Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 145/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L.,

B., ktorou namieta porušenie základných práv na súdnu a inú právnu ochranu

a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4

postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod

sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. M. B., PhD., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla

2009 doručená sťažnosť JUDr. M. B., PhD. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základných práv na súdnu a inú právnu ochranu a prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a (ďalej

len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení

s , a postupom Okresného súdu Bratislava I

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „17. januára 2007 bol na Okresnom súde...

podaný návrh navrhovateľky PhDr. E. H. ... proti... sťažovateľovi, o určenie neplatnosti

vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou spísaného notárskou zápisnicou...

JUDr. R. B. ... 23. marca 2006 pod N 21/2006, Nz 11198/2006, NCRIs 11136/2006,

o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej dňa

29. marca 2006 medzi navrhovateľkou a sťažovateľom a o nariadení predbežného

opatrenia. Konanie na Okresnom súde... je vedené pod sp. zn. . ...

Navrhovateľka je bývalou klientkou sťažovateľa, ktorej sťažovateľ poskytoval právne

služby na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 20. januára 2004. Dlh navrhovateľky

v celkovej sume 5.694.000,- Sk + 19% DPH, ktorý navrhovateľka uznala vo forme vyššie

uvedenej notárskej zápisnice, vznikol z titulu právnych služieb poskytnutých navrhovateľke

sťažovateľom.

Dňa 28. februára 2007 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu...

z 19. februára 2007, ktorým súd rozhodol o návrhu navrhovateľky na nariadenie

predbežného opatrenia tak, že nariadil... predbežné opatrenie. ...

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ... odvolanie...

Krajský súd v Bratislave... uznesením sp. zn. -88 z 29. júna 2007

napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v časti... zmenil tak, že návrh na nariadenie

predbežného opatrenia... zamietol. Odvolací súd vo zvyšku uznesenie prvostupňového súdu

o nariadení predbežného opatrenia potvrdil. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručené 20. júla 2007. ...

Dňa 8. augusta 2007 sťažovateľ... podal na Okresnom súde... návrh na zrušenie

predbežného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu... zo dňa

19. februára 2007. ...

Okresný súd... uznesením... z 5. februára 2008 návrh na zrušenie predbežného

opatrenia zamietol. Uznesenie súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené

11. februára 2008. ...

Proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného

opatrenia podal navrhovateľ... odvolanie...

Krajský súd v Bratislave... uznesením... z 30. mája 2008 napadnuté uznesenie súdu

prvého stupňa potvrdil. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa

doručené 13. júna 2008. ...

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ Ústavnému súdu...

sťažnosť... proti porušovaniu základného práva... podľa ...,

Listiny... a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru..., základného práva...

podľa článku 46 ods. 1 ... a listiny..., v spojení s ,

a ...

Dňa 14. augusta 2008 sťažovateľ podal predsedníčke Okresného súdu... sťažnosť

proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... V uvedenej

sťažnosti sťažovateľ okrem iného zdôraznil, že odstránenie stavu právnej neistoty

právoplatným rozhodnutím v tomto súdnom konaní má právny význam aj pre exekučné

konanie vedené na Okresnom súde... pod sp. zn. (sťažovateľ je v tomto konaní

oprávneným), v ktorom súd uznesením z 12. augusta 2008 povolil odklad exekúcie... na

dobu do zániku predbežného opatrenia - rozhodnutia Okresného súdu... č. k.

zo dňa 19.02.2007. ...

Dňa 4. septembra 2008 bola sťažovateľovi na uvedenú sťažnosť doručená odpoveď

predsedníčky Okresného súdu..., v ktorej sťažnosť sťažovateľa uznala za dôvodnú.

Predsedníčka okresného súdu zároveň uviedla, že vyzvala zákonného sudcu, aby vo veci

konal tak, aby nevznikali zbytočné prieťahy. ...

Dňa 9. septembra 2008 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu...,

v ktorom ho súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril

k návrhu navrhovateľky vo veci samej. ...

Na uvedenú výzvu sťažovateľ reagoval podaním z 24. septembra 2008... Sťažovateľ

v uvedenom podaní zároveň opakovane požiadal súd o bezodkladné nariadenie

pojednávania v najskoršom možnom termíne. ...

