Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
36c/375469.e3db0b.pdf
PDF · 156.61 KB
No categories available
3Tošs/3/2009
N a j v y š š í s ú d 3 Tošs 3/2009
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Milana
Karabína a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci proti
obvinenému Ing. M. R. a spol., pre spolupáchateľstvo zločinu poškodzovania finančných
záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 20 Tr. zák., § 261 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a iné,
prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom 11. februára 2009 v Bratislave sťaţnosť
prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky
v Bratislave proti uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku,
pracovisko Banská Bystrica, z 28. januára 2009, sp. zn. BB-Tp 47/08, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie s a z r u š u j e.
Podľa § 79 ods. 3 Tr. por. ţiadosť obvinených Ing. M. R. a Z. R. o prepustenie
z väzby s a z a m i e t a a obvinení sa ponechávajú vo väzbe z dôvodu § 71 ods. 1
písm. b/ Tr. por.
O d ô v o d n e n i e :
Sudca pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku, pracovisko Banská
Bystrica, uznesením z 28. januára 2009, sp. zn. BB-Tp 47/08, o ţiadostiach obvinených
Ing. M. R. a Z. R. o prepustenie z väzby rozhodol podľa § 79 ods. 3 Tr. por. tak, ţe oboch
prepustil na slobodu.
V predmetnej trestnej veci sú obvinení Ing. M. R. a obvinená Z. R. trestne stíhaní
za spolupáchateľstvo podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005
k trestnému činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 4 Trestného zákona
účinného do 31. decembra 2005 a za spolupáchateľstvo podľa § 20 Trestného zákona
k zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Trestného zákona
a za spolupáchateľstvo podľa § 20 Trestného zákona k zločinu poškodzovania finančných
záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona, pričom
obvinená Z. R. je stíhaná aj za samostatné skutky za zločin subvenčného podvodu podľa
§ 225 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Trestného zákona za zločin poškodzovania finančných záujmov
Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3 Trestného zákona.
Vyšetrovateľ Prezídia policajného zboru, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti
korupcii Stred dňa 14. novembra 2008 vzniesol obvinenie podľa § 206 ods. 1 Trestného
poriadku Ing. M. R. a Z. R. za spolupáchateľstvo podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného
do 31. decembra 2005 k trestnému činu subvenčného podvodu podľa § 250b ods. 1, ods. 4
Trestného zákona účinného do 31. decembra 2005, za spolupáchateľstvo podľa § 20
Trestného zákona k zločinu subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 2, ods. 5
Trestného zákona a za spolupáchateľstvo podľa § 20 Trestného zákona k zločinu
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 3
Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ţe
obaja ako spoločníci firmy A., s. r. o., K. č. X., M., IČO: X., prevádzka so sídlom
Penzión „B.“, J. J., si šesťkrát podali neoprávnene ţiadosť na Úrad práce sociálnych vecí
a rodiny v M. na priznanie nenávratných finančných príspevkov na podporu zamestnanosti v
zmysle zákona o sluţbách zamestnanosti č. 5/2004 Z. z., o čom podpísali
s ÚPSVaR dohody, a to
1/ na základe ich ţiadosti zo dňa 28. apríla 2003, ev. č. X., bola uzatvorená dohoda č.
X. zo dňa 22. mája 2003 v zmysle ustanovenia § 107 zákona
NR SR č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení neskorších predpisov na zriadenie chránenej
dielne alebo chráneného pracoviska pre občanov so zdravotným postihnutím,
a to na 5 občanov v prevádzke so sídlom Penzión „B.“, J. J.,
na základe uvedeného im bol po odsúhlasení dňa 26. mája 2003 vyplatený finančný príspevok
na zriadenie a prevádzku chráneného pracoviska v celkovej výške 800 000 Sk zo zdrojov
Fondu zamestnanosti,
2/ na základe ţiadosti zo dňa 3. apríla 2006, ev. č. X., bola uzatvorená dohoda
č. X. zo dňa 29. mája 2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou
jednorazovej paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest
v chránenej dielni a na chránené pracovisko v rámci projektu „Podpora vytvárania nových
pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov“ uzatvorená podľa ust. § 54
ods. 2 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka
v platnom znení, na základe, ktorej mali vytvoriť 7 pracovných miest pre občanov so ZPS
podľa § 9 ods. 1 písm. a/ v prevádzke so sídlom Penzión „B.“, J. X.,
X., na základe uvedeného im bol po odsúhlasení dňa 1. júna 2006 vyplatený finančný
príspevok na podporu vytvárania pracovných miest u mikro alebo malých zamestnávateľov
vo forme nenávratného paušálneho príspevku v celkovej výške 1 567 237 Sk zo zdrojov
štátneho rozpočtu,
3/ na základe ţiadosti zo dňa 30. marca 2006, ev. č. X., bol v zmysle oznámenia
č. X. zo dňa 23. júna 2006 poskytnutý príspevok zamestnávateľovi
na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu
nákladov na dopravu zamestnancov (ďalej len „príspevku“) podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z.
