Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-83-2023.pdf
PDF · 151.77 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/83/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členov senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a Mgr. Radoslavy Strhárskej, v právnej veci žalobcu BRAAND GROUP, s.r.o., so sídlom Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava - mestská časť Rača, IČO: 45 262 357, právne zastúpeného WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Dolná 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 257 164, proti žalovanému ARNY CLUB, spol. s r.o., so sídlom Námestie Mieru 1, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 393 975, právne zastúpenému JUDr. Miroslavom Hrickom, advokátom, so sídlom Ul. 1. mája 709, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 42 219 361, o zaplatenie 7.000,-- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9Cb/15/2021-137 zo dňa 16. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 9Cb/15/2021-137 zo dňa 16. mája 2022 p o t v r d z u j e .
II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom prvou výrokovou vetou žalobu zamietol a druhou výrokovou vetou žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania od žalobcu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí uznesením súdneho úradníka súdu prvej inštancie.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa v predmetnej veci domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu sumu 7.000,-- Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 7.000,-- Eur od 28.01.2019 do zaplatenia, zo sumy 10.000,-- Eur od 28.01.2019 do 28.03.2019 a zo sumy 8.000,-- Eur od 29.03.2019 do 29.04.2019 s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-- Eur titulom zaplatenia za vykonané stavebné práce pre žalovaného na základe objednávky.
3. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 1982018 zo dňa 28.12.2018, splatnú dňa 27.01.2017 na sumu 25.000,-- Eur za stavebné práce podľa dodacieho listu, ktorý je prílohou faktúry s účtovným dokladom o úhrade 15.000,-- Eur (na základe vystaveného účtovného dokladu na zaplatenie preddavku - faktúra č. 0502018, ktorú žalovaný uhradil žalobcovi dňa 23.03.2018 vo výške 15.000,-- Eur), ktorú sumu odpočítal žalobca z celkovej uplatnenej ceny diela 25.000,-- Eur (25.000,-- Eur - 15.000,-- Eur = 10.000,-- Eur). Konštatoval, že pred podaním žaloby žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu písomne vyzval žalovaného výzvou zo dňa 03.12.2020 na úhradu dlžnej sumy.
4. Súd prvej inštancie zistil, že súdna exekútorka JUDr. Lucia Ďuricová, Exekútorský úrad Čadca (ďalej len „exekútorka“, resp. „exekútor“) vo veci XXXXX XXX/XXXX vydala dňa 17. júla 2019 príkaz na začatie exekúcie proti žalobcovi v právnom postavení povinného v exekučnom konaní vo vzťahu k oprávnenému v exekučnom konaní SMS a.s., so sídlom Partizánska cesta 91, Banská Bystrica 974 01, IČO: 35 727 951. Príkazom na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok exekútorka prikázala dlžníkovi povinného - žalovanému, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie nevyplácal fakturované sumy povinnému aj v prípade, ak sa pohľadávka povinného stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti až do výšky pohľadávky oprávneného a príslušenstva.
5. Ďalej zistil, že súdna exekútorka JUDr. Lucia Ďuricová vydala dňa 27. novembra 2019 v exekučnom konaní XXXXX XXX/XX príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky s odkazom na ustanovenie § 105 a nasl. Exekučného poriadku nariadila exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktoré má žalobca (povinný) voči žalovanému (dlžník povinného). Súdna exekútorka prikázala dlžníkovi povinného (žalovanému), aby po doručení exekučného príkazu poukázal na účet súdneho exekútora sumu 193.553,89 Eur (istina) a príslušenstvo špecifikované v exekučnom príkaze.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že súdna exekútorka JUDr. Lucia Ďuricová potvrdila, že v exekučnej veci sp.zn. XXXXX XXX/XX dlžník povinného (žalovaný) uhradil na základe exekučného príkazu sumu vo výške 7.000,-- Eur dňa 23.12.2019 na účet súdnej exekútorky.
7. Z výtlačku zúčtovaných platieb zo dňa 20.12.2019 súd prvej inštancie zistil, že žalovaným bola elektronicky odoslaná platba vo výške 7.000,-- Eur.
8. Z výtlačkov elektronickej komunikácie zo dňa 16.12. - 18.12.2020 (e mailami) medzi zástupcom žalobcu a žalovaným, za ktorého komunikoval A. B. súd prvej inštancie zistil, že na predžalobnú výzvu žalobcu reagoval žalovaný oznámením o úhrade 7.000,-- Eur dňa 20.12.2019 na účet exekútora v exekučnom konaní XXXXX XXX/XX. Na informáciu zástupcu žalobcu, že pohľadávka uhradená exekútorovi je predmetom záložného práva evidovaná v Notárskom centrálnom registri záložných práv reagoval žalovaný tak, že úhradu poslednej splátky 7.000,-- Eur vykonal na základe exekučného príkazu s tým, že bol vyzvaný exekútorom na zadržanie platby. Postupovali v súlade s platnými právnymi predpismi a informáciu o tom, že táto pohľadávka by mala tvoriť záloh pre tretiu osobu sa prvýkrát dozvedeli až z emailu žalobcu, rok po úhrade exekútorovi.
9. Súd prvej inštancie zistil, že žalobca v právnom postavení záložcu s C. D. E. F. G. H., G. v právnom postavení záložného veriteľa uzavreli dňa 09.03.2017 Zmluvu o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 000249B/CORP/2017. Ďalej zistil, že záložný veriteľ písomne doporučenou zásielkou doručenou súdnej exekútorke dňa 13.08.2019 oznámil nesúhlas s vedením exekúcie na záloh. Záložný veriteľ písomne listom zo dňa 12.11.2019 doručeným exekučnému súdu (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 18.11.2019 oznámil existenciu záložného práva k pohľadávkam povinného (žalobcu).
10. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že záložný veriteľ písomne listom zo dňa 29.07.2020 oznámil Okresnému súdu Banská Bystrica postúpenie pohľadávky záložného veriteľa na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky č. 1246589-961-ZOOPP-2020-CWR SK zo dňa 29.07.2020 uzatvorenou medzi záložným veriteľom a spoločnosťou I., H. H. H. A. XXX, D. D., J.: XX XXX XXX.
11. Súd prvej inštancie konštatoval, že uznesením zo dňa 13.07.2020, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 140/2020 dňa 22.07.2020, sp.zn. XX/X/XXXX Okresný súd Bratislava I povolil reštrukturalizáciu dlžníka (žalobcu) a vyzval veriteľov, aby prihlásili svoje pohľadávky do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Podľa uvedeného uznesenia pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva (§ 29 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii). Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 30.06.2021 zverejneným v Obchodnom vestníku č. 129/2021 dňa 07.07.2021, sp.zn. XX/X/XXXX okrem iného potvrdil reštrukturalizáčný plán dlžníka (žalobcu) a rozhodol o skončení reštrukturalizácie dlžníka (žalobcu).
12. Z odpovede na výzvu súd prvej inštancie zistil, že súdna exektúrka JUDr. Lucia Ďuricová písomným oznámením zo dňa 20.12.2021 oznámila, že v exekučnej veci sp.zn. XXXXX XXX/XXXX sumu uhradenú
žalovaným vo výške 7.000,-- Eur rozúčtovala na istinu vo výške 5.500,-- Eur a trovy exekúcie vo výške 1.500,-- Eur s tým, že suma 5.500,--Eur bola dňa 08.01.2020 vyplatená oprávnenému SMS, a.s.. Exekučné konanie bolo zastavené z dôvodu, že povinný (žalovaný) vstúpil do reštrukturalizácie.
13. Z výpovede svedka A. K. súd prvej inštancie zistil, že, tento bol zamestnancom žalobcu do roku 2019. S konateľom žalovaného sú kamaráti a vedel, že predmetom sporu je suma 7.000,-- Eur pre žalobcu. Pracoval na pozícii projektového manažéra, ktorý rieši všetky veci, ale nie vystavovanie faktúr. Naháňal žalovaného, aby to zaplatil. Žalovanému nedal možnosť uhradiť faktúru neskôr (po splatnosti). Pohľadávky žalobcu neboli založené. O exekúcii na majetok žalobcu vedel. Vedel, že exekútor vyzýval aj poddlžníkov, aby zaplatili dlh za žalobcu. Žalovaný mu dvakrát volal, že má zaplatiť exekúciu. Svedok mu povedal, aby to neplatil, že to nie je ešte právoplatné, bolo to iba upovedomenie.
14. Súd prvej inštancie po vyhodnotení dôkazov mal za preukázané, že predmetom konania je zaplatenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému titulom ceny diela s príslušenstvom. Konštatoval, že medzi stranami bolo sporné, či došlo k zániku pohľadávky žalobcu (zhotoviteľa -veriteľa) voči žalovanému (objednávateľovi - dlžníkovi), plnením žalovaného (dlžníka) exekútorovi dňa 23.12.2019 (§ 108 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov /ďalej len „Exekučný poriadok/). Súd prvej inštancie nepovažoval medzi stranami za sporné, že pohľadávka žalobcu voči žalovanému bola predmetom záložného práva a že až do doručenia výzvy na zaplatenie pred podaním žaloby na súde 16.12.2020 žalovaný nemal vedomosť o existencii záložného práva.
15. Súd prvej inštancie nepovažoval za sporné, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa viedlo exekučné konanie (oprávneného: SMS a.s., so sídlom Partizánska cesta 91, Banská Bystrica 974 01, IČO: 35 727 951 proti povinnému - žalobcovi, na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 33 C. zo dňa 23.01.2019 na sumu 207.986,62 Eur s príslušenstvom). Súdom poverená exekútorka (sp.zn. XXXXX XXX/XXXX) vydala dňa 17. júla 2019 príkaz na začatie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok (§ 106 Exekučného poriadku). Exekútorka prikázala dlžníkovi povinného - žalovanému, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie nevyplácal fakturované sumy povinnému až do výšky pohľadávky oprávneného a príslušenstva. Exekútorka vydala dňa 27.11.2019 príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky (§ 107, § 108 Exekučného poriadku). Súdna exekútorka prikázala dlžníkovi povinného (žalovanému), aby po doručení exekučného príkazu poukázal na účet súdneho exekútora sumu 193.553,89 Eur (istina) a príslušenstvo špecifikované v exekučnom príkaze. Keďže žalovaný v právnom postavení dlžníka povinného bol povinný zo zákona po doručení príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zaplatiť pohľadávku povinného na účet exekútorky, zanikla mu tým zo zákona povinnosť plniť povinnému (§ 108 ods. 3 Exekučného poriadku). Na ťarchu žalovaného (dlžníka povinného) nie je možné vykladať prípadné pochybenia vedenia exekúcie na majetok, či práva, ktoré nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené alebo na ktoré je exekúcia neprípustná (§ 106 ods. 1 b/, § 109 ods. 1, 2 Exekučného poriadku), napríklad na záloh, iba so súhlasom záložného veriteľa (§ 61q ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Dlžníkovi povinného (žalovanému) priamo zo zákona nepatrí právo namietať neprípustnosť exekúcie vo vzťahu k pohľadávke povinného (§ 44 ods. 1 Exekučného poriadku). Konaním v rozpore s príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky by sa dlžník povinného vystavil riziku poddlžníckej žaloby (§ 109 ods. 1 Exekučného poriadku). Len existenciou záložného práva, ktoré sa nevykonáva, nezaniká povinnosť dlžníka plniť veriteľovi. Od dlžníka oprávneného nie je možné spravodlivo očakávať, aby preskúmaval zákonnosť rozhodnutí súdneho exekútora a bol zodpovedný za jeho výsledok (a to aj v prípade, ak by o existencii záložného práva mal vedomosť).
16. Súd prvej inštancie konštatoval, že Okresný súd Bratislava I povolil reštrukturalizáciu dlžníka - žalobcu (uznesením zo dňa 13.07.2020, sp.zn. XX/X/XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 140/2020 dňa 22.07.2020). Okresný súd Bratislava I potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka - žalobcu a rozhodol o skončení reštrukturalizácie dlžníka - žalobcu (uznesením zo dňa 30.06.2021, sp.zn. XX/X/XXXX, zverejneným v Obchodnom vestníku 129/2021 dňa 07.07.2021). Dôsledkom povolenia reštrukturalizácie je zastavenie exekučných konaní (ex lege). Ak v takýchto exekučných konaniach došlo k speňaženiu majetku, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok po odpočítaní trov konania sa vráti dlžníkovi (§ 118 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“/). Exekučné konanie proti
žalobcovi - povinnému bolo zo zákona po povolení reštrukturalizácie zastavené a exekútorka vyplatila oprávnenému SMS, a.s. dňa 08.01.2020 zo sumy 7.000,-- Eur na istinu sumu 5.500,-- Eur a trovy exekúcie sumu 1.500,-- Eur. Keďže výťažok exekúcie bol vyplatený oprávnenému v exekučnom konaní po odpočítaní trov exekúcie, exekútorka nevrátila po zastavení reštrukturalizácie výťažok exekúcie povinnému (žalobcovi). Súd prvej inštancie preto uviedol, že už plnením exekútorovi sa žalovaný
- dlžník povinného oslobodil od svojej povinnosti plniť voči povinnému - žalobcovi (§ 108 ods. 3 Exekučného poriadku). Súd prvej inštancie vyslovil názor, že v prípade úspechu žalobcu v súdnom spore by došlo k duplicitnému plneniu žalovaného v prospech žalobcu, ktorý už plnil, prvýkrát na základe exekučného príkazu (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) v právnom postavení poddlžníka (dlžníka povinného - žalobcu), v ktorom konaní bola uspokojená pohľadávka oprávneného
- veriteľa žalobcu. Následne by mal plniť druhýkrát priamo žalobcovi. Preto súd prvej inštancie mal za to, že nie je možné konštatovať ujmu na majetku žalobcu. Súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že predmet záložného práva bol uplatnený v reštrukturalizačnom konaní záložným veriteľom. Reštrukturalizácia bola právoplatne skončená. Dôsledkom skončenia reštrukturalizácie je zastavenie všetkých konaní k pohľadávkam veriteľov uplatnených v reštrukturalizačnom konaní. Reštrukturalizácia bráni výkonu záložného práva, keďže ide o individuálne uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa. Pohľadávku záložného veriteľa nie je možné úspešne vymáhať záložným veriteľom, lebo bola prihlásená v reštrukturalizačnom konaní a toto konanie bolo skončené. K argumentácii žalobcu odkazom na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 159/09-17 z 27. 5. 2009 súd prvej inštancie uviedol, že rieši vzťah exekútora a účastníka exekučného konania, ale dlžník povinného nie je účastník exekučného konania.
17. Keďže žalobca nemá nárok na istinu pohľadávky, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemá nárok ani na príslušenstvo pohľadávky, ktorými sú úroky z omeškania (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Istina pohľadávky záložného veriteľa (žalobcu) s jej príslušenstvom bola predmetom záložného práva. Úroky z omeškania sú akcesorickým nárokom. Ak záväzok zanikne iným spôsobom ako splnením, zanikne tiež povinnosť zaplatiť úroky z omeškania. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol.
18. Súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania od žalobcu v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), lebo mal plný úspech vo veci.
19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a že konanie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že od žalovaného, ako jeho dlžníka nemožno vyžadovať vlastnú obozretnosť s tým, či tretia osoba (exekútor) od neho žiada plnenie oprávnene alebo neoprávnene a ak žalovaný splnil prostredníctvom exekúcie záväzok za neho, nespôsobil mu škodu, ktorú by mu mohol súd proti žalovanému priznať a vydaním (neoprávneného) exekučného príkazu exekútorom splneným žalovaným mu nevznikla škoda. Poukázal na právny názor, ktorý prezentoval aj v rámci konania pred súdom prvej inštancie, ktorý bol konštatovaný v rozhodnutí Nejvyššího správního soudu Českej republiky č.k. XXXXX X/XXXX-XXX zo dňa 14.02.2011, ktorého závery vzhľadom na podobnosť právnej úpravy možno primerane aplikovať aj na predmetný prípad. Namietal, že súd prvej inštancie sa aj napriek tomu, že bol s obsahom tohto rozhodnutia oboznámený k jeho obsahu, resp. aplikácii na vzťahy riešené v tomto súdnom konaní nevyjadril ani v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to napriek tomu, že toto rozhodnutie poskytuje reálne odpovede na otázku, čo môže, resp. má žalovaný ako jeho dlžník konať pri doručení (neoprávneného) exekučného príkazu. Konštatoval, že poddlžník nemá automaticky vyhovieť doručenému exekučnému príkazu. Považoval za prirodzené, že ak by záväzok poddlžníka proti povinnému už neexistoval, pretože zanikol ex lege skorším plnením povinnému, poddlžník by sa automaticky nepodrobil doručenému exekučnému príkazu a opakovane by nesplnil už predtým splnený záväzok, ale naopak, vykonal by aktívne procesné úkony za účelom svojej obrany v samotnom exekučnom konaní, prípadne v konaní o poddlžníckej žalobe iniciovanej oprávneným. Keďže je očakávateľná a pochopiteľná procesná aktivita poddlžníka, podľa názoru žalobcu nie je legitímne odôvodniteľné, aby sa procesná aktivita poddlžníka v iných prípadoch nevyžadovala, pretože on automaticky prezumuje správnosť exekučného príkazu tak, ako to prezentuje žalovaný. Tak by sa strácal praktický význam práva oprávneného na podanie poddlžníckej žaloby. Preto vyslovil názor, že poddlžníkovi, ktorému bol doručený exekučný príkaz nemožno automaticky pripísať dobromyseľnosť,
pretože aj poddlžník má konať v rámci princípov vigilantibus iura scripta sunt a zachovať určitú mieru ostražitosti či môže exekučný príkaz splniť, napr. s prihliadnutím na povahu záložného práva z hľadiska objektívnej možnosti jeho zistiteľnosti z verejne prístupných registrov a následnej možnosti overenia si súhlasu záložného veriteľa s výkonom exekúcie na záloh, ak informácia o ňom nie je uvedená v exekučnom príkaze.
