Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 128/09
PDF · 177.22 KB
No categories available
I. ÚS 128/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. apríla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/107/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. apríla
2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/107/2008.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že podal žalobu „03. 04. 2008 na Vojenský obvodový
súd v Bratislave, proti policajtovi por. S., PRE PR0TIZÁKONNE ZBAVENIE SLOBODY
a PROTIZÁKONNÉ VYHLÁSENIE CELOŠTÁTNEHO PÁTRANIA po osobe sťažovateľa na
čo nemal dôvod...
Napriek jednoduchosti veci, vojenský prokurátor kpt. P., vyšetrovateľ mjr. P. a ďalší
zažalovaní vytvorili ŠTÁTO-MAFIÁNSKU ZLOČINECKÚ SKUPINU za účelom ochrany
por. S. a machináciami so spisom, machináciami vo vyšetrovaní a zaplienením spisu
CHRÁNIA POLICAJTA – ZLOČINCA pred potrestaním dodnes...
Žalobou začal manipulovať aj sudca P., predtým prokurátor V0P BA. Opäť sa
pokúsil zmanipulovať konanie postúpením spisu na Obvodovú vojenskú prokuratúru, ktorá
už raz konanie PROTIZÁKONNÝM SPÔSOBOM ZMARILA, keď samotný P. klamal vo veci
ako posledný podvodník...
Sťažnosť predsedovi Vojenského obvodového súdu viedla k náprave a súdny spis bol
postúpený Okresnému súdu Bratislava II. Zákonný sudca Mgr. R. P. je nečinný. Sťažnosť na
prieťahy v konaní predseda súdu neriešil...“.
2. Sťažovateľ navrhol ústavnému súdu, aby vydal nález tohto znenia:
„II. A. Okresný súd Bratislava II porušuje základné právo garantované čl. 48 ods. 2
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1medzinárodného dohovoru D. B.
II. B. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie
vo výške 10.000 Eur v lehote 15 dní od dna doručenia nálezu Ústavného súdu.
II. C. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Bratislava II
konať vo veci 8 C/107/2008 bezodkladne, zabezpečiť vyšetrovací spis pre dokazovanie ÚIS-
418/1BA-P0-2004.
II. D. Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje ZMARIŤ konanie 8 C/107/2008
protizákonným spôsobom pod hrozbou násobkov zadosťučinenia.
II. E. Okresný súd Bratislava II je povinný zaplatiť trovy advokáta v lehote 15 dní od
dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa čl. 127 ústavy nie je
prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky,
ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých
použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. Podľa odseku 2 citovanej
právnej normy ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka
podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných
osobitného zreteľa.
Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, IV. ÚS 153/03, I. ÚS 33/05),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky, ktoré má podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), alebo ak
sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde); takéto dôvody v danej veci sťažovateľ neuviedol
a ani ústavný súd ich nezistil.
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle
§ 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých
základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so
základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. IV. ÚS 153/03,
IV. ÚS 278/04). Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi
v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o sudcoch“), ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez
zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2
ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 zákona o sudcoch].
Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je
zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“.
V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia „Orgán,
ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti“.
V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných
práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných
predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda
podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred
ústavným súdom.
Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy teda spočíva okrem iného aj v tom,
že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity
vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou
ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci
predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných
do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.
Vzhľadom na to, že sťažnosť adresovanú ústavnému súdu sťažovateľ podal 7. apríla
2009 a predsedníčke okresného súdu bola doručená 10. marca 2009, sťažnosť na prieťahy
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C/107/2008, t. j. necelý mesiac pred podaním sťažnosti na
ústavnom súde, posúdil ústavný súd podanie sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch
zo strany sťažovateľa iba ako formálny úkon, ktorému nemožno pripísať účinky, ktoré by
inak takáto sťažnosť mohla mať, ak by predsedníčka okresného súdu dostala primeranú
(rozumnú) lehotu na prijatie opatrení proti zbytočným prieťahom vo veci samej (podobne
II. ÚS 376/06, IV. ÚS 48/06, II. ÚS 390/06).
Na základe týchto zistení ústavný súd dospel k záveru, že v zmysle § 53 ods. 1 zákona
o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, a preto ju odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
2. Podľa názoru ústavného súdu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť aj pre jej zjavnú
neopodstatnenosť, keďže doterajšia celková dĺžka posudzovaného konania pod sp. zn.
8 C/107/2008 nepresiahla 13 mesiacov.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu k čl. 6
ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v
takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak
dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03,
Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide
o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku
(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00),
alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (viac ako 11 mesiacov) spolu
s charakterom veci (žaloba o ochranu osobnosti) zatiaľ vylučuje, aby konanie vedené
okresným súdom pod sp. zn. 8 C/107/2008 bolo možné pokladať za konanie so zbytočnými
prieťahmi, resp. nepostačuje na prijatie záveru, že by kratšie prieťahy dosahovali takú
intenzitu, že by ich bolo možné označiť za zbytočné.
Žaloba sťažovateľa navyše vykazovala nedostatky, lebo bola podaná na vecne
a miestne nepríslušnom Vojenskom obvodovom súde Bratislava. Okresnému súdu bola
postúpená 5. mája 2008. Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla
spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť.
Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tiež ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2009