o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov na celkový počet 5 zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím
za rok 2005, na základe čoho im bol vyplatený finančný príspevok po odsúhlasení dňa
18. júla 2006 v celkovej výške 217 124 Sk z toho zo zdrojov 75 % Európskeho sociálneho
fondu suma 162 843 Sk a 25 % zo štátneho rozpočtu SR suma 54 281 Sk,
4/ na základe ţiadosti zo dňa 28. marca 2007, ev. č. X., bol v zmysle oznámenia
č. X. zo dňa 3. júla 2007 poskytnutý príspevok zamestnávateľovi
na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu
nákladov na dopravu zamestnancov podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
na celkový počet 5 zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím za rok 2006,
na základe uvedeného im bol po odsúhlasení dňa 16. augusta 2007 vyplatený finančný
príspevok v celkovej výške 242 254 Sk z toho zo zdrojov 75 % Európskeho sociálneho fondu
suma 181 690,50 Sk a 25 % zo štátneho rozpočtu SR suma 60 563,50 Sk,
5/ na základe ich ţiadosti zo dňa 26. marca 2008, ev. č. X., bol v zmysle oznámenia
č. X. zo dňa 23. júla 2008 poskytnutý príspevok zamestnávateľovi na úhradu prevádzkových
nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu
zamestnancov podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na celkový počet 7
zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím za rok 2007, na základe uvedeného im
bol po odsúhlasení dňa 31. júla 2008 poskytnutý príspevok v celkovej výške 476 128 Sk
z toho zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu 85 % v sume 404 708,80 Sk a 15 %
zo štátneho rozpočtu SR v sume 71 419,20 Sk,
6/ na základe ich ţiadosti zo dňa 31. júla 2008, ev. č. X., bol v zmysle oznámenia č. X.
zo dňa 2. septembra 2008 poskytnutý príspevok zamestnávateľovi na úhradu prevádzkových
nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu
zamestnancov podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na celkový počet
7 zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím za apríl, máj a jún roku 2008,
na základe uvedeného bol subjektu po odsúhlasení dňa 12. septembra 2008 poskytnutý
príspevok v celkovej výške 85 673 Sk z toho zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu 85 %
v sume 72 822,05 Sk a 15 % zo štátneho rozpočtu v sume 12 850,95 Sk,
pričom zamestnancov v skutočnosti nikdy nechceli zamestnať ani nezamestnávali,
neoprávnene dokladovali evidenciu o zamestnaní týchto osôb, neodvádzali im výplatu v plnej
výške a tieto sumy pouţili na iné účely ako sa zmluvne zaviazali, čím bola spôsobená škoda
na vyplatených finančných príspevkoch v celkovej výške 3 388 416 Sk, pričom táto pozostáva
z financií štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v objeme 2 566 351,65 Sk a finančných
prostriedkov Európskych spoločenstiev v objeme 822 064,35 Sk.
Okrem toho vyšetrovateľ dňa 18. novembra 2008 rozšíril obvinenie Z. R. za zločin
subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Trestného zákona a za zločin
poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Trestného zákona, na tom skutkovom základe, ţe
ako majiteľka firmy Z. R. R., Š. X., M., IČO: X., si trikrát podala neoprávnene ţiadosť
na Úrad práce sociálnych vecí a rodiny v M. na priznanie nenávratných finančných
príspevkov na podporu zamestnanosti v zmysle zákona o sluţbách zamestnanosti č. 5/2004
Z. z., o čom podpísala s ÚPSVaR dohodu, a to
1/ na základe jej ţiadosti zo dňa 3. apríla 2006, ev. č. X., bola uzatvorená dohoda č. X.
zo dňa 26. mája 2006 o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorazovej
paušálnej platby na podporu vytvárania pracovných miest v chránenej dielni a na chránené
pracovisko v rámci projektu „Podpora vytvárania nových pracovných miest formou
nenávratných paušálnych príspevkov“ uzatvorená podľa ust. § 54 ods. 2 písm. a/ zákona
č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov a podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka v platnom znení, na základe,
ktorej mala vytvoriť 4 pracovné miesta pre občanov so zdravotným postihnutím v prevádzke
so sídlom Š. X., X., na základe ktorej jej bol odsúhlasený dňa 31. mája 2006 a následne
vyplatený finančný príspevok na podporu vytvárania pracovných miest u mikro alebo malých
zamestnávateľov vo forme nenávratného paušálneho príspevku v celkovej výške 895 564 Sk
zo zdrojov štátneho rozpočtu SR,
2/ na základe jej ţiadosti zo dňa 26. marca 2008, ev. č. X., jej bol
v zmysle oznámenia č. X. zo dňa 28. júla 2008 poskytnutý príspevok na úhradu
prevádzkových nákladov chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu nákladov
na dopravu zamestnancov (ďalej len „príspevku“) podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z.
