Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 21/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. júna 2009 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

o sťažnosti M. K., P., a M. Š., B., zastúpených advokátom JUDr. R. K., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 46

ods. 1 uznesením Okresného súdu Brezno č. k.

73 z 29. apríla 2008 takto

rozhodol:

1. Základné právo M. K. a M. Š. na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 46

ods. 1 uznesením Okresného súdu Brezno č. k.

73 z 29. apríla 2008 p o r u š e n é b o l o .

2. Uznesenie Okresného súdu Brezno č. k. -73 z 29. apríla 2008

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. II. ÚS

21/09-12 z 21. januára 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. K., P., a M. Š., B. (spolu ďalej len

„sťažovateľky“), ktorou namietali porušenie základného práva na spravodlivé súdne

konanie zaručeného v (ďalej len „“)

uznesením Okresného súdu Brezno (ďalej len „okresný súd“) č. k. -73

z 29. apríla 2008.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom pod

sp. zn. sa sťažovateľky žalobou z 27. augusta 2007 domáhali voči žalovanej

spoločnosti Š., a. s. (ďalej len „žalovaná“), vyhlásenia neplatnosti uznesení žalovanej

prijatých na jej valnom zhromaždení konanom 25. mája 2007. Návrhom z 18. septembra

2007 sa sťažovateľky domáhali rozšírenia pôvodnej žaloby tak, že sa domáhali aj

vyhlásenia neplatnosti uznesení žalovanej prijatých na jej mimoriadnom valnom

zhromaždení konanom 18. júna 2007. O predmetnom doplňujúcom návrhu sťažovateliek

rozhodol okresný súd napadnutým uznesením č. k. -73 z 29. apríla 2008 tak,

že rozšírenie pôvodného žalobného návrhu nepripustil s odôvodnením, že by výsledky

dovtedajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie aj o tomto rozšírenom návrhu.

V súvislosti s napadnutým uznesením okresného súdu sťažovateľky v sťažnosti

uviedli: „Zo súdneho spisu Okresného súdu Brezno číslo 7 Cb/141/2007 je úplne zrejmé, že

Okresný súd Brezno do dňa 29. 04. 2008 nevykonal žiadne úkony vo veci samej a ani žiadne

dokazovanie, a dokonca ani len nezaslal opis návrhu na začatie konania odporcovi na

vyjadrenie. Vzhľadom na to, že neboli splnené žiadne zákonné podmienky stanovené v § 95

ods. 2 pre nepripustené zmeny návrhu na začatie konania

zo strany súdu, považujeme uznesenie Okresného súdu Brezno zo dňa 29. 04. 2008 č. k.

-73, IČS: 6307204735, za nezákonné.“

Podľa tvrdení sťažovateliek napadnutým uznesením okresného súdu im bolo navyše

znemožnené domáhať sa ochrany ich práv súdnou cestou podľa , pretože

v čase vydania rozhodnutia okresného súdu už uplynula sťažovateľkám aj trojmesačná

lehota (od prijatia uznesení mimoriadneho valného zhromaždenia) stanovená v § 131 ods. 1

na podanie nového žalobného návrhu.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky navrhli, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateliek na súdnu a inú právnu ochranu garantované v

článku 46 ods. 1 uznesením Okresného súdu Brezno zo dňa

29. 04. 2008 č. k. -73, IČS: 6307204735, porušené bolo.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Brezno zo dňa

29. 04. 2008 č. k. -73, IČS: 6307204735, zrušuje a vec vracia Okresnému

súdu Brezno na ďalšie konanie.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu Brezno obnoviť stav

pred porušením základného práva sťažovateliek na súdnu a inú právnu ochranu

garantované v článku 46 ods. 1 v súdnom konaní číslo

a pripustiť zmenu návrhu sťažovateliek podľa ich podania zo dňa

18. 09. 2007, t. j. pripustiť rozšírenie návrhu na určenie neplatnosti všetkých rozhodnutí

mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Š., a. s. so sídlom (...) B., (...) konaného

dňa 18. 06. 2007.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 4002/09 z 18. februára 2009

a právny zástupca sťažovateliek stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

listami z 30. apríla 2009 a 1. júna 2009.

2.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla, že:

„(...) sa navrhovateľky podaním zo dňa 18. 09. 2007 nedomáhali zmeny pôvodného

návrhu vo veci samej, ale podľa obsahu podania podali ďalší návrh vo veci samej, ktorým

si uplatňujú nový nárok, ktorý s návrhom vo veci samej zo dňa 27. 08. 2007 nemá žiadnu

skutkovú súvislosť. Keďže išlo o uplatnenie nového nároku, návrh zo dňa 27. 08. 2007

nemohol byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu, preto súd uznesením č. k.

