Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11S-184-2011.pdf
PDF · 123.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/184/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Molnárovej a členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Dany Kálnayovej, v právnej veci žalobcu: Priemyselný park Štúrovo a.s. (predtým Smurfit Kappa Štúrovo a.s.), so sídlom Eurovea Central 1, Pribinova 4, Bratislava, zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: Katastrálny úrad v Nitre, Štefánikova 69, Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 14/2011-4/Zv zo dňa 7. septembra 2011, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia uvedeného v záhlaví tohto rozhodnutia, ktorým žalovaný správny orgán zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra Nové Zámky zo dňa 20. 06. 2011 č. X 169/2011-32 o zamietnutí návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte ohľadom duplicitne evidovaného vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. ich častiam ohľadom parciel registra E-KN parc. č. 1058/1 a 1058/2 v kat. území H., parc. č. 1058/2 v kat. území V. a zároveň návrhu na výmaz poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra k parcele registra C-KN parc. č. 1744, zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX v kat. území H. a k parcelám registra C-KN parc. č. 1399/1 a č. 1404/1, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX v kat. území V..
Nezákonnosť rozhodnutia žalobca odôvodnil tým, že k vyvlastneniu pôvodných parciel od pôvodných vlastníkov došlo v 60-tich rokoch minulého storočia v prospech Československého štátu - národného podniku Juhoslovenské celulózky a papierne n. p. V čase vyvlastnenia boli pôvodné parcely evidované v pozemkovej knihe a ich vlastníkmi boli pôvodní vlastníci. Zmena vlastníckeho práva k pôvodným parcelám v dôsledku vyvlastnenia však nebola v katastri nehnuteľností správne zaevidovaná a pôvodní vlastníci naďalej figurovali evidovaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci pôvodných parciel i napriek tomu, že vlastníkmi prestali byť. V dôsledku tohto pochybenia sa pôvodné parcely neskôr chybne spomínali v dedičských konaniach po pôvodných vlastníkoch, hoci neboli súčasťou majetku poručiteľov. V procese začleňovania vyvlastnených pôvodných parciel do súčasného registra C-KN boli pôvodné parcely spolu s ďalšími pozemkami scelené a začlenené do pozemkov. Pozemky s parc. č. 1399/1 a 1404/1 boli do registra C-KN zapísané v roku 1992. Parc. č. 1744 bola do registra C-KN zapísaná v roku 1995. Do tej doby bola evidovaná ako majetkovo-právne neusporiadaná. Sám žalovaný v rozhodnutí potvrdzuje, že k majetko-právnemu usporiadaniu danej parcely došlo už v rokoch 1964 - 1968 na základe rozhodnutí o vyvlastnení. Vyvlastnené pôvodné parcely sa fyzicky stali súčasťou pozemkov a
právne tak prestali existovať. V roku 1992 sa vlastníkom pozemkov stal právny predchodca žalobcu s tým, že pri založení JCP n. p. v roku 1992 zakladateľ (štát) vložil nehnuteľnosti patriace JCP n. p. do jeho základného imania. Kontinuita a existencia vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom zostala zachovaná. V prvej polovici roku 2011 žalobca obdržal od Správy katastra Nové Zámky Oznámenie o vyznačení Poznámky na listoch vlastníctva, a to v dôsledku údajného zistenia tzv. duplicitného vlastníctva. Takým vlastníctvom má byť evidencia vlastníckych práv k pozemkom, ktorých súčet presahuje 1/1 - evidencia žalobcu v registri C-KN ako výlučného vlastníctva pozemkov a paralelná evidencia domnelých vlastníkov v registri E-KN k pôvodným parcelám. V reakcii na oznámenie o vyznačení poznámky podal žalobca návrh na začatie správneho konania o opravu chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1a zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“) a o výmaz poznámky pôvodných parciel a o výmaz evidencie vlastníckych práv domnelých vlastníkov k pôvodným parcelám v registri E-KN. Svoj návrh odôvodnil tým, že evidovanie údajov o vlastníctve vyvlastnených parciel v prospech domnelých vlastníkov je v rozpore s verejnou listinou - rozhodnutiami o vyvlastnení pozemkov. Prvostupňový správny orgán chybu v katastrálnom operáte opraviť odmietol. Dôvodil tým, že duplicitnú evidenciu vlastníckeho práva nemožno odstrániť v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte a zároveň, že orgánom príslušným na rozhodovanie sporov vo veci vlastníckych práv je výlučne súd. Žalobcu a domnelých vlastníkov odkázal na mimosúdnu dohodu o