Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 159/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009

predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, zastúpeného

advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , základného práva

domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu podľa čl. 46

ods. 3 , základného práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi

podľa , základného práva na ochranu vlastníctva

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 23. októbra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť JUDr. Ing. K. M.. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára

2009 doručená sťažnosť JUDr. Ing. K. M., súdneho exekútora, K. (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., ktorou namietal porušenie svojho základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa (ďalej

len „ústava“), základného práva domáhať sa náhrady škody spôsobenej nesprávnym

úradným postupom súdu podľa , základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi podľa , základného práva na ochranu vlastníctva

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom

Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 23. októbra

2008 (ďalej len „rozsudok z 23. októbra 2008“).

Sťažovateľ podal Okresnému súdu Košice I žalobu, ktorou sa domáhal (v postavení

žalobcu) náhrady škody v sume 2 030 000 Sk spôsobenej nesprávnym úradným postupom

voči Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako

žalovanému, ktorá bola vedená pod sp. zn. .

Nesprávny úradný postup videl sťažovateľ v tom, že Okresný súd Košice II vydal

v exekučnom konaní realizovanom súdnym exekútorom JUDr. J. F. vedenom pod sp. zn.

, ktorého účastníkmi boli oprávnený D. M., a. s., a povinný M. K.,

nezákonné uznesenie zo 17. apríla 2003. Okresný súd Košice II v odôvodnení uznesenia zo

17. apríla 2003 vyslovil, že sťažovateľ ako súdny exekútor konal protizákonne v ním

realizovaných exekučných konaniach vedených Okresným súdom Košice II pod sp. zn. Ex

1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01 (účastníkmi týchto exekučných konaní boli oprávnená E. S.

a povinný D. M. G., spol. s r. o.), pretože porušil § 107 ods. 1 Exekučného poriadku, keď

v rámci nich vydal exekučné príkazy na prikázanie inej peňažnej pohľadávky predtým, ako

bolo v týchto exekučných konaniach právoplatne rozhodnuté o námietkach podaných

povinným (D. M. G., spol. s r. o.) proti exekúcii. Z uvedeného následne Okresný súd Košice

II v odôvodnení uznesenia zo 17. apríla 2003, ktorým rozhodoval o námietkach M. K.

a o jeho návrhu na zastavenie exekúcie sp. zn. Er 175/2003 v časti týkajúcej sa doručených

exekučných príkazov, dospel k záveru, že M. K. nemalo povinnosť vyplatiť svoj záväzok

subjektu označenému v týchto exekučných príkazoch sťažovateľa.

Na základe uznesenia zo 17. apríla 2003 povinný M. K. následne nerešpektoval

exekučné príkazy sťažovateľa a nevyplatil pohľadávky, na vymoženie ktorých vykonával

exekúcie pod sp. zn. Ex 1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01.

Okresný súd Košice II v oboch exekučných konaniach vedených pod sp. zn.

Ex 1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01 o námietkach povinného (D. M. G., spol. s r. o.) proti

trovám exekúcie aj proti exekúcii (námietky boli podané v oboch konaniach 7. a 8. januára

2002) rozhodol uzneseniami z 23. júla 2003 o zamietnutí námietok povinného z dôvodu ich

oneskoreného podania.

Podľa sťažovateľa v dôsledku uvedeného postupu Okresného súdu Košice II

v exekučnom konaní sp. zn. mu vznikla škoda v sume 2 030 000 Sk

pozostávajúca z jeho trov exekúcie, k vyplateniu ktorých nemohlo dôjsť na základe ním

vydaných exekučných príkazov o prikázaní iných pohľadávok v exekučných konaniach

vedených Okresným súdom Košice II pod sp. zn. Ex 1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01.

Sťažovateľ v rámci svojej argumentácie v konaní o náhrade škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom vedenom Okresným súdom Košice I pod sp. zn.

uviedol, že v časti, v ktorej bol doručený exekučný príkaz sťažovateľa na

začatie exekúcie prikázaním inej pohľadávky, stratila spoločnosť D. M. G., spol. s r. o., ako

oprávnená v exekúcii vedenej pod sp. zn. právo na vyplatenie pohľadávky

povinným M. K.. Taktiež vo svojom odvolaní namietal, že zákonná sudkyňa v konaní

sp. zn. nemohla posudzovať zákonnosť a správnosť postupu sťažovateľa

v iných exekučných konaniach vedených pod sp. zn. Ex 1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01,

v ktorých zákonným sudcom nebola, a napokon namietal skutočnosť, že nesprávnym

úradným postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 34 Er

175/2003 bolo zmarené vymoženie pohľadávky sťažovateľom ako súdnym exekútorom vo

veci vedenej pod sp. zn. Ex 1172/01 a sp. zn. Ex 1173/01 a zároveň aj vymoženie odmeny

predstavujúcej sumu 2 030 000 Sk.

