Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 235/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009

doručená sťažnosť MUDr. D. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

„I. A. Žaloba podaná dňa 09. 12. 2004, doteraz nebol vytýčený termín pojednávania.

I. B. Žalobca mal vo veci ustanoveného advokáta JUDr. I. P., sídlom Ž. Advokátka

má celý spis u seba a tak Ústavnému súdu nemôžem priložiť žiadnu kópiu.

I. C. Vec je na Európskom súde pre ľudské práva pod č. 34705/06.

I. D. Kontakt na JUDr. P.avlíkovú...“

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol petit:

„II.A. Okresný súd v Žiline porušuje základné právo D. B. garantované čl. 48 ods. 2

a čl. 6 ods. 1 medzinárodného dohovoru.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Žiline konať bez

ďalších prieťahov a bez pokračovania porušovania jeho základných práv.

II.C. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie vo

výške 50.000.- Eur (pre opakované porušovanie základných práv (, III. ÚS

77/01, , ) (porušovanie základných pred Európskym súdom č.

46844/99) a tieto rozhodnutia nadriadených súdov nemalo žiaden účinok na konanie

Okresného súdu v Žiline – ani jedno konanie nebolo doteraz riadne ukončené, spravodlivo

ukončené!!!!!

II.D. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť trovy advokáta. Všetky platby je

povinný vykonať v lehote 15 dní od dňa doručenia nálezu Ústavného súdu. V prípade

omeškania výplaty súdom má D. B. vymáhať aj úroky z omeškania vo výške 17,6 % z dĺžnej

sumy od dňa povinnosti zaplatiť do zaplatenia.“

Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie advokátky JUDr. I. P. na

jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. ).

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu pred

postupom okresného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. , ktorým boli podľa jeho

názoru spôsobené zbytočné prieťahy, a tým aj porušené jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru. Zo sťažnosti a z vyžiadanej spisovej

dokumentácie ústavný súd zistil, že predmetom namietaného konania je rozhodovanie

o žalobe sťažovateľa o náhrade škody spôsobenej orgánmi štátu doručenej okresnému súdu

9. decembra 2004. Sťažovateľ v žalobe označil za žalovaného Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky (ďalej len „žalovaný“).

1. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej

pod sp. zn. v období do 17. mája 2007

V zmysle sťažnosť nie je prípustná, ak sa týka

veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len

o podmienkach konania, ak v ďalšej sťažnosti už podmienky konania boli splnené.

Ústavný súd zistil, že sťažovateľ už v predchádzajúcom období namietal sťažnosťami

podľa porušenie svojho základného práva podľa

a práva na podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní sp. zn.

. Ústavný súd o týchto sťažnostiach sťažovateľa rozhodol uznesením sp. zn.

z 28. júna 2006 a uznesením sp. zn. zo 17. mája 2007, pričom

v oboch prípadoch sťažnosti sťažovateľa odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Z uznesenia ústavného súdu sp. zn. z 28. júna 2006 vyplýva, že ústavný

súd v konaní sp. zn. okrem iného preskúmal z hľadiska možného porušenia

základného práva podľa postup okresného súdu v namietanom konaní

v období odo dňa doručenia žaloby, t. j. od 9. decembra 2004 do 18. mája 2006, keď bola

sťažnosť doručená ústavnému súdu, pričom v tejto časti odmietol jeho sťažnosť z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti s poukazom na to, že od 20. septembra 2005 došlo k prerušeniu

tohto konania. V tejto súvislosti ústavný súd v príslušnej časti odôvodnenia tohto uznesenia

poukázal na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej prerušenie konania podľa § 109 ods. 2

písm. c) možno považovať za prekážku konania, pričom ak

nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom predvídaným v Občianskom

súdnom poriadku, nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať žiadne procesné úkony

smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým aj k naplneniu účelu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

Ústavný súd preto nečinnosť okresného súdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho

postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandis ,

).

Z uznesenia sp. zn. zo 17. mája 2007 vyplýva, že ústavný súd v konaní

sp. zn. skúmal z hľadiska možného porušenia základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a práva podľa dohovoru postup okresného súdu v období odo dňa

doručenia žaloby, t. j. od 9. decembra 2004 do 17. mája 2007, pričom v odôvodnení

odmietajúceho uznesenia najmä uviedol:

„Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania návrhu na začatie konania

(9. decembra 2004) do prerušenia konania (20. septembra 2005) by nebolo dôvodné ani

v tejto fáze konania hodnotiť postup okresného súdu ako porušenie sťažovateľom

označeného základného práva. V súvislosti s podaním dovolania (29. marca 2006) okresný

súd po prerušení konania vyzýval sťažovateľa na odstránenie nedostatku právneho

zastúpenia v dovolacom konaní (25. apríla 2006 a 2. januára 2007) a rozhodoval o žiadosti

sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov (29. mája 2006

a 10. augusta 2006). Podľa názoru ústavného súdu bol postup okresného súdu vzhľadom na

jeho úlohu v tejto fáze konania dostatočne efektívny...“

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd predchádzajúce sťažnosti sťažovateľa, ktorými

namietal porušenie svojho základného práva podľa , resp. práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, odmietol ako zjavne neopodstatnené predovšetkým z dôvodu, že

namietané konanie vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo z ústavne

akceptovateľného dôvodu prerušené do právoplatného skončenia konania o spôsobilosti

sťažovateľa na právne úkony, ktoré bolo vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn.

Ps 12/04. Keďže odmietnutie sťažnosti z uvedeného dôvodu nemožno považovať v zmysle

za rozhodovanie „len o podmienkach konania“,

ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu

v namietanom konaní v období do 17. mája 2007 odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu neprípustnosti.