urovnaní, prípadne na možnosť podania žaloby o určenie vlastníckeho práva k pozemkom. Na základe podaného odvolania žalovaný skutkové závery prvostupňového správneho orgánu potvrdil, odvolanie zamietol a potvrdil právny názor o nepoužiteľnosti konania o oprave chyby v katastrálnom operáte na odstránenie duplicitného vlastníctva. Žalobca v zásade súhlasil s tým, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je nesporového charakteru. Rovnako súhlasil s tvrdením žalovaného, že rozhodovanie sporov o vlastníckom práve patrí do výhradnej právomoci súdov. Je si vedomý prípadov, kedy NS SR konštatoval, že v prípadoch sporov o vlastníctvo nehnuteľností, správa katastra nie je oprávnená vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe úsudku o nesprávnosti dedičského rozhodnutia ako verejnej listiny, ak by takýmto rozhodnutím zasiahla do vlastníctva ďalších vlastníkov. Spoločným znakom týchto prípadov bola však skutočnosť, že vlastnícke právo dotknutých subjektov bolo nejasné, právne nepodložené, a preto pochybné. Na rozdiel od týchto prípadov však existencia žalobcovho vlastníckeho práva k pozemkom spochybnená nebola. Vyznačením poznámky, jej ponechaním a odmietnutím návrhu odstrániť duplicitné vlastníctvo správne orgány neoprávnene a bez akéhokoľvek reálneho opodstatnenia zasiahli do Ústavov SR garantovaných práv žalobcu. Ústavný súd SR sa vyjadril vo viacerých rozhodnutiach tak, že „zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavov garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavov a tiež medzinárodnými zmluvami garantovaných základných práv a slobôd“. Dotknutým právom žalobcu je jeho právo na pokojné užívanie vlastníctva v súlade s čl. 20 Ústavy SR a ochrana pred nezákonným, svojvoľným a bezdôvodným zásahom zo strany verejnej moci. V súvislosti s vyššie uvedeným je zrejmé, že ust. § 39 ods. 2 katastrálneho zákona má svoje opodstatnenie v právnom poriadku SR, nakoľko má upozorňovať účastníkov právnych vzťahov na potenciálne právne nezrovnalosti danej nehnuteľnosti. V danom prípade však neexistoval dôvod na vyznačenie poznámky, pretože vlastnícke právo k pozemkom nebolo relevantne spochybnené, čo potvrdili aj závery šetrenia správy katastra. Ust. § 38 katastrálneho zákona vymedzuje poznámku ako úkon správy katastra, ktorý vyjadruje skutočnosti, ktoré obmedzujú oprávnenie vlastníka nakladať s nehnuteľnosťou, alebo informuje o nehnuteľnosti alebo o práve k nehnuteľnosti. Jediný právny predpis, ktorý v SR používa pojem duplicitné vlastníctvo je vyhlášky úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon. Ust. § 29 ods. 3 vyhlášky ako dôvod k spochybneniu hodnovernosti údajov katastra používa pojem duplicitné vlastníctvo, ktorý je vzhľadom na absenciu akejkoľvek legálnej definície spôsobilý vo významnej miere zasiahnuť do vlastníckych práv osôb, ktorých vlastnícke právo v skutočnosti spochybnené nie je. Domnelí vlastníci a ani ich právni predchodcovia pôvodné parcely nedržali a nevyužívali už od 60-tich rokov 20. storočia, lebo neboli vlastníkmi týchto nehnuteľností a ani nemali dôvod sa domnievať, že k pôvodným parcelám majú potenciálne nejaké práva. Domnelí vlastníci doteraz nevyužili žiadnu možnosť na preukázanie svojho vlastníckeho práva k pozemkom. Ich súčasné vyjadrenie nemožno považovať za právne relevantné spochybnenie vlastníckeho práva žalobcu k pozemkom. Keby v každom jednom prípade musel žalobca na preukázanie existujúceho a objektívne nespochybneného právneho stavu podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, počet sporov by dosahoval desiatky, ak nie stovky. Náklady takéhoto konania
by mal znášať predovšetkým štát a jeho účastníkom by mali byť orgány správy katastra. Ak už raz chyba katastrálnej evidencie vznikla, mali by ju odstraňovať priamo orgány správy katastra v jednoduchom a časovo efektívnom konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Táto možnosť je pritom výslovne upravená v katastrálnom zákone. Vzhľadom na uvedené žalobca nesúhlasí s právnym názorom žalovaného, že jeho vlastnícke právo k pozemkom je spochybnené a duplicitné vlastníctvo nebolo možné odstrániť v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte. Žalovaný preto žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň požiadal súd, aby v prípade, že na základe žaloby dospeje k názoru, že ust. § 29 ods. 3 vyhlášky je v rozpore s Ústavou SR, podal návrh na ÚS SR o súlade tejto časti vyhlášky s Ústavou SR podľa čl. 125 ods. 1 písm. b/ v spojení s čl. 130 ods. 1 písm. d/ Ústavy SR.
