Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 56/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. apríla 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti B. H., V., C. H., Š., A. H., D., a A. Š., Š., zastúpených

advokátkou JUDr. E. F., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo B. H., C. H., A. H. a A. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod

sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. B. H. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 5 000 € (slovom päťtisíc eur), ktoré

mu j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. C. H., A. H. a A. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému po 1 000 €

(slovom tisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Dunajská Streda p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Dunajská Streda j e p o v i n n ý uhradiť B. H., C. H., A. H. a A. Š.

trovy právneho zastúpenia v sume 797,36 € (slovom sedemstodeväťdesiatsedem eur

a tridsaťšesť centov) na účet ich právnej zástupkyne JUDr. E. F., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 z 26. februára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť B. H., C. H., A. H. a A. Š. (ďalej

aj „sťažovatelia“) doručenú ústavnému súdu 12. januára 2009, ktorou namietali porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci súdom

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

V sťažnosti sťažovatelia uviedli, že sú účastníkmi konania vedeného okresným

súdom pod sp. zn. , ktorého predmetom je neplatnosť závetu poručiteľa L. V.

a jeho manželky M. V.

Konanie okresného súdu začalo 6. marca 1991 podaním žaloby a ku dňu podania

sťažnosti ústavnému súdu nebolo právoplatne skončené.

Vo svojej sťažnosti sťažovatelia neuviedli, že podali sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu.

Sťažovatelia vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhli, aby ústavný súd vyslovil

porušenie ich základného práva podľa a práva podľa

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. , prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal im finančné zadosťučinenie

každému v sume 300 000 Sk a úhradu trov konania pred ústavným súdom.

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval právnu zástupkyňu

sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby

sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súd zároveň

vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľov a predsedníčka

okresného súdu oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne

pojednávanie, preto ústavný súd v súlade s upustil

od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení č. Spr. 237/09 z 19. marca 2009,

ktoré bolo ústavnému súdu doručené 25. marca 2009, okrem iného uviedla:

„Zistila som, že ide o konanie, ktoré bolo začaté na návrh A. N. a spol., proti B. H.

a spol. o neplatnosť závetu dňa 06. 02. 1991. Vo veci ako zákonná sudkyňa koná JUDr. M.

K. Dňa 03. 04. 1991 vo veci bol vyhlásený rozsudok, proti ktorému navrhovatelia podali

odvolanie. Krajský súd uznesením zo dňa 23. 08. 1991 rozsudok prvostupňového súdu zrušil

a prikázal súdu ako má v ďalšom postupovať. Od uvedeného obdobia súd vo veci viedol

dokazovanie. Viackrát bolo nariadené znalecké dokazovanie na formálnu ako aj

hmotnoprávnu platnosť závetu. Boli nariadené kontrolné znalecké dokazovania.

Napriek tomu, že od začatia konania uplynulo 18 rokov, som toho názoru, že súd

v danej veci pre vynesenie rozsudku musel vykonať všetky doterajšie úkony. Konal

vzhľadom na zložitosť dokazovania primeranou rýchlosťou. Dňa 10. 12. 2008 súd vo veci

vyhlásil rozsudok. Sťažovatelia sťažnosť na Ústavný súd SR podali dňa 12. 01. 2009

až po vyhlásení rozsudku. Ich postup považujem za účelový, nakoľko doteraz sťažnosť

na prieťahy v konaní nepodali.“

Právna zástupkyňa sťažovateľov vo svojom vyjadrení zo 6. apríla 2009 doručenom

ústavnému súdu 14. apríla 2009 uviedla: „nadväzne na vyjadrenie predsedníčky

OS Dunajská Streda, dovoľujeme si uviesť, že sme názoru, súd robil úmyselne prieťahy

v konaní, konal účelne, keď pripustil niekoľkonásobné kontrolné znalecké dokazovanie,

nakoniec nerozhodol v zmysle záverov znaleckých posudkov a rozhodol v rozpore

s právnym názorom odvolacieho súdu.“

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. zistil

takýto priebeh a stav konania:

Dňa 6. marca 1991 žalobcovia podali okresnému súdu žalobu, ktorou navrhovali

určenie neplatnosti závetu poručiteľa L. V. zriadeného formou notárskej zápisnice sp. zn.

N 53/87, Nz 53/87 v roku 1987. Žalovanými boli sťažovateľ v 1. rade a jeho manželka, ktorí

boli týmto závetom ustanovení za dedičov poručiteľa. Žalobcovia mali byť dedičmi

poručiteľa podľa skoršieho závetu zriadeného poručiteľom.

Po úmrtí manželky sťažovateľa v 1. rade 28. apríla 2003 sa účastníkmi konania

na strane žalovaných stali sťažovatelia v 2., 3. a 4. rade ako jej právni nástupcovia.

Okresný súd po nariadení troch pojednávaní vo veci prvýkrát rozhodol rozsudkom

z 3. apríla 1991 tak, že žalobu zamietol. Na základe odvolania žalobcov Krajský súd

v Bratislave svojím uznesením z 23. augusta 1991 zrušil rozsudok okresného súdu

a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom priebehu konania okresný súd nariadil vo veci spolu 30 pojednávaní

a vypočul účastníkov, niekoľko svedkov a znalcov. Nariadil dve znalecké dokazovania

z odboru písmoznalectva na skúmanie pravosti podpisu poručiteľa na závete. Podľa záverov

znaleckých posudkov sa na závete nachádzal podpis poručiteľa s tým, že podľa jedného

z posudkov krstné meno vyhotovil poručiteľ „vedený inou rukou“. Okresný súd nariadil

aj tri znalecké dokazovania z odboru psychiatrie na posúdenie spôsobilosti poručiteľa

ku právnemu úkonu závetu. Podľa záverov ani v jednom z posudkov nebol vyslovený

jednoznačný záver o nespôsobilosti poručiteľa na tento právny úkon.

