Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tošs/3/2009

N a j v y š š í s ú d

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana

Karabína a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti

obvinenému Ing. M. R. a spol., pre spolupáchateľstvo zločinu poškodzovania finančných

záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 20 Tr. zák., § 261 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné,

prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 11. februára 2009 v Bratislave sťaţnosť

prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

v Bratislave proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku,

pracovisko Banská Bystrica, z 28. januára 2009, sp. zn. BB-Tp 47/08, a rozhodol

t a k t o :

Podľa napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.

Podľa ţiadosť obvinených Ing. M. R. a Z. R. o prepustenie

z väzby s a z a m i e t a a obvinení sa ponechávajú vo väzbe z dôvodu § 71 ods. 1

písm. b/

O d ô v o d n e n i e :

Sudca pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská

Bystrica, uznesením z 28. januára 2009, sp. zn. BB-Tp 47/08, o ţiadostiach obvinených

Ing. M. R. a Z. R. o prepustenie z väzby rozhodol podľa tak, ţe oboch

prepustil na slobodu.

V predmetnej trestnej veci sú obvinení Ing. M. R. a obvinená Z. R. trestne stíhaní

za spolupáchateľstvo podľa účinného do 31. decembra 2005

k trestnému činu subvenčného podvodu podľa ,

účinného do 31. decembra 2005 a za spolupáchateľstvo podľa

k zločinu subvenčného podvodu podľa , ,

a za spolupáchateľstvo podľa k zločinu poškodzovania finančných

záujmov Európskych spoločenstiev podľa , , pričom

obvinená Z. R. je stíhaná aj za samostatné skutky za zločin subvenčného podvodu podľa

, , za zločin poškodzovania finančných záujmov

Európskych spoločenstiev podľa , .

Vyšetrovateľ Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti

korupcii Stred dňa 14. novembra 2008 vzniesol obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného

poriadku Ing. M. R. a Z. R. za spolupáchateľstvo podľa účinného

do 31. decembra 2005 k trestnému činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 4

účinného do 31. decembra 2005, za spolupáchateľstvo podľa

k zločinu subvenčného podvodu podľa , ,

a za spolupáchateľstvo podľa k zločinu

poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3

, na tom skutkovom základe, ţe

obaja ako spoločníci firmy A., s. r. o., K. č. X., M., IČO: X., prevádzka so sídlom

Penzión „B.“, J. J., si šesťkrát podali neoprávnene ţiadosť na Úrad práce sociálnych vecí

a rodiny v M. na priznanie nenávratných finančných príspevkov na podporu zamestnanosti v

zmysle , o čom podpísali

s ÚPSVaR dohody, a to

1/ na základe ich ţiadosti zo dňa 28. apríla 2003, ev. č. X., bola uzatvorená dohoda č.

X. zo dňa 22. mája 2003 v zmysle ustanovenia § 107 zákona

NR SR č. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov na zriadenie chránenej

dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím,

a to na 5 občanov v prevádzke so sídlom Penzión „B.“, J. J.,

na základe uvedeného im bol po odsúhlasení dňa 26. mája 2003 vyplatený finančný príspevok

na zriadenie a prevádzku chráneného pracoviska v celkovej výške 800 000 Sk zo zdrojov

Fondu zamestnanosti,

2/ na základe ţiadosti zo dňa 3. apríla 2006, ev. č. X., bola uzatvorená dohoda

č. X. zo dňa 29. mája 2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou

jednorazovej paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest

v chránenej dielni a na chránené pracovisko v rámci projektu „Podpora vytvárania nových

pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov“ uzatvorená podľa ust. § 54

ods. 2 písm. a/ o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ust.

v platnom znení, na základe, ktorej mali vytvoriť 7 pracovných miest pre občanov so ZPS

podľa § 9 ods. 1 písm. a/ v prevádzke so sídlom Penzión „B.“, J. X.,

X., na základe uvedeného im bol po odsúhlasení dňa 1. júna 2006 vyplatený finančný

príspevok na podporu vytvárania pracovných miest u mikro alebo malých zamestnávateľov

vo forme nenávratného paušálneho príspevku v celkovej výške 1 567 237 Sk zo zdrojov

štátneho rozpočtu,

3/ na základe ţiadosti zo dňa 30. marca 2006, ev. č. X., bol v zmysle oznámenia

č. X. zo dňa 23. júna 2006 poskytnutý príspevok zamestnávateľovi

na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu

nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len „príspevku“) podľa

o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov na celkový počet 5 zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím

za rok 2005, na základe čoho im bol vyplatený finančný príspevok po odsúhlasení dňa

