Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 194/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. R. a Z. R., obaja t. č. vo väzbe, zastúpených

advokátom JUDr. M. B., M., ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa

a 5 postupom Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1Gv 28/08

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

, a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. R. a Z. R. o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2009

doručená sťažnosť Ing. M. R. a Z. R., obaja t. č. vo väzbe (ďalej len „sťažovatelia“),

zastúpených advokátom JUDr. M. B., M., ktorou namietajú porušenie svojich základných

práv podľa a 5 (ďalej len „“) postupom

Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len

„špeciálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1Gv 28/08 a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. v súvislosti s rozhodovaním o ich žiadosti o prepustenie z väzby na

slobodu.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovatelia boli uzneseniami vyšetrovateľa Prezídia

Policajného zboru Slovenskej republiky, Úradu boja proti korupcii Žilina - Stred sp. zn.

ČVS: PPZ/8/BKP-S-2008 zo 14. novembra 2008 obvinení zo spáchania zločinov

subvenčného podvodu podľa , a a iných trestných činov

v spojení s . Následne sudca Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko

Banská Bystrica (ďalej len „špeciálny súd“) uznesením sp. zn. BB-Tp 47/08 z 27. novembra

2008 rozhodol o vzatí sťažovateľov do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b)

.

Dňa 23. decembra 2008 bola špeciálnej prokuratúre doručená žiadosť sťažovateľov

o prepustenie z väzby na slobodu, pričom právny zástupca sťažovateľov urgoval 21. januára

2009 na špeciálnej prokuratúre „urýchlené rozhodnutie o žiadosti o prepustenie z väzby...“.

Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že špeciálna prokuratúra doručila svoje negatívne

stanovisko k žiadosti sťažovateľov špeciálnemu súdu 21. januára 2009, ktorý 28. januára

2009 na verejnom zasadnutí rozhodol o prepustení sťažovateľov z väzby na slobodu. Proti

tomuto rozhodnutiu podal sťažnosť prokurátor, o ktorej rozhodol najvyšší súd 11. februára

2009 tak, že napadnuté uznesenie špeciálneho súdu zrušil a žiadosť sťažovateľov

o prepustenie z väzby zamietol.

Na tomto základe sťažovatelia konštatujú, že „Celé konanie o žiadosti o prepustenie

z väzby na slobodu teda začalo dňa 23. 12. 2008... a skončilo 11. 2. 2009... teda trvalo

50 dní. Z toho konanie pred Úradom špeciálnej prokuratúry GP SR trvalo od 23. 12. 2008

do 21. 1. 2009, t. j. 30 dní, konanie pred Špeciálnym súdom v Pezinku a Najvyšším súdom

SR v Bratislave trvalo od 21. 1. 2009 do 11. 2. 2009, t. j. 22 dní.

Prokurátor Úradu Špeciálnej prokuratúry nečinnosť tohto úradu v dobe od 23. 12.

2008 prinajmenšom do 16. 1. 2009 (dátum uvedený na vyjadrení k žiadosti sťažovateľov

o prepustenie z väzby na slobodu) neospravedlnil žiadnymi relevantnými skutočnosťami.

Ďalším porušením povinností prokurátora bolo, že na verejné zasadnutie Špeciálneho súdu

v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica dňa 28. 1. 2009 nezabezpečil riadne predloženie

vyšetrovacieho spisu tak, aby mal súd pri rozhodovaní o žiadosti obvinených o prepustenie

z väzby na slobodu v zmysle

Neprimeranú dĺžku konania o žiadosti o prepustenie sťažovateľov z väzby ako aj

závažné pochybenie prokurátora pri predkladaní vyšetrovacieho spisu súdu, Najvyšší súd

SR nebral do úvahy ako porušenie základných práv sťažovateľov.“.

Sťažovatelia tvrdia, že postupmi špeciálnej prokuratúry a najvyššieho súdu došlo

k porušeniu ich základných práv podľa a 5 , a navrhujú, aby ústavný súd

o ich sťažnosti rozhodol tak, že vysloví porušenie týchto práv, prizná im primerané finančné

zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia v sume 245,70 €.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhajú vyslovenia porušenia svojich základných práv

podľa a 5 „a podľa čl. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd“ postupom špeciálnej prokuratúry a najvyššieho súdu pri rozhodovaní

o ich žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu doručenej špeciálnej prokuratúre

23. decembra 2008 z dôvodu neprimeranej dĺžky konania pred oboma označenými orgánmi.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

sťažovateľov, ktorí sú v tomto prípade zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom.