20. Nakoľko exekútor vydal exekučný príkaz vzťahujúci sa na pohľadávku ako záloh bez súhlasu pôvodného záložného veriteľa (a zároveň nerešpektujúc odkladný účinok námietok podaných pôvodným záložným veriteľom) žalobca uviedol, že exekútor konal v rozpore s § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka a § 61q ods. 2 Exekučného poriadku. Priamym dôsledkom vykonania nezákonnej exekúcie na pohľadávku ako záloh je vykonanie úhrady žalovaným exekútorovi, teda plnením žalovaného v prospech exekútora mohla vzniknúť škoda v dôsledku nezákonného postupu exekútora iba žalovanému, ktorý je oprávnený od exekútora požadovať nárok na náhradu škody, pričom jemu také právo nepatrí; príčinná súvislosť vzniku škody by existovala výlučne vo vzťahu ku škode spôsobenej exekútorom v dôsledku porušenia jeho povinnosti vo vzťahu k žalovanému, t.j. bez exekučného príkazu by žalovaný neuhradil sumu pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo 126/2009 zo dňa 30.06.2010. Nakoľko exekútor nebol oprávnený vydať príkaz na začatie exekúcie a tento bol vydaný v rozpore s Exekučným poriadkom podľa názoru žalobcu tento nemohol vyvolať účinky podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, ani nebol oprávnený vydať exekučný príkaz a tento bol vydaný nezákonne, nemohli nastať ani účinky podľa § 108 ods. 3 Exekučného poriadku. Poukázal na to, že dôsledky doručenia exekučného príkazu ustanovené v § 108 Exekučného poriadku priamo nadväzujú na zachovanie zákonného postupu pre vydanie exekučného príkazu, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2009, č.k. J. XXX/XX-XX. Vyslovil nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie, že toto rozhodnutie sa aplikuje na vzťah exekútora a účastníka exekučného konania. Skutočnosť, že sa predmetné uznesenie týka vzťahu exekútora a účastníka konania podľa názoru žalobcu nepostačuje na to, aby súd nevzhliadol na to, že exekútor pri výkone svojich práv a povinností vstupuje do vzťahov aj s poddlžníkmi a svojim konaním môže spôsobiť škodu aj tretej osobe, napr. poddlžníkovi. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie týkajúcim sa zániku povinnosti zaplatiť úroky z omeškania. Záver súdu prvej inštancie v tejto časti považoval za nesprávny, nakoľko len ak záväzok zanikne riadne, t.j. včasným splnením, nevznikne právo na úroky z omeškania. Vznik nároku na zaplatenie príslušenstva v podobe úrokov z omeškania je determinovaný omeškaním sa žalovaného so splnením jeho (peňažnej) povinnosti. V prípade, ak k omeškaniu došlo, čo je v prípade tohto sporu nepochybné, nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v ich zákonom predpokladanej výške je daný. Uviedol, že úroky z omeškania žalovaný nikdy nezaplatil (ani exekútorovi) a aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva len plnenie realizované exekútorovi. Preto mu nebolo zrejmé, ako mal nárok na príslušenstvo zaniknúť, ak toto riadne vzniklo a nebolo plnené ani žalobcovi a ani tretej osobe. Zároveň odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia, osobitne na vyjadrenie zo dňa 22.04.2021. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd v prípade, ak nedospeje k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nemožno zmeniť, aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a aby mu priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.
21. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
22. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa § 34 CSP, prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
23. Odvolací súd postupom podľa § 382 CSP výzvou zo dňa 01.06.2023 vyzval žalobcu a žalovaného na vyjadrenie k možnosti aplikácie ustanovenia § 151mb Občianskeho zákonníka.
24. Na základe výzvy odvolacieho súdu sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 19.06.2023. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že na potrebu aplikovať na prejednávanú vec § 151mb Občianskeho zákonníka poukazoval už v konaní pred súdom prvej inštancie. Jeden z jeho argumentov obrany spočíval v odkaze na toto ustanovenie Občianskeho zákonníka, podľa ktorého aby bolo záložné právo účinné aj voči
žalovanému, musel mu ho oznámiť záložca alebo preukázať záložný veriteľ. Nakoľko sa ani jedno z uvedeného nestalo, záložné právo na pohľadávku voči žalovanému účinné nebolo. Preto mohol (musel) plniť exekútorovi na základe exekučného príkazu s tým účinkom, že jeho dlh voči žalobcovi zanikol. Poukázal na to, že znenie § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka vyžaduje aktivitu, ale nie zo strany poddlžníka (žalovaného). Aktívnym má byť buď záložca alebo záložný veriteľ. Preto nemohol porušiť náležitú starostlivosť pri plnení exekútorovi. Nebol povinný skúmať existenciu záložného práva na pohľadávku v registri záložných práv. Stačilo, že skúmal, či mu záložca oznámil alebo záložný veriteľ preukázal založenie pohľadávky. Keďže sa nič z toho nestalo, mohol plniť s účinkom zbavenia sa dlhu. Z uvedeného dôvodu vyslovil názor, že žaloba je nedôvodná a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania.
25. Na základe výzvy odvolacieho súdu sa vyjadril žalobca vyjadrením zo dňa 19.06.2023. Vo vyjadrení uviedol, že nesúhlasí s tým, že pohľadávka zanikla zaplatením jej zodpovedajúcemu záväzku žalovaným ako poddlžníkom súdnej exekútorke JUDr. Lucii Ďuricovej, pretože exekúcia prikázaním inej pohľadávky nebola vykonaná v súlade s Exekučným poriadkom. Z dôvodu nezákonne vykonanej exekúcie podľa názoru žalobcu nemohli nastať účinky podľa § 108 ods. 3 Exekučného poriadku, t.j. že plnením súdnemu exekútorovi sa žalovaný oslobodil od povinnosti voči nemu. Uviedol, že § 151mb ods. 2 až 6 Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú úpravu výkonu záložného práva k peňažnej pohľadávke. Neobsahujú však špeciálnu právnu úpravu vzniku záložného práva k peňažnej pohľadávke, preto sa aplikuje § 151b ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa záložné právo zriaďuje písomnou zmluvou a § 151e ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého záložné právo vzniká jeho registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv. Poukázal na to, že vznik záložného práva v danom prípade nastal bez ohľadu na skutočnosť, či bol oznámený, resp. preukázaný jeho poddlžníkom alebo nie. Vyslovil názor, že oznámenie, resp. preukázanie vzniku záložného práva poddlžníkom podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka je relevantné len z toho hľadiska, že záložného veriteľa oprávňuje realizovať záložné právo osobitným spôsobom. Preto oznámenie, resp. preukázanie vzniku záložného práva k peňažnej pohľadávke poddlžníkovi nie je povinné už pri vzniku záložného práva, môže existovať tzv. tiché záložné právo, kedy sa poddlžník o jeho vzniku osobitne neinformuje až do momentu, kedy má prísť k jeho realizácii. Ustanovenie § 151mb Občianskeho zákonníka v rámci regulácie osobitného spôsobu výkonu záložného práva stanovuje moment a podmienky, od ktorého má poddlžník povinnosť plniť nie svojmu veriteľovi, ale jeho záložnému veriteľovi. Záložné právo k peňažnej pohľadávke však vzniklo a existuje aj bez tohto oznámenia, resp. preukázania. Z tohto dôvodu sa v plnom rozsahu aplikuje § 151h ods. 6 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že zákonná podmienka súhlasu veriteľa v predmetnom prípade nebola splnená a z tohto dôvodu absencie splnenia zákonnej podmienky nebola exekúcia prikázaním pohľadávky súdnym exekútorom vykonaná zákonným spôsobom, t.j. žalovanému nebolo prikázané plniť pohľadávke zodpovedajúci záväzok oprávnenému cestou súdneho exekútora. Posúdenie oprávnenosti súdnym exekútorom vykonanej exekúcie a účinkov plnenia žalovaným súdnemu exekútorovi je potrebné vykonať ku dňu vydania príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, následného exekučného príkazu a ku dňu vykonania platby žalovaným. Uviedol, že vzhľadom na § 151mb Občianskeho zákonníka je aktívne vecne legitimovaný ohľadne pohľadávky, keďže žalovanému do podania žaloby, ani do rozhodnutia súdu prvej inštancie o žalobe nevznikla povinnosť plniť pôvodnému záložnému veriteľovi, či neskoršiemu záložnému veriteľovi z dôvodu neoznámenia, resp. nepreukázania záložného práva. Vyslovil názor, že uvedená neúčinnosť záložného práva voči žalovanému nezbavuje žalovaného povinnosti obozretnosti pri doručení príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky, či neskoršieho exekučného príkazu. Nakoniec odkázal na obsah svojho odvolania a navrhol, aby odvolací súd v plnom rozsahu vyhovel odvolaniu žalobcu a priznal mu právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
26. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v predmetnej veci sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 7.000,-- Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia za vykonané stavebné práce. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že z jeho strany bola vyhotovená preddavková faktúra, ktorú žalovaný dňa 23.03.2018 uhradil vo výške 15.000,-- Eur. Dňa 28.12.2018 vystavil fraktúru č. 1982018 na celý predmet dodaných stavebných prác vo výške 25.000,-- Eur, pričom na faktúre zaúčtoval a započítal prijatý preddavok, t.j. suma na úhradu predstavuje sumu 10.000,-- Eur. Žalovaný dlžnú sumu uhradil len čiastočne, a to úhradou vo výške 2.000,-- Eur zo dňa 28.03.2019 a úhradou vo výške 1.000,-- Eur zo dňa 29.04.2019. Z faktúry č. 1982018 zo dňa 28.12.2018, splatnej dňa 27.01.2019 odvolací súd zistil,
že touto faktúrou žalobca žalovanému fakturoval stavebné práce podľa dodacieho listu, ktorý je prílohou tejto faktúry sumu v celkovej výške 25.000,-- Eur od ktorej odpočítal uhradený preddavok vo výške 15.000,-- Eur, t.j. celková fakturovaná suma k úhrade ostala suma 10.000,-- Eur, z ktorej žalovaný sumu 3.000,-- Eur uhradil.
27. Z príkazu na začatie exekúcie zo dňa 17.07.2019, sp.zn. XXXXX XXX/XX odvolací súd zistil, že súdna exekútorka JUDr. Lucia Ďuricová v exekučnej veci oprávneného SMS a.s., Partizánska cesta 91, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 35 727 951 proti povinnému – žalobcovi v tomto konaní prikázala žalovanému ako dlžníkovi povinného (žalobcu), aby odo dňa doručenia tohto príkazu na začatie exekúcie nevyplácal fakturované sumy povinnému aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti až do výšky pohľadávky oprávneného a príslušenstva.
28. Z exekučného príkazu sp.zn. XXXXX XXX/XX zo dňa 27.11.2019 odvolací súd zistil, že súdna exekútorka JUDr. Lucia Ďuricová v súlade s § 105 a nasl. Exekučného poriadku nariadila exekúciu prikázaním iných peňažných pohľadávok, ktoré má spoločnosť žalobcu a spoločnosti žalovaného prikázala, aby po doručení tohto exekučného príkazu poukázal na účet súdneho exekútora sumu 193.553,89 Eur s príslušenstvom.
29. Z potvrdenia súdnej exekútorky JUDr. Lucie Ďuricovej sp.zn. XXXXX XXX/XX zo dňa 01.06.2020 vyplýva, že spoločnosť žalovaného uhradila na základe exekučného príkazu sumu vo výške 7.000,-- Eur dňa 23.12.2019.
30. Z e-mailovej komunikácie v dňoch 16.12.2020 - 18.12.2020 medzi zástupcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že žalovaný žalobcovi na základe predžalobnej výzvy oznámil, že sumu 7.000,-- Eur uhradil na účet exekútora na základe exekučného príkazu XXXXX XXX/XX dňa 20.12.2019. Na informáciu zástupcu žalobcu, že pohľadávka uhradená na účet exekútora je založená v prospech záložného veriteľa, pričom poukázal na centrálny register záložných práv, žalovaný žalobcovi oznámil, že úhradu poslednej platby previedol na účet exekútora na základe exekučného príkazu o vyplatení na účet exekútora po tom, ako bol exekútorom vyzvaný na zadržanie platby s tým, že postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, nič neporušil a informáciu o tom, že jeho pohľadávka by mala tvoriť záloh pre tretiu osobu sa prvýkrát dozvedel z posledného e-mailu žalobcu, teda rok po úrade exekútorovi.
31. Zo zmluvy o zriadení záložného práva k pohľadávkam č. 000249B/CORP/2017 vyplýva, že žalobca, ako záložca zriadil v prospech záložného veriteľa C. D. E. F. G. H., G. ako záložným veriteľom záložné právo k pohľadávkam podľa určenia v tejto zmluve na zabezpečenie uspokojenia záložného veriteľa a plnenia dlžníka z predmetu záložného práva, ak pohľadávka záložného veriteľa zabezpečená záložným právom, určená v tejto zmluve, nebude splnená riadne a včas. Odvolací súd zistil, že podaním doručeným súdnej exekútorke dňa 13.08.2019 záložný veriteľ súdnej exekútorke oznámil, že ako prednostný záložný veriteľ s exekúciou prikázaním inej pohľadávky, ktorá je zálohom nesúhlasí. Podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica (exekučnému súdu) dňa 18.11.2019 záložný veriteľ oznámil existenciu záložného práva k pohľadávkam povinného (žalobcu). Z podania zo dňa 29.07.2020 vyplýva, že záložný veriteľ exekučnému súdu oznámil postúpenie pohľadávky záložného veriteľa na spoločnosť I., H., H. H. A. XX, D. D., J.: XX XXX XXX.
32. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. Právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Námietka má na exekúciu vo vzťahu k dotknutej veci odkladný účinok. Na opakované námietky z tých istých dôvodov, o ktorých už bolo rozhodnuté, sa neprihliada.
33. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, o uplatnení práva podľa odseku 1 exekútor upovedomí oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec.
34. Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku, ak oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec alebo ak sa na výzvu exekútora včas nevyjadrí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré doručí oprávnenému a osobe, ktorá právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila.
35. Podľa § 44 ods. 4 Exekučného poriadku, ak oprávnený na exekúcii postihujúcej namietanú vec trvá, súd na podnet exekútora vyzve osobu, ktorá právo podľa odseku 1 uplatnila, alebo oprávneného podľa toho, koho právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby do 30 dní od doručenia výzvy uplatnil právo na vylúčenie veci, alebo aby strpel vedenie exekúcie na vec, a to na všeobecnom súde žalovaného príslušnom podľa Civilného sporového poriadku, a túto skutočnosť exekútorovi osvedčil.
36. Podľa § 44 ods. 5 Exekučného poriadku, namiesto výzvy podľa odseku 2 môže súd o vylúčení veci rozhodnúť v prípadoch, ak rozhodnutie závisí len na jednoduchom právnom posúdení veci. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
37. Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku, ak žaloba oprávneného nie je podaná včas alebo ju súd zamietne, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré doručí oprávnenému a osobe, ktorá právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila. Ak žaloba osoby, ktorá právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila, nie je podaná včas alebo ju súd zamietne, predpokladá sa, že vedenie exekúcie na dotknutú vec je nesporné a v exekúcii sa pokračuje. O týchto následkoch musí súd vyzvanú osobu poučiť.
38. Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku, ustanovenia odsekov 1 až 6 sa primerane použijú aj na a) prípady, ak tu je pochybnosť, či exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, b) prípady, ak ide o exekúciu postihujúcu majetok podľa § 61s ods. 2, c) zapretie pravosti, výšky alebo poradia niektorej z pohľadávok prihlásených na rozvrh výťažku v prípade, keď sa vykonáva exekúcia prikázaním pohľadávky, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti alebo predajom podniku.
39. Podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, vecou sa na účely tohto ustanovenia podľa povahy rozumie aj právo alebo iná majetková hodnota.
40. Podľa § 44 ods. 9 Exekučného poriadku, právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, možno uplatniť len spôsobom ustanoveným týmto zákonom; to neplatí, ak pred začatím exekučného konania sa začalo konanie o určenie vlastníckeho práva k veci, ktorá má byť postihnutá exekúciou. V takom prípade môže oprávnený vstúpiť do takého konania ako intervenient na strane povinného. Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa v takom prípade nepoužijú.
41. Podľa § 61q ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciou nemožno postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené, alebo na ktoré je exekúcia neprípustná.
42. Podľa § 61q ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu na záloh možno viesť iba vtedy, ak oprávneným je záložný veriteľ alebo ak záložný veriteľ s exekúciou súhlasí.
43. Podľa § 105 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúcia prikázaním inej peňažnej pohľadávky než pohľadávky z účtu v banke sa vykoná prikázaním tejto pohľadávky oprávnenému.
44. Podľa § 105 ods. 2 Exekučného poriadku, takto sa postupuje aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti.
45. Podľa § 105 ods. 3 Exekučného poriadku, exekúcia postihuje pohľadávku povinného len do výšky pohľadávky oprávneného a jej príslušenstva.