Vzhľadom na skutočnosť, že ani po uplynutí ďalších dvoch mesiacov od dourčenia

uvedenej odpovede predsedníčky súdu Okresný súd... nenariadil v predmetnej veci

pojednávanie, sťažovateľ dňa 6. novembra 2008 podal predsedníčke okresného súdu

opakovanú sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov. ...

Dňa 12. februára 2009 bol sťažovateľovi doručený nález Ústavného súdu... sp. zn.

z 21. januára 2009, ktorým ústavný súd rozhodol, že základné právo

sťažovateľa... uznesením Krajského súdu v Bratislave... z 30. mája 2008 porušené neboli. ...

Dňa 12. februára 2009 bolo sťažovateľovi doručené predvolanie Okresného súdu...

na pojednávanie... na deň 17. marca 2009 o 10:30 hod. ...

Dňa 25. februára 2009 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky

Okresného súdu... na opakovanú sťažnosť v konaní..., v ktorej uznala sťažnosť sťažovateľa

za dôvodnú. ...

Okresný súd... na pojednávaní... 17. marca 2009 pojednávanie odročil na

neurčito...“.

3. Po uvedení príslušných ustanovení a zákonov, ako aj judikatúry súdov

sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vydal tento nález:

„Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

... a článku 38 ods. 2 Listiny..., základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa

článku 46 ods. 1 ... a článku 36 ods. 1 Listiny..., právo na prerokovanie veci v

primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1... dohovoru..., v spojení s článkom 1 ods. 1,

článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 ...

Okresnému súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje konať bez

zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €..., ktoré

je Okresný súd... povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresný súd... je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia

na účet jeho právnej zástupkyne... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

4. Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že „...Okresný

súd... bol absolútne nečinný..., vytýčil pojednávanie až potom, ako sťažovateľ podal

predsedníčke Okresného súdu... opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní...“, pričom „súd

na pojednávaní dna 17. marca 2009 pojednávanie odročil na neurčito“. Ďalej v tejto

súvislosti uviedol, že „Okresnému súdu... je v konaní vedenom pod sp. zn.

zrejmá skutočnosť, že ten istý súd v exekučnom konaní sp. zn. , v ktorom si

sťažovateľ ako oprávnený voči povinnej (navrhovateľke v konaní sp. zn. )

uplatnil svoju pohľadávku v celkovej sume 6.775.860 Sk s príslušenstvom, uznesením

z 12. augusta 2008 rozhodol o odložení exekúcie... Nezákonným postupom súdu je

sťažovateľovi spôsobovaná značná majetková aj nemajetková ujma a tento postup

sťažovateľ považuje za marenie prístupu k spravodlivosti. ... V nadväznosti na zjavne

zbytočné prieťahy v súdnom konaní sa sťažovateľ domnieva, že samotné deklarovanie

porušenia jeho základných práv Okresným súdom... nemožno považovať za dostatočné

a výšku navrhovaného finančného zadosťučinenia považuje za primeranú ujme, ktorá mu je

spôsobovaná protiprávnym postupom Okresného súdu...“.

5. Pre prípad pridelenia veci členom senátu III. ÚS sťažovateľ namietal ich zaujatosť.

6. V neposlednom rade sťažovateľ požiadal „... aby ústavný súd využil možnosť,

ktorú mu dáva ustanovenie , podľa ktorého sa pri prerokúvaní

návrhov ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec, ktorej sa návrh týka

považuje za naliehavú“.

II.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny

štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej

medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky. Podobne tiež čl. 36 ods. 1 listiny.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov... Podobne tiež čl. 38 ods. 2 listiny.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...

8. Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho

súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na

prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú

odlišnosť (napr. ).

9. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. )

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

11. Jadrom posudzovanej sťažnosti (tak ako ho formuloval sťažovateľ) bolo, „... že

Okresný súd... svojím nesprávnym postupom a nečinnosťou v predmetnom konaní porušil

jeho základného právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48

ods. 2 ... a článku 38 ods. 2 Listiny..., základné právo na súdnu a inú právnu ochranu

podľa článku 46 ods. 1 ... a článku 36 ods. 1 Listiny, právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1... dohovoru o..., v spojení s článkom 1 ods. 1,

článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 ...“. Z uvedeného rešpektujúc

(t. j. viazanosť obsahom sťažnosti a jej petitom) vyplýva, že

predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom

okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy a porušené jeho

označené práva.

12. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred

okresným súdom, ktoré začalo 17. januára 2007 podaním návrhu navrhovateľky PhDr. E.

H. proti sťažovateľovi na určenie neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase dlžníka

s exekúciou spísaného notárskou zápisnicou JUDr. R. B. 23. marca 2006 pod sp. zn.

N 21/2006, Nz 11198/2006, NCRIs 11136/2006, na určenie neplatnosti zmluvy

o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej 29. marca 2006 medzi

navrhovateľkou a sťažovateľom a o nariadení predbežného opatrenia. Konanie na okresnom

súde je vedené pod sp. zn. .

13. Ďalší priebeh konania, vychádzajúc z obsahu sťažnosti a pripojených listín, ktoré

nebolo dôvod ústavným súdom spochybniť, bol takýto:

- uznesením z 19. februára 2007 okresný súd nariadil predbežné opatrenie, proti

ktorému sa sťažovateľ odvolal,

- odvolací súd uznesením z 29. júna 2007 v časti zmenil a v časti potvrdil napadnuté

prvostupňové uznesenie,

- uznesením z 5. februára 2008 okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie

predbežného opatrenia, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal,

- odvolací súd uznesením z 30. mája 2008 prvostupňové uznesenie potvrdil,

- 14. augusta 2008 okresný súd vyzval odporcu (sťažovateľa), aby sa vyjadril

k návrhu (dovtedy sa vyjadroval k otázkam týkajúcim sa nariadenia predbežného opatrenia,

pozn.), čo sťažovateľ učinil podaním z 24. septembra 2008,

- 30. októbra 2008 bol spis predložený ústavnému súdu v súvislosti s podanou

sťažnosťou sťažovateľom proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 29. júna 2007 (ústavný súd nálezom sp. zn.

z 21. januára 2009 rozhodol, že sťažovateľom namietané porušenia základných práv

a slobôd neboli porušené, pozn.),

- v novembri 2008 bola vznesená námietka zaujatosti proti zákonnému sudcovi,

- 17. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, na ktorom boli

vypočutí účastníci a pojednávanie bolo odročené na neurčito. Navrhovateľka žiadala

poskytnúť lehotu na písomné vyjadrenie k výpovedi odporcu, odporca (sťažovateľ) žiadal

doplniť dokazovanie znaleckým posudkom a prípadne vypočuť svedkyňu – vo veci

zainteresovanú notárku. Okresný súd zároveň uložil navrhovateľke lehotu na vyjadrenie

a na predloženie ďalších dôkazov v predmetnom konaní.

14. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (viac ako 27 mesiacov)

spolu s charakterom veci (spor o platnosť právnych úkonov), ako aj skutočnosťou, že

v predmetnej veci už predbežne opakovane rozhodovali okresný súd a krajský súd, zatiaľ

vylučuje, aby konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo možné

pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, a to aj napriek tomu, že z uvedeného

chronologického prehľadu vyplýva, že v postupe okresného súdu došlo k prieťahom v trvaní

niekoľkých mesiacov, čo však dosiaľ nepostačuje na prijatie záveru, že by uvedené prieťahy

dosahovali takú intenzitu, že by ich bolo možné označiť za zbytočné.

15. Podľa názoru ústavného súdu vplyv na celkovej dĺžke konania pred okresným

súdom malo tiež správanie sťažovateľa, ktorý síce procesne prípustným spôsobom využíval

zákonné prostriedky proti predovšetkým nariadenému predbežnému opatreniu

v posudzovanej veci (podával opravné prostriedky a samotné návrhy na jeho zrušenie, podal

sťažnosť na ústavnom súde a pod.), avšak nepochybne práve pre účely predbežného

posudzovania (o predbežnom opatrení či sťažnosti na ústavnom súde) nemohol okresný súd

„objektívne vzaté“ konať vo veci samej rýchlejšie a efektívnejšie.

16. Vzhľadom na uvedené zatiaľ nepovažoval ústavný súd postup okresného súdu za

taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti

s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov (v zmysle ním označených porušení základných práv a slobôd).

17. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

18. V prípade, ak všeobecné súdy posudzujúce danú vec sa budú v budúcnosti

dopúšťať prieťahov v konaní (budú nečinné alebo ich konanie bude neefektívne), nič

nebráni sťažovateľovi, aby opakovane podal ústavnú sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd

zohľadní celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie nezakladá

prekážku rozhodnutej veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009