18. júla 2006 v celkovej výške 217 124 Sk z toho zo zdrojov 75 % Európskeho sociálneho

fondu suma 162 843 Sk a 25 % zo štátneho rozpočtu SR suma 54 281 Sk,

4/ na základe ţiadosti zo dňa 28. marca 2007, ev. č. X., bol v zmysle oznámenia

č. X. zo dňa 3. júla 2007 poskytnutý príspevok zamestnávateľovi

na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu

nákladov na dopravu zamestnancov podľa o sluţbách

zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

na celkový počet 5 zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím za rok 2006,

na základe uvedeného im bol po odsúhlasení dňa 16. augusta 2007 vyplatený finančný

príspevok v celkovej výške 242 254 Sk z toho zo zdrojov 75 % Európskeho sociálneho fondu

suma 181 690,50 Sk a 25 % zo štátneho rozpočtu SR suma 60 563,50 Sk,

5/ na základe ich ţiadosti zo dňa 26. marca 2008, ev. č. X., bol v zmysle oznámenia

č. X. zo dňa 23. júla 2008 poskytnutý príspevok zamestnávateľovi na úhradu prevádzkových

nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu

zamestnancov podľa o sluţbách zamestnanosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na celkový počet 7

zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím za rok 2007, na základe uvedeného im

bol po odsúhlasení dňa 31. júla 2008 poskytnutý príspevok v celkovej výške 476 128 Sk

z toho zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu 85 % v sume 404 708,80 Sk a 15 %

zo štátneho rozpočtu SR v sume 71 419,20 Sk,

6/ na základe ich ţiadosti zo dňa 31. júla 2008, ev. č. X., bol v zmysle oznámenia č. X.

zo dňa 2. septembra 2008 poskytnutý príspevok zamestnávateľovi na úhradu prevádzkových

nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu

zamestnancov podľa o sluţbách zamestnanosti a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na celkový počet

7 zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím za apríl, máj a jún roku 2008,

na základe uvedeného bol subjektu po odsúhlasení dňa 12. septembra 2008 poskytnutý

príspevok v celkovej výške 85 673 Sk z toho zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu 85 %

v sume 72 822,05 Sk a 15 % zo štátneho rozpočtu v sume 12 850,95 Sk,

pričom zamestnancov v skutočnosti nikdy nechceli zamestnať ani nezamestnávali,

neoprávnene dokladovali evidenciu o zamestnaní týchto osôb, neodvádzali im výplatu v plnej

výške a tieto sumy pouţili na iné účely ako sa zmluvne zaviazali, čím bola spôsobená škoda

na vyplatených finančných príspevkoch v celkovej výške 3 388 416 Sk, pričom táto pozostáva

z financií štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v objeme 2 566 351,65 Sk a finančných

prostriedkov Európskych spoločenstiev v objeme 822 064,35 Sk.

Okrem toho vyšetrovateľ dňa 18. novembra 2008 rozšíril obvinenie Z. R. za zločin

subvenčného podvodu podľa , , a za zločin

poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2

písm. a/ , na tom skutkovom základe, ţe

ako majiteľka firmy Z. R. R., Š. X., M., IČO: X., si trikrát podala neoprávnene ţiadosť

na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v M. na priznanie nenávratných finančných

príspevkov na podporu zamestnanosti v zmysle

Z. z., o čom podpísala s ÚPSVaR dohodu, a to

1/ na základe jej ţiadosti zo dňa 3. apríla 2006, ev. č. X., bola uzatvorená dohoda č. X.

zo dňa 26. mája 2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorazovej

paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest v chránenej dielni a na chránené

pracovisko v rámci projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest formou

nenávratných paušálnych príspevkov“ uzatvorená podľa ust. § 54 ods. 2 písm. a/ zákona

č. o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a podľa ust. v platnom znení, na základe,

ktorej mala vytvoriť 4 pracovné miesta pre občanov so zdravotným postihnutím v prevádzke

so sídlom Š. X., X., na základe ktorej jej bol odsúhlasený dňa 31. mája 2006 a následne

vyplatený finančný príspevok na podporu vytvárania pracovných miest u mikro alebo malých

zamestnávateľov vo forme nenávratného paušálneho príspevku v celkovej výške 895 564 Sk

zo zdrojov štátneho rozpočtu SR,

2/ na základe jej ţiadosti zo dňa 26. marca 2008, ev. č. X., jej bol

v zmysle oznámenia č. X. zo dňa 28. júla 2008 poskytnutý príspevok na úhradu

prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu nákladov

na dopravu zamestnancov (ďalej len „príspevku“) podľa

o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov na celkový počet 4 zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím

za rok 2007, na základe uvedeného jej bol odsúhlasený dňa 15. augusta 2008 a následne

vyplatený v celkovej výške 306 684 Sk z toho zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu 85 %

v sume 260 681,40 Sk a 15 % zo štátneho rozpočtu SR v sume 46 002,60 Sk,

3/ na základe jej ţiadosti zo dňa 31. júla 2008, ev. č. X., jej bol v zmysle oznámenia