-73 zo dňa 29. 04. 2008 nepripustil zmenu návrhu – rozšírenie návrhu v

zmysle .

Vzhľadom na všetky horeuvedené skutočnosti je sťažnosť navrhovateliek zo dňa

09. 07. 2008 nedôvodná, preto Okresný súd Brezno navrhuje Ústavnému súdu SR, aby

Ústavný súd SR rozhodol, že základné právo sťažovateliek na súdnu a inú právnu ochranu

garantované v SR uznesením Okresného súdu Brezno zo dňa

29. 04. 2008 č. k. -73, porušené nebolo.

V súlade s o organizácii Ústavného súdu SR a

konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, Okresný súd Brezno súhlasí s upustením od

súdneho pojednávania, nakoľko od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.“

2.2 Právny zástupca sťažovateliek vo svojom stanovisku z 30. apríla 2009

k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

«Takéto vyjadrenie Okresného súdu Brezno č. Spr. 4002/09 zo dňa 18. 02. 2009

považujeme za zmätočné a nekvalifikované, odporujúce zneniu , jeho

ustálenému výkladu, dôvodovej správe a aj judikatúre (napr. uznesenie Najvyššieho súdu

SR z 28. 09. 1995 č. k. ), a preto s ním nesúhlasíme. Naopak, sťažnosť

sťažovateliek zo dňa 09. 07. 2008 považujeme za dôvodnú a trváme na nej v celom jej

rozsahu a na všetkých návrhoch v nej uvedených. (...)

Podľa dôvodovej správy k , ktorým bol novelizovaný :

„Z bolo potrebné vyradiť tie prvky, ktoré sú nedemokratické

a ktoré neúmerne kontrolujú dispozitívne úkony účastníkov. Preto bolo potrebné túto

kontrolu čo najviac obmedziť na prospech slobody v dispozícii s konaním a jeho

predmetom. Preto súd nepripustí zmenu žaloby iba vtedy, ak by zmenou žaloby prišli

nazmar doterajšie výsledky konania.“

Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR z 28. 09. 1995 č. k. : „Súd

nepripustí zmenu návrhu podľa iba vtedy, ak v čase zmeny návrhu na

začatie konania už bolo vykonané dokazovanie, ktoré by nemohlo byť podkladom pre

konanie o zmenenom návrhu.“

Podľa ustáleného výkladu publikovaného vo IV. vydaní komentára

od vydavateľstva E. spol. s r. o., ktorého autorom je JUDr.

J. K. a kolektív: „Ustanovenie § 95 upravuje dispozitívny úkon účastníka, spočívajúci v

zmene návrhu na začatie konania. Zmena môže spočívať v rozšírení návrhu (ak žiada viac

alebo aj iné plnenia ako sa pôvodne domáhal). Dispozícia účastníka konania, ktorou chce

meniť návrh, je obmedzená iba súhlasom súdu. Vecne príslušný súd pri úvahe o tom, či

bude súhlasiť so zmenou návrhu, môže zvažovať iba to, či výsledky doterajšieho konania

(ako celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Ak tomu tak je, musí so

zmenou návrhu súhlasiť. O pripustení alebo nepripustení zmeny súd rozhoduje uznesením,

proti ktorému nieje prípustné odvolanie.“ (...)

Okresný súd Brezno na jednej strane nepovažuje uplatnenie nového nároku zo strany

sťažovateliek/navrhovateliek v už začatom súdnom konaní za zmenu pôvodného návrhu na

začatie konania, aj keď ho uplatnili v už začatom súdnom konaní a domáhali sa ho popri

svojom pôvodnom návrhu a svoje podanie v už začatom súdnom konaní nazvali „rozšírenie

návrhu“, ale ho považuje za ďalší návrh vo veci samej, a na druhej strane ten istý Okresný

súd Brezno vyjadruje súhlasné stanovisko s uznesením č. k. -73 zo dňa

29. 04. 2008, ktorým tento súd nepripustil zmenu návrhu - rozšírenie návrhu (t.j. rozhodol o

nepripustení zmeny návrhu napriek tomu, že podanie sťažovateliek zo dňa 18. 09. 2007

nepovažuje za zmenu návrhu); ide o vnútorný rozpor a protirečenie v samotnom vyjadrení

Okresného súdu Brezno (...).

(...) nie je vôbec pravdou tvrdenie Okresného súdu Brezno, že návrh sťažovateliek na

začatie konania a následné rozšírenie tohto návrhu nemá žiadnu skutkovú súvislosť,

nakoľko ju má, pretože sťažovateľky sa v obidvoch svojich podaniach domáhajú určenia

neplatnosti síce viacerých rozhodnutí valného zhromaždenia tej istej spoločnosti Š. a. s.,

ktoré však boli prijaté v rozpore s rovnakými stanovami tejto spoločnosti a skutkovo spolu

súvisia (...).

