Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 84/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti P. Š., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Ž., vo

veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa Slovenskej

republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca

v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo P. Š. podľa a ods.

2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. P. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť P. Š. trovy právneho zastúpenia

v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho

právneho zástupcu JUDr. J. S., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 12. marca 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) doručenú

ústavnému súdu 15. januára 2009, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa

(ďalej len „“) a Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ k priebehu súdneho konania vedeného okresným súdom uviedol:

„Sťažovateľ utrpel ťažké zranenia dňa 5. 11. 1998 pri dopravnej nehode, ktorú

spôsobil M. M. Dňa 4. 10. 1999 bola podaná žaloba na zaplatenie škody na zdraví na

Okresnom súde v Čadci, ktorá je vedená pod č. k. . V priebehu konania bolo

zistené, že M. M. zapríčinil dopravnú nehodu vozidlom, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti

H. s. r. o., Č. ako jej zamestnanec a žaloba bola rozšírená aj o tohto účastníka. V konaní

boli vykonané 3 znalecké dokazovania... Všetci traja znalcovia sa jednoznačne zhodli na

tom, že sa jednalo o veľmi komplikovanú zlomeninu... Sťažovateľ na základe znaleckého

posudku a rozšírenia návrhu požadoval 20 násobné zvýšenie náhrady na sťaženie

spoločenského uplatnenia a bolestného, čo vzhľadom na jeho poškodenie zdravia a svoj

mladý vek - 19 rokov, považoval za primerané...

Okresný súd v Čadci až dňa 20. 5. 2005, t. j. až po takmer 6 rokoch, vydal rozsudok,

pričom... priznal... napriek znaleckým posudkom iba náhradu vo výške 75.899,50 Sk, ako

7 násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia...

Sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie. Krajský súd v Žiline

na základe uznesenia č. k. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové

konanie. Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 2. 10. 2007 a priznal náhradu

vo výške 90.524,50 Sk. Sťažovateľ opätovne nesúhlasil s rozhodnutím súdu a podal proti

tomuto rozsudku odvolanie... Krajský súd v Žiline na základe uznesenia č. k.

zo dňa 26. 11. 2008 opätovne rozsudok Okresného súdu Čadca zrušil a vec vrátil na nové

konanie, Vzhľadom na tieto skutočnosti je sťažovateľ po viac ako 10 rokoch od dopravnej

nehody a takmer 10 rokoch od podania návrhu na súd bez akéhokoľvek výsledku, má za to,

že vznikajú prieťahy v konaní, dĺžka konania je neprimerane dlhá...

Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR...“

Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Základné právo P. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa ods.

1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod č. k. 7 C

1961/1999 bolo porušené.

Okresnému súdu Čadca sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k.

konal bez zbytočných prieťahov.

P. Š. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške

3.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti nálezu.

Okresný súd v Čadci je povinný zaplatiť P. Š. trovy konania z titulu právneho

zastúpenia vo výške 245,70 EUR... na účet advokáta JUDr. J. S., advokáta, do dvoch

mesiacov dní od právoplatnosti nálezu...“

Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa

vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu oznámili, že

netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade

s upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho

nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 476/09 z 24. marca 2009,

ktoré bolo ústavnému súdu doručené 31. marca 2009, poukázal na opakované zmeny

zákonných sudcov v posudzovanom konaní, podrobne opísal priebeh konania v období po

septembri 2006 a uviedol: „Po podaní návrhu bola vec pridelená JUDr. V. JUDr. V. začal

vykonávať advokátsku prax, preto bol spis opatrením zo dňa 31. 1. 2000 pridelený na

konanie JUDr. P. Po jej odchode na Krajský súd v Žiline bol spis pridelený na konanie

Mgr. K.

Po pridelení veci Mgr. K. vidím prieťah v konaní v období od 10. 10. 2006, (kedy bol

spis predložený vyššej súdnej úradníčke na vypracovanie uznesenia) do 3. 1. 2007 (kedy

bolo uznesenie vydané). Značnú dobu (od 29. 1. 2008 do 19. 12. 2008) bol spis na Krajskom

súde v Žiline. Ďalšie prieťahy v konaní som nezistil. Poukazujem na skutočnosť, že spis bol

pridelený JUDr. V., JUDr. P. a Mgr. K., ktorí po prevzatí spisu tento museli naštudovať.

Spis bol viackrát zasielaný na Krajský súd v Žiline za účelom rozhodnutia o podaných

odvolaniach.“

Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení z 2. apríla 2009 doručenom

ústavnému súdu 6. apríla 2009 uviedol: „Predseda Okresného súdu v Čadci na základe

vyjadrenia k sťažnosti uviedol iba obdobie od roku 2006, avšak neuviedol postup súdu

od podania žaloby na súd...

Máme za to, že vytýčenie pojednávaní tak ako sme uviedli, 2 x vrátená vec odvolacím

súdom - Krajským súdom v Žiline, 3 x odvolanie sťažovateľa, bezdôvodné výzvy súdu počas

konania ako aj skutočnosť, že vec trvá už takmer 10 rokov a dosiaľ nie je právoplatne

skončená, zakladá porušenie práv účastníka konania...“

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. zistil

tento priebeh a stav konania:

Dňa 4. októbra 1999 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o náhradu škody na

zdraví v sume 50 000 Sk proti žalovanému M. M.