o sluţbách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov na celkový počet 4 zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím
za rok 2007, na základe uvedeného jej bol odsúhlasený dňa 15. augusta 2008 a následne
vyplatený v celkovej výške 306 684 Sk z toho zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu 85 %
v sume 260 681,40 Sk a 15 % zo štátneho rozpočtu SR v sume 46 002,60 Sk,
3/ na základe jej ţiadosti zo dňa 31. júla 2008, ev. č. X., jej bol v zmysle oznámenia
č. X. zo dňa 11. augusta 2008 poskytnutý príspevok na úhradu prevádzkových nákladov
chránenej dielne a chráneného pracoviska a na úhradu nákladov
na dopravu zamestnancov podľa § 60 zákona č. 5/2004 Z. z. o sluţbách zamestnanosti
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na celkový počet
4 zamestnancov, občanov so zdravotným postihnutím za apríl, máj a jún roku 2008,
na základe uvedeného jej bol odsúhlasený dňa 19. septembra 2008 a následne vyplatený
v celkovej výške 63 550 Sk z toho zo zdrojov Európskeho sociálneho fondu 85 % v sume
54 017,50 Sk a 15 % zo štátneho rozpočtu SR v sume 9 532,50 Sk,
pričom zamestnancov v skutočnosti nikdy nechcela zamestnať v zmysle podmienok
uzavretých v dohode a ani nezamestnávala, neoprávnene dokladovala evidenciu o zamestnaní
týchto osôb, neodvádzala im výplatu v plnej výške a tieto sumy pouţila na iné účely ako
sa zmluvne zaviazala, čím bola spôsobená škoda na vyplatených finančných príspevkoch
v celkovej výške 1 265 798 Sk, pričom táto pozostáva z financií štátneho rozpočtu Slovenskej
republiky v objeme 951 099,10 Sk a finančných prostriedkov Európskych spoločenstiev
v objeme 314 698,90 Sk.
V tejto trestnej veci je zároveň stíhaný aj V. D., a to za zločin subvenčného podvodu
podľa § 225 ods. 1, ods. 2, ods. 5 Trestného zákona a za zločin poškodzovania finančných
záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.
Obvinení Ing. M. R. a Z. R. boli vzatí do väzby uznesením sudcu pre prípravné
konanie z 27. novembra 2008 pod sp. zn. BB-Tp 47/08, v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2008, sp. zn. 3 Tošs 35/2008.
Väzba u obvineného Ing. M. R. začala dňa 26. novembra 2008
od 11.32 hod. a u obvinenej Z. R. dňa 26. novembra 2008 od 12.55 hod.
a obaja obvinení ju vykonávajú v Ústave na výkon väzby v Ţiline.
Dňa 23. decembra 2008 obaja menovaní obvinení podali prostredníctvom svojho
obhajcu ţiadosť o prepustenie z väzby. Prokurátor tejto ţiadosti nevyhovel a predloţil vec
s návrhom na rozhodnutie o ţiadosti obvinených o prepustenie z väzby, so svojim
stanoviskom, ţe s prepustením obvinených na slobodu nesúhlasí, pretoţe u obvinených
bez akýchkoľvek pochybností trvajú dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., lebo
z obsahu dôkazov zabezpečených v priebehu vyšetrovania vyplývajú nielen skutočnosti
zakladajúce dôvodnosť podozrenia zo spáchania trestnej činnosti obvinenými, ale
aj konkrétne konanie oboch obvinených, spočívajúce v ovplyvňovaní svedkov v snahe mariť
vyšetrovanie.
Dňa 21. januára 2009 obhajca obvinených adresoval ako na Úrad špeciálnej
prokuratúry Generálnej prokuratúry v Bratislave, tak aj Špeciálnemu súdu v Pezinku podanie
označené ako ţiadosť o prepustenie z väzby. Toto podanie je treba povaţovať ako súčasť
pôvodnej ţiadosti o prepustenie z väzby menovaných obvinených z 23. decembra 2008,
keďţe o pôvodnej ţiadosti ešte nebolo rozhodnuté a aj z obsahu tohto podania je zrejmé,
ţe obhajca obvinených apeluje na prednostné a urýchlené vybavenie tejto väzobnej veci. Keď
toto podanie písal 19. januára 2009, vtedy ešte nebola vec predloţená Špeciálnemu súdu
v Pezinku, ale keď uvedené podanie došlo na špeciálny súd 21. januára 2009 uţ návrh
prokurátora na rozhodnutie o ţiadostiach obvinených o prepustenie z väzby bol doručený
aj s vyšetrovacím spisom Špeciálnemu súdu v Pezinku dňa 20. januára 2009.
Sudca pre prípravné konanie nariadil vo veci verejné zasadnutie na 28. januára 2009,
na ktorom si vypočul stanovisko obhajcu obvinených, ku ktorému sa obvinení pridali
bez toho, aby niečo bliţšie uviedli. Obhajca poukazoval na to, ţe uţ skutočnosť, ţe vyše
mesiaca nebolo rozhodnuté o ţiadosti obvinených o prepustenie z väzby, je takým prieťahom
vo veci, ţe to samo osebe odôvodňuje prepustenie obvinených z väzby. Upozornil taktieţ
na to, ţe súdu nebol predloţený celý spisový materiál, pretoţe uţ boli medzičasom vypočutí
ďalší svedkovia a predloţil sudcovi pre prípravné konanie neoverené fotokópie zápisníc
o výsluchoch svedkov, ku ktorým došlo od 15. januára 2009 do 22. januára 2009.