č. X. zo dňa 11. augusta 2008 poskytnutý príspevok na úhradu prevádzkových nákladov

chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu nákladov

na dopravu zamestnancov podľa o sluţbách zamestnanosti

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na celkový počet

4 zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím za apríl, máj a jún roku 2008,

na základe uvedeného jej bol odsúhlasený dňa 19. septembra 2008 a následne vyplatený

v celkovej výške 63 550 Sk z toho zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu 85 % v sume

54 017,50 Sk a 15 % zo štátneho rozpočtu SR v sume 9 532,50 Sk,

pričom zamestnancov v skutočnosti nikdy nechcela zamestnať v zmysle podmienok

uzavretých v dohode a ani nezamestnávala, neoprávnene dokladovala evidenciu o zamestnaní

týchto osôb, neodvádzala im výplatu v plnej výške a tieto sumy pouţila na iné účely ako

sa zmluvne zaviazala, čím bola spôsobená škoda na vyplatených finančných príspevkoch

v celkovej výške 1 265 798 Sk, pričom táto pozostáva z financií štátneho rozpočtu Slovenskej

republiky v objeme 951 099,10 Sk a finančných prostriedkov Európskych spoločenstiev

v objeme 314 698,90 Sk.

V tejto trestnej veci je zároveň stíhaný aj V. D., a to za zločin subvenčného podvodu

podľa , , a za zločin poškodzovania finančných

záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Obvinení Ing. M. R. a Z. R. boli vzatí do väzby uznesením sudcu pre prípravné

konanie z 27. novembra 2008 pod sp. zn. BB-Tp 47/08, v spojení s uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2008, sp. zn. .

Väzba u obvineného Ing. M. R. začala dňa 26. novembra 2008

od 11.32 hod. a u obvinenej Z. R. dňa 26. novembra 2008 od 12.55 hod.

a obaja obvinení ju vykonávajú v Ústave na výkon väzby v Ţiline.

Dňa 23. decembra 2008 obaja menovaní obvinení podali prostredníctvom svojho

obhajcu ţiadosť o prepustenie z väzby. Prokurátor tejto ţiadosti nevyhovel a predloţil vec

s návrhom na rozhodnutie o ţiadosti obvinených o prepustenie z väzby, so svojim

stanoviskom, ţe s prepustením obvinených na slobodu nesúhlasí, pretoţe u obvinených

bez akýchkoľvek pochybností trvajú dôvody väzby podľa , lebo

z obsahu dôkazov zabezpečených v priebehu vyšetrovania vyplývajú nielen skutočnosti

zakladajúce dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestnej činnosti obvinenými, ale

aj konkrétne konanie oboch obvinených, spočívajúce v ovplyvňovaní svedkov v snahe mariť

vyšetrovanie.

Dňa 21. januára 2009 obhajca obvinených adresoval ako na Úrad špeciálnej

prokuratúry Generálnej prokuratúry v Bratislave, tak aj Špeciálnemu súdu v Pezinku podanie

označené ako ţiadosť o prepustenie z väzby. Toto podanie je treba povaţovať ako súčasť

pôvodnej ţiadosti o prepustenie z väzby menovaných obvinených z 23. decembra 2008,

keďţe o pôvodnej ţiadosti ešte nebolo rozhodnuté a aj z obsahu tohto podania je zrejmé,

ţe obhajca obvinených apeluje na prednostné a urýchlené vybavenie tejto väzobnej veci. Keď

toto podanie písal 19. januára 2009, vtedy ešte nebola vec predloţená Špeciálnemu súdu

v Pezinku, ale keď uvedené podanie došlo na špeciálny súd 21. januára 2009 uţ návrh

prokurátora na rozhodnutie o ţiadostiach obvinených o prepustenie z väzby bol doručený

aj s vyšetrovacím spisom Špeciálnemu súdu v Pezinku dňa 20. januára 2009.

Sudca pre prípravné konanie nariadil vo veci verejné zasadnutie na 28. januára 2009,

na ktorom si vypočul stanovisko obhajcu obvinených, ku ktorému sa obvinení pridali

bez toho, aby niečo bliţšie uviedli. Obhajca poukazoval na to, ţe uţ skutočnosť, ţe vyše

mesiaca nebolo rozhodnuté o ţiadosti obvinených o prepustenie z väzby, je takým prieťahom

vo veci, ţe to samo osebe odôvodňuje prepustenie obvinených z väzby. Upozornil taktieţ

na to, ţe súdu nebol predloţený celý spisový materiál, pretoţe uţ boli medzičasom vypočutí

ďalší svedkovia a predloţil sudcovi pre prípravné konanie neoverené fotokópie zápisníc

o výsluchoch svedkov, ku ktorým došlo od 15. januára 2009 do 22. januára 2009.

Prokurátor na verejnom zasadnutí zotrval na svojom stanovisku, ţe dôvody väzby

naďalej trvajú a naznačil, aké úkony ešte treba vykonať, pričom, keďţe úkony prípravného

konania sa vykonávajú, nevidí v postupe vyšetrovateľa ani Úradu špeciálnej prokuratúry

prieťahy v konaní.

Sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, ţe stále pretrváva váţne podozrenie,

ţe obvinení mali spáchať skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie.

Čo sa však týka dôvodnosti väzby obvinených videl zmenenú procesnú situáciu oproti stavu,

keď boli obvinení vzatí do väzby a tieţ ţe vyjadrenie Úradu špeciálnej prokuratúry

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na zamietnutie ţiadosti obvinených nie je vôbec

podloţené argumentmi, ktoré by odôvodňovali ďalšie trvanie väzby oboch obvinených.

Vo svojom rozhodnutí sudca pre prípravné konanie uviedol, ţe vo veci boli

do rozhodnutia súdu o ţiadosti obvinených vypočutí viacerí svedkovia, a to v čase uţ

po vznesení obvinenia. Potom vyjadrenie úradu špeciálnej prokuratúry v tom smere, ţe majú

byť vypočutí svedkovia, ale zároveň bez uvedenia mien svedkov, bez uvedenia skutočností,

na ktoré majú byť svedkovia vypočutí a bez uvedenia, ku ktorým čiastkovým konaniam,

je veľmi neurčité, nepresvedčivé a úplne nedostatočné. Takéto paušálne vyjadrenie nemôţe

v tomto štádiu trestného stíhania odôvodňovať ďalšie trvanie väzby obvinených.

Zároveň vytkol aj to, ţe prokuratúra nedala súdu k dispozícii kompletný spisový

materiál tak, ako to upravuje príslušné ustanovenie , aby súd mohol

preskúmať nielen dôvodnosť ţiadosti obvinených, ale aj to, či je vyjadrenie protistrany,

v tomto prípade prokurátora, vôbec postavené na reálnej procesnej situácii. Nepredloţenie

kompletného spisového materiálu pre potreby súdu sa potom môţe javiť aj ako istá účelovosť

len pre to, aby boli obvinení naďalej drţaní vo väzbe. Tento nedostatok však nemôţe byť

podľa sudcu pre prípravné konanie na újmu obvinených, ale skôr ho treba hodnotiť

v prospech obvinených tak, ţe ďalšie trvanie väzby nie je vôbec opodstatnené a zákonné.

Po tom, ako obhajca obvinených na verejnom zasadnutí predloţil súdu fotokópie

zápisníc svedeckých výpovedí trinástich svedkov, pričom prokurátor vo svojom vyjadrení

nijako konkrétne neuviedol, ktorí ďalší svedkovia by mali byť vo veci ešte vypočutí a aké

skutočnosti významné pre trestné konanie by mali byť z bliţšie neoznačených svedkov

zistené, je podľa sudcu pre prípravné konanie dostatočne odôvodnený záver, ţe ďalšie trvanie

väzby obvinených je celkom nedôvodné a nesúladné s príslušným článkom

Slovenskej republiky a ustanovením o tom, ţe väzba môţe trvať iba

nevyhnutý čas.

Sudca pre prípravné konanie na základe toho dospel k záveru, ţe v tomto štádiu

trestného stíhania uţ niet dôvodných obáv z toho, ţe obvinení budú pôsobiť na svedkov,

znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné

stíhanie.

Proti uvedenému uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku,

pracoviska v Banskej Bystrici po jeho vyhlásení zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí

sťaţnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky.

Prokurátor sťaţnosť písomne odôvodnil podaním z 3. februára 2009 doručeným v ten

deň Špeciálnemu súdu v Pezinku.

V sťaţnosti prokurátor uviedol, ţe pokiaľ ide o výhrady k nepredloţeniu kompletného

vyšetrovacieho spisu, tento spis predloţil vyšetrovateľ prokurátorovi 7. januára 2009 a z toho

dôvodu logicky nemohli byť predloţené súdu zápisnice o výsluchoch svedkov, ktorí boli

vypočutí po uvedenom dátume. To, ţe ich predloţil obhajca má logické vysvetlenie, keďţe

sa zúčastňoval týchto úkonov.

Pokiaľ sudca pre prípravné konanie mal výhrady k tomu, ţe návrh prokurátora

na rozhodnutie o ţiadostiach obvinených a vyjadrenie k trvaniu väzobných dôvodov sú veľmi

neurčité, nepresvedčivé a nedostatočné, k tomu prokurátor uviedol, ţe pokiaľ prokurátor

nevyhovel ţiadostiam obvinených a dal návrh na rozhodnutie o nich súdu,

mu neukladá, aby svoj návrh odôvodnil rozsiahlo, vzhľadom k tomu, ţe sudca pre prípravné

konanie má prihliadať len na tie okolnosti a zistenia nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise,

ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii

niektorého z dôvodov väzby.