46. Podľa § 106 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor poverený vykonaním exekúcie
a) prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len "príkaz na začatie exekúcie") nevyplatil túto pohľadávku povinnému, b) upovedomí o začatí exekúcie prikázaním pohľadávky oprávneného a povinného a povinnému zakáže, aby po tom, keď sa mu doručí upovedomenie o začatí exekúcie, akokoľvek nakladal so svojou pohľadávkou až do výšky vykonateľnej pohľadávky a jej príslušenstva.
47. Podľa § 106 ods. 2 Exekučného poriadku, exekútor doručí príkaz na začatie exekúcie dlžníkovi povinného do vlastných rúk.
48. Podľa § 107 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po márnom uplynutí lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má odkladný účinok, alebo po tom, keď sa mu doručí rozhodnutie súdu, ktorým sa takýto návrh zamietol.
49. Podľa § 107 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného. Povinnému a dlžníkovi povinného sa doručí do vlastných rúk.
50. Podľa § 108 ods. 1 Exekučného poriadku, povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.
51. Podľa § 108 ods. 2 Exekučného poriadku, ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného exekútorovi, len čo sa stane splatnou.
52. Podľa § 108 ods. 3 Exekučného poriadku, plnením exekútorovi sa dlžník povinného oslobodí od svojej povinnosti voči povinnému.
53. Podľa § 109 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dlžník povinného nevyplatí exekútorovi pohľadávku bezodkladne po tom, keď sa mu doručil exekučný príkaz alebo keď sa stala pohľadávka splatnou, môže sa oprávnený domáhať vo vlastnom mene od dlžníka povinného na všeobecnom súde dlžníka povinného vyplatenia pohľadávky. Nesmie však s dlžníkom povinného, ak ide o túto pohľadávku, uzavrieť na úkor povinného zmier, ani odpustiť jej zaplatenie. Dlžník povinného si v takomto prípade nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.
54. Podľa § 109 ods. 2 Exekučného poriadku, ak oprávnený neuplatní včas na súde pohľadávku povinného voči dlžníkovi povinného alebo ak neoznámi povinnému, že ju uplatňuje, zodpovedá povinnému za škodu, ktorá by mu tým prípadne vznikla.
55. Podľa § 151mb ods. 1 Občianskeho zákonníka, záložné právo k pohľadávke sa vzťahuje aj na dlžné úroky a ostatné jej príslušenstvo.
56. Podľa § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo na peňažnú pohľadávku je účinné voči poddlžníkovi, len ak vznik záložného práva záložca písomne oznámi poddlžníkovi alebo ak mu vznik záložného práva preukáže záložný veriteľ; na preukázanie vzniku záložného práva stačí výpis z registra záložných práv.
57. Podľa § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bol vznik záložného práva poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, poddlžník je povinný plniť svoj splatný peňažný záväzok záložnému veriteľovi alebo inej osobe určenej záložným veriteľom. Splnenie peňažného záväzku poddlžníka je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi.
58. Podľa § 151mb ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak poddlžník splní svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi, záložný veriteľ je oprávnený prijaté plnenie držať u seba. Ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne a včas splnená, záložný veriteľ je oprávnený uspokojiť sa z peňažného plnenia poddlžníka, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje inak.
59. Podľa § 151mb ods. 5 Občianskeho zákonníka, ak peňažné plnenie poddlžníka prijaté záložným veriteľom prevyšuje zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez
zbytočného odkladu peňažné plnenie prevyšujúce zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.
60. Podľa § 151mb ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak poddlžník nesplní svoj záväzok, môže sa záložný veriteľ uspokojiť aj s výkonom záložného práva podľa § 151j až 151ma.
61. Podľa § 151mb ods. 7 Občianskeho zákonníka, ak osoba poddlžníka je totožná s osobou záložného veriteľa, ustanovenie § 584 sa nepoužije.
62. V preskúmavanej veci odvolací súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo k doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP, pričom s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
63. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v predmetnej veci bolo sporné, či došlo k zániku pohľadávky žalobcu proti žalovanému plnením žalovaného exekútorovi dňa 23.12.2019. Rovnako, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal za preukázané, že na Okresnom súde Banská Bystrica sa viedlo exekučné konanie vo veci oprávneného H. G., H. H. I. E. XX, D. D., J.: XX XXX XXX proti povinnému – žalobcovi v tomto konaní, na základe vykonateľného exekučného titulu – platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. XXXX/XX/XXXX zo dňa 23.10.2019. Exekučné konanie je vedené súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Ďuricovou pod sp.zn. XXXXX XXX/XX. Odvolací súd mal tiež preukázané, že súdna exekútorka dňa 17.07.2019 vydala príkaz na začatie exekúcie sp.zn. XXXXX XXX/XX, ktorým žalovanému, ako dlžníkovi povinného – žalobcu v tomto konaní, uložila povinnosť, aby odo dňa doručenia tohto príkazu nevyplácal fakturované sumy povinnému aj v prípade, ak pohľadávka povinného sa stane splatnou až v budúcnosti, ako aj v prípade, ak povinnému budú čiastkové pohľadávky postupne vznikať z toho istého právneho dôvodu v budúcnosti až do výšky pohľadávky oprávneného a príslušenstva. Súdna exekútorka dňa 27.11.2019 vydala exekučný príkaz sp.zn. XXXXX XXX/XX na vykonanie exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok podľa § 105 a nasl. Exekučného poriadku, ktorým žalovanému prikázala, aby po doručení tohto príkazu poukázal na jej účet sumu 193.553,89 Eur a príslušenstvo. Odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 106 Exekučného poriadku obsahuje zákaz pre dlžníka povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky vyplatil povinnému dlh, ktorý voči nemu má. Dôsledkom exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky je zákaz