Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 165/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2009

predbežne prerokoval sťažnosť A. J., Č., zastúpenej advokátom JUDr. P. M., B., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť A. J. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. mája 2009

doručená sťažnosť A. J. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka v sťažnosti uvádza, že „... podala dňa 12. 01. 2007 na Okresný súd

v Bardejove Návrh na rozvod manželstva a úpravu pomerov k maloletým deťom...

Prvé pojednávanie bolo určené až päť mesiacov po podaní návrhu na deň 21. 05.

2007... Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 31. 01. 2008, teda viac ako po roku od

podania návrhu, ktoré sa však nekonalo pre chorobu sudkyne.

Pojednávanie... sa konalo až dňa 05. 08. 2008, kde súd uznesením pojednávanie

odročil na neurčito z dôvodu vykonania ďalšieho dokazovania. Súd uznesením zo dňa

27. 08. 2008, uložil odporcovi zložiť na účet súdu preddavok... na znalecké dokazovanie

pribratím znalca z odboru psychológie. Dňa 08. 09. 2008 právny zástupca navrhovateľky

poslal... Žiadosť o urýchlené ustanovenie znalca... Znalec... bol ustanovený Uznesením

Okresného súdu... 01. 10. 2008... 06. 11. 2008 nám bolo doručené oznámenie Okresného

súdu..., že na základe žiadosti znalkyne jej súd predĺžil lehotu na podanie znaleckého

posudku a to na 60 dní od doručenia súdneho spisu OS Bardejov... Znalecký posudok nám

bol doručený... 13. 01. 2009, teda skoro dva roky od podania návrhu na rozvod manželstva

a úpravu pomerov k maloletým deťom ... na čas po rozvode.

K znaleckému posudku sa navrhovateľka... vyjadrila listom zo dňa 14. 01. 2009...

a zároveň opätovne žiadala súd, aby vo veci samej urýchlene rozhodol... Ďalšie

pojednávanie... 25. 02. 2009... bolo odročené. ... 27. 03. 2009 sa malo konať ďalšie

pojednávanie, ktoré však znovu bolo odročené na deň 15. 04. 2009 z dôvodu, že súdu neboli

doručené všetky dôkazy, ktoré súd považoval za potrebné vykonať. Zdôrazňujeme, že na

vyžiadanie predmetných dôkazov mal súd dostatok času, t. j. od podania návrhu takmer dva

a pol roka.“.

3. V nadväznosti na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Právo A. J. ... na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom

Bardejov v konaní pod. sp. zn. v uvedenom spore porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bardejov sa prikazuje, aby v konaní pod sp. zn.

v uvedenom spore konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. J. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.000,- € ..., ktoré je

Okresný súd Bardejov povinný vyplatiť jej do dvoch mesiacoch od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Okresný súd Bardejov je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia za dva úkony

právnej služby advokátovi JUDr. P. M., B., vo výške...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa túto

poskytuje v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení až , a to za presne

vymedzených procesných podmienok vrátane kvalifikovaného podania, návrhu na začatie

konania, ktorého náležitosti sú bližšie ustanovené v § 20 ods. 1 a 2, § 49, § 50 a § 53 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“).

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

5. Ústavný súd z obsahu sťažnosti zistil, že predmetom sťažnosti je tvrdenie

sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu došlo k porušeniu jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako

aj čl. 6 ods. 1 dohovoru), pretože okresný súd doteraz právoplatne nerozhodol.

6. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd so zreteľom na citované ustanovenie v danej

veci skúmal, či sú splnené podmienky na konanie pred ním. V prípadoch sťažností podľa

, v ktorých je namietané porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ako aj práva podľa

dohovoru) v konaní pred všeobecným súdom, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje preukázanie využitia právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého

mala sťažovateľka právo podľa § 3 ods. 7 a § 62 a nasl. zákona č. 757/204 Z. z. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ zákon o súdoch“).

Z obsahu podanej sťažnosti a priložených listín nevyplývalo, že sťažovateľka podala

sťažnosť na prieťahy v konaní sp. zn. adresovanú predsedovi okresného súdu.

Ústavným súdom vykonaným dopytom na okresný súd bolo navyše zistené, že sťažovateľka

skutočne nepodala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľka

preukáže, že využila označené právne prostriedky, ktoré mala k dispozícii podľa zákona

o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľka túto podmienku nesplnila z dôvodov

hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle

citovaných zákonov zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných

práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom

na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. , ). Účinnosť

takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní

potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach

zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy

aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b)

a § 118 ods. 1 citovaného zákona]. Podobne aj zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje,

že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli spôsobené prieťahy

v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku citovaného zákonného ustanovenia

„Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel zistenia stavu veci prešetriť všetky

skutočnosti“.

Napokon podľa tretieho odseku predmetného zákonného ustanovenia „Ak orgán

poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky“.

V súvislosti s tým ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných prostriedkov

alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných

práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa osobitných

predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa , a teda

podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred

ústavným súdom.

Špecifickosť sťažnosti podľa teda spočíva okrem iného aj v tom,

že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity

vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Postup sťažovateľky (jej právneho zástupcu) v okolnostiach prípadu je potrebné

vykladať tak, že nepreukázala splnenie požiadavky namietania prieťahov v konaní

pred orgánom verejnej správy súdov. V nadväznosti na to ústavný súd dodáva, že

„povinnosť vyčerpania dostupných a účinných prostriedkov ochrany základných práv

a slobôd, porušenie ktorých sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, tiež vyžaduje, aby

sťažovateľ konal v súlade s pravidlami, ktoré s uplatnením daného prostriedku súvisia.

Nekonanie týmto spôsobom alebo chyba pri vyžadovanom postupe má za následok

nesplnenie sťažovateľovej povinnosti vyčerpať dostupný prostriedok ochrany svojich práv“

().

Keďže ústavný súd nezistil, že by sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu

sťažnosť na prieťahy v predmetnom konaní pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a ani

z obsahu sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti

sťažnosti podľa došlo zo strany sťažovateľky

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, odmietol jej sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako neprípustnú.

7. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa (čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že

charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré

by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , čo platí,

aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného

v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, , ).

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľky je tiež zjavne neopodstatnená. Konanie na okresnom súde začalo

12. januára 2007 a sťažnosť ústavnému súdu bola podaná 7. mája 2009, pričom možno

súhlasiť so sťažovateľkou v tom smere, že celková efektivita konania okresného súdu

nebola bez problémov.

Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (viac ako 2 roky a 4 mesiace)

zatiaľ vylučuje, aby jeho konanie vedené pod sp. zn. bolo možné pokladať

za konanie so zbytočnými prieťahmi, t. j. žeby uvedené prieťahy dosahovali potrebnú

ústavnoprávnu intenzitu. V tejto súvislosti nemohol ústavný súd nezohľadniť okolnosť, že

vo veci bolo uskutočnené znalecké dokazovanie.

Vzhľadom na uvedené, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania vedeného

okresným súdom (viac ako 2 roky a 4 mesiace), nepovažoval zatiaľ ústavný súd postup

okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyvodenie záveru o príčinnej

súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú.

8. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci v prípade

zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu v nej dochádza k zbytočným

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2009