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. z 11. februára 2008 žalobu

sťažovateľa o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu

Košice II v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. zamietol v celom

rozsahu a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Podľa sťažovateľa záver Okresného súdu Košice I v rozsudku z 11. februára 2008,

podľa ktorého „posudzovanie správnosti postupu sťažovateľa ako súdneho exekútora

v konaní, v ktorom nebol účastníkom konania, nie je nesprávnym úradným postupom,

pretože sťažovateľ nemohol vydať exekučné príkazy pred tým, než súd rozhodol

o námietkach povinného v konaní, v ktorom viedol sťažovateľ exekúcie“, je v rozpore

s vykonaným dokazovaním a je nesprávnym právnym posúdením veci. Okresný súd

Košice I sa v uvedenom rozsudku tiež nijakým spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou,

že v konaní vedenom pod sp. zn. bolo preukázané doručenie príkazu na

začatie exekúcie prikázaním inej pohľadávky vydaného sťažovateľom M. K., a preto podľa

§ 108 ods. 1 Exekučného poriadku tak oprávnená D. M. G., spol. s r. o., stratila právo na

vyplatenie časti svojej pohľadávky, a napriek tomu návrh M. K. ako povinného na

zastavenie exekúcie v časti týkajúcej sa pohľadávky vymáhanej uvedeným exekučným

príkazom zamietol. V tejto súvislosti už potom podľa sťažovateľa nie je natoľko významná

skutočnosť, že ani právne posúdenie oprávnenia sťažovateľa na vydanie exekučných

príkazov Okresným súdom Košice I nebolo správne, keďže z obsahu spisu nepochybne

vyplýva, že „zákonom stanovená lehota na podanie námietok povinnému v exekúcii vedenej

sťažovateľom uplynula márne a bola teda naplnená prezumpcia, pri splnení ktorej mohol

sťažovateľ vydať exekučný príkaz“.

Taktiež nemožno podľa sťažovateľa akceptovať záver Okresného súdu Košice I,

podľa ktorého v predmetnej veci „nejde o nesprávny úradný postup, pretože k nemu došlo

pri rozhodovacej činnosti súdu“, pretože sťažovateľ nebol účastníkom konania vedeného

Okresným súdom Košice II pod sp. zn. , nemal k dispozícii opravné

prostriedky, prostredníctvom ktorých by mohol dosiahnuť zrušenie uznesenia zo 17. apríla

2003, a preto „môže ísť len o nesprávny úradný postup“.

Sťažovateľ podal proti rozsudku z 11. februára 2008 odvolanie.

Krajský súd rozsudkom z 23. októbra 2008 potvrdil rozsudok Okresného súdu

Košice I z 11. februára 2008 a náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Krajský súd sa s právnymi názormi Okresného súdu Košice I vo svojom rozhodnutí plne

stotožnil, keď jednou vetou v rámci svojho odôvodnenia poukázal na rozsudok

z 11. februára 2008, avšak sa „nijakým spôsobom vo svojom rozsudku nevysporiadal

s ustanovením § 108 ods. 1 Exekučného poriadku“.

Podľa sťažovateľa krajský súd neodstránil pochybenia Okresného súdu Košice I,

a preto „zaťažil rovnakou vadou svoje rozhodnutie aj on“. Navyše sa krajský súd vo svojom

rozhodnutí nijako nevysporiadal s argumentáciou sťažovateľa uvedenou v jeho odvolaní

a neuviedol v ňom „ani len to, prečo tieto argumenty poukazujúce na konkrétne pochybenia

súdu I. stupňa nepovažuje za dôvodné“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví, že základné

práva sťažovateľa podľa , a 3 a , ako aj jeho

právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru boli rozsudkom krajského súdu porušené, napadnutý

rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie, zakázal krajskému súdu porušovať označené

práva sťažovateľa a priznal mu náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy,

ak namietaným postupom orgánu verejnej moci (v tomto prípade všeobecným súdom

v občianskoprávnom konaní) nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré

označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým

postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy,

ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav,

ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

, ).

