Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/132/2012

Potvrdené rozhodnutím 10Sžr/59/2013
„Identifikačné číslo spisu: 1012201025 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2013 Meno a priezvisko: JUDr. Zuzana Ďurišová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1012201025.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a z členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Petra Paludu, v právnej veci žalobcu V. N., E., zastúpený Advokátskou kanceláriou RASLEGAL, s.r.o., Františkánske námestie 3, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava (predtým Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, Ružová dolina 27, Bratislava, pôvodne Katastrálny úrad v Bratislave), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 25/12-BK zo dňa 2. apríla 2012, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/132/2012-53 zo dňa 24. januára 2013, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. lS/132/2012-53 zo dňa 24. januára 2013 p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Majerníkovej a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Renáty Janákovej, v právnej veci žalobcu: V. N., E. XXX/ XX, G., zastúpený Advokátskou kanceláriou: RASLEGAL, s.r.o., Františkánske námestie 3, Bratislava proti žalovanému: Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu, Ružová dolina 27, Bratislava (predtým Katastrálny úrad v Bratislave) o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 25/12-BK zo dňa 2.4.2012, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.6.2012 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 25/12-BK zo dňa 2.4.2012, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu č. X-1439/2011 zo dňa 10.10.2011, ktorý návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte zo dňa 29.12.2010, ktorým žiadal zrušiť zápis a zákres pozemkov vedených na liste vlastníctva č. XXX, k.ú. P. a to pozemky registra E - KN parcelné číslo XXX, orná pôda o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX, lesné pozemky o výmere XXX m2, parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere XXXX m2, parcelné číslo XXXX/X, orná pôda o výmere XX mX a parcelné číslo XXXX, orná pôda o výmere XXXX m2 nevyhovel.

Uviedol, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nedostatočne vysporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, v zmysle ktorej možno dosiahnuť opravu chyby v katastrálnom operáte zistenú aj po uplynutí 3 rokov od schválenia registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP). Je názoru, že správne orgány zaujali nielen formalistický ale predovšetkým nesprávny výklad ust. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva pozemkov v platnom znení (ďalej len ) vo vzťahu k ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len katastrálny zákon), na základe ktorého sa celé správne konanie iniciovalo. Obe zákonné ustanovenia sa totiž vzťahujú na osobitné druhy konaní, takže ich paralélna aplikácia na konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa ust. katastrálneho zákona nie je opodstatnená.

Je názoru, že aplikácia ust. a na postup správy katastra v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je v tomto prípade správna.

Poukazuje, že v zmysle ust. (ktoré nesprávne interpretovali oba správne orgány) platí, že „ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do 3 rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

Je názoru, že ust. a sa vzťahuje prioritne na zápis rozhodnutia o schválení ROEPU do katastra nehnuteľností. Jediný právny predpis, ktorý komplexne upravuje predmet a obsah katastra, katastrálne konanie, zápis údajov z právnych vzťahov týkajúcich sa nehnuteľností, ako aj ich revíziu v prípade zisteného nesúladu medzi skutkovým a právnym stavom, je katastrálny zákon. Oprava chýb v katastrálnom operáte je jediným zákonom všeobecne stanovený postup, ktorý sa aplikuje pri zistení akýchkoľvek chýb a rozporov v katastrálnej evidencii v rámci podmienok ustanovených v ust. katastrálneho zákona. Posledná veta uvedená v ust. sa naopak vzťahuje len na akúkoľvek zmenu údajov už schváleného registra (ROEP), ktorá sa zistila v rámci konania podľa tohto zákona. Je názoru, že predmetné ustanovenie nijako nevylučuje možnosť využiť kedykoľvek po zápise ROEP v príslušnom katastrálnom operáte pri zistení nezrovnalostí medzi v katastri zapísanými údajmi alebo rozporu týchto údajov s verejnými či inými listinami postup podľa ust. katastrálneho zákona. Žalobca uvádza, že bezodkladne po tom, ako zistil duplicitný zápis parciel, ktorých je vlastníkom, podal podnet na opravu chyby v katastrálnom operáte podľa ust. katastrálneho zákona. Je názoru, že bolo povinnosťou prvostupňového orgánu začať konanie ex offo, pretože sama správa katastra disponovala verejnou listinou, ktorá potvrdzovala uvádzaný rozpor. Práve od správy katastra žalobca obdržal pôvodnú PK vložku č. 54 z roku 1944, ktorej výpis dal na vlastné náklady úradne preložiť žalobca. Z tejto verejnej listiny jednoznačne vyplýva, že parcely registra E č. XXX, XXXX, XXXX a XXXX boli chybne vyšetrené a zapísané na list vlastníctva č. XXX pre k.ú. P. ako majetok neznámeho vlastníka. Z označeného zápisu je zrejmé, že všetky nehnuteľnosti vedené v starej PK vložke č. XX boli:

-zachované v celosti aj s pôvodnou výmerou v jutrách a siahacích a pôvodným parcelným číslom (napríklad parcela č. XXXX, prípadne XXX, XXX, XXXX, XXXX a iné), alebo:

-spojené a rozdelené a to tak, že pôvodné parcelné čísla boli zrušené a novorozdeleným pozemkom boli pridelené nové parcelné čísla, pričom každý takto novovytvorený pozemok mal výmeru jedna polovica súčtu spojených pozemkov (napríklad parcela č. XXX a XXX do XXX/X a XXX/X; XXX a XXX do XXX/X a XXX/X; XXXX a XXXX do XXXX/X a XXXX/X a iné). Týmto zápisom bola zároveň stará PK vložka č. XX zrušená, a preto boli všetky nehnuteľnosti po vyššie špecifikovaných zmenách zapísané do novozostavenej PK vložky č. XX, XXX a XXX. Vyjadruje, že samotnú existenciu tohto rozporu potvrdil v konaní aj sám žalovaný, ktorý na strane 2 napadnutého rozhodnutia uviedol, že „aj napriek tomu, že podľa jej preštudovania veci sú dotknuté pozemky reg.E zapísané a zakreslené nesprávne, boli do operátu vložené na základe ROEP, ktorý sa svojím zápisom do operátu považuje za verejnú listinu a možno do neho zasiahnuť v lehote stanovenej v ust. Žalobca ďalej poukazuje, že aj Slovenský pozemkový fond ako ďalší účastník konania o oprave chyby v katastrálnom operáte nenamietal žalobcom zistený rozpor, keď vo svojom stanovisku zo 16.6.2011 konštatuje, že nevie zistiť, na základe čoho boli dotknuté parcely zapísané na LV č. XXX, XXX a XXX. Uvedené preto ponecháva na prešetrenie správou katastra a v prípade, že sa preukáže, že tieto parcely boli prededené, alebo inak majetkovo právne vysporiadané, súhlasí s výmazom zápisu a zákresu pozemkov registra E, parcela č. XXX, XXXX a XXXX z LV č. XXX, k.ú. P.. Slovenský pozemkový fond však nesúhlasil s výmazom parciel č. XXXX/X a XXXX/X, nakoľko nemal za preukázané, že tieto parcely vznikli z pôvodnej pozemkovej parcely č. XXXX.

Žalobca ďalej podrobne rozpisuje, že pri realizácii ROEPU boli parcely registra E č. XXX, XXXX, XXXX a XXXX chybne vyšetrené a duplicitne zapísané na LV č. XXX ako majetok neznámeho vlastníka. Okrem chybným zápisom výmery pozemkov parcelného čísla XXX, XXXX, XXXX a XXXX vznikli parcely navyše a vyhotoviteľ ROEPU ich zapísal ako pozemky so zrušenými parcelnými číslami XXX, XXXX, XXXX a XXXX v prospech neznámeho vlastníka. Schválený ROEP však na túto skutočnosť nereflektoval a

do katastrálnej evidencie sa tak zrejme z dôvodu administratívnej chyby (nesprávneho prepisu z PKN vložiek na list vlastníctva) zapísali chybné údaje, ktoré vyústili do duplicitného zápisu parciel na správou katastra novozriadený list vlastníctva č. XXX. Rovnako správa katastra tento duplicitný zápis parciel v zmysle ust. § 59 katastrálneho zákona neskôr z úradnej moci neopravila, napriek tomu, že disponovala starými výpismi z PK vložiek, z ktorých tieto skutočnosti vyplývali.