Na pojednávaní 10. decembra 2008 okresný súd vyhlásil rozsudok, ktorým určil

neplatnosť závetu a sťažovateľom uložil povinnosť nahradiť žalobcom trovy súdneho

konania.

Následne zákonnej sudkyni bola na jej žiadosti predlžená lehota na písomné

vyhotovenie rozsudku do 28. februára 2009 a následne do 15. marca 2009.

Dňa 19. marca 2009 okresný súd zaslal spis ústavnému súdu. Súčasťou spisu bolo

aj písomné vyhotovenie rozsudku z 10. decembra 2008.

Dňa 15. februára 1993 nadobudol účinnosť , ktorým

bol zriadený ústavný súd. Vzhľadom na to ústavný súd skúmal porušenie práv sťažovateľov

od 15. februára 1993. Pred týmto dátumom ústavný súd nemá právomoc rozhodovať

o porušení základných práv sťažovateľov.

Sťažnosť v tejto veci pôvodne prijal na ďalšie konanie 26. februára 2009 I. senát

ústavného súdu v zložení Peter Brňák (predseda senátu), Marianna Mochnáčová a Milan

Ľalík (sudcovia). V zmysle rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2009 účinného od 1. marca

2009 I. senát ústavného súdu tvoria sudcovia Marianna Mochnáčová (predsedníčka senátu),

Peter Brňák a Milan Ľalík (sudcovia). Z uvedeného dôvodu vec prerokoval a vo veci samej

rozhodol I. senát ústavného súdu v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa svojou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovatelia zároveň namietali aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd

si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (čo platí, aj pokiaľ ide o dohovoru) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľov.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že vzhľadom

na nutnosť opätovného nariaďovania pojednávaní, ako aj so zreteľom na nevyhnutnosť

nariadenia znaleckých dokazovaní, možno napadnuté konanie považovať po vecnej stránke

za zložitejšie. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný súd nemôže

pripísať len na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Po právnej stránke ide o vec,

ktorá patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ktorá nie je právne zložitá, ako

to už skonštatoval ústavný súd aj vo svojom náleze č. k. -19 z 15. marca 2006:

„pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy sú stabilizované v judikatúre vyšších

súdov.“

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou

by sťažovatelia alebo ich právni predchodcovia v posudzovanom konaní prispeli

k zbytočným prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základných práv sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva podľa dohovoru, bol postup samotného

okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu

uvedeného základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti,

že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (,

). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na ,

podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Na základe dosiaľ vykonaných úkonov súdu so zohľadnením dokumentácie

obsiahnutej v spise a všetkých okolností, ktoré z neho vyplývali, ústavný súd konštatuje,

že neefektívna činnosť okresného súdu charakterizuje konanie vedené pod sp. zn.

ako celok. Ústavný súd preto nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony súdu

(opätovné nariaďovanie a odročovanie pojednávaní spolu v počte 32, nariadenie dvoch

znaleckých dokazovaní z odboru písmoznalectva a opakované predkladanie spisu znalcom

bez zabezpečenia nimi žiadaného relevantného porovnávacieho materiálu pre vyhotovenie

znaleckých posudkov, nariadenie aj tretieho znaleckého dokazovania z odboru psychiatrie,

celková dĺžka konania v trvaní viac ako 18 rokov atď.).

Ústavný súd neakceptoval argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní

na skutočnosť, že „súd v danej veci pre vynesenie rozsudku musel vykonať všetky doterajšie

úkony. Konal vzhľadom na zložitosť dokazovania primeranou rýchlosťou“. Takáto

argumentácia okresného súdu nemôže odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku

posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz, t. j. od podania žaloby 6. marca 1991,

predstavuje viac ako 18 rokov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa a práva

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov vzhľadom na to, že v čase jeho rozhodovania

okresný súd už rozhodol rozsudkom č. k. -729 z 10. decembra 2008, ktorý bol

doručovaný účastníkom konania.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovatelia žiadali o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia každému

z nich v sume 300 000 Sk z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä

na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania, dobu prieťahov okresného súdu v konaní, vstup

sťažovateľov v druhom, treťom a štvrtom rade do konania po úmrtí manželky sťažovateľa

v prvom rade) ústavný súd považoval za odôvodnené priznať B. H. finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a C. H., A. H. a A. Š. finančné zadosťučinenie po 1 000 €, ktoré im

je okresný súd povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Ústavný súd napokon podľa rozhodol

aj o úhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

pred ústavným súdom advokátkou JUDr. E. F. Ústavný súd pri priznaní trov konania

vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za I. polrok 2008, ktorá bola 695,41 €. Úhradu priznal za dva úkony právnej

služby (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11

ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to každý úkon po 115,90 € znížený

o 20 % krát štyri osoby zastúpené advokátkou, t. j. spolu 741,76 € a režijný paušál

2 x 6,95 € krát štyri osoby zastúpené advokátkou (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Úhrada bola

priznaná v celkovej sume 797,36 €.

Podanie právnej zástupkyne sťažovateľov doručené ústavnému súdu 14. apríla 2009

(odpoveď na výzvu ústavného súdu o nutnosti nariaďovať ústne pojednávanie)

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu

ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne

sťažovateľov ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. apríla 2009