2. K namietanému porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu vo veci vedenej

pod sp. zn. v období po 17. máji 2007

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v období do 17. mája 2007 z dôvodu

neprípustnosti bolo úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní posúdiť, či

k porušeniu označených práv sťažovateľa mohlo dôjsť v období po vydaní uznesenia

ústavného súdu sp. zn. zo 17. mája 2007.

Zo spisovej dokumentácie vyplýva, že Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn.

Ps 12/04 z 15. mája 2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. júla 2007, rozhodol, že

nezbavuje sťažovateľa spôsobilosti na právne úkony a ani neobmedzuje jeho spôsobilosť na

právne úkony, čím odpadla prekážka prerušenia konania. V nadväznosti na to okresný súd

uznesením č. k. -142 zo 4. septembra 2007 rozhodol, že bude pokračovať

v konaní vedenom pod sp. zn. . Na základe požiadavky žalovaného okresný

súd opätovne doručil žalovanému žalobu na vyjadrenie (pôvodne bola žaloba žalovanému

doručená 28. septembra 2005), ktorý sa k žalobe vyjadril podaním zo 4. októbra 2007

doručeným okresnému súdu 11. októbra 2007. Žalovaný vo svojom vyjadrení okrem iného

poukázal na to, že sťažovateľ proti žalovanému vedie na okresnom súde konanie pod sp. zn.

, v ktorom opisuje totožné právne skutočnosti týkajúce sa postupu orgánu

štátu – Obvodného oddelenia Policajného zboru v Bytči v trestnej veci obvinenej A. B.

a požaduje od žalovaného náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 200 000 Sk.

Následne okresný súd uznesením č. k. -163 z 2. novembra 2007 priznal

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov a uznesením č. k. -183 z 3.

marca 2008 ustanovil sťažovateľovi advokátku JUDr. I. P. Na tomto základe ústavný súd

konštatoval, že v období do 3. marca 2008 okresný súd konal vo veci plynulo, a teda svojou

činnosťou efektívne smeroval k právoplatnému skončeniu veci.

Dňa 10. apríla 2008 okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 29. máj

2008. Podaním z 18. apríla 2008 označeným ako „Kolízia termínov“ sťažovateľ požiadal

o odročenie pojednávania pre kolíziu s iným pojednávaním. Okresný súd žiadosti

sťažovateľa o odročenie pojednávania vyhovel a 5. mája 2008 nariadil nový termín

pojednávania na 12. jún 2008. Pojednávanie nariadené na 12. jún 2008 žiadal odročiť tak

žalovaný, ako aj právna zástupkyňa sťažovateľa z dôvodu kolízie pojednávaní na strane

sťažovateľa. V nadväznosti na to okresný súd 23. mája 2008 odročil pojednávanie na

14. august 2008. Právna zástupkyňa sťažovateľa podaním z 5. augusta 2008 požiadala

odročiť pojednávanie nariadené na 14. august 2008 z dôvodu nutnej pooperačnej

starostlivosti o dcéru. Okresný súd tejto žiadosti 7. augusta 2008 vyhovel, zrušil termín

pojednávania nariadený na 14. august 2008 a pojednávanie odročil na neurčito.

Z uvedeného predovšetkým vyplýva, že nie je pravdivé tvrdenie sťažovateľa uvedené

v sťažnosti, podľa ktorého „doteraz nebol vytýčený termín pojednávania“. Okresný súd

v posudzovanom období nariadil 3 termíny pojednávania, pričom všetky boli odročené,

resp. zrušené na základe žiadostí sťažovateľa, resp. jeho právnej zástupkyne (pojednávanie

určené na 12. jún 2008 žiadal odročiť aj žalovaný).

Zo zistení ústavného súdu ďalej vyplýva, že 5. novembra 2008 došlo k zmene

zákonného sudcu v dôsledku funkčného postupu pôvodnej sudkyne na Krajský súd v Žiline

a vec bola pridelená novej zákonnej sudkyni. Zo spisovej dokumentácie ústavný súd tiež

zistil, že v súčasnosti je Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. vedené

ďalšie konanie o pozbavení spôsobilosti sťažovateľa na právne úkony.

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu sa otázka, či v konkrétnom prípade

bolo, alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle , skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

prípadu najmä podľa týchto troch kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania

a postup súdu (napr. ). Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý

zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (pozri napr.

rozhodnutie sp. zn. z 25. júna 2003 a v ňom citovanú predchádzajúcu

judikatúru ústavného súdu).

V danom prípade nemožno považovať postup okresného súdu v namietanom konaní

v období po 3. marci 2008 za optimálny, najmä vzhľadom na to, že v jeho priebehu sa vo

veci neuskutočnilo pojednávanie, ktoré by umožňovalo okresnému súdu vykonať potrebné

dokazovanie, a efektívne tým smerovať k právoplatnému skončeniu veci v primeranom

čase. Na druhej strane ústavný súd vzal do úvahy, že pojednávanie sa neuskutočnilo

z dôvodov prekážok na strane sťažovateľa. Na základe tejto skutočnosti ústavný súd

konštatoval, že postup okresného súdu v období po 3. marci 2008 sa nevyznačuje takými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2

, a preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol namietaný postup okresného

súdu po prijatí návrhu na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2

, resp. práva podľa dohovoru.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti odmietol

podľa z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími návrhmi sťažovateľa už

nezaoberal.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd zdôrazňuje, že v prípade, ak by sa postup

okresného súdu v namietanom konaní v ďalšom období vyznačoval neodôvodnenou

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou, sťažovateľovi nič nebráni v tom, aby opätovne

podal sťažnosť, ktorou bude namietať porušenie svojho základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , resp. práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009