Ďalej poukazuje na právny názor NSSR č. z 14.2.2012 a z 6.3.2012, v ktorých NSSR zaujal nasledovný právny názor: „ak počas interného prenosu dôjde k vneseniu chybných údajov do katastrálnej evidencie, tzn. ak by vznikol rozpor medzi platnými údajmi v katastri nehnuteľností a správnymi údajmi v liste a tieto by na základe podnetu nespĺňali svoju základnú vlastnosť údajov katastra, tzn. hodnovernosť prezumovanú v je celkom očakávané, že orgány správy katastra takýto rozpor postupom podľa odstránia neodkladne a to postupom ex offo“. NSSR pripúšťa revíziu chýb spôsobených správou katastra pri vkladovom konaní prostredníctvom konania o oprave chýb v katastrálnom operáte podľa ust. katastrálneho zákona a to bez akéhokoľvek časového obmedzenia a zároveň napriek vylúčeniu riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov proti tzv. pozitívnemu vkladovému rozhodnutiu v zmysle katastrálneho zákona, ktoré má konštitutívne právoplatné účinky, je možné racionálne dôvodiť a argumentovať, že takýto postup je prípustný i v prípade zápisu rozhodnutia o schválení ROEPU podľa , vzhľadom na fakt, že toto rozhodnutie má len deklaratórne a evidenčné účinky. Nebráni tomu ani uplynutie trojročnej lehoty, v rámci ktorej je možné pôvodné rozhodnutie o schválení ROEPU zmeniť v zmysle ust. zákona. Po tejto lehote je možné zmenu zapísaných údajov vzhľadom na právnu argumentáciu uvedenú v žalobe, ktorú podporujú aj judikáty, dosiahnuť len postupom podľa ust. katastrálneho zákona.

Žalobca je názoru, že postup podľa ust. § 59 katastrálneho zákona je v súčasnosti jediným možným právnym prostriedkom, ako je možné uvedenú duplicitu zápisu, ktorá má jednoznačný charakter zrejmej nesprávnosti z katastrálnej evidencii odstrániť. Podanie civilnej žaloby tak, ako to uvádza žalovaný, nie je procesne prípustné z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe a lehota na opravu pôvodného ROEPU v rámci konania podľa ust. už uplynula. Navyše názor žalovaného, že by išlo o priamy zásah do verejnej listiny, v žiadnom prípade neobstojí, pretože žalobcovým návrhom nežiadal o zmenu samotného rozhodnutia o schválení ROEPU, ale žiada zákonom stanoveným postupom opravu chybných údajov v katastrálnom operáte, ktoré sú v zjavnom rozpore s verejnou listinou a samotným výsledkom šetrenia správou katastra. Po schválení ROEPU na predmetnom liste vlastníctva došlo len k zmenám, ktoré sa netýkali vlastníckych práv, ale mali charakter len opráv chýb v katastrálnom operáte. Poukazuje, že dosiahnutie výmazu duplicity parciel vzniknutých zápisom v ROEPU možno tak cez aplikáciu ustanovenia katastrálneho zákona, ako aj prostredníctvom písmena c) tohto ustanovenia katastrálneho zákona, ktoré žalovaný nesprávne interpretoval. Je nepochybné, že stará PK vložka č. XX je verejnou listinou, ktorá bola súčasťou katastrálneho operátu zrejme už v čase schválenia ROEPU, ktorý je taktiež verejnou listinou. Pokiaľ teda žalovaný správny orgán v napadnutom rozhodnutí priznal, že „dotknuté parcely boli podľa prešetrenia veci vložené a zakreslené nesprávne do operátu katastra...“ je na mieste postupovať v súlade s ust. katastrálneho zákona. V posudzovanej veci však vlastnícke práva dotknuté nijako nebudú, pretože v súvislosti s predmetnými parcelami žiadny vlastnícky rozpor neexistuje.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby uviedol, že podľa ust. nemá oprava chyby v katastrálnom operáte vplyv na vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Katastrálny a ani žiadny iný zákon neoprávňuje správu katastra rozhodovať o vlastníckom práve k nehnuteľnosti v prípade jeho spochybnenia. Vykonanie opravy tak, ako to vo svojom podnete zo dňa 27.12.2010 a odvolaní zo dňa 8.11.2011 požiadal žalobca, teda nie je možné vykonať. V tejto situácii totižto ide o duplicitné evidovanie nehnuteľnosti a teda de facto i o duplicitné vlastníctvo. Slovenský právny poriadok nedáva orgánom katastra oprávnenie na takéto zasahovanie do vlastníckeho práva chráneného SR, túto právomoc zveruje výlučne súdom. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. , podľa ktorého predmetom opravy chyby v katastrálnom operáte nemôže byť riešenie vlastníckych sporov, správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa rozhodovať o súkromno-právnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci

určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Spor o týchto otázkach je len v právomoci súdu v riadnom sporovom konaní. Poukazuje na rozsudok NSSR č. . Sú názoru, že ROEP nevyhotovuje správa katastra, tá len rozhoduje o námietkach, ktoré si ale žalobca v zákonom poskytnutej lehote neuplatnil. Návrh registra spracovaný projektantom správa katastra prešetruje jedine v prípade podania námietok (tie žalobca v zákonnej lehote nepodal). V opačnom prípade by sa celé konanie o ROEP neúmerne predĺžilo.

