Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 109/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. apríla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. M., H., a M. M., B., zastúpených advokátom

JUDr. J. L., T., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok podľa

rozsudkami Okresného súdu Banská Bystrica

sp. zn. z 5. júna 2008 a Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 11. decembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. M. M. a M. M. o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. februára

2009 doručená sťažnosť Ing. M. M. a M. M. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú

porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkami Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 5. júna 2008 a Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej

len „krajský súd“) sp. zn. z 11. decembra 2008.

Sťažovateľky v sťažnosti uviedli, že v minulosti boli účastníčkami združenia

fyzických osôb založeného podľa a nasl. . Počas spoločnej

činnosti nadobudli nehnuteľnosti, ktoré však boli zapísané v katastri nehnuteľností

iba do výlučného vlastníctva Ing. A. M., ktorý bol v tom čase nielen účastníkom združenia,

ale i manželom sťažovateľky v prvom rade.

Keď sťažovateľky zistili, že Ing. M. po zániku združenia previedol nehnuteľnosti

na obchodnú spoločnosť (A., s. r. o.), podali žalobu o určenie ich vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam 2. apríla 2004 v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „OSP“).

Okresný súd ich žalobu rozsudkom sp. zn. z 5. júna 2008 zamietol

z dôvodu, že sťažovateľky nepreukázali naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho

práva, tak ako to vyžaduje citované ustanovenie . Okresný

súd napr. uviedol, že „mal teda preukázané, že v čase jednak podania žaloby na tunajší

súd... ako aj v čase rozhodovania, združenie už neexistovalo a teda neexistoval zmluvný

vzťah a v zmysle ustanovenia a ustanovenia , nie je

možné určiť existenciu právneho vzťahu za dobu minulú a ani do budúcnosti.“.

Medzitým v priebehu konania došlo opakovane k prevodu nehnuteľností na iné

právnické osoby.

Krajský súd v odvolacom konaní rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 11. decembra 2008 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, pričom

vyslovil právny názor, že „sťažovateľkám 1) a 2) vzniklo v zmysle ustanovenia § 839

Obč. zák. právo na výplatu podielu na majetku získanom činnosťou združenia v peniazoch

a podľa stavu v deň vystúpenia resp. právo podľa ustanovenia § 841 Obč. zák. na vrátenie

hodnôt poskytnutých na účel združenia a vyporiadanie sa medzi členmi združenia o majetok

získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom určeným v zmluve, inak rovným

dielom. Podľa názoru odvolacieho súdu to, či predmetné nehnuteľností v čase existencie

združenia tvorili podielové, prípadne aj bezpodielové spoluvlastníctvo je vo vzťahu k otázke

vyporiadania sa o majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia otázkou

predbežnou, a preto nie je daný naliehavý právny záujem na určení tejto predbežnej otázky,

ak možno priamo žalovať určenie existencie alebo neexistencie samotného práva alebo

právneho vzťahu, teda vyporiadanie majetku združenia získaného výkonom spoločnej

činnosti združenia, v zmysle ustanovenia § 841 Obč. zák., ak nedôjde k dohode medzi

členmi združenia. Napokon tento odvolací súd v odôvodnení potvrdzujúceho rozhodnutia

uviedol, že právny názor súdu I. st. o neexistencii naliehavého právneho záujmu

sťažovateliek 1) a 2) na požadovanom určení vlastníckeho práva k predmetným

nehnuteľnostiam je konformný aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č.

(ktoré rozhodnutie sa však zaoberá podľa názoru sťažovateliek 1) a 2) posúdením celkom

iných skutočností, než ako boli predmetom ich určovacieho návrhu).“.

Sťažovateľky majú však na vec iný právny názor, preto sa domnievajú, že rozsudkom

okresného súdu sp. zn. z 5. júna 2008 a rozsudkom krajského súdu

sp. zn. z 11. decembra 2008 bolo porušené ich základné právo vlastniť

majetok garantované v .

Na základe uvedeného sťažovateľky ústavnému súdu navrhujú, aby vydal tento

nález:

„1) Základné právo Ing. M. M. a M. M. vlastniť majetok podľa

Slovenskej republiky bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č. -355

zo dňa 5. 6. 2008 a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. -448

zo dňa 11. 12. 2008 porušené.

2) Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. -355 zo dňa 5. 6. 2008

a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. -448 zo dňa 11. 12. 2008

sa zrušujú v celom rozsahu a vec sa vracia na ďalšie konanie Okresnému súdu Banská

Bystrica...“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanovených zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu základným právam alebo slobodám

je podľa subsidiárna, lebo je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Sťažovateľky na ústavnom súde namietali, že citovanými rozhodnutiami okresného

súdu a krajského súdu, ktorými bola zamietnutá ich určovacia žaloba o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam, bolo porušené ich základné právo zaručené v .

Vychádzajúc z uvedeného princípu subsidiarity ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti teda skúmal, či má právomoc konať o sťažnosti sťažovateliek,

a dospel k záveru, že ochranu vlastníckemu právu pred jeho ohrozením alebo porušením

zásadne poskytujú všeobecné súdy, nie ústavný súd.

Podľa prvej vety súdy rozhodujú o občianskoprávnych

a trestných veciach.

V súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. , ,

) ústavný súd poznamenáva, že absencia porušenia ústavnoprávnych princípov

vylučuje založenie sekundárnej zodpovednosti všeobecných súdov za porušenie základných

práv sťažovateľa hmotnoprávneho charakteru podľa . Ústavný súd

zastáva názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť sekundárnym porušovateľom

základných práv hmotného charakteru, ak toto porušenie nevyplýva z toho, že všeobecný

súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce z až

(napr. ). V opačnom prípade by ústavný súd bol opravnou inštanciou voči

všeobecným súdom, a nie súdnym orgánom ochrany ústavnosti podľa

v spojení s . Ústavný súd by takým postupom nahradzoval skutkové

a právne závery v rozhodnutiach všeobecných súdov, ale bez toho, aby vykonal

dokazovanie, ktoré je základným predpokladom na to, aby sa vytvoril skutkový základ

rozhodnutí všeobecných súdov a jeho subsumpcia pod príslušné právne normy

(). Rozhodovanie o základnom práve podľa všeobecným

súdom a nevyhovenie návrhu nemožno chápať ako poškodenie označených základných práv

sťažovateliek podľa .

Vychádzajúc z obsahu sťažnosti a namietaného porušenia základného práva

sťažovateliek ústavný súd konštatuje, že nie je oprávnený konať a rozhodovať v tejto veci,

pretože o nej konali a rozhodli všeobecné súdy. Navyše z odôvodnenia sťažnosti, ale najmä

petitu sťažnosti, ktorým je ústavný súd pri svojom rozhodovaní podľa § 20 ods. 3 zákona

o ústavnom súde viazaný, nevyplýva námietka sťažovateliek, že všeobecný súd súčasne

porušil aj niektoré z ich ďalších základných práv vyplývajúcich z až .

Preto bolo potrebné sťažnosť sťažovateliek odmietnuť pre nedostatok právomoci

ústavného súdu ( ).

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd sa ostatnými nárokmi

sťažovateliek nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. apríla 2009