Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 191/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť R., T., vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu

v Nitre sp. zn. z 19. decembra 2007 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. z 12. februára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť R. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I .

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. mája 2009

doručená sťažnosť R. (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného porušenia jej

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 19. decembra 2007 a rozsudkom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 12. februára

2009.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla, že 17. júla 2006 podala

„návrh na odstránenie chýb v katastrálnom operáte Správe katastra L., nakoľko bola

skonštatovaná chyba, týkajúca sa označenia vlastníka na liste vlastníctva č. 828, v dôsledku

čoho bolo zahájené v zmysle v znení neskorších predpisov

konanie o oprave chyby v katastri...“. V návrhu žiadala, aby bola označená za vlastníka

predmetnej parcely registra č. 1507 o výmere 198 142 m².

Správa katastra v L. (ďalej len „správa katastra“) 11. augusta 2006 nevyhovela jej

žiadosti a vo svojom rozhodnutí sp. zn. X 231/2006 konštatovala, že zápis správy katastra

bol chybne vykonaný „nakoľko v pozemnoknižnej vložke č. 421 bol na základe čd. 35/1964

zo dňa 8. 1. 1964 ako vlastník zapísaný Československý štát v správe Západoslovenské

žriedla n. p. S. v podiele vo veľkosti 1/1 a to na základe zriaďovacej listiny Ministerstva

zdravotníctva č. LZ - k nehnuteľnostiam vedeným v tejto pozemnoknižnej vložke“.

Sťažovateľka podala 28. augusta 2006 na Katastrálnom úrade v N. (ďalej len

„katastrálny úrad“) odvolanie proti rozhodnutiu správy katastra z 11. augusta 2006.

Katastrálny úrad toto rozhodnutie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie prerokovanie

a rozhodnutie.

Dňa 23. novembra 2006 vydala správa katastra rozhodnutie sp. zn. X 231/2006,

ktorým jej žiadosti o opravu chyby v katastrálnom operáte opätovne nevyhovela. Proti

rozhodnutiu správy katastra z 23. novembra 2006 podala sťažovateľka odvolanie, ktorému

katastrálny úrad rozhodnutím sp. zn. Xo -8/Kr z 5. februára 2007 však nevyhovel

a jej odvolanie zamietol.

Sťažovateľka následne podala 12. apríla 2007 na krajskom súde žalobu

o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Krajský súd jej žalobu zamietol.

Počas súdneho konania však správa katastra rozhodnutím sp. zn. X 58/2007 z 11.

júla 2007 vykonala opravu údajov v katastrálnom operáte tak, že za vlastníka parcely č.

1507 v katastrálnom území S. označila „Československý štát v správe Západoslovenských

žriediel n. p., S. a vymazala vlastnícky zápis Obce S.“.

Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s názorom

správneho orgánu, že „opravu chybne vpísaných údajov treba v praxi ponímať ako opravu

chýb v písaní a počítaní“, pričom sťažovateľka textovú správnosť zápisu nespochybnila

a ani nevyvrátila a žiaden z jej argumentov „nezakladá právny dôvod na zrušenie žalobou

napadnutého rozhodnutia a súd nezistil ani nezákonnosť postupu správnych orgánov“.

Proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 19. decembra 2007 podala

sťažovateľka odvolanie, o ktorom najvyšší súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 12. februára 2009 tak, že potvrdil rozsudok krajského súdu. V odôvodnení rozsudku

sa stotožnil so závermi krajského súdu, že sťažovateľka v konaní nepredložila „inú verejnú

listinu, ktorá by v rámci opravy chyby v katastrálnom operáte odôvodňovala zmenu v osobe

vlastníka“.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti tvrdí, že krajský súd a najvyšší súd porušili

jej základné právo vlastniť majetok, ktoré zaručuje a tiež

dodatkového protokolu, tým, že nepostupovali podľa o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“). Sťažovateľka sa domnieva,

že podľa citovaného zákona preukázala svoje vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam

na základe verejnej listiny, a preto „správa katastra bola v zmysle § 59 v spojitosti s § 70

a § 78 ods. 1 katastrálneho zákona povinná vykonať opravu chýb v katastri“.