Žalovaný správny orgán vo vyjadreniach k žalobe žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu pojatými v žalobe. Zdôraznil, že žalobca sa v správnom konaní domáhal, aby správa katastra opravila chyby v katastrálnom operáte. V uvedenej súvislosti žalovaný poukázal na potrebu poukázať na výslovný písomný nesúhlas dotknutých vlastníkov s navrhovanou opravou tak, že by došlo k zrušeniu LV č. XXXX, LV č. XXXX v k. ú. H. a LV č. XXXX v k. ú. V.. Účastníci konania X. B., T. B., T. C. zastúpená U. C. k oznámeniu o začatí katastrálneho konania o oprave chyby uviedli najmä, že s návrhom žalobcu nesúhlasia. Ich vlastnícke právo je evidované na LV na základe právoplatného dedičského rozhodnutia a žiadali, aby správa katastra návrh na opravu chyby zamietla. Vzhľadom na skutočnosť, že vlastnícke právo k predmetným pozemkom registra E zapísaným na LV č XXXX a XXXX k. ú. H. a LV č. XXXX v k. ú. V. bolo dotknuté právnou zmenou na základe dedičských rozhodnutí, žalovaný poukázal aj na právny názor NS SR vyjadrený v rozsudku sp. zn. 1Sžo 93/2009 z 05. 11. 2009. Správe katastra v konaní oprave chýb v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona neprináležalo oprávnenie posudzovať spôsobilosť listiny na zápis na základe preskúmania oprávnenia orgánu na jej vydanie podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Správa katastra preto nebola oprávnená vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte. Účelom konania o oprave chyby nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. S poukazom na zásadu „iudex ne eat ultra petita partium“, ktorá vyplýva z ust. § 249 ods. 2 OSP je krajský súd viazaný dôvodmi uvedenými v žalobe, ktorej osobitnou náležitosťou je aj konkrétne tvrdenie, že žalobca bol rozhodnutím správneho orgánu ukrátený na svojom subjektívnom práve, vyplývajúcom z právneho predpisu. Žalobca tak musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie zákona. Žalovaný má za to, že žaloba túto náležitosť nespĺňa a žalobca ukrátenie na svojich právach dostatočne nepreukázal a nezdôvodnil. Ako dotknuté právo žalobcu je v žalobe označené „právo na pokojné užívanie vlastníctva a ochrana pred nezákonným, svojvoľným a bezdôvodným zásahom zo strany verejnej moci“. Žalovaný má za to, že preskúmavanými rozhodnutiami nedošlo k ukráteniu práva žalobcu na pokojné užívanie nehnuteľností a nedošlo ani k ukráteniu vlastníckeho právo žalobcu, nakoľko jeho vlastnícke právo bolo rešpektované a ostalo evidované v súlade s listinami. Považoval za potrebné zdôrazniť, že žalobca napriek tomu, že dáva preskúmať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov o oprave chyby, uvádza pri poukaze na možné ukrátenie práv žalobcu len skutočnosti ohľadom zápisu poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov KN. Predmetné poznámky však boli zapísané ešte pred začatím konania o oprave chyby v inom konaní (pod P 397/2011 a P 398/2011) a nie sú predmetom preskúmania v tomto konaní.
Krajský súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov žaloby (§ 249 ods. 2 OSP) na pojednávaní v neprítomnosti žalobcu, účasť ktorého právny zástupca ospravedlnil (§ 101 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol. Súd prvého stupňa takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Z predloženého administratívneho spisu žalovaného, ktorého súčasťou je spis správneho orgánu prvého stupňa, súd zistil, že dňa 05. 05. 2011 bol Správe katastra Nové Zámky doručený Návrh na začatie správneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte. Podaniu návrhu predchádzalo doručenie Oznámenia Správy katastra Nové Zámky zo dňa 11. 03. 2011 o vyznačení poznámky v LV č. XXXX a XXXX v kat. území H.. Zhodne dňa 16. 03. 2011 bolo doručené ďalšie oznámenie o vyznačení poznámky v LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. V. a v LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. H.. Z toho LV č. XXXX v kat. úz. V. a LV č. XXXX v kat. úz. H. sa evidujú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu.