V súlade s už uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody na

jej odmietnutie podľa .

Okresný súd Košice II svojím uznesením sp. zn. zo 17. apríla 2003

v exekučnom konaní, ktorého účastníkmi boli spoločnosť D. M. G., spol. s r. o., ako

oprávnená a M. K. ako povinný, rozhodol o námietkach M. K. proti exekúcii, jeho trovám a

o jeho návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie tak, že ich zamietol.

Pri rozhodovaní o námietkach M. K. Okresný súd Košice II posudzoval vplyv

exekučných príkazov vydaných v iných exekučných konaniach vedených sťažovateľom ako

súdnym exekútorom na rozsah povinnosti M. K. plniť pohľadávku vymáhanú od neho v

tomto exekučnom konaní.

Išlo o exekučné príkazy, ktorými sťažovateľ oprávnenej v exekučnom konaní

prikázal časti pohľadávky spoločnosti D. M. G., spol. s r. o., (povinného v exekučných

konaniach), a to časti pohľadávky, ktoré mala spoločnosť D. M. G., spol. s r. o., ako veriteľ

voči M. K. ako dlžníkovi. Teda sťažovateľ v inom exekučnom konaní rozhodol o prikázaní

časti tej pohľadávky spoločnosti D. M. G., spol. s r. o., ktorá bola vymáhaná v exekučnom

konaní, v ktorom Okresný súd Košice II rozhodoval o námietkach M. K.

Okresný súd Košice II dospel k záveru, že exekučné príkazy vydané sťažovateľom

v ním vedených exekučných konaniach nemajú vplyv na rozsah povinností M. K. plniť

pohľadávku spoločnosti D. M. G., spol. s r. o. Tento záver odôvodnil tým, že exekučné

príkazy vydané sťažovateľom boli vydané v rozpore s § 107 ods. 1 Exekučného poriadku

predtým, ako exekučný súd právoplatne rozhodol o námietkach proti exekúcii podaných v

exekučnom konaní vedenom sťažovateľom.

Sťažovateľ v postupe a uznesení Okresného súdu Košice II sp. zn. zo

17. apríla 2003 videl nesprávny úradný postup, v dôsledku ktorého mu vznikla škoda

spočívajúca v nevyplatení jeho trov exekúcie v ním vedených exekučných konaniach

plnením M. K. Z uvedených dôvodov sa domáhal žalobou podanou Okresnému súdu Košice

I náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, ktorá smerovala voči

Slovenskej republike – Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky ako žalovanému.

Rozsudkom Okresného súdu Košice I bola žaloba sťažovateľa zamietnutá a na základe

odvolania sťažovateľa krajský súd svojím rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu

Košice I.

Sťažovateľ namietal porušenie ním označených základných a iných práv rozsudkom

krajského súdu. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že jej podstatou je nesúhlas sťažovateľa

s právnymi závermi všeobecného súdu.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ,

prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotných rozhodnutiach

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a zároveň

by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Podľa sťažovateľa Okresný súd Košice I a následne aj krajský súd, ktorý sa stotožnil

s jeho závermi, nesprávne rozhodli, keď podľa ich záverov nedošlo uznesením Okresného

súdu Košice II sp. zn. zo 17. apríla 2003 ku nesprávnemu úradnému

postupu a ani ku vzniku škody na strane sťažovateľa v príčinnej súvislosti s týmto

rozhodnutím. Navyše sťažovateľ namietal aj to, že krajský súd sa vo svojom rozsudku

nevysporiadal s jeho odvolacími dôvodmi proti rozsudku Okresného súdu Košice I.

Okresný súd Košice I v odôvodnení svojho rozsudku, s ktorým sa plne stotožnil aj

krajský súd, uviedol: „uznesenie bolo vo svojej výrokovej časti rozhodnutím

o námietkach, ktoré sa týkali účastníkov konania. Súd preto nehodnotil postup vyjadrený

konajúcou sudkyňou vo vzťahu ku konaniam vedeným žalobcom v odôvodnení ako

nesprávny, pretože podľa § 107 ods. 1 zákona č. 233/95 Ex. poriadku, exekútor (žalobca)

nemohol vydať exekučný príkaz prv, ako mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach,

ktorým sa tieto zamietli. Žalobca vedel, že 17. 1. 2002 povinný D. M. vzniesol námietky

proti jeho príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky a tieto námietky predložil

príslušnému Okresnému súdu Košice II. Vedel, že o týchto námietkach rozhodnuté nebolo, a

keď 9. 1. 2002 vydal exekučný príkaz, ktorým zakázal povinnému oprávneného M. K. plniť a

pripísať sumy požadované v exekúcii na jeho účet, toto jeho rozhodnutie je v rozpore s... §

107 ods. 1 EP. Na hodnotenom jeho postupe potom nič nemení ustanovenie § 106 ods. 1 Ex.

poriadku, podľa ktorého exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže dlžníkovi

povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky nevyplatil

túto pohľadávku povinnému.

Súd preto hodnotí, že nejde o neprávny úradný postup v konaní vedenom pod sp. zn.

34ER 175/2003, kde Okresný súd Košice II preskúmajúc námietky povinného, v tomto

konaní, pri rozhodovaní o nich konštatoval, porušenie § 107 ods. 1 EP v inom exekučnom

konaní. Okresný súd v čase rozhodovania dňa 17. 4. 2003 o veci zn. 34ER 175/2003, mohol

toto konštatovať, lebo v konaniach vedených pod sp. zn. Er 5180/01 a Er 5181/01 OS KE II

skutočne nebolo rozhodnuté. Stalo sa tak až dňa 23. 7. 2003…

Konajúca sudkyňa... vo vzťahu k exekučnému konaniu vedenému žalobcom správne

hodnotila iné exekučné konania... Nesprávnym úradným postup v danom prípade nie je

postup sudkyne, ktorý je hodnotením neprávoplatných rozhodnutí orgánu verejnej moci,

ktorými boli rozhodnutia žalobcu o exekučnom príkaze zo dňa 9. 1. 2002.

Platí, že o námietkach v exekučných konaniach uvedených žalobcom Okresný súd

Košice II rozhodol 23. 7. 2003. Teda hodnotenie sudcu v konaní , dňa 17. 4.

2003, že došlo k porušeniu (zrejme omyl, správne malo byť

Exekučného poriadku, pozn.) obstojí a svojim obsahom patrí do odôvodnenia rozhodnutia.

Postoj súdu k námietkam iných účastníkov konania preto, že sa nachádzal v časti

odôvodnenie nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup. Naviac uznesenia vydané

v konaniach o námietkach sú rozhodovacou činnosťou súdu.

Súd nevzhliadol príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorá nastala u žalobcu z dôvodu

nevyplatených trov exekúcie a posudzovaným konaním Okresného súdu Košice II,

(uvedenom v odôvodnení) o ktorom žalobca tvrdil, že išlo o nesprávny úradný postup.“

Podľa sťažovateľa uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn. zo

17. apríla 2003 charakterizuje nesprávny úradný postup predovšetkým preto, že Okresný

súd Košice II neaplikoval ustanovenie § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého

povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil

príkaz na začatie exekúcie. V tejto súvislosti podľa sťažovateľa „nie je natoľko významná

skutočnosť... či sťažovateľ bol oprávnený vydať exekučné príkazy, teda už príkazy na

plnenie“.

Vo vzťahu ku oprávnenosti sťažovateľa vydať exekučné príkazy podľa § 107 ods. 1

Exekučného poriadku až po uplynutí lehoty na vznesenie námietok alebo potom, keď mu

bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach, ktorými sa námietky zamietli, sťažovateľ

uviedol: „zákonom stanovená lehota na podanie námietok povinnému v exekúcii vedenej

sťažovateľom uplynula márne a bola teda naplnená prezumpcia, pri splnení ktorej mohol

sťažovateľ vydať exekučný príkaz.“

Sťažovateľ ďalej uviedol: „Ani záver súdu I. stupňa o tom, že nejde o nesprávny

úradný postup, pretože k nemu došlo pri rozhodovacej činnosti súdu nemožno akceptovať.