Prokurátor na verejnom zasadnutí zotrval na svojom stanovisku, ţe dôvody väzby
naďalej trvajú a naznačil, aké úkony ešte treba vykonať, pričom, keďţe úkony prípravného
konania sa vykonávajú, nevidí v postupe vyšetrovateľa ani Úradu špeciálnej prokuratúry
prieťahy v konaní.
Sudca pre prípravné konanie dospel k záveru, ţe stále pretrváva váţne podozrenie,
ţe obvinení mali spáchať skutky, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie.
Čo sa však týka dôvodnosti väzby obvinených videl zmenenú procesnú situáciu oproti stavu,
keď boli obvinení vzatí do väzby a tieţ ţe vyjadrenie Úradu špeciálnej prokuratúry
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky na zamietnutie ţiadosti obvinených nie je vôbec
podloţené argumentmi, ktoré by odôvodňovali ďalšie trvanie väzby oboch obvinených.
Vo svojom rozhodnutí sudca pre prípravné konanie uviedol, ţe vo veci boli
do rozhodnutia súdu o ţiadosti obvinených vypočutí viacerí svedkovia, a to v čase uţ
po vznesení obvinenia. Potom vyjadrenie úradu špeciálnej prokuratúry v tom smere, ţe majú
byť vypočutí svedkovia, ale zároveň bez uvedenia mien svedkov, bez uvedenia skutočností,
na ktoré majú byť svedkovia vypočutí a bez uvedenia, ku ktorým čiastkovým konaniam,
je veľmi neurčité, nepresvedčivé a úplne nedostatočné. Takéto paušálne vyjadrenie nemôţe
v tomto štádiu trestného stíhania odôvodňovať ďalšie trvanie väzby obvinených.
Zároveň vytkol aj to, ţe prokuratúra nedala súdu k dispozícii kompletný spisový
materiál tak, ako to upravuje príslušné ustanovenie Trestného poriadku, aby súd mohol
preskúmať nielen dôvodnosť ţiadosti obvinených, ale aj to, či je vyjadrenie protistrany,
v tomto prípade prokurátora, vôbec postavené na reálnej procesnej situácii. Nepredloţenie
kompletného spisového materiálu pre potreby súdu sa potom môţe javiť aj ako istá účelovosť
len pre to, aby boli obvinení naďalej drţaní vo väzbe. Tento nedostatok však nemôţe byť
podľa sudcu pre prípravné konanie na újmu obvinených, ale skôr ho treba hodnotiť
v prospech obvinených tak, ţe ďalšie trvanie väzby nie je vôbec opodstatnené a zákonné.
Po tom, ako obhajca obvinených na verejnom zasadnutí predloţil súdu fotokópie
zápisníc svedeckých výpovedí trinástich svedkov, pričom prokurátor vo svojom vyjadrení
nijako konkrétne neuviedol, ktorí ďalší svedkovia by mali byť vo veci ešte vypočutí a aké
skutočnosti významné pre trestné konanie by mali byť z bliţšie neoznačených svedkov
zistené, je podľa sudcu pre prípravné konanie dostatočne odôvodnený záver, ţe ďalšie trvanie
väzby obvinených je celkom nedôvodné a nesúladné s príslušným článkom Ústavy
Slovenskej republiky a ustanovením Trestného poriadku o tom, ţe väzba môţe trvať iba
nevyhnutý čas.
Sudca pre prípravné konanie na základe toho dospel k záveru, ţe v tomto štádiu
trestného stíhania uţ niet dôvodných obáv z toho, ţe obvinení budú pôsobiť na svedkov,
znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné
stíhanie.
Proti uvedenému uzneseniu sudcu pre prípravné konanie Špeciálneho súdu v Pezinku,
pracoviska v Banskej Bystrici po jeho vyhlásení zahlásil do zápisnice o verejnom zasadnutí
sťaţnosť prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej
republiky.
Prokurátor sťaţnosť písomne odôvodnil podaním z 3. februára 2009 doručeným v ten
deň Špeciálnemu súdu v Pezinku.
V sťaţnosti prokurátor uviedol, ţe pokiaľ ide o výhrady k nepredloţeniu kompletného
vyšetrovacieho spisu, tento spis predloţil vyšetrovateľ prokurátorovi 7. januára 2009 a z toho
dôvodu logicky nemohli byť predloţené súdu zápisnice o výsluchoch svedkov, ktorí boli
vypočutí po uvedenom dátume. To, ţe ich predloţil obhajca má logické vysvetlenie, keďţe
sa zúčastňoval týchto úkonov.
Pokiaľ sudca pre prípravné konanie mal výhrady k tomu, ţe návrh prokurátora
na rozhodnutie o ţiadostiach obvinených a vyjadrenie k trvaniu väzobných dôvodov sú veľmi
neurčité, nepresvedčivé a nedostatočné, k tomu prokurátor uviedol, ţe pokiaľ prokurátor
nevyhovel ţiadostiam obvinených a dal návrh na rozhodnutie o nich súdu, Trestný poriadok
mu neukladá, aby svoj návrh odôvodnil rozsiahlo, vzhľadom k tomu, ţe sudca pre prípravné
konanie má prihliadať len na tie okolnosti a zistenia nachádzajúce sa vo vyšetrovacom spise,
ktoré majú základ v procesne vykonanom dokazovaní a sú významné pre záver o existencii
niektorého z dôvodov väzby.
