Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 87/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. mája 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

prerokoval sťažnosť M. G., B., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., P., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Prievidza v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo M. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v postupom Okresného súdu Prievidza v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Prievidza v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. M. G. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prievidza p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. G. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 438,57 € (slovom

štyristotridsaťosem eur a päťdesiatsedem centov), ktorú j e Okresný súd Prievidza

p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. V., P., do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -9 zo 17. marca 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. G. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) postupom Okresného

súdu Prievidza (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka, ktorá je účastníčkou konania vedeného na okresnom súde

pod sp. zn. , ako právny nástupca po nebohom manželovi J. G., ktorý

zomrel..., vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:

„Žalobou, doručenou súdu dňa 14. 04. 2003... si navrhovateľ J. G. uplatnil nárok

na náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti z titulu odškodnenia

choroby z povolania - kombinované poškodenie z vibrácií, ktorá mu bola priznaná F. M...

V priebehu dlhotrvajúceho konania, ktoré je nesporne zavinené nečinnosťou

Okresného súdu..., na prieťahy v konaní upozorňoval môj manžel ako aj ja listami zo dňa

17. 05., 09. 12. 2004, v roku 2005 listami zo dňa 11. 02., 21. 06., v roku 2006 listami zo dňa

02. 05., 27. 06., v roku 2007 listom zo dňa 12. 11., v roku 2008 listami zo dňa 04. 01.,

02. 04., 05. 06., 03. 09., 21. 11. a v roku 2009 listami zo dňa 16. 01. a 22. 01...

... dlhotrvajúce konanie veľmi nepriaznivo pôsobilo na zdravotný stav môjho

manžela a bolo tiež jedným z dôvodov jeho úmrtia, pričom súd na žiadosti o vytýčenie

pojednávania, ktoré nesporne treba považovať za upozornenia, resp. sťažnosti na prieťahy

v konaní, vôbec nereagoval.“

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal

tento nález:

„1. Právo... M. G. na spravodlivé rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov podľa

v konaní vedenom na Okresnom súde v Prievidzi

pod č. porušené bolo.

2. Prikazuje sa Okresnému súdu v Prievidzi vo veci ďalej konať a rozhodnúť

bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd v Prievidzi je povinný zaplatiť M. G. z titulu primeraného finančného

zadosťučinenia 20.000,- € slovom dvadsaťtisíc eur a nahradiť mu trovy právneho

zastúpenia v sume 897,47 € slovom osemstodeväťdesiatsedem eur 47 centov k rukám

advokáta JUDr. J. V... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

4. Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila

tým, že „... nečinnosťou Okresného súdu... bola naša rodina dlhodobo ukracovaná

vo svojich nárokoch, tento stav pretrváva do dnešného dňa a tvrdím, že dlhotrvajúce súdne

konanie veľmi nepriaznivo pôsobilo na závažný zdravotný stav môjho manžela a prispelo

aj k jeho skorej smrti“.

5. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci podaním z 27. marca 2009 písomne

vyjadril okresný súd (sp. zn. Spr 412/09) a k jeho vyjadreniu zaujal stanovisko podaním

zo 6. mája 2009 právny zástupca sťažovateľky.

5.1 Okresný súd vo svojom vyjadrení okrem chronológie úkonov uviedol:

„... Za nedôvodnú súd považuje sťažnosť navrhovateľky v časti, v ktorej sa domáha

primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 20.000,- euro. V tej časti je návrh

navrhovateľky nad rámec vytvorený rozhodovacou činnosťou ústavného súdu.

Za nesprávnu súd považuje sťažnosť v časti, v ktorej sa sťažovateľka domáha

náhrady trov konania, ktorej vyúčtovanie zástupcom sťažovateľky je v rozpore s § 11 ods. 2

vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov.“ K prieťahom vo veci sp. zn.

sa nevyjadril.

5.2 Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu k vyjadreniu okresného

súdu okrem iného uviedla:

„Z prehľadu úkonov, ktoré boli súdom vo veci urobené, podľa môjho názoru

nesporne vyplýva, že súd nepostupoval vo veci tak, ako mu ukladá zákon a SR, lebo

v opačnom prípade by bol tento spor právoplatne skončený maximálne v lehote dvoch

rokov.