Žalovaný poukazuje ďalej na rozsudok NSSR č. , v ktorého odôvodnení sa výslovne uvádza: „zmena údajov schváleného registra vzhľadom na uplynutie 3 rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností ( ) nie je možná. Tým však nie je dotknuté právo žalobcu na ochranu jeho vlastníckeho práva. Ďalej žalovaný na argumentáciu žalobcu, že ust. posledná veta nevylučuje možnosť kedykoľvek po zápise ROEP pri zistení nezrovnalostí postup podľa , pričom ho oba správne orgány nesprávne interpretovali, žalovaný uvádza, že rozhodnutie o schválení ROEP podľa ust. vety prvej zápisom do katastra nehnuteľností stáva verejnou listinou. V katastrálnom konaní platí, že v prípade, že verejná listina predložená na zápis do katastra nehnuteľností obsahuje chybné údaje, vráti sa na prepracovanie tomu, kto ju predložil ako celok, nie len jej chybná časť. Preto by bolo nutné (v prípade prípustnosti opravy chyby v ROEP aj po 3 rokoch od zápisu) po oprave nesprávnych údajov nanovo zapísať celý ROEP ako verejnú listinu, čo však nie je možné, pretože medzičasom došlo k nakladaniu s nehnuteľnosťami, ktoré boli taktiež predmetom ROEP. V konečnom dôsledku by sa muselo začať nové konanie o ROEP. Podľa rozsudku NSSR č. nie je správa katastra oprávnená vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte na základe úsudku o nesprávnosti dedičského rozhodnutia ako verejnej listiny, ak by takýmto rozhodnutím zasiahla do vlastníctva ďalších vlastníkov. Nakoľko ROEP sa jeho schválenie považuje za verejnú listinu, na základe ktorej katastrálny úrad (resp. správa katastra) zapíše jeho údaje do katastra nehnuteľností (podľa ust. ), je v tom prípade možné použiť analógiu ROEP a rozhodnutia o dedičstve ako verejných listín a teda jednoznačne trvať na tom, že po uplynutí 3 rokov od zápisu ROEP do katastra nehnuteľností nie je možné chyby, ktoré ROEP ako verejná listina obsahuje, odstrániť prostredníctvom inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte. Ďalej poukazuje, že oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu iného vlastníka. Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte v zmysle ust. katastrálneho zákona treba v praxi ponímať ako opravu chybne spísaných údajov, svojou povahou technických chýb formálneho charakteru, najmä chýb v písaní a počítaní. Oprava chýb však nemôže zmeniť zmysel a obsah rozhodnutia, ak v katastrálnom konaní rozhodnutie vo veci opravy chyby nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne meniť pôvodné rozhodnutie tak, že by na základe opravy malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím. Žalovaný poukazuje, že obdobný názor vyslovil i Ústavný súd SR vo svojom rozhodnutí č. -29: „k uvedenému je potrebné poznamenať, že konanie pred orgánmi správy katastra o oprave chyby nepredstavuje konanie, cieľom ktorého je riešiť otázku vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti v prípade jej spornosti. Spornosť vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je oprávnený záväzným spôsobom vyriešiť iba všeobecný súd v rámci konania o určovacej žalobe“. Ak by orgány katastra žiadosti žalobcu vyhoveli, výmazom dotknutých parciel by vyslovili, že tieto nepatria do vlastníctva neznámych vlastníkov v správe SNF a teda by rozhodli o vlastníctve, na čo ale jednoznačne nemajú kompetenciu.

Ďalej poukazuje na rozsudok NSSR č. , podľa názoru ktorého zmenu zápisu v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedalo právnemu stavu tvrdenému žalobcom, je možné dosiahnuť len určovacou žalobou podľa z dôvodu, že rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určovacie, či právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, resp. vyslovenie neplatnosti verejných a iných listín, nepatrí správnemu orgánu, ale patrí do právomoci súdov.