Sme toho názoru, že pokiaľ by sťažovateľky v predmetnej veci podali dva samostatné

návrhy na začatie konania, boli by splnené podmienky na ich spojenie do jedného konania v

zmysle , a preto postup sťažovateliek bol v súlade so záujmom a

zásadou hospodárnosti konania (...).

V tejto súvislosti uvádzame, že „výsledky doterajšieho konania“ do podania

rozšírenia návrhu zo dňa 18. 09. 2007 neboli žiadne, nakoľko Okresný súd Brezno po

podaní pôvodného návrhu zo dňa 27. 08. 2007 (ktorý sa aj so všetkými jeho prílohami

nachádza na listoch č. 1 až 49 súdneho spisu) vykonal len úpravu na liste č. 50 súdneho

spisu a výzvu na zaplatenie súdneho poplatku na liste č. 51 súdneho spisu. Na liste č. 52

súdneho spisu je už samotné rozšírenie návrhu zo dňa 18. 09. 2007. Listy č. 50, 51 a 52

súdneho spisu Okresného súdu Brezno sú prílohou č. 1 tohto stanoviska.

V tejto súvislosti ďalej uvádzame aj to, že do dnešného dňa sa v konaní na

Okresnom súde Brezno nevykonalo žiadne dokazovanie a neuskutočnilo sa žiadne

pojednávanie, takže stále nie sú dané žiadne podmienky pre nepripustenie zmeny návrhu na

začatie konania uvedené v . Súčasne si však dovoľujeme uviesť, že

Okresný súd Brezno konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej

republiky o tejto sťažnosti neprerušil, hoci to sťažovateľka 2/ navrhla, a nariadil

pojednávanie vo veci samej na deň 18. 06. 2009 (...).»

Právny zástupca sťažovateliek vo svojom stanovisku z 1. júna 2009 uviedol:

„Týmto si dovoľujeme Ústavnému súdu Slovenskej republiky oznámiť, že

sťažovateľky súhlasia s upustením od ústneho pojednávania o ich sťažnosti vedenej pod spis

zn. .“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

spravodlivé súdne konanie zaručeného v .

II.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podstata námietok sťažovateliek v súvislosti s namietaným porušením základného

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v uznesením okresného

súdu sp. zn. z 29. apríla 2008 je založená na ich tvrdení o jeho nezákonnosti,

pretože podľa nich sa nezakladá na pravde v ňom uvedené konštatovanie okresného súdu,

že dokazovanie vykonané v konaní vedenom pod sp. zn. do doby, keď okresný

súd rozhodoval o pripustení rozšírenia žalobného návrhu, by nemohlo byť podkladom aj na

konanie o tomto rozšírenom návrhu, pretože podľa sťažovateliek od podania pôvodného

žalobného návrhu okresný súd vo veci žiadne dokazovanie ani nevykonal. Súčasne

sťažovateľky poukázali na zákonný predpoklad, keď súd zmenu návrhu nepripustí, pričom

podľa (ďalej len „OSP“) je to len v prípade „ak

by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom

návrhu“. Napokon sťažovateľky uviedli, že v dôsledku napadnutého uznesenia okresného

súdu im bolo znemožnené opätovne sa domáhať ochrany ich práv súdnou cestou, pokiaľ ide

o predmet, ktorého sa týkal rozšírený žalobný návrh (preskúmanie rozhodnutí

mimoriadneho valného zhromaždenia žalovaného z 18. júna 2007), pretože už zmeškali

lehotu na podanie tohto návrhu (3 mesiace od prijatia rozhodnutia valným zhromaždením)

stanovenú v v účinnom znení.

Ústavný súd je v súlade so svojou všeobecnou právomocou vyjadrenou v čl. 124

súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Táto právomoc spolu s právomocou podľa

mu umožňuje preskúmať aj napadnuté rozhodnutia všeobecných

súdov, avšak iba z hľadiska, či je, alebo nie je v súlade s ústavno-procesnými zásadami

upravenými v ústave.

Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo

strany ústavného súdu iba vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (, ).

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces, ktorý je chránený v čl. 46 ods. 1

a v dohovoru, je okrem práva domáhať sa svojho práva na nezávislom

a nestrannom súde (prístup k súdu) aj právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej

súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na

riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia síce neznamená, že súd musí dať podrobnú

odpoveď na každý argument účastníka konania, avšak z odôvodnenia rozhodnutia musia

byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny

základ rozhodnutia.

Okresný súd svoje rozhodnutie sp. zn. z 29. apríla 2008 odôvodnil takto:

„Žalobkyne sa svojím návrhom, doručeným Okresnému súdu v Brezne dňa

27. 08. 2007, domáhali voči žalovanému určenia neplatnosti rozhodnutí valného

zhromaždenia žalovaného, ktoré sa konalo dňa 25. 05. 2007.