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti k tomu uvádza, že „krajský súd aj najvyšší súd

vo svojich rozhodnutiach konštatovali, že v danom prípade jedinou rozhodujúcou verejnou

listinou je PKV č. 421, pričom tam zaznamenaný zápis vlastníka k parcele č. 1507 vykonaný

dňa 31. 1. 1950 bol v súlade s platnými právnymi predpismi.

Oba súdy bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia nevzali do úvahy skutočnosť,

že sťažovateľ v konaní predložil verejnú listinu - PKV č. 5., ako aj iné listiny: vyhláška

ministra zdravotníctva zo dňa 17. 12. 1948, potvrdenie Ministerstva zdravotníctva SR

zo dňa 25. 10. 2006 zn. 25988-2/2006-OL, žiadosť KNV č. 870-28/12-49-XI/1 zo dňa

31. 1. 1950, administratívna dohoda o prevzatí správy národného majetku zo dňa

13. 10. 1954, zriaďovacia listina Ministerstva zdravotníctva zo dňa 27. 12. 1955.“.

Sťažovateľka v tejto veci tiež poukazuje na to, že „parcela číslo 1507 v katastrálnom

území S. bola pôvodne vedená v PKV č. 5. Ako vlastník nehnuteľností bola označená A. v T.

- právny predchodca sťažovateľa, pričom z ostatných listín... bolo jednoznačne preukázané,

že zápis vlastníckeho práva v prospech Československého štátu v PKV č. 421 a následne

na liste vlastníctva č. 828 bol vykonaný chybne a vlastníkom predmetného pozemku je stále

R.

Na základe uvedeného, napadnuté rozhodnutia krajského súdu a najvyššieho súdu

mali zrušiť rozhodnutie katastrálneho úradu, ktorý nevyhovel návrhu na opravu chyby

v katastri nehnuteľností, nakoľko kataster nehnuteľností ako štátny informačný systém,

ktorý je verejný, musí poskytovať pravdivé informácie o nehnuteľnostiach a o právach

k nehnuteľnostiam. V zmysle vyššie citovaných ustanovení katastrálneho zákona je správa

katastra povinná opraviť chybné údaje v katastrálnom operáte aj ex offo. Správa katastra

je pritom povinná opraviť nielen chyby vyplývajúce z vlastnej činnosti, ale aj z činnosti

jej predchodcov...

Súdy však, stotožňujúc sa s rozhodnutím katastrálneho úradu, v napadnutých

rozhodnutiach nesprávne aplikovali zákon, keď podľa výkladu krajského súdu, s ktorým

sa stotožnil aj najvyšší súd, opravu chybne vpísaných údajov treba v praxi ponímať ako

opravu chýb v písaní a počítaní. Takýto reštriktívny výklad právnej normy je však

v absolútnom rozpore s účelom a zmyslom ustanovenia § 59 katastrálneho zákona a v praxi

vylučuje akúkoľvek možnosť postupu podľa § 78 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého

zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992

preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa

preukáže opak, správa katastra opraví zápis. Takýto výklad obchádza zákonnú úpravu, bez

možnosti sťažovateľa domôcť sa svojich práv zákonným postupom podľa § 59 katastrálneho

zákona, ktorý nepochybne takúto možnosť poskytuje, a nie je preto v danom prípade

nevyhnutné domáhať sa svojich práv určovacou žalobou v občianskoprávnom súdnom

konaní.

Súdy neprihliadajúc na vyššie uvádzané skutočnosti rozhodovali na základe

reštriktívneho výkladu právnej normy, nerešpektujúc jej podstatu a zmysel, pričom takýmto

spôsobom interpretácie a aplikácie zákonného predpisu zásadne popreli účel a význam

katastrálneho zákona...“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje ústavnému súdu, aby takto

rozhodol:

„Ústavný súd Slovenskej republiky určuje, že rozhodnutím Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky rozsudok sp. zn. zo dňa 12. 02. 2009 a rozhodnutím

Krajského súdu v Nitre rozsudok č. k.: -68 zo dňa 19. 12. 2007 boli porušené

základné práva sťažovateľa podľa a podľa článku 1

Dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd Slovenskej republiky rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 12. 02. 2009 a rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.: -68

zo dňa 19. 12. 2007 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Nitre nové konanie.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam alebo slobodám

je podľa subsidiárna, lebo je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Predmetom sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva

vlastniť majetok podľa a práva podľa dodatkového protokolu

rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 19. decembra 2007, ktorým zamietol

jej žalobu o preskúmanie rozhodnutia katastrálneho úradu a rozsudkom najvyššieho súdu

sp. zn. z 12. februára 2009, ktorým potvrdil napadnuté rozhodnutie krajského

súdu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická osoba alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok...

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov uvedených v tomto zákone.

Vychádzajúc z uvedeného princípu subsidiarity ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti skúmal, či má právomoc konať o sťažnosti sťažovateľky, a dospel

k záveru, že ochranu vlastníckemu právu pred jeho ohrozením alebo porušením zásadne

poskytujú všeobecné súdy, nie ústavný súd.

Podľa prvej vety súdy rozhodujú o občianskoprávnych

a trestných veciach.

V súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , ,

) ústavný súd poznamenáva, že absencia porušenia ústavnoprávnych princípov

vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných

práv sťažovateľky hmotnoprávneho charakteru podľa (

dodatkového protokolu). Ústavný súd zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv hmotného charakteru, ak toto porušenie

nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce

z až (napr. m. m. ). V opačnom prípade by ústavný súd bol

opravnou inštanciou voči všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti

podľa v spojení s . Ústavný súd by takým postupom

nahradzoval skutkové a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho,

aby vykonal dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový

základ rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy

().

Rozhodovanie o základnom práve podľa (aj dodatkového

protokolu) všeobecným súdom a nevyhovenie žalobe v konaní o preskúmanie zákonnosti

rozhodnutí správnych orgánov podľa ustanovení § 244 ods. 1 a nasl. Občianskeho súdneho

poriadku nemožno chápať ako poškodenie označených základných práv sťažovateľky podľa

a dodatkového protokolu.

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd teda konštatuje, že nie je oprávnený

konať a rozhodovať v tejto veci, pretože o nej konali a rozhodli všeobecné súdy. Navyše

z odôvodnenia sťažnosti, ale najmä petitu sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom

rozhodovaní podľa viazaný, nevyplýva námietka

sťažovateľky, že všeobecný súd súčasne porušil aj niektoré z jej ďalších základných práv

vyplývajúcich z až .

O prípadnom porušení základného práva podľa a práva podľa

čl. 1 dodatkového protokolu by bolo možné uvažovať v zásade len vtedy, ak by zo strany

všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého zo základných práv,

resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v až , resp. v spojení

s ich porušením, čo však nie je prípad sťažovateľky. Aj keď všeobecné súdy nevyhoveli

jej žalobe o preskúmanie rozhodnutia katastrálneho úradu, na druhej strane najvyšší súd

vo svojom rozhodnutí sp. zn. z 12. februára 2009 uviedol, že rozhodnutím

správnych orgánov nie sú dotknuté práva sťažovateľky „domáhať sa ochrany vlastníckeho

práva v občianskoprávnom konaní na príslušnom okresnom súde“.

Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateľky odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu ( ) (obdobne napr. ).

Sťažnosť bola písomne podaná právnym zástupcom JUDr. J. Č., B., ale k sťažnosti

právny zástupca plnú moc nepredložil, preto ústavný súd na jeho podanie neprihliadol.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ostatnými nárokmi

sťažovateľky už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2009