Ďalej poukazujú na rozsudok NSSR č. , ktorý výslovne konštatuje, že všetky údaje o právnych vzťahoch nehnuteľností zapísané v katastri, o ktorých oprávnený tvrdí, že nezodpovedajú súčasnému právnemu stavu, že k ich zápisu došlo bez platného právneho dôvodu, že boli zápisom v katastri vo svojich právach ukrátený, zbavený možnosti s nehnuteľnosťou nakladať, alebo k nej

vykonávať iné právo a vyžadujú preto zmenu zápisu v katastri, nemožno odstrániť opravou chyby alebo zmenou zápisu postupom podľa katastrálneho zákona. Právnym prostriedkom k dosiahnutiu zmeny v zápisoch v katastri nehnuteľností tak, aby zápisy zodpovedali právnemu stavu, je určovacia žaloba podľa , nie žaloba o výmaz či o zrušenie právneho vzťahu zapísaného v katastri nehnuteľností.

Ďalej žalovaný uvádza, že rozsudok NSSR č. pojednáva o chybnom prenose dát v prípade zapísania nesprávnych údajov zo zmluvy do operátu katastra. V prípade návrhu žalobcu o opravu chyby v katastrálnom operáte však išlo o nesprávne prešetrenie existencie nehnuteľností a následne jej vlastníckeho práva k nim, ktoré bolo obsahom verejnej listiny, nie o chybu v prenose dát. Na ďalší rozsudok NSSR č. , o ktorý poukazuje žalobca, žalovaný hovorí, že tento pojednáva o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu doterajšieho neevidovania prevádzanej nehnuteľnosti v operáte katastra. Je názoru, že argumentácia žalobcu uvedenými rozsudkami je irelevantná, pretože v oboch prípadoch išlo o konanie o návrhu na vklad. ROEP sa svojím zápisom do operátu katastra stal záznamovou listinou, ktorá spadá pod iný režim ako listiny vo vkladovom konaní. Poukazuje, že vklad má právotvorné a záznam len evidenčné účinky. Na konanie o návrhu na vklad sa vzťahuje správny poriadok, pričom na záznam práva do katastra nehnuteľností sa tento zákon (správny poriadok nevzťahuje). (Proti záznamu nemožno podať odvolanie).

Tiež poukazuje, že na Okresnom súde Bratislava 5 v súčasnosti prebieha konanie č. o určenie vlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam. Nakoľko je rozhodnutie o určenie vlastníctva výlučne v kompetencii súdu a orgány katastra nedisponujú právomocou rozhodnúť o existencii/neexistencii veci (pozemku), resp. o výmaze vlastníka, majú len evidenčné právomoci, preto považujú žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. Xo 25/12-BK zo dňa 2.4.2012 za nedôvodnú. Rozhodnutie o výmaze parciel by bolo svojou podstatou rozhodnutím o tom, že vymazané pozemky neexistujú, pretože platí premisia, že nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľnosti existujú, a preto sa k nim nemôže viazať a viaže vlastnícke alebo iné právo (resp. v prípade SPF právo správy).

Správy katastra nemôžu v zmysle platnej legislatívy a ustálenej judikatúry o zápise vlastníctva, resp. o výmaze vlastníctva z listu vlastníctva rozhodnúť z vlastnej vôle, ale jedine na základe verejnej listiny. Rovnako nemôžu rozhodnúť v prípade výmazu nehnuteľností z listu vlastníctva. Navrhuje, aby súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.

Krajský súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa a nasl. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podľa v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.

Slovenská republika je podľa SR právnym štátom. Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. V záujme zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa SR, nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval

konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom. Princíp právnej istoty napokon spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať.

Podľa , správa katastra je bez návrhu v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

Podľa sa na opravu chýb v katastrálnom operáte vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak sa oprava týka údajov uvedených v liste vlastníctva; to neplatí, ak ide o opravu výmery pozemku evidovaného v mape určeného operátu.

Podľa je schválený register verejná listina, na základe ktorej katastrálny úrad zapíše údaje registra do katastra nehnuteľností. Na základe oznámenia správa katastra najviac 90 dní pred schválením registra nevykonáva zápisy vlastníckych a iných práv do katastra nehnuteľností k pozemkom, ktoré sú predmetom konania. Uvedené sa nevzťahuje na zápis záložného práva a vecného bremena k týmto pozemkom. Správa katastra po uplynutí tejto lehoty zapíše zmluvy, verejné listiny alebo iné listiny do katastra nehnuteľností až po identifikácii podľa zapísaného registra. Identifikáciu vykoná správa katastra z úradnej povinnosti. Identifikácia sa stáva súčasťou zmluvy, verejnej listiny alebo inej listiny a spolu s oznámením o vykonaní zápisu sa zašle účastníkom konania o zápise práv k nehnuteľnostiam a tým osobám, ktorých právo k pozemkom bolo zápisom dotknuté.