Obsahom poznámok v prípade LV č. XXXX a LV č. XXXX bolo spochybnenie hodnovernosti údajov katastra v dôsledku existencie duplicitne evidovaného vlastníctva k pozemkom. Z poznámok uvedených v oboch LV vyplýva, že vlastnícke právo k časti pozemkov je evidované nielen v registri C-KN v prospech žalobcu, ale paralelne aj v registri E-KN v prospech tretích osôb. V návrhu ďalej uvádza, že dotknuté pôvodné nehnuteľnosti, ktoré sú v súčasnosti evidované ako parcely registra E-KN č. XXXX/X, XXXX/X v k. ú. H. a č. 1058/2 v k. ú. V. sú začlenené do parciel registra C-KN č. XXXX/X a XXXX/X k. ú. V. a č. XXXX k. ú. H.. Tieto boli v celom rozsahu vyvlastnené od pôvodných vlastníkov a vyvlastnením boli nadobudnuté právnym predchodcom žalobcu. Žalobca vyvlastnené pozemky v dobrej viere oprávnene drží a užíva vrátane času, keď tak činil jej právny predchodca najmenej od roku 1968. Napriek tomu, že citované pôvodné nehnuteľnosti boli v celom rozsahu vyvlastnené, aj tak sa chybne stali predmetom dedičstva po pôvodných vlastníkoch pôvodných parciel, a to v prípade pôvodnej pozemkovo-knižnej parc. č. 1058/1 pôvodne v kat. úz. V. na základe Osvedčenia o dedičstve D 2506/95-23 po neb. K. (T.) Z. rod. F. a následne Osvedčenia o dedičstve 16D 634/2009-23 po neb. T. F., rod. F. a v prípade pôvodnej parc. č. 1058/1 pôvodne v kat. úz. H. na základe Osvedčenia o dedičstve 1D 1322/91 po neb. D. B.. V návrhu ďalej poukázal na skutočnosť, že správa katastra vo svojich oznámeniach o vyznačení poznámok o spochybnení hodnovernosti údajov katastra uvádza, že v danom prípade sa uvedené pôvodné parcely stali predmetom dedičstva na základe chyby zo strany bývalého strediska geodézie, v dôsledku ktorej nebolo v rámci dedičstva zohľadnené, že predmetné pôvodné nehnuteľnosti boli v celom rozsahu vyvlastnené. To znamená, že vlastnícke právo tretích osôb ako dedičov k pôvodným, resp. pozemkom nikdy nevzniklo, lebo vlastnícke právo ich právneho predchodcu k nim zaniklo ešte v roku 1964, resp. 1968. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je podľa názoru navrhovateľa evidovanie údajov o vlastníctve predmetných pôvodných parciel v prospech akejkoľvek inej osoby v rozpore s verejnou listinou - rozhodnutiami o vyvlastnení z dôvodu, že rozhodnutia o vyvlastnení z časového hľadiska jednoznačne predchádzajú dedičským konaniam, na základe ktorých bolo vlastnícke právo k pôvodným parcelám zapísané v prospech tretích osôb a každé rozhodnutie v uvedených dedičských konaniach je preto v tejto časti právne nulitné. Žiadal preto postupom podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona opraviť chybné údaje katastrálneho operátu. Na základe návrhu žalobcu správa katastra oznámila dotknutým osobám T. C., F. XXX/XX, Z. I. a T. B. a X. B., zhodne T. V. XXXX/XX, Z. I. začatie správneho konania týkajúceho sa správnosti evidencie vlastníckeho práva k pôvodným nehnuteľnostiam. X. B. a T. B. s tvrdením žalobcu, že je vlastníkom nehnuteľností zapísaným v kat. úz. V. na LV č. XXXX, a to E- parc. č. XXXX/X o výmere 4290 m2 - orná pôda v podiele 1/1 a nehnuteľností v kat. úz. H. zapísanej na LV č. XXXX, a to E - parcely 1058/2 o výmere 4824 m2 - orná pôda v podiele 1/1 nesúhlasili a žiadali návrh ako neopodstatnený zamietnuť. T. C. (neskôr zastúpená U. C. na základe plnej moci z 27. 05. 