Vyšetrovanie, podľa prokurátora, prebieha vzhľadom k väzbe obvinených urýchlene,

výsluchy svedkov sú podľa moţností vykonávané dva dni v týţdni po päť svedkov, čo svedčí

o tom, ţe obvinení nie sú drţaní vo väzbe účelovo. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva,

ţe od vznesenia obvinenia, okrem výsluchov obvinených, bolo do 29. januára 2009

vypočutých 35 svedkov, no aj napriek tomu sa ešte nepodarilo vypočuť všetkých, na ktorých

obvinení mali neoprávnene poberať finančné prostriedky z Úradu práce sociálnych vecí

a rodiny v M. Okrem toho z výsluchov svedkov vyplynuli aj ďalší zamestnanci firiem, ktorí

tam pracovali, či brigádnicky alebo v pracovnom pomere a potvrdzujú neprítomnosť osôb so

zdravotným postihnutím na pracoviská.

Skutočnosti potvrdzujúce ovplyvňovanie svedkov obvinenými boli podľa prokurátora

preukázané záznamami informačno-technických prostriedkov z novembra 2008, pričom

prokurátor poukázal na to, ţe vyšetrovaním boli zaznamenané uţ aj zmeny vo výpovediach

svedkov v prospech obvinených, oproti výpovediam z 30. novembra 2008 počas policajnej

akcie. (Prokurátor mal zrejme na mysli 30. október 2008, čo vyplýva zo spisu, ale i z ďalšieho

obsahu sťaţnosti).

Prokurátor uviedol, ţe zo svedeckých výpovedí nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom

spise vyplýva, ţe je potrebné minimálne ešte vypočuť svedkov V., Ď., J. a H., ktorí sa

ospravedlnili k úkonom. Taktieţ je moţné zistiť zo správy Sociálnej poisťovne M., ţe vo

firme R. M. pracovalo ďalších 20 pracovníčok za obdobie

od roku 2006 aţ doposiaľ a niektorí svedkovia ako napr. C., F. a ďalší pracujú

v zahraničí a ich výsluch bude moţné zrealizovať aţ po návrate na územie Slovenskej

republiky.

Ďalej prokurátor dodal, ţe z bankových inštitúcii boli vyţiadané kamerové záznamy

z výberov finančných hotovostí u zainteresovaných zamestnancov. Na vyţiadanie boli však

doteraz zaslané len záznamy zo S. v B. Okrem toho je potrebné naďalej vyhodnocovať výpisy

z účtov, pričom z nich priebeţne vyplýva potreba vykonať výsluchy ďalších svedkov, ktorí by

mohli byť ovplyvnení, pretoţe tieto osoby sú priamo naviazané pracovným pomerom na

rodinu obvinených R.

Prokurátor namietal argumentáciu sudcu pre prípravné konanie, ţe odo dňa

30. októbra 2008, kedy malo dôjsť zo strany obvinených k ovplyvňovaniu jednotlivých

svedkov, uvedení svedkovia, ako aj ďalší uţ boli do rozhodovania súdu o ţiadosti obvinených

vypočutí, a to v čase uţ po vznesení obvinenia. Prokurátor v tej súvislosti, pokiaľ ide o dôvod

kolúznej väzby poznamenal, ţe zákon nerozlišuje ovplyvňovanie svedkov, ktorí uţ podali

výpoveď alebo ešte nie.

Napokon prokurátor uviedol, ţe pri tejto intenzite a bez prieťahov, ako doteraz,

by vyšetrovanie v predmetnej veci mohlo skončiť pravdepodobne v mesiaci apríl 2009.

Skoršie ukončenie, vzhľadom na mnoţstvo procesných úkonov a ich obsah, nie je moţné

očakávať.

Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil

napadnuté uznesenie a aby ponechal obvinených vo väzbe z rovnakých dôvodov § 71 ods. 1

písm. b/

Najvyšší súd Slovenskej republiky dal moţnosť obvineným, aby sa prostredníctvom

svojho obhajcu vyjadrili k sťaţnosti prokurátora.

Obhajca obvinených v stanovenej lehote predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky vyjadrenie k odôvodneniu sťaţnosti prokurátora.

Vo vyjadrení prostredníctvom obhajcu obvinení uviedli, ţe dôvody väzby pominuli,

lebo vyšetrovateľ vypočul svedkov, ktorí mali byť ovplyvňovaní, resp. ktorí mohli

byť ovplyvňovaní. Poukázali na to, ţe prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry

aj pri odôvodňovaní sťaţnosti musel vedieť, ţe dokonca aj svedkovia, ktorých uvádza, ešte

neboli vypočutí, konkrétne Ing. J., V., Ď. mali byť vypočutí a v skutočnosti aj boli vypočutí

v dňoch 3. februára 2009 (Ing. J.) a 5. februára 2009 (V. a Ď.). O nedôslednosti prokurátora

pri zdôvodňovaní sťaţnosti má svedčiť to, ţe svedok H. bol zamestnaný a jeho svedecká

výpoveď sa vzťahuje k obvinenému D. a nie k ním.