Podľa ust. , ak schválený register obsahuje údaje o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, ktoré sú v rozpore s údajmi podľa , správny orgán po prerokovaní v komisii rozhodne o zmene údajov schváleného registra. Po právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu sa nové údaje zapíšu do katastra nehnuteľností. O zmene možno rozhodnúť do 3 rokov od zápisu údajov registra do katastra nehnuteľností.

Podľa ust. nemá oprava chyby v katastrálnom operáte vplyv na vlastnícke právo k nehnuteľnosti, tak katastrálny ani žiadny iný zákon neoprávňuje správu katastra rozhodovať.

Súd z pripojeného administratívneho spisu zistil, že dňa 29.12.2010 bol Správe katastra doručený podnet právneho zástupcu účastníka konania V. N., E. ulica XXX/XX, G., ktorým požaduje vymazať parcely registra E, parcela č. XXX, XXXX, XXXX a XXXX z listu vlastníctva (ďalej len LV) č. XXX, vedeného pre k.ú. P. vo vlastníctve neznámych vlastníkov, správe Slovenského pozemkového fondu. Svoju požiadavku odôvodnil tým, že tieto parcely boli v minulosti evidované v pozemkovo-knižnej vložke (ďalej len PKV) č. XX, pričom všetky parcely, ktoré boli v minulosti evidované v tejto PKV boli spojené a následne rozdelené tak, že pôvodné parcelné čísla boli zrušené a k novovytvoreným pozemkom boli priradené nové parcelné čísla. Každý takto vytvorený pozemok mal výmeru polovicu súčtu spojených pozemkov (napríklad parcela č. XXX a XXX do XXX/X a XXX/X a pod.). Týmto zápisom bola zároveň stará PKV č. XX zrušená a z nej novovzniknuté pozemky zapísané do novovzniknutej PKV č. XX a do PKV č. XXX alebo XXX. Pri týchto úkonoch boli zrušené parcelné čísla XXX, XXXX a XXXX. Z uvedeného vyplýva, že pri realizácii registra obnovenej evidencie pozemkov (ROEP) rozhodnutím č. X/XXXX/ROEP boli tieto parcely nesprávne prešetrené a duplicitne zapísané do katastra nehnuteľností ako majetok neznámych vlastníkov. Ako dôkaz na podporu svojich tvrdení účastník konania pripojil úradný preklad pôvodnej PKV č. XX. Správa katastra toto podanie zaevidovala pod č. X-XXXX/XXXX.

Listom č. X-XXXX/XXXX zo dňa 24.2.2011 správa katastra oznámila SPF začatie konania o oprave chyby v katastrálnom operáte a zároveň ho požiadala, aby sa v lehote 30 dní odo dňa doručenia vyjadril k výsledkom prešetrenia. SPF odpovedal listom č. BA/XXXX/XXXXX/PUŠXXXX/XXXX/RO-X/Pu zo dňa

31.3.2011, ktorým požiadal o predĺženie lehoty na zaslanie vyjadrenia. SPF odpovedal dňa 16.6.2011 a uviedol, že po prešetrení spisového materiálu Správy katastra nevie zistiť, na základe čoho boli dotknuté parcely zapísané na LV č. XXX, XXX a XXX. Uvedené preto ponecháva na prešetrenie správou katastra a v prípade, že sa preukáže, že tieto parcely boli prevedené alebo inak majetkovo právne vysporiadané, súhlasí s výmazom zápisu a zákresu pozemkov registra E, parcela č. XXX, XXXX a XXXX z LV č. XXX, k.ú. P.. S výmazom zápisu a zákresu pozemkov registra E, parcela č. XXXX/X a XXXX/X z LV č. XXX SPF nesúhlasí, pretože nemá za preukázané, že tieto parcely vznikli z pôvodnej pozemkovo-knižnej parcely č. XXXX.

