsťahovala zo spoločnej domácnosti k svojmu priateľovi, dnes už manželovi L. L. O tom,

že som poškodenú týral svedčila len poškodená, jej terajší manžel (L. L.) a sestra

poškodenej. Svedectvo jej sestry bolo založené len na výpovediach poškodenej. Nebola

nikdy svedkom môjho hrubého správania sa voči poškodenej.

Konanie poškodenej po mojom vzatí do väzby aj na súde svedkovia potvrdili,

že poškodená mala zámer sa ma zbaviť a zvolila si tento spôsob, t. j. podanie trestného

oznámenia. Tvrdenie poškodenej na súde, že nemala odvahu podať návrh na rozvod

je zavádzajúce. Súdny znalec vo svojom posudku uviedol, že poškodená netrpela

syndrómom týranej ženy. Podľa lekárskeho nálezu, ktorý poškodená predložila súdu, že v

deň podania trestného oznámenia vyhľadala lekárske ošetrenie, bolo uvedené, že mala na

predkolení modrinu, ktorá bola cca dva týždne stará. Nikdy nevyhľadala, ani nemusela

vyhľadať lekárske ošetrenie, lebo som jej fyzicky nikdy neublížil. Výpovede svedkov, ktorí

svedčili v môj prospech neboli vzaté do úvahy. Rozsudok sa opieral predovšetkým o

výpovede poškodenej a jej vtedy druha L. L., t. č. už manžela s ktorým som nebol v dobrom

vzťahu a ktorý sa mi vyhrážal, že ma raz do basy dostane.“.

Rozsudkom okresného súdu zo 14. februára 2008 bol sťažovateľovi uložený trest

odňatia slobody v trvaní jedenásť rokov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon

trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň mu bol uložený ochranný dohľad, trvanie

ktorého stanovil okresný súd na dobu jedného roka. Uznesením krajského súdu zo 14. mája

2008 bolo odvolanie sťažovateľa proti uvedenému rozsudku zamietnuté ako nedôvodné,

pretože okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým

a právnym záverom týkajúcim sa viny sťažovateľa a za to mu uložil podľa zákona

zodpovedajúci a primeraný trest.

Sťažovateľ podal následne proti uzneseniu krajského súdu zo 14. mája 2008

dovolanie, ktoré bolo uznesením najvyššieho súdu z 11. decembra 2008 odmietnuté

pre nesplnenie dôvodov dovolania podľa [

].

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ požiadal ústavný súd, aby svojím rozhodnutím

vyslovil, že jeho základné právo na súdnu ochranu podľa bolo porušené

uznesením najvyššieho súdu z 11. decembra 2008, uznesením krajského súdu zo 14. mája

2008, ako aj rozsudkom okresného súdu zo 14. februára 2008.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie svojho základného práva podľa

rozsudkom okresného súdu zo 14. februára 2008, uznesením krajského

súdu zo 14. mája 2008 a uznesením najvyššieho súdu z 11. decembra 2008. K porušeniu

označeného základného práva malo dôjsť v dôsledku nesprávnych skutkových zistení,

na ktorých súdy zúčastnené na rozhodovaní v tejto veci založili svoje rozhodnutia.

II.A K namietanému porušeniu základného práva podľa

rozsudkom zo 14. februára 2008

Ústavný súd vo svojom rozhodovaní vychádza z ústavného princípu subsidiarity svojej

právomoci vo vzťahu k všeobecným súdom vyplývajúceho z , podľa

ktorého rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil, že trestné konanie od svojho

začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých

úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov činných

v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho

skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenia práv

a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , , , ).

Podľa obvinený sa môže od začiatku konania proti

svojej osobe vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, a k dôkazom

o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať

a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné

prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných

orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom.

Podľa sú všetky orgány činné v trestnom konaní

a súd povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a

poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa opravným prostriedkom proti rozsudku súdu

prvého stupňa je odvolanie.

Podľa rozsudok môže odvolaním napadnúť

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Podľa osoba oprávnená podať odvolanie proti

niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený,

ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Z uvedených ustanovení vyplýva, že proti rozsudku okresného

súdu zo 14. februára 2008 mal sťažovateľ možnosť podať odvolanie krajskému súdu,

v právomoci ktorého bolo posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych

okolností daného prípadu, ako aj posúdenie prípadných procesných pochybení orgánov

činných v trestnom konaní.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ túto možnosť využil a o jeho odvolaní

proti rozsudku okresného súdu zo 14. februára 2008 rozhodol krajský súd svojím uznesením

zo 14. mája 2008.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti pri

jej predbežnom prerokovaní podľa odmietol

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

II.B K namietanému porušeniu základného práva podľa

uznesením krajského súdu zo 14. mája 2008 a uznesením najvyššieho súdu

z 11. decembra 2008

Podľa sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že podľa

nemusí byť právoplatnosť rozhodnutia tak tesne spätá s jeho doručením, ako je tomu

napr. podľa , preto lehota dvoch mesiacov na podanie

sťažnosti ústavnému súdu podľa , ktorá sa

pri rozhodnutí počíta od jeho právoplatnosti, by mala vyjadrovať dobu, ktorá je postačujúca

pre uplatnenie účinnej ústavnej ochrany sťažovateľom a zároveň rešpektuje aj princíp

právnej istoty. Aby uvedené požiadavky spĺňala, môže začať plynúť len vtedy, pokiaľ bolo

právoplatné rozhodnutie sťažovateľovi náležite oznámené. Ak sa tak nestalo, táto lehota

nemôže začať plynúť (m. m. , ).

Podľa zistenia ústavného súdu uznesenie krajského súdu zo 14. mája 2008 bolo

sťažovateľovi doručené 23. júna 2008 a uznesenie najvyššieho súdu z 11. decembra 2008

mu bolo doručené 23. decembra 2008.

Sťažnosť sťažovateľa z 19. marca 2009 bola prevzatá na poštovú prepravu

v marci 2009 a ústavnému súdu bola doručená 30. marca 2009.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti v rámci predbežného prerokovania

návrhu v zmysle vychádza zo svojej konštantnej judikatúry,

podľa ktorej sťažnosť v zmysle nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok na jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia

opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

V čase, keď sa sťažovateľ domáhal ochrany svojho základného práva na ústavnom

súde podľa , už uplynula lehota stanovená pre tento typ konania pred

ústavným súdom. Vzhľadom na to ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol

podľa ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009