Vyšetrovanie, podľa prokurátora, prebieha vzhľadom k väzbe obvinených urýchlene,
výsluchy svedkov sú podľa moţností vykonávané dva dni v týţdni po päť svedkov, čo svedčí
o tom, ţe obvinení nie sú drţaní vo väzbe účelovo. Z vyšetrovacieho spisu vyplýva,
ţe od vznesenia obvinenia, okrem výsluchov obvinených, bolo do 29. januára 2009
vypočutých 35 svedkov, no aj napriek tomu sa ešte nepodarilo vypočuť všetkých, na ktorých
obvinení mali neoprávnene poberať finančné prostriedky z Úradu práce sociálnych vecí
a rodiny v M. Okrem toho z výsluchov svedkov vyplynuli aj ďalší zamestnanci firiem, ktorí
tam pracovali, či brigádnicky alebo v pracovnom pomere a potvrdzujú neprítomnosť osôb so
zdravotným postihnutím na pracoviská.
Skutočnosti potvrdzujúce ovplyvňovanie svedkov obvinenými boli podľa prokurátora
preukázané záznamami informačno-technických prostriedkov z novembra 2008, pričom
prokurátor poukázal na to, ţe vyšetrovaním boli zaznamenané uţ aj zmeny vo výpovediach
svedkov v prospech obvinených, oproti výpovediam z 30. novembra 2008 počas policajnej
akcie. (Prokurátor mal zrejme na mysli 30. október 2008, čo vyplýva zo spisu, ale i z ďalšieho
obsahu sťaţnosti).
Prokurátor uviedol, ţe zo svedeckých výpovedí nachádzajúcich sa vo vyšetrovacom
spise vyplýva, ţe je potrebné minimálne ešte vypočuť svedkov V., Ď., J. a H., ktorí sa
ospravedlnili k úkonom. Taktieţ je moţné zistiť zo správy Sociálnej poisťovne M., ţe vo
firme R. M. pracovalo ďalších 20 pracovníčok za obdobie
od roku 2006 aţ doposiaľ a niektorí svedkovia ako napr. C., F. a ďalší pracujú
v zahraničí a ich výsluch bude moţné zrealizovať aţ po návrate na územie Slovenskej
republiky.
Ďalej prokurátor dodal, ţe z bankových inštitúcii boli vyţiadané kamerové záznamy
z výberov finančných hotovostí u zainteresovaných zamestnancov. Na vyţiadanie boli však
doteraz zaslané len záznamy zo S. v B. Okrem toho je potrebné naďalej vyhodnocovať výpisy
z účtov, pričom z nich priebeţne vyplýva potreba vykonať výsluchy ďalších svedkov, ktorí by
mohli byť ovplyvnení, pretoţe tieto osoby sú priamo naviazané pracovným pomerom na
rodinu obvinených R.
Prokurátor namietal argumentáciu sudcu pre prípravné konanie, ţe odo dňa
30. októbra 2008, kedy malo dôjsť zo strany obvinených k ovplyvňovaniu jednotlivých
svedkov, uvedení svedkovia, ako aj ďalší uţ boli do rozhodovania súdu o ţiadosti obvinených
vypočutí, a to v čase uţ po vznesení obvinenia. Prokurátor v tej súvislosti, pokiaľ ide o dôvod
kolúznej väzby poznamenal, ţe zákon nerozlišuje ovplyvňovanie svedkov, ktorí uţ podali
výpoveď alebo ešte nie.
Napokon prokurátor uviedol, ţe pri tejto intenzite a bez prieťahov, ako doteraz,
by vyšetrovanie v predmetnej veci mohlo skončiť pravdepodobne v mesiaci apríl 2009.
Skoršie ukončenie, vzhľadom na mnoţstvo procesných úkonov a ich obsah, nie je moţné
očakávať.
Z týchto dôvodov prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil
napadnuté uznesenie a aby ponechal obvinených vo väzbe z rovnakých dôvodov § 71 ods. 1
písm. b/ Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky dal moţnosť obvineným, aby sa prostredníctvom
svojho obhajcu vyjadrili k sťaţnosti prokurátora.
Obhajca obvinených v stanovenej lehote predloţil Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky vyjadrenie k odôvodneniu sťaţnosti prokurátora.
Vo vyjadrení prostredníctvom obhajcu obvinení uviedli, ţe dôvody väzby pominuli,
lebo vyšetrovateľ vypočul svedkov, ktorí mali byť ovplyvňovaní, resp. ktorí mohli
byť ovplyvňovaní. Poukázali na to, ţe prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry
aj pri odôvodňovaní sťaţnosti musel vedieť, ţe dokonca aj svedkovia, ktorých uvádza, ešte
neboli vypočutí, konkrétne Ing. J., V., Ď. mali byť vypočutí a v skutočnosti aj boli vypočutí
v dňoch 3. februára 2009 (Ing. J.) a 5. februára 2009 (V. a Ď.). O nedôslednosti prokurátora
pri zdôvodňovaní sťaţnosti má svedčiť to, ţe svedok H. bol zamestnaný a jeho svedecká
výpoveď sa vzťahuje k obvinenému D. a nie k ním.
