Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 357/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Jána Lubyho a Ladislava

Orosza v konaní o sťažnosti JUDr. V. S., B., zastúpeného advokátkou JUDr. A. A., B.,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn.

v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu č. k. -29

zo 16. augusta 2006, takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. V. S., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod

sp. zn. v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu č. k. -29

zo 16. augusta 2006 p o r u š e n é b o l o .

2. JUDr. V. S., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € [slovom

tisícpäťsto eur (45 189 Sk)], ktoré mu je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť JUDr. V. S., trovy právneho

zastúpenia v sume 265,92 € [slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov

(8 011,10 Sk)] na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. A. A., B., do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. októbra

2008 doručená sťažnosť JUDr. V. S., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou

JUDr. A. A., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Predmetom konania je zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že okresný súd v jeho veci riadne nekoná od augusta

2007, a to napriek tomu, že ústavný súd nálezom č. k. -29 zo 16. augusta 2006

rozhodol, že okresný súd v tomto konaní svojím postupom porušil základné právo

sťažovateľa podľa a právo podľa dohovoru, a prikázal mu

v ďalšom období konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom okresným

súdom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2

a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu postupovať bez

zbytočných prieťahov, priznal mu finančné zadosťučinenie 300 000 Sk a náhradu trov

konania.

Uznesením č. k. -16 zo 7. novembra 2008 ústavný súd prijal sťažnosť

na ďalšie konanie v časti týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva sťažovateľa

podľa a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v označenom súdnom konaní v období po nadobudnutí právoplatnosti nálezu č. k.

-29 zo 16. augusta 2006, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol pre neprípustnosť.

Za okresný súd sa vyjadrila k sťažnosti jeho podpredsedníčka v stanovisku sp. zn.

Spr. 3729/08 z 12. februára 2008, v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V prílohe Vám zasielam písomné vyjadrenie zákonného sudcu vo veci Mgr. J. S.

zo dňa 20. 01. 2009 , ktorým sa vyjadroval k sťažnosti.

Sudcovi Mgr. J. S. bola vec sp. zn. prerozdelená dňa 06. 02. 2008.

K úkonom od Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 16. 08. 2006 sa v súčasnosti viem

vyjadriť len z údajov uvedených v náhradnom obale, nakoľko súdny spis sp. zn.

sa od 09. 10. 2007 nachádza u súdneho znalca. Napriek dvom uloženým pokutám súdny

znalec znalecký posudok doposiaľ nevypracoval a spis sp. zn. súdu nevrátil.“

Vo vyjadrení sudcu Mgr. J. S. z 20. januára 2009 sa uvádza:

„Dňa 06. 02. 2008 bola vec Ing. V. S. c/a MUDr. G. K., o zaplatenie 464.897,90 Sk

pridelená na prejednanie a rozhodnutie do súdneho oddelenia 28 C.

Dňa 14. 02. 2008 som prevzal spis v predmetnej veci, pričom tento obsahoval len

kópiu samotného návrhu, úpravu zo dňa 20. 09. 2007, aby bol spis zaslaný ustanovenému

znalcovi Ing. M. P. spolu s pripojenou doručenkou o prevzatí spisu znalcom a obal

s rovnopismi niektorých rozhodnutí a podaní.

Dňa 30. 05. 2008 bol daný pokyn kancelárii na vyzvanie znalca Ing. M. P., aby

uviedol v akom štádiu je znalecké dokazovanie. Znalec si túto výzvu prevzal dňa 07. 06.

2008 a na túto nereagoval.

Dňa 02. 09. 2008 bol znalec Ing. M. P. vyzvaný, aby súdu v lehote 15 dní doručil

vypracovaný znalecký posudok a to pod hrozbou poriadkovej pokuty. Znalec si túto výzvu

prevzal dňa 17. 09. 2008 a uviedol, že znalecký posudok predloží najneskôr dňa 15. 11.

2008.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. -16 zo dňa 27. 11. 2008 bola znalcovi

uložená poriadková pokuta vo výške 15.000,- Sk vzhľadom na nedoručenie znaleckého

posudku v lehote. Súčasne bol znalec vyzvaný, aby súdu v lehote 10 dní doručil znalecký

posudok. Uvedenú výzvu si znalec prevzal dňa 04. 12. 2008.

Dňa 30. 12. 2008 bol daný pokyn spisovej kancelárii, aby bolo reklamované

nevrátenie doručenky o prevzatí uznesenia tunajšieho súdu o uložení poriadkovej pokuty

a výzvy na doručenie znaleckého posudku v lehote 10 dní.

Uznesením tunajšieho súdu č. k. -25 zo dňa 16. 01. 2009 bola znalcovi

uložená poriadková pokuta vo výške 1.640 eur vzhľadom na opakované hrubé sťaženie

postupu konania nedoručením znaleckého posudku. Súčasne bol znalec vyzvaný aby súdu

v lehote 10 dní doručil znalecký posudok.“

Ústavný súd zistil od okresného súdu, že uznesením z 10. marca 2009 bola znalcovi

uložená ďalšia poriadková pokuta v sume 1 640 € za nesplnenie predošlej výzvy predložiť

znalecký posudok. Uznesenie bolo zaslané znalcovi 17. marca 2009 spolu s výzvou, aby

v lehote do konca marca 2009 predložil znalecký posudok a súdny spis. Znalec v určenej

lehote výzvu opäť nesplnil. Znalecký posudok bol predložený 28. apríla 2009.

Vzhľadom na oznámenie právnej zástupkyne sťažovateľa a podpredsedníčky

okresného súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd

v súlade s

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) upustil od

ústneho pojednávania, pretože od neho nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd už v náleze č. k.

-29 zo 16. augusta 2006 konštatoval, že dĺžka posudzovaného konania je

neprimeraná zložitosti veci. Ústavný súd musí opäť uviesť, že viac ako 10 rokov trvajúce

súdne konanie len na prvom stupni súdnictva zjavne prekračuje limity súdneho konania

v primeranej lehote, a to aj v prípade súdneho konania v zložitej veci.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sa uplatňuje pri rozhodovaní

o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Zo spisu,

ktorý mal ústavný súd k dispozícii, a dokladov, ktoré predložil sťažovateľ, ústavný súd

nezistil také skutočnosti, na základe ktorých by mohol posúdiť správanie sťažovateľa ako

jednu z príčin neúmerného predlžovania konania v posudzovanom období.

Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanom období

a zistil, že činnosť okresného súdu bola zameraná výlučne na zabezpečenie znaleckého

posudku, pričom znalecký posudok sa mu nepodarilo zaobstarať ani po roku a pol od

ustanovenia znalca, a to napriek tomu, že splnenie uznesenia z 1. augusta 2007 sa okresný

súd snažil vynútiť aj ukladaním poriadkových pokút znalcovi. Podľa názoru ústavného súdu

okresný súd nepostupoval v posudzovanom období efektívne, keď po uplynutí lehoty na

podanie posudku naďalej toleroval nečinnosť znalca a neprijal v primeranom čase vhodné

opatrenia (napr. ustanovenie nového znalca) na urýchlenie konania, ktoré boli nevyhnutné

vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania a príkaz ústavného súdu konať v tejto veci bez

zbytočných prieťahov. Podľa judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou príslušného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním,

ktoré nevedie k odstráneniu právnej neistoty účastníka konania.

Na základe uvedeného ústavný súd vyslovil, že okresný súd svojím neefektívnym

postupom v posudzovanom období porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho

veci bez zbytočných prieťahov zaručené v a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd síce vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa podľa

a práva podľa dohovoru, ale neprikázal okresnému súdu, aby

vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože už svojím

nálezom č. k. -29 zo 16. augusta 2006 rozhodol o uložení tejto povinnosti.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie. Podľa § 56

ods. 5 ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť

sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a právo podľa dohovoru, zaoberal sa aj jeho žiadosťou

o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 300 000 Sk (9 958,18 €). Sťažovateľ v tejto

súvislosti poukázal na pomalý a neefektívny postup okresného súdu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc doterajšiu dĺžku súdneho konania, konštatovanú neefektívnu činnosť

okresného súdu, ako aj skutočnosť, že okresný súd opakovane porušil základné právo

sťažovateľa, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného

zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 1 500 € primerané konkrétnym okolnostiam prípadu

( ).

Ústavný súd napokon rozhodol podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním

advokátkou JUDr. A. A., B. Ústavný súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia za dva

úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 105,42 € za jeden úkon právnej

služby a 6,31 € režijný paušál, t. j. za dva úkony právnej služby spolu 223,46 €, po zvýšení

o 19 % DPH, ktorej platiteľom je právna zástupkyňa, predstavuje celková suma priznanej

náhrady trov právneho zastúpenia 265,92 €.

Okresný súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia podľa bodu 3 výroku

tohto nálezu.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohto

rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. apríla 2009