adresovaný dlžníkovi povinného (poddlžníkovi) vyplatiť povinnému peňažný dlh určený v príkaze na začatie exekúcie a následná povinnosť vyplatiť ju oprávnenému podľa § 108 ods. 2 Exekučného poriadku. Ďalším dôsledkom tejto exekúcie je aj to, že povinný (dlžník) stráca dňom doručenia príkazu na začatie exekúcie právo dispozície s pohľadávkou. V zmysle § 108 ods. 3 Exekučného poriadku vyplatenie pohľadávky alebo jej časti exekútorovi má rovnaké hmotnoprávne dôsledky ako splnenie dlhu. Dlžník povinného sa v tomto rozsahu oslobodzuje od svojej povinnosti voči povinnému (ako keby splnil dlh). V prípade exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky dlžník povinného (poddlžník) nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania proti príkazu na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky (viď R 54/1966). Odvolací súd sa z uvedeného dôvodu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nakoľko žalovaný v postavení dlžníka povinného (žalobcu v tomto konaní) bol zo zákona povinný po doručení príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky zaplatiť pohľadávku povinného (žalobcu) na účet exekútorky, zanikla mu týmto plnením jeho povinnosť proti povinnému (žalobcovi) podľa § 108 ods. 3 Exekučného poriadku. Odvolací súd sa tiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že prípadné pochybenia vedenia exekúcie na majetok, či práva, ktoré nepodliehajú exekúcii alebo sú z exekúcie vylúčené alebo na ktoré exekúcia je neprípustná, ako napr. na záloh iba so súhlasom záložného veriteľa, nie je možné vykladať na ťarchu žalovaného ako dlžníka povinného. Odvolací súd zároveň, rovnako ako súd prvej inštancie poukazuje na § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorého právo namietať neprípustnosť exekúcie nepatrí dlžníkovi povinného vo vzťahu k pohľadávke povinného voči nemu. Súd prvej inštancie tiež správne uviedol, že konaním v rozpore s príkazom na vykonanie exekúcie prikázaním inej peňažnej pohľadávky by sa žalovaný, ako dlžník povinného vystavil riziku poddlžníckej žaloby, pričom len existenciou záložného práva, ktoré sa nevykonáva, nezaniká povinnosť dlžníka plniť veriteľovi. Rovnako, ako súd prvej inštancie aj odvolací súd je toho názoru, že od dlžníka povinného nie je možné spravodlivo
očakávať, aby preskúmaval zákonnosť rozhodnutí súdneho exekútora a bol zodpovedný za jeho výsledok. Odvolací súd sa tiež stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I.ÚS 159/09-17 zo dňa 27.05.2009 rieši vzťah exekútora a účastníka exekučného konania, pričom dlžník povinného (v tomto prípade žalovaný) nie je účastníkom exekučného konania.
64. Žalobca v odvolaní namietal, že žalovaný nebol dobromyseľný, nakoľko aj poddlžník má zachovať určitú mieru ostražitosti, či môže exekučný príkaz splniť s prihliadnutím na povahu záložného práva z hľadiska objektívnej možnosti jeho zistiteľnosti z verejne prístupných registrov. Odvolací súd uvádza, že v zmysle § 151mb ods. 2 Občianskeho zákonníka poddlžník má povinnosť splniť dlh záložnému veriteľovi až potom, ako sa záložné právo stalo voči nemu účinné, nie však skôr, ako sa založená pohľadávka stane splatnou. Záložné právo sa voči poddlžníkovi stáva účinným písomným oznámením záložcu o založení pohľadávky alebo preukázaním záložného veriteľa, že pohľadávka bola založená, pričom stačí predloženie výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Záložca alebo záložný veriteľ musia voči poddlžníkovi uskutočniť adresný právny úkon, bez ktorého záložné právo nie je voči poddlžníkovi účinné. Právo na plnenie od poddlžníka má záložný veriteľ ihneď po tom, čo mu bol riadne oznámený vznik záložného práva alebo čo mu bol vznik záložného práva preukázaný, a ak bola pohľadávka voči poddlžníkovi splatná, a to bez ohľadu na to, či je splatná zabezpečovaná pohľadávka záložného veriteľa voči záložcovi. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Obdo/62/2020 zo dňa 08.12.2021, zverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 12/2023. Najvyšší súd Slovenskej republiky v tomto rozhodnutí vyslovil, že ak bol vznik záložného práva k pohľadávke poddlžníkovi oznámený alebo preukázaný, je poddlžník v súlade s § 151mb ods. 3 Občianskeho zákonníka povinný splniť svoj peňažný záväzok záložnému veriteľovi aj po zániku záložného dlžníka (právnickej osoby, ktorá zanikla bez právneho nástupcu), ktorý nie je totožný s osobou obligačného dlžníka. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca ako záložný dlžník, ako dlžníkovi povinného (žalobcu) bol povinný oznámiť písomným oznámením založenie pohľadávky zmluvou o zriadení záložného práva k pohľadávkam, resp. záložca bol povinný preukázať, že pohľadávka bola zložená. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval námietku žalovaného, že mal byť ostražitý a sám si zisťovať existenciu záložného práva na jeho pohľadávku voči žalobcovi za nedôvodnú.
65. Odvolací súd sa nakoniec stotožnil aj s rozhodnutím súdu prvej inštancie, že nakoľko žalobca nemá nárok na istinu pohľadávky, nemá nárok ani na príslušenstvo pohľadávky, ktorými sú úroky z omeškania, nakoľko istina pohľadávky žalobcu aj s príslušenstvom bola predmetom záložného práva. Nakoľko záväzok žalovaného zanikol iným spôsobom ako splnením žalobcovi, aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade zanikla aj povinnosť žalovaného zaplatiť úroky z omeškania.
66. Odvolací súd tiež dospel k záveru, že súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania správne rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP a zohľadnil pomer úspechu strán v konaní. Žalobca zároveň v odvolaní žiadnym spôsobom nespochybnil správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania.
67. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k správnym skutkovým zisteniam a predmetnú vec správne právne posúdil, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
68. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
69. Rozsudok bol schválený členmi odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).