Sú toho názoru, ţe prokurátor váţne porušil svoje povinnosti, keď nepredloţil súdu
celý a kompletný spisový materiál, pričom neobstojí tvrdenie prokurátora, ţe táto zákonná
povinnosť sa vzťahuje na stav spisového materiálu v čase, keď ho predkladá súdu so svojim
stanoviskom, ţe nevyhovie ţiadosti obvinených o prepustenie z väzby, lebo súd alebo sudca
pre prípravné konanie, musí mať k dispozícii celý spisový materiál v stave ku dňu
rozhodovania o ţiadosti o prepustenie z väzby.
Tvrdenie prokurátora o bliţšie neurčenej skupine osôb, ktoré by ešte mohli byť
vypočuté, nemôţe podľa nich obstáť, lebo vţdy musia existovať konkrétne dôvody
na vyslovenie záveru, ţe ešte existujú svedkovia, ktorí by mohli byť vypočutí, ale v danom
prípade to tak nie je a tvrdenia prokurátora sú hypotetické a ničím nepodloţené.
Napokon bolo vo vyjadrení poukázané na to, ţe ku kontaktom so svedkami malo dôjsť
len 30. októbra 2008 a od toho dňa aţ do 26. novembra 2008 so ţiadnymi svedkami
nekomunikovali tak, ţe by to bolo moţné povaţovať za ovplyvňovanie alebo marenie
vyšetrovania. Opäť bolo poukázané na zdĺhavosť konania prokurátora o ich ţiadosti,
keď prokurátor nekonal asi 29 dní, čo povaţujú za neodôvodnený prieťah v konaní zo strany
prokurátora.
Ţiadali preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky sťaţnosť prokurátora zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade sťaţnosti prokurátora preskúmal
správnosť výroku napadnutého uznesenia a konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil,
ţe sťaţnosť je dôvodná.
Podľa § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. obvinený môţe byť vzatý do väzby len vtedy,
ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, ţe skutok, pre ktorý bolo začaté trestné
stíhanie bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, ţe tento skutok
spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná
obava, ţe bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie
skutočností závaţných pre trestné stíhanie.
V predmetnom prípade doterajšie výsledky vyšetrovania zatiaľ nerozptyľujú váţne
podozrenie, ţe sa skutky, pre ktoré bolo vznesené obvinenie stali, tieto skutky majú znaky
trestného činu (teraz nie je otázkou súdu zaoberať sa právnou kvalifikáciou, napr. z pohľadu
časovej pôsobnosti trestných zákonov) a zároveň treba dodať, ţe sú váţne dôvody
na podozrenie, ţe skutky spáchali obvinení. Otázka v akom rozsahu, je predmetom
dokazovania.
Z obsahu dôkazov, ktoré boli doteraz nazhromaţdené a sú zadokumentované,
je evidentné, ţe pre preukázanie, či obvinení neoprávnene poberali nenávratné finančné
prostriedky na zdravotne postihnuté osoby a v akom rozsahu, je mimoriadne dôleţité zistenie,
či také osoby pracovali na pracoviskách vo firmách obvinených alebo nie a ak áno koľko ich
bolo a či pracovali v takom rozsahu ako deklarovali obvinení dokladmi.
Z tohto pohľadu je to dokazovanie náročné, nepochybne si vyţadujúce aj opakovanie
výsluchov svedkov, za účelom objasnenia nezrovnalosti, čo sa uţ aj ukázalo potrebným
a nevylučuje sa aj moţnosť konfrontácii medzi nimi.
Z priebehu vyšetrovania vyplýva, ţe sa počet osôb, ktorých výsluch sa ukazuje byť
potrebným, rozširuje. Napokon v samotnom priebehu konania o ţiadosti obvinených
sa to ukázalo. Veď aj po predloţení návrhu prokurátora sudcovi pre prípravné konanie
na rozhodnutie o ţiadosti obvinených, ktorej prokurátor nevyhovel sa vykonávali výsluchy
svedkov, ba bolo tak aj po rozhodnutí sudcu od 28. januára 2009.
Najvyšší súd si vyţiadal od prokurátora doplňujúci spisový materiál a z dodatku, ktorý
mu bol predloţený sú tieto skutočnosti zistiteľné. Zjavné je aj to, čo uviedol prokurátor
v sťaţnosti, ţe dokazovanie prebieha kontinuálne, ţe pravidelne sa vykonávajú výsluchy
svedkov a ţe na základe doţiadaní majú bankové subjekty predloţiť účty, ktoré môţu mať
vzťah k danej veci a takéto výpisy z účtov z bánk aj dochádzajú. Z dodatku vyšetrovacieho
spisu je zrejmé, ţe vo vzťahu k obvineným R. a osobám, ktoré mali zamestnávať, došli výpisy
nielen zo S., ale aj zo V.