Sú toho názoru, ţe prokurátor váţne porušil svoje povinnosti, keď nepredloţil súdu

celý a kompletný spisový materiál, pričom neobstojí tvrdenie prokurátora, ţe táto zákonná

povinnosť sa vzťahuje na stav spisového materiálu v čase, keď ho predkladá súdu so svojim

stanoviskom, ţe nevyhovie ţiadosti obvinených o prepustenie z väzby, lebo súd alebo sudca

pre prípravné konanie, musí mať k dispozícii celý spisový materiál v stave ku dňu

rozhodovania o ţiadosti o prepustenie z väzby.

Tvrdenie prokurátora o bliţšie neurčenej skupine osôb, ktoré by ešte mohli byť

vypočuté, nemôţe podľa nich obstáť, lebo vţdy musia existovať konkrétne dôvody

na vyslovenie záveru, ţe ešte existujú svedkovia, ktorí by mohli byť vypočutí, ale v danom

prípade to tak nie je a tvrdenia prokurátora sú hypotetické a ničím nepodloţené.

Napokon bolo vo vyjadrení poukázané na to, ţe ku kontaktom so svedkami malo dôjsť

len 30. októbra 2008 a od toho dňa aţ do 26. novembra 2008 so ţiadnymi svedkami

nekomunikovali tak, ţe by to bolo moţné povaţovať za ovplyvňovanie alebo marenie

vyšetrovania. Opäť bolo poukázané na zdĺhavosť konania prokurátora o ich ţiadosti,

keď prokurátor nekonal asi 29 dní, čo povaţujú za neodôvodnený prieťah v konaní zo strany

prokurátora.

Ţiadali preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť prokurátora zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťaţnosti prokurátora preskúmal

správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,

ţe sťaţnosť je dôvodná.

Podľa obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy,

ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné

stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok

spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná

obava, ţe bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie

skutočností závaţných pre trestné stíhanie.

V predmetnom prípade doterajšie výsledky vyšetrovania zatiaľ nerozptyľujú váţne

podozrenie, ţe sa skutky, pre ktoré bolo vznesené obvinenie stali, tieto skutky majú znaky

trestného činu (teraz nie je otázkou súdu zaoberať sa právnou kvalifikáciou, napr. z pohľadu

časovej pôsobnosti ) a zároveň treba dodať, ţe sú váţne dôvody

na podozrenie, ţe skutky spáchali obvinení. Otázka v akom rozsahu, je predmetom

dokazovania.

Z obsahu dôkazov, ktoré boli doteraz nazhromaţdené a sú zadokumentované,

je evidentné, ţe pre preukázanie, či obvinení neoprávnene poberali nenávratné finančné

prostriedky na zdravotne postihnuté osoby a v akom rozsahu, je mimoriadne dôleţité zistenie,

či také osoby pracovali na pracoviskách vo firmách obvinených alebo nie a ak áno koľko ich

bolo a či pracovali v takom rozsahu ako deklarovali obvinení dokladmi.

Z tohto pohľadu je to dokazovanie náročné, nepochybne si vyţadujúce aj opakovanie

výsluchov svedkov, za účelom objasnenia nezrovnalosti, čo sa uţ aj ukázalo potrebným

a nevylučuje sa aj moţnosť konfrontácii medzi nimi.

Z priebehu vyšetrovania vyplýva, ţe sa počet osôb, ktorých výsluch sa ukazuje byť

potrebným, rozširuje. Napokon v samotnom priebehu konania o ţiadosti obvinených

sa to ukázalo. Veď aj po predloţení návrhu prokurátora sudcovi pre prípravné konanie

na rozhodnutie o ţiadosti obvinených, ktorej prokurátor nevyhovel sa vykonávali výsluchy

svedkov, ba bolo tak aj po rozhodnutí sudcu od 28. januára 2009.

Najvyšší súd si vyţiadal od prokurátora doplňujúci spisový materiál a z dodatku, ktorý

mu bol predloţený sú tieto skutočnosti zistiteľné. Zjavné je aj to, čo uviedol prokurátor

v sťaţnosti, ţe dokazovanie prebieha kontinuálne, ţe pravidelne sa vykonávajú výsluchy

svedkov a ţe na základe doţiadaní majú bankové subjekty predloţiť účty, ktoré môţu mať

vzťah k danej veci a takéto výpisy z účtov z bánk aj dochádzajú. Z dodatku vyšetrovacieho

spisu je zrejmé, ţe vo vzťahu k obvineným R. a osobám, ktoré mali zamestnávať, došli výpisy

nielen zo S., ale aj zo V.

