Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 154/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. D. V., správkyne konkurznej podstaty obchodnej

spoločnosti I., a. s., B. B., zastúpenej advokátom JUDr. F. V., B. B., vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na ochranu majetku podľa Slovenskej

republiky, základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -244 z 19. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. D. V., správkyne konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti I., a. s.,

o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2009

doručená sťažnosť JUDr. D. V., správkyne konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti I., a.

s., B. B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. F. V., ktorou namietala

porušenie svojho základného práva na ochranu majetku podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. -244 z 19.

novembra 2008.

Sťažovateľka podala Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) žalobu,

ktorou sa domáhala (v postavení žalobkyne) zaplatenia sumy 236 821,54 Sk od žalovaného

s tvrdením, že podľa nej nedošlo žalovaným k platnému započítaniu jeho pohľadávok proti

pohľadávkam sťažovateľky, a preto nedošlo ani k zániku pohľadávok sťažovateľky

v žalovanej výške. Sťažovateľkou uplatnená pohľadávka pozostávala zo sumy

162 860,54 Sk a zo sumy 73 961 Sk.

Okresný súd rozsudkom č. k. -220 z 26. marca 2008 (ďalej len

„rozsudok okresného súdu“) zamietol žalobu sťažovateľky a žalovanému nepriznal náhradu

trov konania.

Proti rozsudku okresného súdu podala sťažovateľka odvolanie.

Krajský súd svojím rozsudkom č. k. -244 z 19. novembra 2008 (ďalej

len „rozsudok krajského súdu“) zmenil rozsudok okresného súdu tak, že žalovanému uložil

povinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu 73 961 Sk, v ostatnej časti rozsudok okresného súdu

potvrdil a žalovanému nepriznal náhradu trov odvolacieho konania.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných a iných práv rozsudkom

krajského súdu v celom rozsahu, to znamená aj v časti jeho výroku, ktorým bol zmenený

rozsudok okresného súdu, a žalobe sťažovateľky, čo sa týka zaplatenia sumy 73 961 Sk,

bolo vyhovené.

Podľa sťažovateľky došlo k porušeniu jej označených práv nesprávnym právnym

posúdením úkonu započítania pohľadávok žalovaným proti jej pohľadávkam, ako aj

nedostatočným odôvodnením rozsudku krajského súdu.

V dôvodoch sťažnosti však sťažovateľka namietala nesprávne právne závery

krajského súdu, len pokiaľ ide o posúdenie tej časti jej žaloby, ktorá bola rozsudkom

okresného súdu v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom krajského súdu zamietnutá.

Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby vyslovil porušenie jej označených

základných a iných práv rozsudkom krajského súdu, zrušil rozsudok krajského súdu a vec

mu vrátil na ďalšie konanie a priznal jej náhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľky podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľka namietala porušenie ňou označených práv rozsudkom krajského súdu,

ktorým bol v časti potvrdený rozsudok okresného súdu (v časti zamietnutia žaloby

sťažovateľky o zaplatenie sumy 162 860,54 Sk) a v časti zmenený tak, že žalobe

sťažovateľky o zaplatenie sumy 73 961 Sk bolo vyhovené.

Napriek tomu, že sťažovateľka namietala porušenie svojich práv rozsudkom

krajského súdu vo všetkých jeho výrokoch, dôvody jej sťažnosti sa vzťahujú len na ten

výrok rozsudku krajského súdu, ktorým bol čiastočne potvrdený zamietavý výrok rozsudku

okresného súdu.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľky s právnymi

závermi všeobecného súdu v otázke posúdenia jednostranného započítania pohľadávok

zo strany žalovaného proti žalobkyni.

Podľa sťažovateľky „prejav účastníkov, smerujúci k započítaniu“ žalovaného

nespĺňal náležitosti platného právneho úkonu okrem formálnych nedostatkov najmä

z dôvodu nedostatku určitosti tohto prejavu. Sťažovateľka poukázala na to, že „avízo“

o započítaní nie je úkonom, ktorý by bolo možné považovať za relevantný prejav účastníka,

osobitne nie, ak v danom prípade žalovaný chcel započítať jednu svoju pohľadávku proti

dvom pohľadávkam žalobkyne, a z „avíza“ nie je zrejmé a s určitosťou vymedzené, ktorá

z dvoch pohľadávok žalobkyne a v akom rozsahu majú týmto započítaním zaniknúť.

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo

skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne s medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách ( mutatis mutandis

, , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

( mutatis mutandis , , , ) a zároveň

by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd po preskúmaní rozsudku krajského súdu konštatuje, že v ňom nemožno

ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali nesprávnosti skutkových a právnych

záverov namietaných sťažovateľkou alebo ktoré by spočívali v nedostatočnom zistení

skutkového stavu veci, nesprávnych právnych záveroch či nedostatočnom odôvodnení

záverov krajského súdu.

Ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu je veľmi

podrobné, dôsledné a vyčerpávajúce. Krajský súd sa vysporiadal so všetkými

skutočnosťami, ktoré tvoria obsah sťažnosti sťažovateľky. Sťažovateľka neuviedla vo svojej

sťažnosti žiadne argumenty, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť a ústavnosť

záverov krajského súdu.

Krajský súd sa dostatočne vysporiadal s otázkou platnosti úkonu započítania

pohľadávky žalovaného s pohľadávkami sťažovateľky, keď dospel k záveru, že „avízo“

o započítaní je platným prejavom vôle, resp. úkonom, v súlade s rámcovým zmluvným

vzťahom medzi účastníkmi, kde si túto formu prejavu dohodli. Námietky sťažovateľky, že

z takého prejavu vôle nie je zrejmé, ktoré z jej dvoch pohľadávok a v akej časti týmto

zápočtom zanikli, nevyhodnotil správne krajský súd ako námietky spôsobilé spochybniť

započítanie pohľadávky žalovaného proti žalobkyni. V tejto súvislosti ústavný súd len

poznamenáva, že sťažovateľka nespochybňovala v priebehu konania existenciu pohľadávky

žalovaného, ktorá bola započítavaná, ako ani spôsobilosť tejto pohľadávky k započítaniu.

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sa sťažovateľka nestotožňuje s právnym

názorom krajského súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo

arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie ústavného súdu nahradiť právny

názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Podľa

názoru ústavného súdu rozsudok krajského súdu takýmto nie je.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľky odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Ústavný súd poznamenáva, že vo vzťahu k časti výroku, ktorým krajský súd zmenil

rozsudok okresného súdu, je daná možnosť odmietnuť sťažnosť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu vzhľadom na možnosť sťažovateľky podať dovolanie podľa § 238

ods. 1 .

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009