Úlohou sťažovateľov, resp. ich právneho zástupcu bolo presne označiť ustanovenie

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktoré malo byť podľa ich tvrdenia

porušené. Keďže sťažovatelia tak neurobili (pozri už citovaný text, pozn.), ústavný súd

preskúmaval ich sťažnosť len v rozsahu namietaného porušenia základných práv podľa

a 5 .

Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako

z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre

neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas ustanovený

zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

V a 5 týkajúcich sa základného práva na osobnú slobodu, je

obsiahnuté aj právo obvineného podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo

urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie obvineného, ak je väzba

nezákonná. Zároveň je v nich obsiahnuté právo obvineného nebyť vo väzbe dlhšie ako

po dobu nevyhnutnú (resp. primeranú dobu) alebo byť prepustený počas konania, pokiaľ by

mala byť táto doba prekročená (pozri napr. nález , ,

, ).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu požiadavka, aby vzhľadom na všetky

okolnosti prípadu trvanie väzby neprekročilo nevyhnutnú dobu, vyžaduje preveriť nielen

existenciu a relevantnosť dôvodov väzby, ale aj doterajší postup orgánov činných

v trestnom konaní. Základné právo na osobnú slobodu zaručené v a 5

môže byť totiž porušené aj tým, že orgány činné v trestnom konaní nepostupujú v trestnom

konaní v čase, keď je obvinený vo väzbe, s osobitnou starostlivosťou a urýchlením (napr.

).

Vo veciach, v ktorých sa ústavný súd zaoberal požiadavkou neodkladnosti

a urýchlenia rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu, konštantne

pripomínal, že aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo

urýchlenia posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace

sú príliš dlhé a nevyhovujú týmto požiadavkám (napr. , ). Tejto

požiadavke preto spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom

stupni súdu dobu jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (m. m. ,

).

Požiadavke rozhodovať neodkladne a urýchlene o žiadostiach obvinených

o prepustenie z väzby na slobodu zodpovedá aj jedna zo základných zásad trestného

konania vyjadrená v , podľa ktorého „Ak tento zákon

neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti.

Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene.“.

Z už citovaného vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu

nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to

buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

Na účel preskúmania opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľov si ústavný súd vyžiadal

spis špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 28/08 a spis špeciálneho súdu sp. zn.

BB-Tp 47/08, ako aj vyjadrenie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len

„generálny prokurátor“).

Vyjadrenie generálneho prokurátora č. k. VII/1 Gv 28/08-65 zo 6. apríla 2009 bolo

ústavnému súdu doručené 17. apríla 2009. V tomto vyjadrení sa okrem iného uvádza:

«Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bola

dňa 23. 12. 2008 doručená žiadosť zo dňa 18. 12. 2008 obhajcu obvinených JUDr. M. B. o

prepustenie z väzby na slobodu. Zo žiadosti okrem iného vyplývalo, že obvinení žiadajú o

prepustenie z väzby na slobodu preto, lebo počas vyšetrovania už boli vypočutí svedkovia, u

ktorých malo dôjsť k pokusu o ich ovplyvnenie z strany obvinených, čím dôvody kolúznej

väzby už pominuli.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR na základe žiadosti krátko po

vianočných sviatkoch a po uplynutí pracovného pokoja požiadal príslušného vyšetrovateľa

o predloženie vyšetrovacieho spisového materiálu za účelom jeho preskúmania a posúdenia

dôvodov trvania väzby.

Vyšetrovací spis z Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odbor

boja proti korupcii Stred, Žilina pod ČVS: PPZ-8/BPK-S-2008 na Úrad špeciálnej

prokuratúry GP SR bol doručený dňa 09. 01. 2009. Následne predmetná trestná veci bola

pridelená ďalšiemu prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR dňa 12. 01. 2009.

Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR po preskúmaní vyšetrovacieho

spisu dospel k záveru, že dôvody kolúznej väzby u obvinených sťažovateľov Z. R. a Ing. M.