2011) oznámila, že pôvodnú parcelu 1058/2 evidovanú v PKN vložke č. XXX v pôvodnom kat. úz. V. o výmere 9110 m2 nadobudla do vlastníctva v podiele 2/4 zákonným spôsobom a nie sú jej známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli jej vlastníctvo dnes obmedziť, ani v minulosti, ani informácie, ktoré mali obmedzovať vlastníctvo jej predkov k tejto pôvodnej nehnuteľnosti. PKN vložka č. XXX neobsahuje žiadne údaje k tvrdeniam žalobcu o vyvlastnení v minulosti. Poznamenala, že v minulosti došlo k zmene katastrálnych hraníc V. a H. a dotknutá parcela bola rozdelená do časti k. ú. H. 4824 m2 na LV č. XXXX a časti v k. ú. V. 4290 m2 na LV č. XXXX. Dňa 20. 11. 1997 podal právny zástupca za žalobcu AssiDomän Packaging Štúrovo a.s. návrh na vykonanie záznamu na Okresný úrad - Katastrálny odbor v Nových Zámkoch. V návrhu žiadal o majetkoprávne usporiadanie parc. č. 1744 a odvolával sa na dobové dokumenty spred 30 rokov, a to bez preukázaného právneho nároku v tejto súvislosti. V návrhu chýba zmienka o vyhotovenom geometrickom pláne pre majetkoprávne usporiadanie parc. č. 1744 vyhotovenom dňa 22. 10. 1997 Ing. Kotrusom a úradne overenom Ing. Darinou Holotovou pod č. 869/97 dňa 31. 10. 1997, ale dá sa predpokladať, že k vytvoreniu parc. č. 1744 a jej zápisu v dnešnej podobe došlo na jeho základe. V uvedenom geometrickom pláne sa nachádza mimo iného aj pôvodná parcela 1058/2 o výmere 9114 m2 na LV č. XXXX, ktorej boli vlastníci. Z pôvodnej výmery bolo do parc. C-KN XXXX vyčlenené 4824 m2. Pravdepodobne následne bola vytvorená parc. č. C-KN XXXX k. ú. H. v celkovej výmere 165347 m2. Ako nadobúdateľ novovytvorenej parcely je označená spoločnosť AssiDomän Packaging Štúrovo a.s. Keďže súčasní vlastníci, ani ich predkovia o týchto zmenách nevedeli a k prevodu vlastníctva žiadny súhlas vlastníka nedali, považujú zmeny v katastrálnom operáte za právne neplatné. Správa katastra vykonala vo veci dokazovanie listami vlastníctva, mapou pozemkového katastra, mapou katastra nehnuteľností, návrhom Juhoslovenských celulózok a papierní n .p. Štúrovo, č. j. Pr 292/90 zo dňa 13. 08. 1990 na zápis parciel č. 1399/1, 1399/2, 1402 a 1404 do EN v prospech JCP š.p. Štúrovo, ktorého prílohou je okrem iného aj Vyvlastňovací súpis S-441 zo dňa 14. 03. 1964, rozhodnutie MNV v Štúrove o vyvlastnení č. 1028/1964 zo dňa 14. 07. 1964, Vyvlastňovací súpis č. 915-062-3508-8 zo dňa 30. 08. 1968 a geometrickým plánom
č. 243-244-159-88 (listina zapísaná pod položkou výkazu zmien - pol. v. z. číslo 175/90), Rozhodnutím 1D 1322/91-8 vo veci dedičstva po D. B., osvedčením o dedičstve D 2506/95/23 v dedičskej veci po K. (T.) Z., rod. Z., návrhom spoločnosti AssiDomän Packaging Štúrovo a.s. č. Práv.: 3497/97 zo dňa 20. 11. 1997 na vykonanie záznamu, ktorého prílohou je okrem iného aj geometrický plán č. 11779217-55/97 na majetkoprávne usporiadanie parc. č. 1744 k. ú. H., Rozhodnutie MNV v Štúrove - odbor Výstavby č. 1357/68 zo dňa 07. 10. 1968 o vyvlastnení nehnuteľností pre výstavbu „Štúrovo II“ a „Vlečku II“ v rámci Dechtochemy, záznamami správy katastra k vyznačeniu poznámky v zmysle § 39 ods. 2 katastrálneho zákona č. P-397/2011 (k. ú. H. pol. v. z. č. 28/11) a P-398/2011 (k. ú. H. pol. v. z. č. 29/11, k. ú. V. pol. v. z. č. 188/11) a na základe vykonaného dokazovania návrh na opravu údajov operátu katastra a evidencie poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra podľa § 39 ods. 2 a 3 a § 59 katastrálneho zákona a § 29 ods. 3 vyhlášky ÚGKK SR č. 461/2009 Z. z. zamietol.