Pokiaľ boli vyţiadané aj kamerové záznamy z bánk o výberoch z účtov,
je opodstatnená argumentácia prokurátora v sťaţnosti, ţe na základe týchto dôkazov a tieţ
vyhodnocovania výpisov z účtov vyvstáva potreba vykonať výsluchy ďalších svedkov,
ale ešte konkrétnejšie sa javí potreba opätovného vypočutia tých svedkov, na ktorých mená
boli účty vedené, ako sa to ukázalo pri výsluchu svedkyne Z. K., čo vyplýva
z dodatku vyšetrovacieho spisu, v ktorom je zadokumentovaný výpis z účtu V. v B. na meno
tejto osoby a zápisnica o opätovnom výsluchu menovanej svedkyne.
Pokiaľ obhajoba namietala, ţe svedkovia Ing. J., V., Ď. uţ boli vypočutí a ţe výpoveď
svedka H. sa vzťahuje k obvinenému D. a nie R., je skutočnosťou, ţe boli vypočutí, ale pri
podávaní odôvodnenia sťaţnosti prokurátora 3. februára 2009 výsluch svedkov V. a Ď. ešte
nebol uskutočnený, lebo k nemu došlo 5. februára 2009. To však nič nemení na skutočnosti,
ţe niektorí svedkovia, ktorých uvádza prokurátor, pre pobyt v zahraničí ešte neboli vypočutí
a ţe vyvstáva aj potreba opakovaných výsluchov svedkov na objasnenie závaţných
skutočností z vyššie naznačených dôvodov.
K námietke obvinených k sťaţnosti, ţe výsluch svedka H. sa nevzťahoval
k obvineným R., ale k obvinenému D., treba poznamenať, ţe to nič nemení na nutnosti
vykonávania tých dôkazov, ktoré naznačil prokurátor, lebo
aj po výsluchoch svedkýň V. a Ď., nie je stav taký, ţe by dokazovanie
aj výsluchmi svedkov bolo ukončené. K tejto námietke sa ţiada dodať iba poznámku,
ţe i obvinení prostredníctvom obhajcu sudcovi pre prípravné konanie predkladali kópie
zápisníc o výsluchoch svedkov na dôkaz, ţe uţ boli vypočutí, ale značná časť z nich sa týkala
obvineného D. a nie obvinených R.
Všetky tieto skutočnosti povaţuje najvyšší súd za potrebné uviesť preto, lebo zisťuje,
ţe dôkazná situácia a stav vyšetrovania nie sú také, ţe by uţ nebolo potrebné vykonať ďalšie
svedecké a iné dôkazy a ţe by obvinení uţ nemali na koho pôsobiť alebo inak mariť
objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie.
Skutočnosť, ţe obvinení konali spôsobom znamenajúcim ovplyvňovanie svedkov
je nepochybná. Po tom ako boli odtajnené výsledky pouţitia informačno-technických
prostriedkov a obhajcovi boli dňa 22. januára 2009 dané k dispozícii kópie záznamov
telefonických hovorov a ich prepisy, nespochybňuje túto skutočnosť, ţe sa tak stalo
30. októbra 2008, ani obhajoba. Podstata jej námietok vlastne spočíva v tom, ţe uţ niet koho
ovplyvňovať, a preto nie je dôvod ďalšieho trvania väzby obvinených.
Z vyššie uvedených zistení z obsahu spisového materiálu vyplýva, ţe to tak nie je.
Uplatnenie ustanovenia § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por. má zabrániť tomu, aby obvinení konali
spôsobom v tomto ustanovení predpokladanom. Obvinení však takto uţ aj konali a správne
poukázal prokurátor na to, ţe z naznačeného pohľadu nemoţno rozlišovať svedka, ktorý bol
vypočutý uţ po vznesení obvinenia, alebo od začatia trestného stíhania po vznesenie
obvinenia, alebo svedka, ktorý ešte vôbec nebol vypočutý. Pôsobenie nemoţno vylúčiť
na ktoréhokoľvek z nich a obava z pôsobenia s cieľom ich ovplyvnenia sa môţe vzťahovať
na ktoréhokoľvek z nich, pokiaľ ich ďalší výsluch uţ nie je vylúčený.
Je nesprávne také stanovisko k otázke kolúznej väzby, ţe keď uţ bol svedok,
na ktorého mal obvinený pôsobiť spôsobom predpokladaným v § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por.
vypočutý, ţe tým zaniká dôvod väzby. To by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak uţ všetci
svedkovia boli vypočutí a uţ niet nikoho, na koho by obvinení mohli pôsobiť v smere marenia
objasňovania závaţných skutočností pre trestné stíhanie. Taký stav v predmetnej veci
vonkoncom nebol v čase podávania ţiadosti obvinených o prepustenie z väzby
23. decembra 2008, ani v čase podania návrhu prokurátora sudcovi pre prípravné konanie
20. januára 2009 a takisto nie pri rozhodovaní sudcu pre prípravné konanie a rovnako nie
pri rozhodovaní odvolacieho senátu súdu vyššieho stupňa.
Podstatnú časť dôvodov napadnutého uznesenia a aj námietok obvinených k sťaţnosti
prokurátora zaberajú okolnosti nepredloţenia úplného spisového materiálu, čo malo podľa
odôvodnenia napadnutého uznesenia zaváţiť u sudcu pri jeho rozhodnutí o prepustení
obvinených z väzby. Najvyšší súd preto povaţuje za potrebné uviesť k tomu nasledovné.