Časť úkonov považujem za zbytočné - napr. dožiadania na Krajský súd v Trenčíne

zo dňa 23. 07. a 29. 09. 2003, za zbytočné považujem aj kontrolné znalecké dokazovanie,

keď otázka príčinnej súvislosti bola nesporne a jednoznačne vyriešená závermi

Posudkových komisií S. pobočka P. zo dňa 04. 09. 2000 a pobočka B. zo dňa 06. 10. 2000 i

znaleckým posudkom MUDr. P. M., súd sa teda mohol s námietkami vedľajšieho účastníka

– S. B. a jeho návrhmi na kontrolné znalecké dokazovanie, vysporiadať bez nariadenia

ďalšieho znaleckého dokazovania.

Súd vo vyjadrení uvádza aj nesprávne tvrdenia - napr. že spis bol dňa 07. 06. 2004

doručený dožiadanému súdu, aby bol k dispozícii znalcovi, keď som cestou znalca zistil,

že spis mu k dispozícii cestou dožiadaného súdu daný nebol a túto skutočnosť mi potvrdili

aj na Okresnom súde v Prievidzi dňa 10. 06. 2004 a oznámili mi, že spis nebol omylom

odstúpený dožiadanému súdu.

Vážne výhrady treba mať k postupu súdu po nariadení druhého znaleckého

dokazovania, ku ktorému došlo uznesením zo dňa 02. 08. 2005, po ktorom súd ďalej

nekonal a znalecký posudok nebol do dnešného dňa vypracovaný, ďalšie úkony po tomto

termíne fakticky nemožno považovať za úkony vo veci samej.“

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od neho nemožno

očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia práva podľa označeného článku

. Prerokovanie sťažnosti na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu

posúdenia, ktorá je určená povahou základného práva – ústavný súd nepovažuje

ani za vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných

pre meritórne rozhodnutie veci (napr. , ).

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti a k nej pripojených písomností, vyjadrení

účastníkov konania a spisu okresného súdu sp. zn. zistil tento priebeh a stav

konania:

Sťažovateľka je v predmetnom konaní v právnom postavení navrhovateľky. Návrh

na začatie konania podal J. G., právny predchodca sťažovateľky, okresnému súdu

14. apríla 2003 proti bývalému zamestnávateľovi, za účasti vedľajšieho účastníka S.,

o náhradu za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti, ktorý bol zaevidovaný pod

sp. zn. .

Následne okresný súd vo veci vykonal tieto úkony:

- 30. apríla 2003 sa odporca na výzvu okresnému súdu vyjadril k žalobnému návrhu,

- 15. mája 2003 okresný súd uznesením č. k. -9 vyzval žalobcu - právneho

predchodcu sťažovateľky - na doplnenie petitu, t. j. akú výšku náhrady straty na zárobku

požaduje,

- 6. júna 2003 žalobca doplnil petit žalobného návrhu,

- 12. mája 2003 okresný súd zaslal doplnený žalobný návrh odporcovi, S., pobočka

P. a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadril v lehote 30 dní,

- 18. júla 2003 sa vedľajší účastník vyjadril k žalobnému návrhu,

- 30. júla 2003 sa žalobca vyjadril k vyjadreniu vedľajšieho účastníka,

- 8. decembra 2003 právny zástupca žalobcu navrhol zmenu žalobného petitu,

- 9. decembra 2003 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie za účasti právnych

zástupcov účastníkov sporu, právny zástupca na pojednávaní predniesol návrh na súdny

zmier a odporca s vedľajším účastníkom požiadali o odročenie pojednávania, aby sa mohli

v lehote 30 dní vyjadriť, okresný súd uznesením stanovil lehotu na vyjadrenie

do 10. januára 2004 a pojednávanie odročil na neurčito,

- 2. februára 2004 okresný súd vyzval účastníkov sporu, aby v stanovenej lehote

oznámili, aké dôkazy navrhujú vykonať,

- 10. februára 2004 žalobca navrhol vykonať dokazovanie vo veci nariadením

znaleckého dokazovania,

- 4. mája 2004 okresný súd uznesením č. k. -54 nariadil znalecké

dokazovanie, ustanovil súdneho znalca, ktorému stanovil 40-dňovú lehotu na vypracovanie

znaleckého posudku,

- 2. júna 2004 ustanovený súdny znalec uviedol dôvody – pracovnú zaťaženosť

pre ktoré nebude môcť včas vypracovať znalecký posudok, a ďalej uviedol, že spis môže

prevziať na vypracovanie posudku až po 5. júli 2004,

- 10. júna 2004 okresný súd zaslal spis Okresnému súdu Žilina na doručenie spisu

ustanovenému znalcovi na vypracovanie znaleckého posudku,

- 13. júla 2004 súdny znalec prevzal spis,

- 9. augusta 2004 súdny znalec predložil vypracovaný znalecký posudok a vrátil

zapožičaný spis,

- 16. augusta 2004 okresný súd uznesením č. k. -77 rozhodol o odmene

za vypracovaný znalecký posudok,

- 14. septembra 2004 žalobca na základe výsledkov znaleckého dokazovania navrhol

pripustenie zmeny žalobného petitu,

- 17. septembra 2004 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom

predniesli svoje stanoviská právni zástupcovia, súdne pojednávanie bolo odročené

na 19. október 2004 z dôvodu vykonania dokazovania,

- 17. septembra 2004 podal vedľajší účastník odvolanie proti uzneseniu

č. k. -77 zo 16. augusta 2004,

- 19. októbra 2004 okresný súd uskutočnil súdne pojednávanie, na ktorom

bol vypočutý súdny znalec, pojednávanie bolo odročené na neurčito,

- 7. decembra 2004 vedľajší účastník navrhol vykonanie kontrolného znaleckého

dokazovania,

- 10. decembra 2004 právny zástupca žalobcu upozornil okresný súd na obštrukcie

zo strany vedľajšieho účastníka,

- 17. marca 2005 okresný súd vyzval MUDr. J. K. z riaditeľstva N. v B. na zaujatie

stanoviska k znaleckému posudku,

- 1. apríla 2005 bolo doručené okresnému súdu stanovisko riaditeľa N. v B. na výzvu

zo 17. marca 2005, v ktorom uviedol, že na položené otázky mu neprináleží odpovedať,

lebo na ne odpovedal už súdny znalec,

- 21. júna 2005 právny zástupca žalobcu urgoval konanie vo veci,

- 2. augusta 2005 okresný súd uznesením č. k. -120 nariadil kontrolné

znalecké dokazovanie L. v B., ktorej stanovil 60-dňovú lehotu na vypracovanie kontrolného

znaleckého posudku,

- 25. augusta 2005 U. v B. oznámila okresnému súdu, že posudok nemôže

vypracovať,

- 2. mája 2006 žalobca s poukazom na svoj zhoršujúci sa zdravotný stav urgoval

konanie vo veci,

- 28. júna 2006 žalobca požiadal o nariadenie pojednávania,

- 11. decembra 2006 právny zástupca oznámil okresnému súdu, že žalobca zomrel

1. augusta 2006, a oznámil aj číslo konania, pod ktorým sa vedie dedičské konanie

po neb. žalobcovi,

- 14. marca 2007 okresný súd požiadal notárku o oznámenie okruhu dedičov

po neb. J. G.,

- 29. marca 2007 okresný súd dostal oznámenie od notárky JUDr. E. V. o okruhu

dedičov po neb. J. G.,

- 13. novembra 2007 právny zástupca žalobcu priložil právoplatné osvedčenie

o dedičstve a požiadal, aby okresný súd pokračoval v konaní,

- 7. januára 2008 právny zástupca požiadal o nariadenie termínu pojednávania,

- 2. apríla 2008 a 5. júna 2008 uvedenú požiadavku opakoval,

- 24. júla 2008 sťažovateľka oznámila okresnému súdu, že trvá na žalobnom návrhu,

- 3. septembra 2008 a 21. novembra 2008 právny zástupca sťažovateľky požiadal

o nariadenie termínu pojednávania,

- 29. januára 2009 na výzvu okresného súdu vedľajší účastník konania navrhol

vykonanie dokazovania.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu

právnej neistoty dochádza spravidla až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného

štátneho orgánu. Priznanie práva ne prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá

povinnosť súdu aj sudcu na organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne

realizovalo (, ).

7. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých

kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

7.1 Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania

je posúdenie nároku právneho predchodcu sťažovateľky na náhradu za stratu na zárobku

po skončení práceneschopnosti vyvolanej chorobou z povolania, t. j. ide o existenčnú vec,

o pracovnoprávnu agendu, kde sa predpokladá osobitná pozornosť dotknutých orgánov

verejnej moci venovaná efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol naplnený účel

príslušného (v danom prípade súdneho) konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný

súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prerokovaná a skončená a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému

sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr. , ,

).

