Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 145/09
PDF · 228.21 KB
No categories available
I. ÚS 145/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 145/09-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009
predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. M. B., PhD., B., zastúpeného advokátkou Mgr. M. L.,
B., ktorou namieta porušenie základných práv na súdnu a inú právnu ochranu
a prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4
Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 C 13/2007, a takto
rozhodol:
Sťažnosť JUDr. M. B., PhD., o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 30. apríla
2009 doručená sťažnosť JUDr. M. B., PhD. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základných práv na súdnu a inú právnu ochranu a prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len
„listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení
s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy postupom Okresného súdu Bratislava I
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 13/2007.
2. Sťažovateľ v sťažnosti uvádza, že „17. januára 2007 bol na Okresnom súde...
podaný návrh navrhovateľky PhDr. E. H. ... proti... sťažovateľovi, o určenie neplatnosti
vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase dlžníka s exekúciou spísaného notárskou zápisnicou...
JUDr. R. B. ... 23. marca 2006 pod N 21/2006, Nz 11198/2006, NCRIs 11136/2006,
o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej dňa
29. marca 2006 medzi navrhovateľkou a sťažovateľom a o nariadení predbežného
opatrenia. Konanie na Okresnom súde... je vedené pod sp. zn. 9C 13/2007. ...
Navrhovateľka je bývalou klientkou sťažovateľa, ktorej sťažovateľ poskytoval právne
služby na základe mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 20. januára 2004. Dlh navrhovateľky
v celkovej sume 5.694.000,- Sk + 19% DPH, ktorý navrhovateľka uznala vo forme vyššie
uvedenej notárskej zápisnice, vznikol z titulu právnych služieb poskytnutých navrhovateľke
sťažovateľom.
Dňa 28. februára 2007 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu...
z 19. februára 2007, ktorým súd rozhodol o návrhu navrhovateľky na nariadenie
predbežného opatrenia tak, že nariadil... predbežné opatrenie. ...
Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ... odvolanie...
Krajský súd v Bratislave... uznesením sp. zn. 6 Co 167/07-88 z 29. júna 2007
napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v časti... zmenil tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia... zamietol. Odvolací súd vo zvyšku uznesenie prvostupňového súdu
o nariadení predbežného opatrenia potvrdil. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu
zástupcovi sťažovateľa doručené 20. júla 2007. ...
Dňa 8. augusta 2007 sťažovateľ... podal na Okresnom súde... návrh na zrušenie
predbežného opatrenia, ktoré bolo nariadené uznesením Okresného súdu... zo dňa
19. februára 2007. ...
Okresný súd... uznesením... z 5. februára 2008 návrh na zrušenie predbežného
opatrenia zamietol. Uznesenie súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené
11. februára 2008. ...
Proti uzneseniu okresného súdu o zamietnutí návrhu na zrušenie predbežného
opatrenia podal navrhovateľ... odvolanie...
Krajský súd v Bratislave... uznesením... z 30. mája 2008 napadnuté uznesenie súdu
prvého stupňa potvrdil. Uznesenie krajského súdu bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa
doručené 13. júna 2008. ...
Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu podal sťažovateľ Ústavnému súdu...
sťažnosť... proti porušovaniu základného práva... podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy..., čl. 11 ods. 1
Listiny... a čl. 1 Dodatkového protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru..., základného práva...
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a čl. 36 ods. 1 listiny..., v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2
a čl. 152 ods. 4 Ústavy...
Dňa 14. augusta 2008 sťažovateľ podal predsedníčke Okresného súdu... sťažnosť
proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov... V uvedenej
sťažnosti sťažovateľ okrem iného zdôraznil, že odstránenie stavu právnej neistoty
právoplatným rozhodnutím v tomto súdnom konaní má právny význam aj pre exekučné
konanie vedené na Okresnom súde... pod sp. zn. 1 Er 71/2007 (sťažovateľ je v tomto konaní
oprávneným), v ktorom súd uznesením z 12. augusta 2008 povolil odklad exekúcie... na
dobu do zániku predbežného opatrenia - rozhodnutia Okresného súdu... č. k. 9 C 13/2007
zo dňa 19.02.2007. ...
Dňa 4. septembra 2008 bola sťažovateľovi na uvedenú sťažnosť doručená odpoveď
predsedníčky Okresného súdu..., v ktorej sťažnosť sťažovateľa uznala za dôvodnú.
Predsedníčka okresného súdu zároveň uviedla, že vyzvala zákonného sudcu, aby vo veci
konal tak, aby nevznikali zbytočné prieťahy. ...
Dňa 9. septembra 2008 bolo sťažovateľovi doručené uznesenie Okresného súdu...,
v ktorom ho súd vyzval, aby sa v lehote 15 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadril
k návrhu navrhovateľky vo veci samej. ...
Na uvedenú výzvu sťažovateľ reagoval podaním z 24. septembra 2008... Sťažovateľ
v uvedenom podaní zároveň opakovane požiadal súd o bezodkladné nariadenie
pojednávania v najskoršom možnom termíne. ...