Pred vyhlásením prvého rozsudku okresný súd pribral do konania A. – S. p., a. s., ako

vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, nariadil znalecké dokazovanie z odboru

zdravotníctva, nariadil vo veci osem pojednávaní a realizoval ďalšie procesné úkony.

Sťažovateľ 21. decembra 2000 rozšíril svoju žalobu proti obchodnej spoločnosti H., s. r. o.,

ako žalovanému v 2. rade, 12. septembra 2001 označil uplatnené nároky ako nároky z titulu

sťaženia spoločenského uplatnenia, 22. novembra 2001 rozšíril svoju žalobu na sumu

230 437,50 Sk a 8. júla 2004 ďalej rozšíril žalobu na sumu 445 387 Sk. Od začatia konania

do prvého rozhodnutia okresného súdu vo veci samej sa spis nachádzal necelé tri mesiace na

Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodovania o odvolaní proti

uzneseniu okresného súdu o povinnosti zložiť zálohu na znalecké dokazovanie. Okresný súd

prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom z 20. mája 2005 v spojení s doplňujúcim rozsudkom z

10. augusta 2005.

Uznesením krajského súdu č. k. -174 z 30. mája 2006 bol na základe

podaných odvolaní rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie. Spis sa nachádzal na krajskom súde v období od 5. októbra 2005 do 9. augusta

2006.

Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd uznesením z 3. januára 2007 pripustil

do konania žalovaného v 2. rade, proti ktorému sťažovateľ rozšíril žalobu ešte 21. decembra

2000. Z dôvodu odvolania žalovaného v 2. rade proti tomuto uzneseniu sa spis nachádzal

na krajskom súde viac ako tri mesiace. Po nariadení dvoch pojednávaní vo veci okresný súd

druhýkrát rozhodol rozsudkom z 2. októbra 2007.

Uznesením krajského súdu sp. zn. z 26. novembra 2008 bol na základe

podaných odvolaní rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie. Spis sa nachádzal na krajskom súde v období od 5. marca 2008 do 19. decembra

2008.

Po opätovnom vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd vyžiadal správy

o zamestnaniach sťažovateľa a o jeho aktuálnom zdravotnom stave a nariadil vo veci dve

pojednávania. Tretíkrát rozhodol rozsudkom z 18. februára 2009, ktorý doručil účastníkom

konania.

Následne, 4. marca 2009 bol spis doručený ústavnému súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa a listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho

vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý

má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si

pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno

v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a listiny (čo platí, aj pokiaľ ide o

dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a listiny

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými

sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého

kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní

a jeho význam pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií

posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie

nemožno považovať po vecnej stránke za zložitejšie a po právnej stránke ide o vec, ktorá

patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ktorá nie je právne zložitá, ako to

už skonštatoval ústavný súd aj vo svojom náleze č. k. -19 z 15. marca 2006,

„pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy sú stabilizované v judikatúre vyšších

súdov“.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ,

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil

žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ v posudzovanom konaní prispel k zbytočným

prieťahom v konaní. Za takúto okolnosť nie je možné považovať niekoľko zmien žaloby zo

strany sťažovateľa, pretože obsah týchto zmien nemohol podstatnejším spôsobom ovplyvniť

rozsah a obsah dokazovania rozhodného pre posúdenie danej veci.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , listiny a práva podľa dohovoru, bol postup

samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo

k porušeniu uvedených základných práv, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek

skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní

(, ). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Na základe dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu so zohľadnením

dokumentácie obsiahnutej v spise a všetkých okolností, ktoré z neho vyplývali, ústavný súd

konštatuje, že jeho neefektívna činnosť charakterizuje posudzované konanie ako celok.

Ústavný súd preto nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu

za stavu, keď ani po viac ako 9 rokoch nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté o celom

predmete konania, pričom rozsudok okresného súdu bol dvakrát zrušený odvolacím súdom

a vrátený na ďalšie konanie.

Ústavný súd neakceptoval argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na

zmeny zákonných sudcov vo veci a opakované predkladanie spisu odvolaciemu súdu.

Takáto argumentácia okresného súdu nemôže odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku

posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz predstavuje viac ako deväť rokov.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa a

listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo

iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3

ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov, pretože v čase rozhodovania ústavného súdu

bol rozsudok okresným súdom už vyhlásený, písomne vyhotovený a doručovaný a okresný

súd už vo veci vykonáva len úkony smerujúce k predloženiu spisu odvolaciemu súdu.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha finančného

zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3000 €

z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41

dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného

práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania bez právoplatného ukončenia konania a obdobia

nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu) ústavný súd považoval

za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.

Ústavný súd napokon podľa vyčíslil trovy

konania celkovou sumou 245,70 € za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11

ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov [vypočítanú zo základu priemernej mesačnej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume

695,41 € (20 950 Sk)], t. j. 2-krát 115,90 € a 2-krát 6,95 € za miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné.

Podanie právneho zástupcu sťažovateľa doručené ústavnému súdu 6. apríla 2009

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu

ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009