Podľa ustanovenia § 72 ods. 4 Tr. por. (v jeho znení platnom a účinnom v čase
podávania návrhu prokurátora i rozhodovania sudcu pre prípravné konanie, ale v podstate,
pokiaľ ide o návrhy prokurátora, aj podľa jeho súčasného znenia účinného
od 1. februára 2009) po vzatí do väzby obvineného bolo treba aj k všetkým ďalším ţiadostiam
a návrhom o väzbe pripojiť originál alebo orgánom činným v trestnom konaní overený
rovnopis celého doposiaľ získaného spisového materiálu s očíslovanými listami
a s prehľadom obsahu spisu.
Z tohto znenia citovaného ustanovenia vyplýva, ţe pri podávaní návrhu prokurátora
na rozhodnutie o väzbe je celým doposiaľ získaným spisovým materiálom ten spisový
materiál, ktorý bol nazhromaţdený do času podávania návrhu na rozhodnutie o väzbe a musí
byť očíslovaný od prvej strany aţ po poslednú týkajúcu sa posledného úkonu. V danom
prípade to teda bolo ku dňu 20. januára 2009. Vtedy je zaznamenané doručenie návrhu
prokurátora súdu aj s vyšetrovacím spisom.
Od toho času, keď návrh dôjde súdu, do rozhodnutia sudcu o väzbe však môţu
prebiehať ďalšie vyšetrovacie úkony a môţe sa ukázať, ţe menia dôkaznú situáciu
aj vo vzťahu k otázke väzby obvinených.
Pre rozhodnutie sudcu je relevantný stav v čase rozhodovania. Musí vychádzať z toho,
aký je stav vyšetrovania a dôkazná situácia v čase, keď má o väzbe rozhodnúť, pretoţe ako
orgány činné v trestnom konaní, tak aj sudca pre prípravné konanie (u toho je limitované,
kedy tak koná) a súd sú povinné v každom období trestného stíhania skúmať, či dôvody
väzby trvajú alebo či sa zmenili.
Sudca pre prípravné konanie sa musí tieţ opierať o objektívne zistené skutočnosti
do času jeho rozhodnutia. Pokiaľ teda zistil, ţe spisový materiál, ktorý mu bol doručený nie
je úplný, čomu nasvedčovali kópie zápisníc o výsluchoch svedkov, ktoré mu predloţil
obhajca, mal urobiť potrebné opatrenia smerujúce k tomu, aby mu boli doručené ostávajúce
časti spisového materiálu.
Prokurátor v danej veci argumentoval, ţe jemu bol vyšetrovací spis na rozhodnutie
o ţiadosti obvinených doručený 7. januára 2009. Bolo jeho povinnosťou zabezpečiť
a predloţiť tú časť spisového materiálu, s tými úkonmi, ktoré boli vykonané
od 7. januára 2009 do 20. januára 2009, kedy podával návrh na rozhodnutie o väzbe.
Z dodatku vyšetrovacieho spisu, ktorý si zadováţil najvyšší súd, vyplýva, ţe vo veci
boli vykonávané úkony trestného konania, a to výsluchy svedkov od 8. do 20. januára 2009.
Aj po tomto dátume, teda od času, keď návrh na rozhodnutie o väzbe došiel súdu, boli
vykonávané ďalšie úkony, a to výsluchy obvinených dňa 21. januára 2009 a výsluchy
svedkov od 22. januára 2009 do 5. februára 2009.
Bolo preto vecou sudcu pre prípravné konanie zadováţiť si doplnenú časť spisového
materiálu s úkonmi, ktoré sa vykonali vo veci do jeho rozhodovania. Sudca pre prípravné
konanie tak neurobil. Z príslušnej časti spisu Špeciálneho súdu v Pezinku nevyplýva, ţe by
ţiadal orgány činné v trestnom konaní o ich doručenie. V podstate rozhodol bez náleţitého
zistenia všetkých skutočností významných pre rozhodnutie.
Keďţe, ako uţ bolo naznačené, neboli ešte vykonané všetky dôkazy, ani pokiaľ ide
o výsluchy svedkov, a pretrváva dôvodná obava, ţe by obvinení mohli na svedkov pôsobiť
alebo inak mariť objasňovanie skutočností závaţných pre trestné stíhanie, dôvody ich väzby
naďalej trvajú.
Vzhľadom k charakteru ich konania, ktorým sa snaţili ovplyvňovať svedkov a povahe
predmetnej veci, nebolo by moţné ani uspokojiť sa so sľubom obvinených na nahradenie
väzby.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel sťaţnosti prokurátora, zrušil
napadnuté uznesenie a rozhodol vo veci sám tak, ţe ţiadosť obvinených o prepustenie z väzby
zamietol, s tým ţe ich ponecháva vo väzbe z dôvodu § 71 ods. 1 písm. b/ Tr. por., pre ktorý
boli do väzby vzatí.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
V Bratislave 11. februára 2009
JUDr. Milan K a r a b í n, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia: Monika Ivančíková