Pokiaľ boli vyţiadané aj kamerové záznamy z bánk o výberoch z účtov,

je opodstatnená argumentácia prokurátora v sťaţnosti, ţe na základe týchto dôkazov a tieţ

vyhodnocovania výpisov z účtov vyvstáva potreba vykonať výsluchy ďalších svedkov,

ale ešte konkrétnejšie sa javí potreba opätovného vypočutia tých svedkov, na ktorých mená

boli účty vedené, ako sa to ukázalo pri výsluchu svedkyne Z. K., čo vyplýva

z dodatku vyšetrovacieho spisu, v ktorom je zadokumentovaný výpis z účtu V. v B. na meno

tejto osoby a zápisnica o opätovnom výsluchu menovanej svedkyne.

Pokiaľ obhajoba namietala, ţe svedkovia Ing. J., V., Ď. uţ boli vypočutí a ţe výpoveď

svedka H. sa vzťahuje k obvinenému D. a nie R., je skutočnosťou, ţe boli vypočutí, ale pri

podávaní odôvodnenia sťaţnosti prokurátora 3. februára 2009 výsluch svedkov V. a Ď. ešte

nebol uskutočnený, lebo k nemu došlo 5. februára 2009. To však nič nemení na skutočnosti,

ţe niektorí svedkovia, ktorých uvádza prokurátor, pre pobyt v zahraničí ešte neboli vypočutí

a ţe vyvstáva aj potreba opakovaných výsluchov svedkov na objasnenie závaţných

skutočností z vyššie naznačených dôvodov.

K námietke obvinených k sťaţnosti, ţe výsluch svedka H. sa nevzťahoval

k obvineným R., ale k obvinenému D., treba poznamenať, ţe to nič nemení na nutnosti

vykonávania tých dôkazov, ktoré naznačil prokurátor, lebo

aj po výsluchoch svedkýň V. a Ď., nie je stav taký, ţe by dokazovanie

aj výsluchmi svedkov bolo ukončené. K tejto námietke sa ţiada dodať iba poznámku,

ţe i obvinení prostredníctvom obhajcu sudcovi pre prípravné konanie predkladali kópie

zápisníc o výsluchoch svedkov na dôkaz, ţe uţ boli vypočutí, ale značná časť z nich sa týkala

obvineného D. a nie obvinených R.

Všetky tieto skutočnosti povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť preto, lebo zisťuje,

ţe dôkazná situácia a stav vyšetrovania nie sú také, ţe by uţ nebolo potrebné vykonať ďalšie

svedecké a iné dôkazy a ţe by obvinení uţ nemali na koho pôsobiť alebo inak mariť

objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie.

Skutočnosť, ţe obvinení konali spôsobom znamenajúcim ovplyvňovanie svedkov

je nepochybná. Po tom ako boli odtajnené výsledky pouţitia informačno-technických

prostriedkov a obhajcovi boli dňa 22. januára 2009 dané k dispozícii kópie záznamov

telefonických hovorov a ich prepisy, nespochybňuje túto skutočnosť, ţe sa tak stalo

30. októbra 2008, ani obhajoba. Podstata jej námietok vlastne spočíva v tom, ţe uţ niet koho

ovplyvňovať, a preto nie je dôvod ďalšieho trvania väzby obvinených.

Z vyššie uvedených zistení z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe to tak nie je.

Uplatnenie ustanovenia má zabrániť tomu, aby obvinení konali

spôsobom v tomto ustanovení predpokladanom. Obvinení však takto uţ aj konali a správne

poukázal prokurátor na to, ţe z naznačeného pohľadu nemoţno rozlišovať svedka, ktorý bol

vypočutý uţ po vznesení obvinenia, alebo od začatia trestného stíhania po vznesenie

obvinenia, alebo svedka, ktorý ešte vôbec nebol vypočutý. Pôsobenie nemoţno vylúčiť

na ktoréhokoľvek z nich a obava z pôsobenia s cieľom ich ovplyvnenia sa môţe vzťahovať

na ktoréhokoľvek z nich, pokiaľ ich ďalší výsluch uţ nie je vylúčený.

Je nesprávne také stanovisko k otázke kolúznej väzby, ţe keď uţ bol svedok,

na ktorého mal obvinený pôsobiť spôsobom predpokladaným v

vypočutý, ţe tým zaniká dôvod väzby. To by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak uţ všetci

svedkovia boli vypočutí a uţ niet nikoho, na koho by obvinení mohli pôsobiť v smere marenia

objasňovania závaţných skutočností pre trestné stíhanie. Taký stav v predmetnej veci

vonkoncom nebol v čase podávania ţiadosti obvinených o prepustenie z väzby

23. decembra 2008, ani v čase podania návrhu prokurátora sudcovi pre prípravné konanie

20. januára 2009 a takisto nie pri rozhodovaní sudcu pre prípravné konanie a rovnako nie

pri rozhodovaní odvolacieho senátu súdu vyššieho stupňa.