Správa katastra dňa 10.10.2011 vydala rozhodnutie č. X-1439/2011, ktorým návrhu žalobcu na opravu chyby v katastrálnom operáte nevyhovela. Svoje rozhodnutie odôvodnila tým, že aj napriek tomu, že podľa jej prešetrenia veci, sú dotknuté pozemky registra E zapísané a zakreslené nesprávne, boli do operátu katastra vložené na základe ROEP, ktorý sa svojím zápisom do operátu katastra považuje za verejnú listinu a možno do neho zasiahnuť výlučne v stanovenej lehote ustanovenej v Nakoľko teda boli práva k nehnuteľnostiam zapísané v súlade s predloženou verejnou listinou a uplynula lehota na prerokovanie zmeny zapísaného registra, nie je možné opravou chyby v katastrálnom operáte vymazať chybne zapísané pozemky. Dňa 8.11.2011 podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. V ňom poukazuje na zápis z metodického dňa vedúcich oddelení zápisov práv k nehnuteľnostiam trnavského kraja konaného dňa 23.6.2009, podľa ktorého je možné vykonať opravu chyby v katastrálnom operáte podľa ust. katastrálneho zákona. Poukazuje na rozhodnutie Správy katastra Bratislava 5 č. X-70/03/R zo dňa 5.2.2004, ktorým bolo rozhodnuté o odstránení totožnej chyby, na akú poukazoval žalobca vo svojom podnete.

Katastrálny úrad v Bratislave rozhodnutím zo dňa 2.4.2012 č. Xo 25/12-BK odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správy katastra č. X-1439/2011 zo dňa 10.10.2011 potvrdil.

Inštitút opravy chýb v katastrálnom operáte v zmysle ustanovenia § 59 katastrálneho zákona, treba v praxi ponímať ako opravu chybne vpísaných údajov, svojou povahou technických chýb formálneho charakteru, najmä chýb v písaní a počítaní. Obdobnú úpravu zakotvuje v ust. § 47 ods. 6 správny poriadok. Oprava chýb však nemôže meniť zmysel a obsah rozhodnutia, ak v katastrálnom konaní rozhodnutie vo veci opravy chyby nemožno nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva, alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Pokiaľ ide o opravu chyby alebo inej zrejmej nesprávnosti podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku, správne kolégium Najvyššieho súdu SR prijalo judikát: „Oprava chyby alebo zrejmej nesprávnosti je prípustná len vtedy, ak sú takéto chyby zrejmé z kontextu predmetného rozhodnutia. Omyl v hodnotení skutkových okolností alebo právnom posúdení veci, hoci sa javí ako zrejmý, nemožno opraviť podľa o správnom konaní. Formou opravy rozhodnutia nemožno zásadne meniť pôvodné rozhodnutie tak, že by na základe opravy malo dôjsť k zmene právnej situácie založenej rozhodnutím. Takúto zásadnú zmenu rozhodnutia možno dosiahnuť iba postupom podľa zákona o správnom konaní, t.j. aplikáciou inštitútu preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania, ktorého uplatnenie je však limitované lehotou 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia ( zákona o správnom konaní) - R 10/2002“.

Z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. -10 zo dňa 7.7.2009 vyplýva, že opravou chýb v katastrálnom operáte nemožno riešiť zmenu vo vlastníckych vzťahoch a účastník sa musí domáhať ochrany vlastníckeho práva v občiansko-právnom konaní na príslušnom okresnom súde.

Súd nesúhlasí s argumentáciou žalobcu, že opravu ROEP, ako verejnej listiny možno vykonať v zmysle ust. § 59 ods. 1 písm. c) katastrálneho zákona. Výmazom parciel tak, ako to požadoval žalobca vo svojom návrhu, by nebol odstránený zrejmý rozpor, ani chyba v písaní, či počítaní. Išlo by o priamy zásah do verejnej listiny, ktorá po zápise do katastra nehnuteľností bola dotknutá ďalšími právnymi úkonmi. Od zápisu rozhodnutia o schválení ROEP uplynula aj lehota v zmysle ust. § 7 ods. 6 pozemkového zákona, nemožno opraviť údaje katastra nehnuteľností inak, ako na základe rozhodnutia súdu o určení vlastníctva. V danej veci ide o duplicitné evidovanie nehnuteľností a teda de facto i o duplicitné vlastníctvo. Správa katastra nemá oprávnenie v katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona rozhodovať o súkromno-právnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Rozhodnutie

vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza rozsudok súdu vo veci určenia práva alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí výlučne do právomoci súdu.