Vzhľadom na skutočnosť, že ani po uplynutí ďalších dvoch mesiacov od dourčenia
uvedenej odpovede predsedníčky súdu Okresný súd... nenariadil v predmetnej veci
pojednávanie, sťažovateľ dňa 6. novembra 2008 podal predsedníčke okresného súdu
opakovanú sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. ...
Dňa 12. februára 2009 bol sťažovateľovi doručený nález Ústavného súdu... sp. zn.
III. ÚS 318/08 z 21. januára 2009, ktorým ústavný súd rozhodol, že základné právo
sťažovateľa... uznesením Krajského súdu v Bratislave... z 30. mája 2008 porušené neboli. ...
Dňa 12. februára 2009 bolo sťažovateľovi doručené predvolanie Okresného súdu...
na pojednávanie... na deň 17. marca 2009 o 10:30 hod. ...
Dňa 25. februára 2009 bola sťažovateľovi doručená odpoveď predsedníčky
Okresného súdu... na opakovanú sťažnosť v konaní..., v ktorej uznala sťažnosť sťažovateľa
za dôvodnú. ...
Okresný súd... na pojednávaní... 17. marca 2009 pojednávanie odročil na
neurčito...“.
3. Po uvedení príslušných ustanovení ústavy a zákonov, ako aj judikatúry súdov
sťažovateľ žiadal ústavný súd, aby vydal tento nález:
„Okresný súd... v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 13/2007 porušil základné právo
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2
Ústavy... a článku 38 ods. 2 Listiny..., základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa
článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 36 ods. 1 Listiny..., právo na prerokovanie veci v
primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1... dohovoru..., v spojení s článkom 1 ods. 1,
článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy...
Okresnému súdu... v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 13/2007 prikazuje konať bez
zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €..., ktoré
je Okresný súd... povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Okresný súd... je povinný sťažovateľovi zaplatiť náhradu trov právneho zastúpenia
na účet jeho právnej zástupkyne... do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“
4. Priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ odôvodnil tým, že „...Okresný
súd... bol absolútne nečinný..., vytýčil pojednávanie až potom, ako sťažovateľ podal
predsedníčke Okresného súdu... opakovanú sťažnosť na prieťahy v konaní...“, pričom „súd
na pojednávaní dna 17. marca 2009 pojednávanie odročil na neurčito“. Ďalej v tejto
súvislosti uviedol, že „Okresnému súdu... je v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 13/2007
zrejmá skutočnosť, že ten istý súd v exekučnom konaní sp. zn. 1 Er 71/2007, v ktorom si
sťažovateľ ako oprávnený voči povinnej (navrhovateľke v konaní sp. zn. 9C 13/2007)
uplatnil svoju pohľadávku v celkovej sume 6.775.860 Sk s príslušenstvom, uznesením
z 12. augusta 2008 rozhodol o odložení exekúcie... Nezákonným postupom súdu je
sťažovateľovi spôsobovaná značná majetková aj nemajetková ujma a tento postup
sťažovateľ považuje za marenie prístupu k spravodlivosti. ... V nadväznosti na zjavne
zbytočné prieťahy v súdnom konaní sa sťažovateľ domnieva, že samotné deklarovanie
porušenia jeho základných práv Okresným súdom... nemožno považovať za dostatočné
a výšku navrhovaného finančného zadosťučinenia považuje za primeranú ujme, ktorá mu je
spôsobovaná protiprávnym postupom Okresného súdu...“.
5. Pre prípad pridelenia veci členom senátu III. ÚS sťažovateľ namietal ich zaujatosť.
6. V neposlednom rade sťažovateľ požiadal „... aby ústavný súd využil možnosť,
ktorú mu dáva ustanovenie § 26 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa pri prerokúvaní
návrhov ústavný súd nemusí riadiť poradím, v akom mu došli, ak vec, ktorej sa návrh týka
považuje za naliehavú“.
II.
7. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej
medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky. Podobne tiež čl. 36 ods. 1 listiny.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov... Podobne tiež čl. 38 ods. 2 listiny.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná...
8. Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na
prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú
odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
9. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená.
10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj vo vzťahu
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. II. ÚS 93/03,
Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03,
IV. ÚS 147/04, IV. ÚS 221/05). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu
všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, čo platí aj pokiaľ ide
o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku
(napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00)
alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,
11. Jadrom posudzovanej sťažnosti (tak ako ho formuloval sťažovateľ) bolo, „... že
Okresný súd... svojím nesprávnym postupom a nečinnosťou v predmetnom konaní porušil
jeho základného právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48
ods. 2 Ústavy... a článku 38 ods. 2 Listiny..., základné právo na súdnu a inú právnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy... a článku 36 ods. 1 Listiny, právo na prerokovanie veci
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1... dohovoru o..., v spojení s článkom 1 ods. 1,
článkom 2 ods. 2 a článkom 152 ods. 4 Ústavy...“. Z uvedeného rešpektujúc § 20 ods. 3
zákona o ústavnom súde (t. j. viazanosť obsahom sťažnosti a jej petitom) vyplýva, že
predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred postupom
okresného súdu, ktorým boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy a porušené jeho
označené práva.
12. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,
že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred
okresným súdom, ktoré začalo 17. januára 2007 podaním návrhu navrhovateľky PhDr. E.
H. proti sťažovateľovi na určenie neplatnosti vyhlásenia o uznaní dlhu a súhlase dlžníka
s exekúciou spísaného notárskou zápisnicou JUDr. R. B. 23. marca 2006 pod sp. zn.
N 21/2006, Nz 11198/2006, NCRIs 11136/2006, na určenie neplatnosti zmluvy
o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva uzavretej 29. marca 2006 medzi
navrhovateľkou a sťažovateľom a o nariadení predbežného opatrenia. Konanie na okresnom
súde je vedené pod sp. zn. 9 C 13/2007.
13. Ďalší priebeh konania, vychádzajúc z obsahu sťažnosti a pripojených listín, ktoré
nebolo dôvod ústavným súdom spochybniť, bol takýto:
- uznesením z 19. februára 2007 okresný súd nariadil predbežné opatrenie, proti
ktorému sa sťažovateľ odvolal,
- odvolací súd uznesením z 29. júna 2007 v časti zmenil a v časti potvrdil napadnuté
prvostupňové uznesenie,
- uznesením z 5. februára 2008 okresný súd zamietol návrh sťažovateľa na zrušenie
predbežného opatrenia, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal,
- odvolací súd uznesením z 30. mája 2008 prvostupňové uznesenie potvrdil,
- 14. augusta 2008 okresný súd vyzval odporcu (sťažovateľa), aby sa vyjadril
k návrhu (dovtedy sa vyjadroval k otázkam týkajúcim sa nariadenia predbežného opatrenia,
pozn.), čo sťažovateľ učinil podaním z 24. septembra 2008,
- 30. októbra 2008 bol spis predložený ústavnému súdu v súvislosti s podanou
sťažnosťou sťažovateľom proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský
súd“) sp. zn. 6 Co 167/07 z 29. júna 2007 (ústavný súd nálezom sp. zn. III. ÚS 318/08
z 21. januára 2009 rozhodol, že sťažovateľom namietané porušenia základných práv
a slobôd neboli porušené, pozn.),
- v novembri 2008 bola vznesená námietka zaujatosti proti zákonnému sudcovi,
- 17. marca 2009 sa uskutočnilo pojednávanie na okresnom súde, na ktorom boli
vypočutí účastníci a pojednávanie bolo odročené na neurčito. Navrhovateľka žiadala
poskytnúť lehotu na písomné vyjadrenie k výpovedi odporcu, odporca (sťažovateľ) žiadal
doplniť dokazovanie znaleckým posudkom a prípadne vypočuť svedkyňu – vo veci
zainteresovanú notárku. Okresný súd zároveň uložil navrhovateľke lehotu na vyjadrenie
a na predloženie ďalších dôkazov v predmetnom konaní.
14. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (viac ako 27 mesiacov)
spolu s charakterom veci (spor o platnosť právnych úkonov), ako aj skutočnosťou, že
v predmetnej veci už predbežne opakovane rozhodovali okresný súd a krajský súd, zatiaľ
vylučuje, aby konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. 9 C 13/2007 bolo možné
pokladať za konanie so zbytočnými prieťahmi, a to aj napriek tomu, že z uvedeného
chronologického prehľadu vyplýva, že v postupe okresného súdu došlo k prieťahom v trvaní
niekoľkých mesiacov, čo však dosiaľ nepostačuje na prijatie záveru, že by uvedené prieťahy
dosahovali takú intenzitu, že by ich bolo možné označiť za zbytočné.
15. Podľa názoru ústavného súdu vplyv na celkovej dĺžke konania pred okresným
súdom malo tiež správanie sťažovateľa, ktorý síce procesne prípustným spôsobom využíval
zákonné prostriedky proti predovšetkým nariadenému predbežnému opatreniu
v posudzovanej veci (podával opravné prostriedky a samotné návrhy na jeho zrušenie, podal
sťažnosť na ústavnom súde a pod.), avšak nepochybne práve pre účely predbežného
posudzovania (o predbežnom opatrení či sťažnosti na ústavnom súde) nemohol okresný súd
„objektívne vzaté“ konať vo veci samej rýchlejšie a efektívnejšie.
16. Vzhľadom na uvedené zatiaľ nepovažoval ústavný súd postup okresného súdu za
taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti
s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov (v zmysle ním označených porušení základných práv a slobôd).
17. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
18. V prípade, ak všeobecné súdy posudzujúce danú vec sa budú v budúcnosti
dopúšťať prieťahov v konaní (budú nečinné alebo ich konanie bude neefektívne), nič
nebráni sťažovateľovi, aby opakovane podal ústavnú sťažnosť, v rámci ktorej ústavný súd
zohľadní celý doterajší priebeh konania, to znamená, že toto rozhodnutie nezakladá
prekážku rozhodnutej veci.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2009