Žalovaný rozhodnutím č. Xo 14/2011-4/Zv zo dňa 07. 09. 2011 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, t. j. Správy katastra Nové Zámky č. X 169/2011-32 zo dňa 20. 06. 2011 potvrdil z dôvodov uvedených vo svojom rozhodnutí.
Úlohou súdu v danej veci bolo posúdenie správnosti postupu a právnych záverov žalovaného, ako i správneho orgánu prvého stupňa, ktoré viedli k postupu podľa § 59 ods. 1 písm. a/ zák. č. 162/1995 Z. z. katastrálneho zákona a teda k zamietnutiu návrhu na opravu chyby v katastrálnom operáte týkajúceho sa opravy údajov operátu katastra o pôvodných nehnuteľnostiach evidovaných ako parcely registra E- KN č. XXXX/X, XXXX/X v kat. úz. H. a parc. č. registra E-KN č. XXXX/X v kat. úz. V. a zároveň evidencie poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra k parcele registra C-KN č. XXXX zapísanej v LV č. XXXX v kat. úz. H. a evidencie poznámky o spochybnení hodnovernosti údajov katastra k parcelám registra C-KN č. XXXX/X a XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz. V..
Podľa § 59 ods. 1 až 5 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov správa katastra aj bez návrhu
a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra,
b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov,
c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.
Vlastníci a iné oprávnené osoby sú povinní pri oprave chýb v katastrálnom operáte poskytovať pravdivé a presné informácie a predkladať doklady na ich preukázanie; ak je to na opravu chýb v katastrálnom operáte nevyhnutné, sú povinní zúčastniť sa na tomto katastrálnom konaní. Ten, koho práv, záujmov chránených právom alebo povinností sa údaje katastra týkajú, môže kedykoľvek požiadať o odstránenie chýb v katastrálnom operáte. Správa katastra je povinná vykonať opravu do 30 dní, v osobitne odôvodnených prípadoch do 90 dní od doručenia písomnej žiadosti o opravu chýb. Oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1. Na opravu chýb v katastrálnom operáte sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.
Podľa § 78 ods. 1, 2, 3 katastrálneho zákona zápisy práv k nehnuteľnostiam v evidencii nehnuteľností vykonané do 31. decembra 1992 preukazujú pravdivosť skutočností v nich uvedených, ak sa nepreukáže opak. Ak sa preukáže opak, správa katastra opraví zápis. Zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané podľa zákona č. 265/1992 Zb. o zápisoch vlastníckych a iných vecných práv k nehnuteľnostiam v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 60/1994 Z. z. sa považujú za zápisy práv k nehnuteľnostiam vykonané podľa tohto zákona. Podľa tohto zákona sa zapisujú aj práva k
nehnuteľnostiam zo zmlúv uzavretých pred 1. januárom 1993, ak nebol podaný návrh na zápis do katastra nehnuteľností.
Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte v zmysle § 59 katastrálneho zákona treba v praxi ponímať ako opravu chybne vpísaných údajov, svojou povahou technických chýb formálneho charakteru, najmä chýb v písaní a počítaní. Obdobnú úpravu zakotvuje v ustanovení § 47 ods. 6 zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.
V rozhodovacej praxi orgánov verejnej moci nemožno vylúčiť, že dôjde k chybe pri vyhotovení písomného rozhodnutia. Oprava chýb však nemôže meniť zmysle a obsah rozhodnutia a v katastrálnom konaní rozhodnutie vo veci opravy chyby nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne meniť pôvodné rozhodnutie tak, že by na základe opravy malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím.