R. podľa písmeno b) trvajú naďalej aj napriek tomu, že

počas vyšetrovania už boli vypočutí svedkovia, u ktorých malo dôjsť k pokusu o ich

ovplyvnenie z strany obvinených, ako aj napriek tomu, že sú vo vyšetrovaní priebežne a bez

prieťahov vypočúvaní ďalší svedkovia. Z obsahu dôkazov zabezpečených v priebehu

vyšetrovania vyplývajú nielen skutočnosti zakladajúce dôvodnosť podozrenia zo spáchania

trestnej činnosti obvinených, ale aj konkrétne konanie oboch obvinených, ktorým

ovplyvňovali svedkov v snahe mariť vyšetrovanie. V tomto prípade sa teda nejedná o

dôvodné podozrenie z ovplyvňovania svedkov, ale o jednoznačné konania, ktoré už boli

konkrétnym ovplyvňovaním svedkov.

V súvislosti s ustanovením , písmeno b) , keď ide

o tzv. kolúznu väzbu, pod pojmom „pôsobenie na svedkov“ sa rozumie snaha obvineného

ovplyvniť tieto subjekty trestného konania, aby vypovedali v rozpore so skutočnosťou

a spôsobili tým nesprávne zistenie skutkového stavu. Zákon pritom nerozlišuje

ovplyvňovanie svedkov, ktorí už podali výpoveď, alebo ešte nie.

Vzhľadom k tomu, že Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR nevyhovel

žiadosti obhajcu obvinených o prepustenie sťažovateľov Z. R. a Ing. M. R. z väzby na

slobodu, dňa 16. 01. 2009 v intenciách túto žiadosť

predložil na Špeciálny súd v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sudcovi pre prípravné

konanie so svojim stanovisko a s návrhom na rozhodnutie, ktoré bolo doručené sudcovi pre

prípravné konanie dňa 21. 01. 2009. O žiadosti o prepustenie z väzby bolo rozhodnuté teda

od 23. 12. 2008 do 16. 01. 2009 po predložení a preskúmaní vyšetrovacieho spisu

v primeranej lehote v súlade so zásadou urýchleného a prednostného vybavovania

väzobných vecí. Dĺžka doby rozhodovania prokuratúry o žiadosti sťažovateľov

o prepustenie z väzby síce nebola optimálna vzhľadom na vyššie uvádzané objektívne

skutočnosti, rozhodne však neodôvodňuje záver o vyslovení porušenia označených práv

sťažovateľov.

V zmysle ustanovenia v nadväznosti na odsek 2

tohto ustanovenia skúma prokurátor v každom období prípravného konania trvanie

dôvodov väzby, v prípade, že dôvod väzby pominie alebo uplynie lehota uvedená v § 76

odsek 6 alebo 7, alebo § 78, rozhodne prokurátor o prepustení obvineného na slobodu.

Skutočnosť, že sa skutkový a právny názor prokuratúry týkajúci sa rozhodovania v zmysle §

79 odsek 1 nestotožňuje s názorom sťažovateľa, nemožno kvalifikovať v

žiadnom prípade ako nečinnosť, teda prieťahy v konaní. Právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov neobsahuje záruku, že sa konajúci orgán stotožní so subjektívnymi

skutkovými a právnymi názormi sťažovateľa a rozhodne podľa jeho predstáv.

Na verejnom zasadnutí konanom dňa 28. 01. 2009 sudca pre prípravné konanie

Špeciálneho súdu Pezinok, pracovisko Banská Bystrica uznesením sp. zn. BB-Tp 47/08

podľa obvinených sťažovateľov Z. R. a Ing. M. R. prepustil

z väzby na slobodu. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor Úradu špeciálnej

prokuratúry GP SR, ktorú zdôvodnil dňa 03. 02. 2009.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. zo dňa 11. 02.

2009 podľa , písmeno a) vyhovel sťažnosti prokurátora

a zrušil uznesenie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica sp. zn.

BB-Tp 47/08 z 28. 01. 2009, ktorým sudca pre prípravné konanie prepustil obvinených

Ing. M. R. a Z. R. z väzby na slobodu a ponechal ich vo väzbe z dôvodu § 71 odsek 1,

písmeno b) .

Zhrnúc uvedené možno urobiť záver, že z pohľadu sťažovateľov nedošlo k porušeniu

ich základných práv. Doba trvania konania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

koncom roka 2008 a začiatkom roka 2009 na Úrade špeciálnej prokuratúry GP SR aj

s prihliadnutím na dni pracovného pokoja bola objektívne primeraná. Sťažovateľom pritom

nebolo odopreté ani právo na meritórne (vecné) preskúmanie dôvodov trvania väzby a aj

samotné procesné rozhodnutia zodpovedali ustanoveniam ...

Sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv na ochranu osobnej

slobody podľa článku 17 odsek 2 a 5 a podľa článku 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd pri vybavovaní žiadosti

sťažovateľov o prepustenie z väzby na slobodu. Sťažovatelia tvrdia, že o ich žiadosti

o prepustenie z väzby z 23. 12. 2008 bolo pred Úradom špeciálnej prokuratúry GP SR

rozhodnuté prinajmenšom dňa 21. 01. 2009, t. j. 30 dní a pred Špeciálnym súdom v Pezinku

a Najvyššom súde SR v Bratislave od 21. 1. 2009 do 11. 02. 2009, t. j. 22 dní, teda po

50 dňoch, v čom vidia porušenie svojich práv.

V neposlednom rade sťažovatelia namietajú aj tú skutočnosť, že prokurátor Úradu

špeciálnej prokuratúry GP SR na verejné zasadnutie Špeciálneho súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica dňa 28. 01. 2009 nezabezpečil riadne predloženie

vyšetrovacieho spisu tak, aby mal súd k dispozícii pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľov

o prepustenie z väzby na slobodu v zmysle v kompletnom

stave.

Pre posúdenie požiadavky neodkladnosti a urýchlenia rozhodovania prokuratúry

a všeobecných súdov o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby, je potrebné zdôrazniť, že

aj keď sa jednotlivé lehoty z hľadiska požiadaviek neodkladnosti alebo urýchlenia

posudzujú podľa všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš

dlhé a nevyhovujú požiadavke rýchlosti. K porušenie práv sťažovateľov v 50-dňovej lehote

(od 23. 12. 2008 do 11. 02. 2009) rozhodovania o ich žiadosti o prepustenie z väzby v tomto

prípade však rozhodne nedošlo. Takáto doba je na rozhodovanie Úradu špeciálnej

prokuratúry GP SR, Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica a Najvyššieho

súdu v Bratislave, teda prokuratúry a dvoch stupňov súdov o žiadosti o prepustenie z väzby

akceptovateľná a zjavne primeraná. Dĺžka rozhodovania bola spôsobená zároveň skutkovou

aj právnou náročnosťou veci. Požiadavke neodkladnosti rozhodovania o žiadosti

o prepustenie z väzby preto spravidla môže zodpovedať lehota konania presahujúca na

viacerých stupňov súdov dobu 50-tich dní. Kritériom je najmä intenzita, akou bolo

zasiahnuté do alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou zaručených

základných práv alebo slobôd, a v spojitosti s tým je zrejmé, že v okolnostiach daného

prípadu ide o zásah, ktorý zjavne neviedol k obmedzeniu, resp. odopretiu základných práv

alebo slobôd.

Čo sa týka výhrady sťažovateľov ohľadne nepredloženia kompletného vyšetrovacieho

spisu na verejné zasadnutie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská Bystrica dňa

28. 01. 2009 je potrebné uviesť, že vyšetrovateľ vyšetrovací spis prokurátorovi Úradu

špeciálnej prokuratúry GP SR doručil dňa 09. 01. 2009 a z uvedeného dôvodu logicky

nemohli byť predložené súdu výsluchy svedkov, ktorí boli vypočutí po uvedenom dátume. To

že ich predložil obhajca obvinených má logické vysvetlenie preto, lebo obhajca sa

zúčastňoval pri uvedených úkonoch. Zrejmé je teda, že prokuratúra v tomto smere

nepochybila a postupovala v súlade s ustanovením , ktoré

upravuje povinnosť prokurátora v prípravnom konaní predkladať sudcovi pre prípravné

konanie na rozhodnutie spolu s návrhmi, na podanie ktorých ho oprávňuje Trestný

poriadok, a so žiadosťou obvineného o prepustenie z väzby, ktorej nevyhovel, originál alebo

overený rovnopis celého spisového materiálu, získaného do tohto času.

Vyšetrovanie vzhľadom k väzbe sťažovateľov R., prebieha urýchlene a to výsluchy sú

podľa možnosti vykonávané dva dni v týždni po päť svedkov, čo svedčí o tom, že obvinení

nie sú držaní vo väzbe účelovo, ako aj o tom, že sa vyšetrovanie vykonáva intenzívne a bez

akýchkoľvek prieťahov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že voči obvineným nebol

porušený ani princíp proporcionality, pretože väzba obvinených je daným podmienkam

úmerná.

Po preskúmaní sťažnosti Ing. M. R. a Z. R. v zastúpení advokátom JUDr. M. B. som

preto toho názoru, že sťažnosť nie je opodstatnená.»

Ústavný súd po preskúmaní spisu špeciálnej prokuratúry sp. zn. VII/1 Gv 28/08

a spisu špeciálneho súdu sp. zn. BB-Tp 47/08 konštatoval, že priebeh konania opísaný vo

vyjadrení generálneho prokurátora zodpovedá obsahu uvedených spisov.

Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd zaslal vyjadrenie generálneho

prokurátora na vedomie právnemu zástupcovi sťažovateľov a vyzval ho, aby k nemu

v určenej lehote zaujal stanovisko. Právny zástupca sťažovateľov túto možnosť nevyužil,

a preto ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vychádzal len zo sťažnosti

sťažovateľov, obsahu príslušných spisov špeciálnej prokuratúry a špeciálneho súdu, ako aj

vyjadrenia generálneho prokurátora a na tomto základe dospel k týmto záverom:

1. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov postupom

špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VII/1 Gv 28/08

Z dokumentácie, ktoré si ústavný súd zadovážil, vyplýva, že špeciálna prokuratúra

konala vo veci sťažovateľov od 23. decembra 2008, keď jej bola doručená ich žiadosť

o prepustenie z väzby na slobodu, do 16. januára 2009, keď prokurátor špeciálnej

prokuratúry rozhodol o tom, že nevyhovie žiadosti sťažovateľov, a preto podľa § 79 ods. 3

predložil túto žiadosť aj so svojím stanoviskom špeciálnemu súdu.

V priebehu konania si špeciálna prokuratúra musela zadovážiť vyšetrovací spis, ktorý jej bol

doručený až 12. januára 2009, pričom následne vo veci prokurátor špeciálnej prokuratúry

urýchlene rozhodol (v priebehu štyroch dní).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd v zhode s generálnym prokurátorom

konštatoval, že doba konania pred špeciálnou prokuratúrou o žiadosti sťažovateľov o ich

prepustenie z väzby na slobodu nebola síce optimálna, ale vzhľadom na okolnosti prípadu,

predovšetkým zložitosť trestnej veci sťažovateľov, ju nemožno považovať za tak

neprimerane dlhú, že by bolo možné na tomto základe dospieť k záveru, že postupom

špeciálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. VII Gv 28/08 došlo k porušeniu

základných práv sťažovateľov podľa a 5 . Pochybenia špeciálnej

prokuratúry totiž podľa názoru ústavného súdu v danom prípade nedosahujú takú intenzitu,

ktorá by umožňovala záver, že postup špeciálnej prokuratúry vo veci sťažovateľov nie je

z ústavného hľadiska tolerovateľný.

Za zjavne neopodstatnenú ústavný súd vyhodnotil námietku sťažovateľov týkajúcu sa

nepredloženia kompletného vyšetrovacieho spisu špeciálneho súdu s poukazom na

relevantnosť argumentácie generálneho prokurátora uvedenej v jeho vyjadrení, podľa ktorej

„vyšetrovateľ vyšetrovací spis prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR doručil

dňa 09. 01. 2009 a z uvedeného dôvodu logicky nemohli byť predložené súdu výsluchy

svedkov, ktorí boli vypočutí po uvedenom dátume“.

2. K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľov postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že najvyššiemu súdu bol spis so sťažnosťou

prokurátora špeciálnej prokuratúry proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie špeciálneho

súdu sp. zn. BB-Tp 47/08 z 28. januára 2009 predložený 3. februára 2009, pričom najvyšší

súd o nej rozhodol uznesením sp. zn. z 11. februára 2009 a špeciálnemu súdu

spis vrátil 24. februára 2009.

Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd rozhodol vo veci do 8 dní od doručenia

sťažnosti prokurátora špeciálnej prokuratúry, t. j. podľa názoru ústavného súdu rozhodol vo

veci sťažovateľov urýchlene. Za týchto okolností ústavný súd konštatoval, že postupom

najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. nemohlo dôjsť k porušeniu

základných práv sťažovateľov podľa a 5 .

Na tomto základe ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júna 2009