Na ďalšiu námietku žalobcu, kde argumentuje, že ust. § 7 ods. 6, posledná veta pozemkového zákona nevylučuje možnosť kedykoľvek po zápise ROEP v zápise ROEP pri zistení nezrovnalostí postup podľa § 59 katastrálneho zákona, súd uvádza, že rozhodnutie o schválení ROEP sa podľa ust. § 7 ods. 5 vety prvej pozemkového zákona zápisom do katastra nehnuteľností stáva verejnou listinou. V prípade, že verejná listina predložená na zápis do katastra nehnuteľností opravuje chybné údaje, vráti sa na prepracovanie tomu, kto ju predložil ako celok, nielen jej chybná časť. Muselo by sa začať nové konanie o ROEP. Nakoľko ROEP sa jeho schválením považuje za verejnú listinu, na základe ktorej katastrálny úrad, resp. správa katastra zapíše jeho údaje do katastra nehnuteľností (podľa ust. § 7 ods. 5 pozemkového zákona), je v tomto prípade možno použiť analógiu ROEP a rozhodnutie o dedičstve ako verejných listín a teda jednoznačne trvať na tom, že po uplynutí 3 rokov od zápisu ROEP do katastra nehnuteľností nie je možné chyby, ktoré ROEP ako verejná listina obsahuje, odstrániť prostredníctvom inštitútu opravy chyby v katastrálnom operáte. Opravu údajov nemožno obsahovo zodpovedať výmazu iného vlastníka. Obdobný názov vyjadril i Ústavný súd SR, vo svojom rozhodnutí č. -29: „k uvedenému je potrebné poznamenať, že konanie pred orgánmi správy katastra o oprave chyby nepredstavuje konanie, cieľom ktorého je riešiť otázku vlastníckeho práva ku konkrétnej nehnuteľnosti v prípade je spornosti. Spornosť vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je oprávnený záväzným spôsobom vyriešiť iba všeobecný súd v rámci konania o určovacej žalobe“. Ak by orgány katastra žiadosti žalobcu vyhoveli, výmazom dotknutých parciel by vyslovili, že tieto nepatria do vlastníctva neznámych vlastníkov (v správe SPF) a teda by rozhodli o vlastníctve, načo ale nemajú kompetenciu.

Aj rozsudok NSSR č. hovorí, že katastrálny úrad nemôže zasiahnuť do ROEP po uplynutí do 3 rokov od jeho zápisu. Uviedol: „Podľa názoru odvolacieho súdu zmenu zápisu v katastri nehnuteľností tak, aby zodpovedala právnemu stavu tvrdenému žalobkyňou, je možné dosiahnuť len určovacou žalobou, podľa z dôvodu, že rozhodovanie o otázkach týkajúcich sa vlastníctva, vlastníckych sporov k nehnuteľnostiam, ako aj určenie, či právo alebo právny vzťah je, alebo nie je, resp. vyslovenie neplatnosti verejných a iných listín, nepatrí správnemu orgánu, ale patrí do právomoci súdu“.

V argumentácii žalobcu rozsudkami NSSR č. a súd uvádza, že rozsudok hovorí o chybnom prenose dát v prípade zapísania nesprávnych údajov zo zmluvy do operátu katastra. V prípade návrhu žalobcu o opravu chyby v katastrálnom operáte však išlo o nesprávne prešetrenie existencie nehnuteľností a následne aj vlastníckeho práva k nim, ktoré bolo obsahom verejnej listiny, nie o opravu v prenose dát.

Rozsudok NSSR č. hovorí o zamietnutí návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností z dôvodu doterajšieho neevidovania prevádzanej nehnuteľnosti v operáte katastra. V oboch týchto prípadoch išlo o konanie o návrhu na vklad. ROEP sa svojím zápisom do operátu katastra stal záznamovou listinou, ktorá spadá pod iný režim, ako listiny vo vkladovom konaní.

V danom prípade ide o duplicitu vlastníctva dotknutých nehnuteľností. Nakoľko je rozhodnutie o určení vlastníctva výlučne v kompetencii súdu a orgány katastra nedisponujú právomocou rozhodnúť o existencii alebo neexistencii veci (pozemku), resp. o výmaze vlastníka, majú len evidenčné právomoci, žaloba žalobcu je nedôvodná. Rozhodnutie o výmaze parciel by bolo svojou podstatou rozhodnutím o tom, že vymazané pozemky neexistujú, pretože platí premisia, že nehnuteľnosti evidované v katastri nehnuteľností existujú, a preto sa k nim môže viazať a viaže vlastnícke alebo iné právo (resp. v prípade SPF právo správy).

Krajský súd v Bratislave konštatuje, že postup žalovaného správneho orgánu bol v súlade so zákonom, a preto súd žalobu zamietol v zmysle .

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. tak, že neúspešnému žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie senát krajského súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.

Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ;

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci;

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( a/ );

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.