V danej veci zo spisového materiálu žalovaného vyplýva a je nesporné, že správne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 1 písm. a/ katastrálneho zákona sa začalo na základe návrhu žalobcu, ktoré bolo správe katastra doručené 05. 05. 2011. Úlohou prvostupňového správneho orgánu - správy katastra bolo posúdiť zákonnosť postupu pri vyznačení poznámky na LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. H., poznámky v LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. V. a LV č. XXXX a XXXX v kat. úz. H., z toho LV č. XXXX v kat. úz. V. a LV č. XXXX v kat. úz. H. sú evidované nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Obsahom poznámok je spochybnenie hodnovernosti údajov katastra v dôsledku existencie duplicitne evidovaného vlastníctva k pozemkom. Napriek tomu, že pôvodné parcely boli v rokoch 1964 a 1968 v celom rozsahu vyvlastnené, stali sa predmetom dedičstva po pôvodných vlastníkoch pôvodných parciel na základe Osvedčenia o dedičstve D 2506/95-23 po neb. K. (T.) Z., rod. F. (právoplatnosť nadobudlo dňa 29. 04. 1996). Tiež na základe Osvedčenia o dedičstve 16D 634/2009-23 po neb. T. F., rod. F. (právoplatnosť nadobudlo dňa 26. 01. 2010). Správou katastra bol tak v registri E-KN zapísaný ako vlastník pôvodnej parcely, už vtedy neexistujúcej, tretia osoba. Obdobne sa tomu aj stalo na základe osvedčenia o dedičstve 1D 1322/91 po neb. D. B., kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 11. 1991. Správa katastra v každom oznámení, ktoré bolo doručené žalobcovi v dňoch 11. 03. 2011 a 16. 03. 2011, poukázala na to, že pôvodné parcely sa stali predmetom dedičstva na základe chyby zo strany bývalého Strediska geodézie Nové Zámky, ktoré nezohľadnilo skutočnosť, že pôvodné parcely boli v plnom rozsahu vyvlastnené, prestali existovať a po roku 1968 neboli majetkom príslušného poručiteľa.
Parcely registra E-KN číslo XXXX/X a XXXX/X boli pôvodne v operáte pozemkovej knihy evidované v katastrálnom území V.. Pôvodná parcela číslo 1058/1 bola evidovaná ako oráčina s výmerou 9.110 m2 v pozemkovej knihe (PK) vložke číslo XXXX vo vlastníctve K. F., rod. Z. v celosti a parcela číslo 1058/2 ako oráčina s výmerou 9.114 m2 v PK vložke číslo XXXvo vlastníctve D. B. a v 1 a T. B. v 1. Uvedené parcely boli neskôr rozdelené hranicou katastrálneho územia na dve časti s tým, že časť pôvodných parciel číslo 1058/1 a 1058/2 patrí do súčasného kat. úz. V. a časť do súčasného kat. úz. H.. V súčasnej dobe sú predmetné pôvodné nehnuteľnosti evidované ako parcely registra E-KN.
Z uvedených dokladov vyplýva a podľa názoru súdu nie je sporné, že na základe osvedčení o dedičstve po nebohej K. (T.) Z. rod. F. (pôv. parcela č. p. 1058/1 pôv. kat. úz. V., T. F. rod. F. (pôv. parc. č. 105/1 pôv. kat. úz. V.) a nebohom D. B. (pôv. par. č. 1058/2, pôv. kat. úz. H.) nadobudol vlastnícke práva k pôvodným parcelám konkrétny právny nástupca. V čase osvedčení dedičstiev v dedičských osvedčeniach uvedené parcelné čísla už právne neexistovali. V dôsledku vydaných osvedčení o dedičstve správa katastra zapísala vlastnícke právo k pôvodným parcelám v prospech domnelých vlastníkov. V dôsledku zistenia duplicitného vlastníctva správa katastra zapísala na dotknuté listy vlastníctva poznámky nasledovne:
- parcela registra E-KN číslo XXXX/X - orná pôda s výmerou 4 563m2 v k. ú. H. v LV číslo XXXX vo vlastníctve D. F. v celosti, ktorá je zároveň začlenená do parcely registra C-KN číslo XXXX - ostatné plochy s výmerou 165 347 m2, evidovanej na LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu v celosti,
- parcela registra E-KN číslo XXXX/X - orná pôda s výmerou 4 824m2 v k. ú. H. v LV č. XXXX v spoluvlastníctve T. C. v 2/4-inách, T. B. v 1-ine a X. B. v 1-ine, ktorá je zároveň začlenená do parcely registra C-KN číslo XXXX - ostatné plochy s výmerou 165 347 m2, evidovanej v LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu,
- parcela registra E-KN číslo XXXX/X - orná pôda s výmerou 4 290 m2 v k. ú. V. v LV č. XXXX v spoluvlastníctve T. C. v 2/4-inách, T. B. v 1-ine a X. B. v 1-ine, ktorá je zároveň začlenená do parciel registra C-KN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 638 944 m2 a číslo XXXX/X- zastavané plochy a nádvoria s výmerou 27 971 m2, evidovaných v LV č. XXXX vo vlastníctve žalobcu.
