Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 84/09
PDF · 234.7 KB
No categories available
I. ÚS 84/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 84/09-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009
v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka
a Milana Ľalíka v konaní o sťažnosti P. Š., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. S., Ž., vo
veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca
v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1961/99 takto
rozhodol:
1. Základné právo P. Š. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods.
2 Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom
pod sp. zn. 7 C 1961/99 p o r u š e n é b o l o .
2. P. Š. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),
ktoré mu j e Okresný súd Čadca p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Čadca j e p o v i n n ý uhradiť P. Š. trovy právneho zastúpenia
v sume 245,70 € (slovom dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov) na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. J. S., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 84/09-14 z 12. marca 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. Š. (ďalej len „sťažovateľ“) doručenú
ústavnému súdu 15. januára 2009, ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1961/99.
Sťažovateľ k priebehu súdneho konania vedeného okresným súdom uviedol:
„Sťažovateľ utrpel ťažké zranenia dňa 5. 11. 1998 pri dopravnej nehode, ktorú
spôsobil M. M. Dňa 4. 10. 1999 bola podaná žaloba na zaplatenie škody na zdraví na
Okresnom súde v Čadci, ktorá je vedená pod č. k. 7 C 1961/1999. V priebehu konania bolo
zistené, že M. M. zapríčinil dopravnú nehodu vozidlom, ktoré je vo vlastníctve spoločnosti
H. s. r. o., Č. ako jej zamestnanec a žaloba bola rozšírená aj o tohto účastníka. V konaní
boli vykonané 3 znalecké dokazovania... Všetci traja znalcovia sa jednoznačne zhodli na
tom, že sa jednalo o veľmi komplikovanú zlomeninu... Sťažovateľ na základe znaleckého
posudku a rozšírenia návrhu požadoval 20 násobné zvýšenie náhrady na sťaženie
spoločenského uplatnenia a bolestného, čo vzhľadom na jeho poškodenie zdravia a svoj
mladý vek - 19 rokov, považoval za primerané...
Okresný súd v Čadci až dňa 20. 5. 2005, t. j. až po takmer 6 rokoch, vydal rozsudok,
pričom... priznal... napriek znaleckým posudkom iba náhradu vo výške 75.899,50 Sk, ako
7 násobné zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia...
Sťažovateľ podal proti uvedenému rozsudku odvolanie. Krajský súd v Žiline
na základe uznesenia č. k. 8 Co 475/2005 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové
konanie. Okresný súd opätovne rozhodol rozsudkom zo dňa 2. 10. 2007 a priznal náhradu
vo výške 90.524,50 Sk. Sťažovateľ opätovne nesúhlasil s rozhodnutím súdu a podal proti
tomuto rozsudku odvolanie... Krajský súd v Žiline na základe uznesenia č. k. 7 Co 49/2008
zo dňa 26. 11. 2008 opätovne rozsudok Okresného súdu Čadca zrušil a vec vrátil na nové
konanie, Vzhľadom na tieto skutočnosti je sťažovateľ po viac ako 10 rokoch od dopravnej
nehody a takmer 10 rokoch od podania návrhu na súd bez akéhokoľvek výsledku, má za to,
že vznikajú prieťahy v konaní, dĺžka konania je neprimerane dlhá...
Sťažovateľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- EUR...“
Sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Základné právo P. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy SR a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny
základných práv a slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod č. k. 7 C
1961/1999 bolo porušené.
Okresnému súdu Čadca sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod č. k. 7C 1961/1999
konal bez zbytočných prieťahov.
P. Š. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške
3.000,- EUR, ktoré je Okresný súd Čadca povinný zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti nálezu.
Okresný súd v Čadci je povinný zaplatiť P. Š. trovy konania z titulu právneho
zastúpenia vo výške 245,70 EUR... na účet advokáta JUDr. J. S., advokáta, do dvoch
mesiacov dní od právoplatnosti nálezu...“
Ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval právneho zástupcu
sťažovateľa a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa
vyjadril k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu oznámili, že
netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, preto ústavný súd v súlade
s § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho
nebolo možné očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr. 476/09 z 24. marca 2009,
ktoré bolo ústavnému súdu doručené 31. marca 2009, poukázal na opakované zmeny
zákonných sudcov v posudzovanom konaní, podrobne opísal priebeh konania v období po
septembri 2006 a uviedol: „Po podaní návrhu bola vec pridelená JUDr. V. JUDr. V. začal
vykonávať advokátsku prax, preto bol spis opatrením zo dňa 31. 1. 2000 pridelený na
konanie JUDr. P. Po jej odchode na Krajský súd v Žiline bol spis pridelený na konanie
Mgr. K.
Po pridelení veci Mgr. K. vidím prieťah v konaní v období od 10. 10. 2006, (kedy bol
spis predložený vyššej súdnej úradníčke na vypracovanie uznesenia) do 3. 1. 2007 (kedy
bolo uznesenie vydané). Značnú dobu (od 29. 1. 2008 do 19. 12. 2008) bol spis na Krajskom
súde v Žiline. Ďalšie prieťahy v konaní som nezistil. Poukazujem na skutočnosť, že spis bol
pridelený JUDr. V., JUDr. P. a Mgr. K., ktorí po prevzatí spisu tento museli naštudovať.
Spis bol viackrát zasielaný na Krajský súd v Žiline za účelom rozhodnutia o podaných
odvolaniach.“
Právny zástupca sťažovateľa vo svojom vyjadrení z 2. apríla 2009 doručenom
ústavnému súdu 6. apríla 2009 uviedol: „Predseda Okresného súdu v Čadci na základe
vyjadrenia k sťažnosti uviedol iba obdobie od roku 2006, avšak neuviedol postup súdu
od podania žaloby na súd...
Máme za to, že vytýčenie pojednávaní tak ako sme uviedli, 2 x vrátená vec odvolacím
súdom - Krajským súdom v Žiline, 3 x odvolanie sťažovateľa, bezdôvodné výzvy súdu počas
konania ako aj skutočnosť, že vec trvá už takmer 10 rokov a dosiaľ nie je právoplatne
skončená, zakladá porušenie práv účastníka konania...“
Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 7 C 1961/99 zistil
tento priebeh a stav konania:
Dňa 4. októbra 1999 sťažovateľ podal okresnému súdu žalobu o náhradu škody na
zdraví v sume 50 000 Sk proti žalovanému M. M.
Pred vyhlásením prvého rozsudku okresný súd pribral do konania A. – S. p., a. s., ako
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, nariadil znalecké dokazovanie z odboru
zdravotníctva, nariadil vo veci osem pojednávaní a realizoval ďalšie procesné úkony.
Sťažovateľ 21. decembra 2000 rozšíril svoju žalobu proti obchodnej spoločnosti H., s. r. o.,
ako žalovanému v 2. rade, 12. septembra 2001 označil uplatnené nároky ako nároky z titulu
sťaženia spoločenského uplatnenia, 22. novembra 2001 rozšíril svoju žalobu na sumu
230 437,50 Sk a 8. júla 2004 ďalej rozšíril žalobu na sumu 445 387 Sk. Od začatia konania
do prvého rozhodnutia okresného súdu vo veci samej sa spis nachádzal necelé tri mesiace na
Krajskom súde v Žiline (ďalej len „krajský súd“) z dôvodu rozhodovania o odvolaní proti
uzneseniu okresného súdu o povinnosti zložiť zálohu na znalecké dokazovanie. Okresný súd
prvýkrát rozhodol vo veci rozsudkom z 20. mája 2005 v spojení s doplňujúcim rozsudkom z
10. augusta 2005.
Uznesením krajského súdu č. k. 8 Co 475/2005-174 z 30. mája 2006 bol na základe
podaných odvolaní rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie. Spis sa nachádzal na krajskom súde v období od 5. októbra 2005 do 9. augusta
2006.
Po vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd uznesením z 3. januára 2007 pripustil
do konania žalovaného v 2. rade, proti ktorému sťažovateľ rozšíril žalobu ešte 21. decembra
2000. Z dôvodu odvolania žalovaného v 2. rade proti tomuto uzneseniu sa spis nachádzal
na krajskom súde viac ako tri mesiace. Po nariadení dvoch pojednávaní vo veci okresný súd
druhýkrát rozhodol rozsudkom z 2. októbra 2007.
Uznesením krajského súdu sp. zn. 7 Co 49/2008 z 26. novembra 2008 bol na základe
podaných odvolaní rozsudok okresného súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie
konanie. Spis sa nachádzal na krajskom súde v období od 5. marca 2008 do 19. decembra
2008.
Po opätovnom vrátení veci na ďalšie konanie okresný súd vyžiadal správy
o zamestnaniach sťažovateľa a o jeho aktuálnom zdravotnom stave a nariadil vo veci dve
pojednávania. Tretíkrát rozhodol rozsudkom z 18. februára 2009, ktorý doručil účastníkom
konania.
Následne, 4. marca 2009 bol spis doručený ústavnému súdu.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho
vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý
má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote
prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. Ústavný súd si
pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno
v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny (čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1
dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými
sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho
konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého
kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní
a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií
posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie
nemožno považovať po vecnej stránke za zložitejšie a po právnej stránke ide o vec, ktorá
patrí k štandardnej agende všeobecných súdov a ktorá nie je právne zložitá, ako to
už skonštatoval ústavný súd aj vo svojom náleze č. k. II. ÚS 200/05-19 z 15. marca 2006,
„pretože výklad a používanie platnej právnej úpravy sú stabilizované v judikatúre vyšších
súdov“.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2
listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil
žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ v posudzovanom konaní prispel k zbytočným
prieťahom v konaní. Za takúto okolnosť nie je možné považovať niekoľko zmien žaloby zo
strany sťažovateľa, pretože obsah týchto zmien nemohol podstatnejším spôsobom ovplyvniť
rozsah a obsah dokazovania rozhodného pre posúdenie danej veci.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup
samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo
k porušeniu uvedených základných práv, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek
skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní
(II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Na základe dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu so zohľadnením
dokumentácie obsiahnutej v spise a všetkých okolností, ktoré z neho vyplývali, ústavný súd
konštatuje, že jeho neefektívna činnosť charakterizuje posudzované konanie ako celok.
Ústavný súd preto nepovažuje za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu
za stavu, keď ani po viac ako 9 rokoch nebolo vo veci právoplatne rozhodnuté o celom
predmete konania, pričom rozsudok okresného súdu bol dvakrát zrušený odvolacím súdom
a vrátený na ďalšie konanie.
Ústavný súd neakceptoval argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na
zmeny zákonných sudcov vo veci a opakované predkladanie spisu odvolaciemu súdu.
Takáto argumentácia okresného súdu nemôže odôvodňovať celkovú neprimeranú dĺžku
posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz predstavuje viac ako deväť rokov.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 1961/99 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2
listiny a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru.
III.
Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím,
opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo
iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3
ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť
o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.
Ústavný súd neprikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
7 C 1961/99 konal bez zbytočných prieťahov, pretože v čase rozhodovania ústavného súdu
bol rozsudok okresným súdom už vyhlásený, písomne vyhotovený a doručovaný a okresný
súd už vo veci vykonáva len úkony smerujúce k predloženiu spisu odvolaciemu súdu.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha finančného
zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľ žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 3000 €
z dôvodov uvedených v sťažnosti, poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu neistotu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Podľa názoru ústavného súdu prichádza v tomto prípade do úvahy priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41
dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na okolnosti danej veci zakladajúce namietané porušenie základného
práva (doterajšiu dĺžku súdneho konania bez právoplatného ukončenia konania a obdobia
nečinnosti, resp. neefektívnej činnosti okresného súdu) ústavný súd považoval
za odôvodnené priznať sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €.
Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyčíslil trovy
konania celkovou sumou 245,70 € za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11
ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov [vypočítanú zo základu priemernej mesačnej
mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume
695,41 € (20 950 Sk)], t. j. 2-krát 115,90 € a 2-krát 6,95 € za miestne telekomunikačné
výdavky a miestne prepravné.
Podanie právneho zástupcu sťažovateľa doručené ústavnému súdu 6. apríla 2009
nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na absenciu ústavnoprávneho rozmeru v jeho obsahu
ako podanie relevantné na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
nálezu.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2009