Vo vzťahu k sťažovateľovi, ktorý nebol účastníkom konania môže ísť len

o nesprávny úradný postup. Sťažovateľ totiž... nemal k dispozícii... opravné prostriedky,

prostredníctvom ktorých by mohol dosiahnuť zrušenie takéhoto rozhodnutia.“

Ústavný súd po preskúmaní rozsudku Okresného súdu Košice I, ako aj krajského

súdu konštatuje, že v nich nemožno ustáliť prvky arbitrárnosti, ktoré by nasvedčovali

nesprávnosti skutkových a právnych záverov namietaných sťažovateľom, alebo ktoré by

spočívali v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci, nesprávnych právnych záveroch,

či nedostatočnom odôvodnení záverov krajského súdu.

Ústavný súd poznamenáva, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu sa

síce obmedzuje na citovanie dôvodov rozhodnutia Okresného súdu Košice I a konštatáciu,

že s týmito dôvodmi sa krajský súd plne stotožňuje, avšak v uvedenom nemožno vidieť taký

nedostatok odôvodnenia záverov krajského súdu, ktoré by nasvedčovali arbitrárnosti jeho

rozsudku.

Ďalej ústavný súd uvádza, že dôsledky doručenia exekučného príkazu ustanovené

v § 108 ods. 1 Exekučného poriadku priamo nadväzujú na zachovanie zákonného postupu

pre vydanie exekučného príkazu ustanoveného v § 107 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto

nie je možné vidieť prvky arbitrárnosti v tom, že sa Okresný súd Košice I a krajský súd pri

posúdení správnosti úradného postupu Okresného súdu Košice II nezaoberali dôsledkami

doručenia exekučných príkazov vydaných sťažovateľom (§ 108 ods. 1 Exekučného

poriadku) za stavu, keď tieto exekučné príkazy Okresný súd Košice II posúdil ako rozporné

s § 107 ods. 1 Exekučného poriadku.

Z obsahu príloh k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ vydal sporné exekučné príkazy po

uplynutí zákonnej lehoty na vznesenie námietok proti upovedomeniu o začatí exekúcie

a tieto námietky boli povinnou osobou v exekučnom konaní vznesené po uplynutí zákonnej

lehoty. Napriek uvedenému skutočnosť, že došlo k podaniu námietok, založila povinnosť

príslušného exekučného súdu o nich rozhodnúť (vrátane rozhodnutia o ich zamietnutí pre

oneskorené podanie) a oprávnenie sťažovateľa ako súdneho exekútora vydať v týchto

exekučných konaniach exekučné príkazy v zmysle § 107 ods. 1 Exekučného poriadku až

potom, keď mu boli doručené rozhodnutia súdu o námietkach, ktorými sa námietky

zamietli.

Podľa názoru ústavného súdu skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožňuje s právnym

názorom Okresného súdu Košice I a krajského súdu, nemôže viesť k záveru o zjavnej

neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru a neznamená ani oprávnenie ústavného

súdu nahradiť právny názor všeobecných súdov svojím vlastným. O svojvôli pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich

účel a význam. Podľa názoru ústavného súdu rozsudok krajského súdu takýmto nie je.

V danej veci sťažovateľ namieta aj porušenie svojho základného práva nebyť odňatý

zákonnému sudcovi zaručeného v . Podľa sťažovateľa k porušeniu tohto

základného práva došlo tým, že o zákonnosti jeho postupu ako súdneho exekútora pri

vydaní exekučných príkazov rozhodoval sudca v inom exekučnom konaní (uznesenie

Okresného súdu Košice II sp. zn. zo 17. apríla 2003), ktorý nebol zákonným

sudcom pre exekučné konania vedené sťažovateľom.

Sťažnosť sťažovateľa smerovala voči rozsudku krajského súdu v konaní o žalobe

sťažovateľa, ktorou si uplatňoval náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupom (uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn. zo 17. apríla 2003).

Z uvedeného vyplýva, že namietané porušenie označeného základného práva podľa čl. 48

ods. 1 prináležalo ústavnému súdu skúmať len v príčinnej súvislosti s rozsudkom

krajského súdu, a nie v príčinnej súvislosti s rozhodnutím, ktorým podľa sťažovateľa došlo

ku nesprávnemu úradnému postupu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti skúmal, či namietaný rozsudok

krajského súdu je v príčinnej súvislosti so základným právom nebyť odňatý zákonnému

sudcovi upraveným v , a na základe uvedeného dospel k záveru, že

v okolnostiach daného prípadu to tak nie je.

Z uvedených dôvodov ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol pre zjavnú neopodstatnenosť.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá v celom rozsahu, ústavný súd o ďalších nárokoch

na ochranu ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009