Podstatnú časť dôvodov napadnutého uznesenia a aj námietok obvinených k sťaţnosti

prokurátora zaberajú okolnosti nepredloţenia úplného spisového materiálu, čo malo podľa

odôvodnenia napadnutého uznesenia zaváţiť u sudcu pri jeho rozhodnutí o prepustení

obvinených z väzby. Najvyšší súd preto povaţuje za potrebné uviesť k tomu nasledovné.

Podľa ustanovenia (v jeho znení platnom a účinnom v čase

podávania návrhu prokurátora i rozhodovania sudcu pre prípravné konanie, ale v podstate,

pokiaľ ide o návrhy prokurátora, aj podľa jeho súčasného znenia účinného

od 1. februára 2009) po vzatí do väzby obvineného bolo treba aj k všetkým ďalším ţiadostiam

a návrhom o väzbe pripojiť originál alebo orgánom činným v trestnom konaní overený

rovnopis celého doposiaľ získaného spisového materiálu s očíslovanými listami

a s prehľadom obsahu spisu.

Z tohto znenia citovaného ustanovenia vyplýva, ţe pri podávaní návrhu prokurátora

na rozhodnutie o väzbe je celým doposiaľ získaným spisovým materiálom ten spisový

materiál, ktorý bol nazhromaţdený do času podávania návrhu na rozhodnutie o väzbe a musí

byť očíslovaný od prvej strany aţ po poslednú týkajúcu sa posledného úkonu. V danom

prípade to teda bolo ku dňu 20. januára 2009. Vtedy je zaznamenané doručenie návrhu

prokurátora súdu aj s vyšetrovacím spisom.

Od toho času, keď návrh dôjde súdu, do rozhodnutia sudcu o väzbe však môţu

prebiehať ďalšie vyšetrovacie úkony a môţe sa ukázať, ţe menia dôkaznú situáciu

aj vo vzťahu k otázke väzby obvinených.

Pre rozhodnutie sudcu je relevantný stav v čase rozhodovania. Musí vychádzať z toho,

aký je stav vyšetrovania a dôkazná situácia v čase, keď má o väzbe rozhodnúť, pretoţe ako

orgány činné v trestnom konaní, tak aj sudca pre prípravné konanie (u toho je limitované,

kedy tak koná) a súd sú povinné v každom období trestného stíhania skúmať, či dôvody

väzby trvajú alebo či sa zmenili.

Sudca pre prípravné konanie sa musí tieţ opierať o objektívne zistené skutočnosti

do času jeho rozhodnutia. Pokiaľ teda zistil, ţe spisový materiál, ktorý mu bol doručený nie

je úplný, čomu nasvedčovali kópie zápisníc o výsluchoch svedkov, ktoré mu predloţil

obhajca, mal urobiť potrebné opatrenia smerujúce k tomu, aby mu boli doručené ostávajúce

časti spisového materiálu.

Prokurátor v danej veci argumentoval, ţe jemu bol vyšetrovací spis na rozhodnutie

o ţiadosti obvinených doručený 7. januára 2009. Bolo jeho povinnosťou zabezpečiť

a predloţiť tú časť spisového materiálu, s tými úkonmi, ktoré boli vykonané

od 7. januára 2009 do 20. januára 2009, kedy podával návrh na rozhodnutie o väzbe.

Z dodatku vyšetrovacieho spisu, ktorý si zadováţil najvyšší súd, vyplýva, ţe vo veci

boli vykonávané úkony trestného konania, a to výsluchy svedkov od 8. do 20. januára 2009.

Aj po tomto dátume, teda od času, keď návrh na rozhodnutie o väzbe došiel súdu, boli

vykonávané ďalšie úkony, a to výsluchy obvinených dňa 21. januára 2009 a výsluchy

svedkov od 22. januára 2009 do 5. februára 2009.

Bolo preto vecou sudcu pre prípravné konanie zadováţiť si doplnenú časť spisového

materiálu s úkonmi, ktoré sa vykonali vo veci do jeho rozhodovania. Sudca pre prípravné

konanie tak neurobil. Z príslušnej časti spisu Špeciálneho súdu v Pezinku nevyplýva, ţe by

ţiadal orgány činné v trestnom konaní o ich doručenie. V podstate rozhodol bez náleţitého

zistenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie.

Keďţe, ako uţ bolo naznačené, neboli ešte vykonané všetky dôkazy, ani pokiaľ ide

o výsluchy svedkov, a pretrváva dôvodná obava, ţe by obvinení mohli na svedkov pôsobiť

alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie, dôvody ich väzby

naďalej trvajú.

Vzhľadom k charakteru ich konania, ktorým sa snaţili ovplyvňovať svedkov a povahe

predmetnej veci, nebolo by moţné ani uspokojiť sa so sľubom obvinených na nahradenie

väzby.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel sťaţnosti prokurátora, zrušil

napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci sám tak, ţe ţiadosť obvinených o prepustenie z väzby

zamietol, s tým ţe ich ponecháva vo väzbe z dôvodu , pre ktorý

boli do väzby vzatí.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

V Bratislave 11. februára 2009

JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková