Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 99/09
PDF · 225.25 KB
No categories available
I. ÚS 99/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 99/09-36
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2009 v senáte
zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka
v konaní o sťažnosti MUDr. D. B., L., zastúpenej advokátkou Mgr. V. H., L., vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v dedičskom konaní vedenom pod
sp. zn. 15 D 1851/04 takto
rozhodol:
1. Základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 15 D
1851/04 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Lučenec p r i k a z u j e v dedičskom konaní vedenom pod
sp. zn. 15 D 1851/04 konať bez zbytočných prieťahov.
3. MUDr. D. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom
tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Lučenec p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Lučenec j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. D. B. trovy právneho
zastúpenia v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov) na
účet jej právnej zástupkyne Mgr. V. H., L., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra
2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., L.(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou
Mgr. V. H., L., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
15 D 1851/04 a postupom notárky JUDr. K. M. ako súdnej komisárky v konaní vedenom
pod sp. zn. Dnot 342/06 a porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
Okresného súdu Zvolen v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1213/92, ako aj
postupom okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 15 D 1851/04.
Sťažovateľka ako účastníčka dedičského konania vedeného okresným súdom pod
sp. zn. 15 D 1851/04 (pôvodne vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. D 1213/92)
k priebehu súdneho konania uviedla:
«Sťažovateľka sa domáhala ochrany svojho porušeného práva a nápravy podaním
sťažnosti predsedovi Okresného súdu v Lučenci dňa 11. 04. 2008, v ktorej sťažnosti
vytýkala postup notárky ako súdnej komisárky s tým, že notárka bola poverená prejednaním
dedičskej veci Uznesením Okresného súdu v Lučenci číslo 15D/1851/2004-462 zo dňa
11. 09. 2006, pričom až do dňa podania sťažnosti vec nie je skončená a vo veci nebolo
vytýčené ani pojednávanie s dedičmi...
Sťažovateľka ďalej vo svojej sťažnosti zdôraznila, že dedičské konanie, ku dňu
podania sťažnosti trvá už 16 rokov...
Z vyššie uvedeného dôvodu apelovala na Okresný súd v Lučenci... aby s ohľadom na
celkovú dĺžku dedičského konania vo veci zjednal nápravu a vec pridelil inému súdnemu
komisárovi, ktorý vo veci nebude spôsobovať dlhšie zbytočné prieťahy...
V odpovedi na jej sťažnosť zo dňa 23. 05. 2008 okresný súd uviedol, že po
preskúmaní príslušného spisového materiálu bolo zistené, že predmetná vec je skutkovo, ale
najmä právne zložitá a notárka potrebuje zadovážiť listiny z príslušnej správy katastra a
následne bude vo veci ďalej konať. Z týchto dôvodov považoval okresný súd sťažnosť
sťažovateľky za nedôvodnú...
Napriek listu z Okresného súdu v Lučenci, ani ku dňu vypracovania tejto sťažnosti na
Ústavný súd Slovenskej republiky, t. j. k 25. 11. 2008 sa vo veci nič nezmenilo a notárka
dedičskú vec neprejednala, ani účastníkov nepredvolala...
Sťažovateľka je toho názoru, že od pridelenia veci súdnej komisárke dňa 11. 09.
2006, uplynulo dostatočne dlhé časové obdobie na to, 25 mesiacov, aby vec už bola
zo strany notára prejednaná. Okrem toho sťažovateľka s poukazom na článok 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky má za to, že štátne orgány zabezpečujúce realizáciu jej práva
na súdnu ochranu, ako celok (bez ohľadu na to, na ktorom súde a na ktorom stupni sa vec
nachádza), prejednávaním dedičského konania v celkovej dĺžke 16 rokov od úmrtia
poručiteľa, z toho 5 rokov a šesť mesiacov od vyslovenia povinnosti zo strany Ústavného
súdu SR konať bez zbytočných ďalších prieťahov, zodpovedajú za celkovú dĺžku konania
a za porušovanie základných ľudských práv sťažovateľky...
Sťažovateľka by sa chcela ešte pristaviť pri konštatovaní Okresného súdu v Lučenci,
že vec je právne a skutkovo komplikovaná, čo spôsobuje zdĺhavosť konania u súdneho
komisára...
Komplikáciu spôsobila skutočnosť, že vo veci už raz bola zo strany Okresného súdu
vo Zvolene, veľmi neštandardným spôsobom vyznačená právoplatnosť na vydanom
notárskom osvedčení, so zaslaním prípisu zo strany zákonného sudcu, v ktorom
sťažovateľke, ktorá v riadnej zákonnej lehote podala odvolanie proti osvedčeniu
o dedičstve, oznamuje, že na jej odvolanie prihliadať nebude, pretože ho nesprávne
formálne označila ako „odvolanie“ a nie ako „žiadosť o pokračovanie v konaní“ a teda sa
neriadilo poučením zo strany notárky. Tento protizákonný postup konajúceho súdu potom
viedol k súčasnému stavu a k naďalej pretrvávajúcim prieťahom v konaní, ďalším
procesným podaniam účastníkov dedičského konania a tiež zmene údajov u správy
katastra...
Vzhľadom na svoj vek, 73 rokov, má sťažovateľka odôvodnené pochybnosti, či sa
konca prejednania dedičstva po svojom nebohom otcovi dožije. Sumu 100.000,- Sk ako
finančné zadosťučinenie považuje sťažovateľka vzhľadom k okolnostiam tohto prípadu za
symbolickú.»
Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„- postupom Okresného súdu v Lučenci v konaní číslo 15 D/1851/2004 a postupom
súdnej komisárky JUDr. K. M., notársky úrad so sídlom... L. pri prejednávaní dedičskej veci
po nebohom M. B., pod číslom Dnot 342/2006 došlo k porušeniu práva sťažovateľky
garantovaného Ústavou Slovenskej republiky v článku 48 ods. 2 a článkom 6 ods. 1
Dohovoru
- postupom Okresného súdu vo Zvolene v konaní číslo D 1213/92, postupom
Okresného súdu v Lučenci v konaní číslo 15 D/1851/2004 došlo k porušeniu práva
sťažovateľky garantovaného Ústavou Slovenskej republiky v článku 46 ods. 1 a článkom 6
ods. 1 Dohovoru
- Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk
- Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania na odmene advokátky
za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky za dva úkony právnej
služby v hodnote určenej podľa § 11 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z . v platnom znení.“
Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. I. ÚS 99/09-16
z 1. apríla 2009 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 15 D 1851/04.
V ostatnej časti sťažnosť sťažovateľky odmietol.
Ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby
sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného
súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa
sťažovateľky a podpredseda okresného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci
konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať
ďalšie objasnenie veci.
Vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu č. Spr. 1555/08 z 12. mája 2009, ktoré
bolo ústavnému súdu doručené 15. mája 2009, je uvedené:
„Sťažnosť JUDr. D. B… považujeme za nedôvodnú. Predmetná vec bola zapísaná do
príslušného registra Okresného súdu Lučenec dňa 23. 11. 2004 potom, čo bola postúpená
z Okresného súdu Zvolen, nakoľko sudcovia tohto súdu boli z prejednávania rozhodovania
veci vylúčení. Okresný súd Lučenec dňa 26. 11. 2004 vydal poverenie pre súdneho
komisára JUDr. J. Š. na prejednanie dedičstva po poručiteľovi M. B. Následne súdny
komisár JUDr. J. Š. bol z prejednávania dedičstva vylúčený pre vzťah k účastníkom
dedičského konania a rovnako bola vylúčená aj poverená súdna komisárka JUDr. Jana
Rovná. Uznesením zo dňa 11. 09. 2006 bola vykonaním úkonov v konaní o dedičstve
poverená súdna komisárka JUDr. K. M., ktorá následne počnúc uvedeným dňom
vykonávala jednotlivé úkony za účelom zistenia majetku poručiteľa a ustálenia predmetu
dedičstva tak po stránke skutkovej, ako aj právnej, pričom v konaní taktiež podala podnet
na Okresnú prokuratúru Lučenec za účelom preskúmania rozhodnutí katastrálnych úradov
a tým aj preskúmanie otázky vlastníckych práv tak poručiteľa a od neho sa odvíjajúceho
práva dedičov. Poverená notárka dňa 01. 04. 2008 vo veci vykonala pojednávanie, pričom
predmetná dedičská vec nebola ukončená z dôvodu zadováženia ďalších listinných dôkazov
a následne v septembri 2008 bol podaný predmetný podnet na okresnú prokuratúru. Z
vyššie uvedených dôvodov preto je zrejmé, že súdna komisárka úkony v dedičskom konaní
vykonávala a postupom Okresného súdu Lučenec nedošlo k porušeniu jej základných práv
tak, ako to sťažovateľka uvádza.“
Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaujala podaním z 8. júna
2009 doručeným ústavnému súdu 11. júna 2009 toto stanovisko k vyjadreniu podpredsedu
okresného súdu:
„K vyjadreniu Okresného súdu v Lučenci sťažovateľka uvádza, že údaj, ktorý sa vo
vyjadrení nachádza, že poverená notárka mala dňa 01. 04. 2008 vykonať vo veci
pojednávanie, sa sťažovateľke nejaví ako pravdivý, nakoľko o žiadnom termíne
pojednávania vo veci až do dnešného dňa informovaná nebola… Žiadneho pojednávania sa
ani nezúčastnila.
Sťažovateľka si dovoľuje poznamenať, že v skutočnosti vyjadrenie okresného súdu
a celý doterajší priebeh konania v nej vyvoláva veľmi zlý dojem o prístupe súdov k výkonu
súdnictva…
Ťažko pripojiť akýkoľvek komentár ku skutočnosti, že dedičské konanie po nebohom
už prebieha 17 rokov, počítajúc od jeho úmrtia. Ťažko pripojiť komentár k tomu, že keď už
raz Ústavný súd SR vyslovil porušenie základného ľudského práva sťažovateľky postupom
pri prejednávaní dedičstva a upravil konajúce súdy, aby s ohľadom na túto skutočnosť vo
veci konali ďalej bez zbytočných prieťahov, vec naďalej prebieha tempom, ktoré celkom
opodstatnene vzbudzuje v sťažovateľke obavu z toho, či sa vzhľadom na svoj vek dožije
výsledku konania...
Rozkúskovanie konania na jednotlivé štádiá (pred OS Zvolen, Krajský súd Banská
Bystrica, OS Lučenec) a neposúdenie veci ako jedného obludného a nekončeného konania,
považuje tiež za ukážku formalizmu a odopretia práva na spravodlivosť...
Pre prípad úspechu si sťažovateľka uplatňuje náhradu trov konania na odmene
advokátky za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu, vyhotovenie a podanie
sťažnosti, vyjadrenie).“
Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 14 C 22/2001 zistil
tento priebeh a stav konania:
Dedičské konanie po poručiteľovi M. B. začalo 22. mája 1992 (keď bolo bývalému
Štátnemu notárstvu vo Zvolene doručené oznámenie o úmrtí poručiteľa) a pôvodne bolo
vedené Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. D 1213/92.
Ústavný súd svojím nálezom č. k. IV. ÚS 74/02-33 zo 4. apríla 2003 vyslovil
porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Zvolen v dedičskom konaní vedenom pod
sp. zn. D 1213/92, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke
priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a náhradu trov konania.
Uznesením krajského súdu zo 14. apríla 2004 bola vec prikázaná na ďalšie konanie
okresnému súdu. Následne Okresný súd Zvolen 27. septembra 2004 odstúpil vec okresnému
súdu a 12. novembra 2004 mu zaslal príslušný spis.
Dedičské konanie v posudzovanej veci bolo Okresným súdom Zvolen vedené
dvanásť a pol roka (od 22. mája 1992 do 22. novembra 2004).
Spis bol okresnému súdu doručený 23. novembra 2004 a od toho času je dedičské
konanie po poručiteľovi vedené okresným súdom pod sp. zn. 15 D 1851/04. Okresný súd
po poverení a následnom vylúčení dvoch notárov ako súdnych komisárov a ďalších
procesných úkonoch poveril 11. septembra 2006 prerokovaním dedičstva JUDr. K. M.
Napadnuté konanie po viac ako 4 rokoch od jeho začatia okresným súdom nebolo
právoplatne skončené.
Prehľad úkonov okresného súdu ním vykonaných v konaní a uvedených vo vyjadrení
podpredsedu okresného súdu sa zhoduje s tým, čo vyplýva zo zistení ústavného súdu
z obsahu spisu. Pri celkovom hodnotení prieťahov konania však ústavný súd bral do úvahy
všetku dokumentáciu obsiahnutú v predložených spisoch a všetky okolnosti, ktoré z nej
vyplývali.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva
k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto
v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98).
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba
domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa
právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa
ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec
bola čo najrýchlejšie prerokovaní a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo
splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť
pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len
z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda
senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľky.
Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného
okresným súdom je prerokovanie dedičstva po poručiteľovi. Vzhľadom na nutnosť ustálenia
okruhu vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi možno napadnuté konanie považovať
po vecnej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť (na ktorú poukázal vo svojom
vyjadrení k sťažnosti aj podpredseda okresného súdu) však nemožno dávať do súvislosti
s celkovou neprimerane dlhou dobou dedičského konania ako celku vrátane dĺžky konania
vedeného okresným súdom. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende
všeobecných súdov. Ústavný súd pripúšťa, že v posudzovanom konaní došlo k atypickej
právnej situácii, keď bez právoplatného dedičského rozhodnutia (na základe vyznačenia
právoplatnosti Okresným súdom Zvolen na neprávoplatnom osvedčení o dedičstve
po poručiteľovi) došlo k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet
dedičstva v katastri nehnuteľností v prospech niektorých zo zákonných dedičov. Uvedenú
okolnosť (ku ktorej došlo bez zavinenia okresného súdu), však nie je možné hodnotiť ako
právnu zložitosť veci odôvodňujúcu neprimerane dlhé trvanie konania vedeného okresným
súdom, a to aj s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku dedičského konania.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd
pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným
prieťahom v konaní.
Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti,
či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv, ústavný súd zistil, že to tak
je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka
v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na
§ 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez
ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.
Z dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu vyplýva, že činnosť okresného súdu
bola v dedičskom konaní, v ktorom bola sťažovateľka v postavení jednej zo zákonných
dedičov po poručiteľovi, v podstate neefektívna. S prihliadnutím na skutočnosť, že konanie
v tejto veci pred Okresným súdom Zvolen trvalo od roku 1992 do novembra 2004
a následne je od novembra 2004 až dosiaľ vedené pred okresným súdom, t. j. doterajšia
celková dĺžka konania predstavuje viac ako 16 rokov, ako aj na to, že nálezom ústavného
súdu sp. zn. IV. ÚS 74/02 zo 4. apríla 2003 bolo v predmetnom konaní vyslovené porušenie
základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na
prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote, bolo povinnosťou okresného súdu
postupovať v tejto veci s osobitnou starostlivosťou tak, aby zabezpečil odstránenie tohto
protiprávneho stavu.
Ďalší postup okresného súdu v predmetnej veci spočívajúci len v sporadických
úkonoch, ktoré dosiaľ neviedli k vydaniu rozhodnutia v tejto veci, možno označiť podľa
ústavného súdu len za neefektívnu činnosť, ktorá vedie k ďalšiemu porušovaniu práv
sťažovateľky.
Argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na nutnosť zisťovania vecí
patriacich do dedičstva a na potrebu riešenia už opísanej atypickej právnej situácie, ktoré
mali prispieť k doterajšej dĺžke konania, ústavný súd neakceptoval. Uvedené skutočnosti
jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať doterajšiu neprimeranú dĺžku
posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz nebolo právoplatne skončené.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 15 D 1851/04 došlo k zbytočným
prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V súlade s § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde ústavný súd okresnému súdu
prikázal, aby v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 15 D 1851/04 konal bez zbytočných
prieťahov.
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného
základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý
vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz
na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).
Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné
zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (3 319,39 €), poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu
neistotu.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé
finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne
okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.
15 D 1851/04 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä význam sporu
pre sťažovateľku, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného
súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej
vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou
Mgr. V. H. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri
rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 632,54 € (19 056 Sk).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia
a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“), a to každý úkon po 105,42 €, t. j. spolu 210,85 €, čo spolu s režijným paušálom
2 x 6,31 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 223,46 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet
právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Podanie právnej zástupkyne sťažovateľky doručené ústavnému súdu 11. júna 2009
nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu)
ako podanie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. júla 2009