V priebehu konania žalobkyne podaním, doručeným Okresnému súdu v Brezne dňa

18. 09. 2007, žiadali, aby súd pripustil rozšírenie návrhu aj o vyslovenie neplatnosti

všetkých rozhodnutí mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti Š., a. s., ktoré sa

konalo dňa 18. 06. 2007.

Podľa , navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu meniť

návrh na začatie konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných

rúk, pokiaľ neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Podľa , súd nepripustí zmenu návrhu, ak by výsledky doterajšieho

konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Súd nepripustí zmenu

návrhu ani v prípade, ak by na konanie o zmenenom návrhu bol vecne príslušný iný súd.

V takom prípade pokračuje súd v konaní o pôvodnom návrhu po právoplatnosti uznesenia.

Súd má za zo, že by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre

konanie o zmenenom návrhu a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto

uznesenia, a zmenu návrhu nepripustil.“

Podľa názoru ústavného súdu okresný súd napadnuté uznesenie zdôvodnil iba citáciou

zákonných ustanovení bez tohto, aby svoje rozhodnutie o ich aplikácii na daný prípad

zdôvodnil aj ústavne konformnými dôvodmi zodpovedajúcimi špecifikám dotknutého

konania. Inými slovami povedané, z uznesenia okresného súdu sp. zn.

z 29. apríla 2008 nie sú zrejmé dôvody, na základe ktorých okresný súd dospel k názoru, že

by dovtedajšie dokazovanie nemohlo byť podkladom aj pre konanie o rozšírenom žalobnom

návrhu.

Okrem tohto aj ústavný súd z vyžiadaného súdneho spisu vedeného pod sp. zn.

zistil, že od podania pôvodnej žaloby sťažovateľkami (27. augusta 2007) do

podania rozšíreného žalobného návrhu (19. september 2007) sa procesná aktivita okresného

súdu obmedzila iba na vyzvanie sťažovateliek zaplatiť súdny poplatok za žalobu

(11. septembra 2007) avšak iné úkony vo veci vykonané neboli, takže podľa názoru

ústavného súdu nebola splnená ani základná zákonná požiadavka na nepripustenie zmeny

žalobného návrhu, tak ako to vyžaduje .

Ústavný súd sa stotožňuje s argumentáciou sťažovateliek, podľa ktorej okresný súd vo

svojom obrannom stanovisku na jednej strane síce konštatuje, že v prípade podania

doručeného okresnému súdu 19. septembra 2007 nešlo o rozšírenie pôvodného žalobného

návrhu sťažovateliek, ale o nový návrh, avšak v rozpore s týmto konštatovaním okresný súd

nepridelil tomuto podaniu novú spisovú značku so zachovaním účinkov ku dňu jeho

podania, ale napriek tomu okresný súd rozhodoval o tomto podaní ako o návrhu na

rozšírenie žaloby podľa .

V prípade, že sa okresný súd domnieval, že v danom prípade ide o nový návrh, mal

tomuto podaniu prideliť novú spisovú značku, pričom by sa zachovali účinky podania tohto

návrhu ku dňu, keď bol návrh doručený okresnému súdu. V dôsledku tohto, že okresný súd

tak nepostupoval a bez náležitého zdôvodnenia, ktoré by bolo v súlade s ,

ani nepripustil rozšírenie pôvodnej žaloby o tento nový návrh, sťažovateľky zmeškali lehotu

( ), aby mohli predmetný návrh účinne opätovne podať

okresnému súdu, čím bolo porušené základné právo sťažovateliek na spravodlivé súdne

konanie zaručené v .

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že uznesením okresného súdu

sp. zn. z 29. apríla 2008 bolo porušené základné právo sťažovateliek na

spravodlivé súdne konanie zaručené v , tak ako to je uvedené v bode 1

výroku tohto rozhodnutia.

Sťažovateľky žiadali, aby ústavný súd zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 29. apríla 2008 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd v súvislosti s týmto návrhom sťažovateliek dospel k záveru, že pre

dosiahnutie nápravy vo veci je nevyhnutné, aby využil aj svoju právomoc podľa čl. 127

ods. 2 , a preto vyhovel návrhu sťažovateliek a zrušil označené uznesenie okresného

súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku

tohto rozhodnutia.

Okresný súd bude v ďalšom konaní vo veci podľa § 56 ods. 6 a 7 zákona o ústavnom

súde viazaný právnymi názormi ústavného súdu vyjadrenými v tomto náleze.

Vzhľadom na to, že sťažovateľky si neuplatnili nárok na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia ani na úhradu trov právneho zastúpenia, ústavný súd o týchto

nárokoch ani nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. júna 2009