7.2 Z hľadiska posudzovania dĺžky súdneho konania ústavný súd konštatuje,

že konanie sa začalo podaním návrhu na okresnom súde 14. apríla 2003 a dosiaľ o nároku

nebolo ani raz rozhodnuté na súde prvého stupňa.

7.3 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom

prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (, a iné)

relevantnú na rozhodnutie. Na základe týchto hľadísk konanie vo veci náhrady za stratu

na zárobku po skončení práceneschopnosti nehodnotil ako právne zložité konanie.

7.4 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd zistil, že sťažovateľka (ani jej právny predchodca)

sa nepodieľala na prieťahoch v konaní. Naopak, svojím aktívnym prístupom sa opakovane

domáhala konania vo veci a rozhodnutia.

7.5 Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci,

pričom zbytočné prieťahy v konaní posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky

okolnosti prípadu vrátane významu predmetného konania pre jeho účastníkov.

Pokiaľ ide o postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z hľadiska celkového

priebehu posudzovaného konania, t. j. konania, ktorého účastníkom bol právny predchodca

sťažovateľky i samotná sťažovateľka. V tomto ohľade zistil, že konanie vedené okresným

súdom trvá viac ako 6 rokov, pričom vo veci doteraz nebolo rozhodnuté. Počas tejto doby

bol okresný súd absolútne nečinný v období od 25. augusta 2005, keď U. v B. oznámila

nemožnosť vykonať znalecký posudok, až do 14. marca 2007, keď požiadal notárku

o oznámenie okruhu dedičov. Ďalej bol okresný súd nečinný od 29. marca 2007, keď dostal

okruh dedičov, až do 11. júna 2008, keď požiadal vedľajšieho účastníka o stanovisko.

Následne bol okresný súd nečinný od 24. júla 2008, keď dostal oznámenie sťažovateľky,

že na podanom návrhu trvá, až do 29. januára 2009, keď vedľajší účastník navrhol vykonať

ďalšie dokazovanie. Ústavný súd hodnotí obdobie absolútnej nečinnosti od 25. augusta

2005 do 14. marca 2007 a od 29. marca 2007 do 11. júna 2008 a ďalej od 24. júla 2008

do 29. januára 2009 ako zbytočný prieťah v trvaní dva a pol roka.

8. Ústavný súd vzhľadom na všetky uvedené dôvody vyslovil porušenie základného

práva sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v , tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

9. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a podľa konať

vo veci bez zbytočných prieťahov.

10. Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili,

aj primerané finančné zadosťučinenie ( , zákona o ústavnom

súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 20 000 €.

Svoju žiadosť odôvodnila tým, že „nečinnosťou Okresného súdu v Prievidzi bola naša

rodina dlhodobo ukracovaná vo svojich nárokoch, tento stav pretrváva do dnešného dňa

a tvrdím, že dlhotrvajúce súdne konanie veľmi nepriaznivo pôsobilo na závažný zdravotný

stav môjho manžela a prispelo aj k jeho skorej smrti“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci (najmä na jej predmet a význam pre účastníka

konania) ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd preto uznal

za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona

o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na všetky okolnosti

zisteného porušenia základného práva sťažovateľky (pozri body 1.1 až 1.5 tejto časti),

ako aj na predmet konania považuje za primerané v sume 1 000 €.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

11. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Úspešnej sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom. Advokát vykonal tri úkony právnych služieb, a to prevzatie a príprava

zastupovania, napísanie sťažnosti a stanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu

zo 6. mája 2009.

Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“)

je 1/6 z výpočtového základu 695,41 € (20 950 Sk ), t. j. 115,90 € a režijný paušál 6,95 €,

teda spolu 122,85 €.

Odmena advokátovi, ktorý je platcom dane z pridanej hodnoty, za poskytnuté služby

v konaní pred ústavným súdom (za 3 úkony právnych služieb a 3 x paušálna náhrada)

predstavuje celkovú sumu 368,55 € + 19 % DPH = 438,57 € (13 212,49 Sk), ktorú

je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu zástupcovi sťažovateľky (§ 31a zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku

tohto rozhodnutia.

12. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009