S poukazom na uvedené zistenia súd dospel k záveru, že opravou poznámok na dotknutých listoch vlastníctva parcely registra E-KN číslo XXXX/X a číslo XXXX/X v k. ú. H. a parcely registra E-KN číslo XXXX/X v k. ú. V. by správne orgány neprípustným a nezákonným spôsobom zasiahli do vlastníckych práv „duplicitných vlastníkov“.
Dňom 15. 04. 2004 nadobudol účinnosť zákona č. 173/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa katastrálny zákon, ktorý právne zakotvuje riešenie duplicitného evidovania vlastníckych práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností. Do účinnosti zákona č. 255/2011 Z. z., ktorým sa zmenil a doplnil katastrálny zákon, platil § 37, ktorý vychádzal z princípu jedna nehnuteľnosť - jeden vlastník (pokiaľ nehnuteľnosť nebola v spoluvlastníctve dvoch alebo viacerých osôb). Toto ustanovenie vylúčilo možnosť duplicitného vlastníctva v prípade, keď boli na správu katastra postupne doručené dve alebo viac listín spôsobilých na zápis vlastníckeho práva k tej istej nehnuteľnosti, ale osvedčujúcich vlastníctvo rozdielnym osobám. Po účinnosti zákona č. 255/2001 Z. z., ktorým bolo dovtedy platné ustanovenie § 37 zrušené, t. j. od 01. 01. 2002 sa umožnilo, aby správy katastra zapísali záznamom vlastnícke právo k tej istej nehnuteľnosti na základe rozličných listín svedčiacich rozdielnym vlastníkom. Vychádzalo sa vtedy z evidenčného princípu pri zápisoch vlastníckeho práva záznamom a z toho, že správa katastra nemôže posudzovať, ktorá listina spôsobilá na záznam je vierohodnejšia. Viacerými zápismi v katastri nehnuteľností k tej istej nehnuteľnosti je zapísané výlučné vlastnícke právo na dve alebo viac osôb. Jeden vlastník je tak obmedzený druhým vlastníkom, čo je v rozpore s princípom vlastníckeho práva, teda, že vlastnícke právo je všeobecným priamy, právnym panstvom nad vecou.
Správne postupovala Správa katastra Nové Zámky, keď v priebehu katastrálneho konania skúmala podmienky na rozhodnutie o návrhu žalobcu o opravu chyby v katastrálnom operáte a keď v rámci dokazovania a hodnotenia dôvodov a právnych skutočností uvedených v návrhu dospela k záveru, že nebola oprávnená vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe úsudku o nesprávnosti dedičského rozhodnutia ako verejnej listiny, pretože takýmto rozhodnutím by zasiahla do vlastníctva ďalších vlastníkov, čo by bolo v rozpore s účelom opravy údajov v katastri podľa ustanovenia § 59 ods. 1 katastrálneho zákona. Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona rozhodovať o súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom operáte nenahrádza rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnosti. Účelom konania o oprave chyby nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdov v riadnom sporovom konaní.
Z týchto dôvodov bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietnuť. Súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym posúdením žalovaného v danej veci a v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, keďže podobnú vec tunajší súd riešil v konaniach, ako uvádza žalovaný.
V súvislosti s návrhom žalobcu týkajúceho sa podania návrhu na Ústavný súd SR, krajský súd považuje za potrebné uviesť, že Ústavný súd SR vo svojom uznesením sp. zn. III. ÚS 191/09-10 zo 07. 07. 2009 konštatoval: „Rozhodovanie o základnom práve podľa čl. 20 ods. 1 ústavy aj čl. 1 dodatkového protokolu všeobecným súdom a nevyhovenie žalobe v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov podľa ustanovení § 244 ods. 1 a nasl. OSP nemožno chápať ako poškodenie základných práv sťažovateľky podľa ústavy a dodatkového protokolu“. Žalobcom navrhované riešenie právnej otázky bolo citovaným uznesením Ústavného SR už zodpovedané.
O trovách konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania, nakoľko v konaní nebol úspešný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Najvyšší súd SR, cestou podpísaného súdu, písomne v dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha (§ 205 ods. 1 OSP).