Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 99/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júla 2009 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

v konaní o sťažnosti MUDr. D. B., L., zastúpenej advokátkou Mgr. V. H., L., vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v dedičskom konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo MUDr. D. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Lučenec v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. 15 D

1851/04 p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Lučenec p r i k a z u j e v dedičskom konaní vedenom pod

sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. D. B. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré j e Okresný súd Lučenec p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Lučenec j e p o v i n n ý uhradiť MUDr. D. B. trovy právneho

zastúpenia v sume 265,92 € (slovom dvestošesťdesiatpäť eur a deväťdesiatdva centov) na

účet jej právnej zástupkyne Mgr. V. H., L., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. decembra

2008 doručená sťažnosť MUDr. D. B., L.(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou

Mgr. V. H., L., ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom notárky JUDr. K. M. ako súdnej komisárky v konaní vedenom

pod sp. zn. a porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivý súdny proces podľa dohovoru postupom

Okresného súdu Zvolen v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1213/92, ako aj

postupom okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka ako účastníčka dedičského konania vedeného okresným súdom pod

sp. zn. (pôvodne vedeného Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. D 1213/92)

k priebehu súdneho konania uviedla:

«Sťažovateľka sa domáhala ochrany svojho porušeného práva a nápravy podaním

sťažnosti predsedovi Okresného súdu v Lučenci dňa 11. 04. 2008, v ktorej sťažnosti

vytýkala postup notárky ako súdnej komisárky s tým, že notárka bola poverená prejednaním

dedičskej veci Uznesením Okresného súdu v Lučenci číslo 15D/1851/2004-462 zo dňa

11. 09. 2006, pričom až do dňa podania sťažnosti vec nie je skončená a vo veci nebolo

vytýčené ani pojednávanie s dedičmi...

Sťažovateľka ďalej vo svojej sťažnosti zdôraznila, že dedičské konanie, ku dňu

podania sťažnosti trvá už 16 rokov...

Z vyššie uvedeného dôvodu apelovala na Okresný súd v Lučenci... aby s ohľadom na

celkovú dĺžku dedičského konania vo veci zjednal nápravu a vec pridelil inému súdnemu

komisárovi, ktorý vo veci nebude spôsobovať dlhšie zbytočné prieťahy...

V odpovedi na jej sťažnosť zo dňa 23. 05. 2008 okresný súd uviedol, že po

preskúmaní príslušného spisového materiálu bolo zistené, že predmetná vec je skutkovo, ale

najmä právne zložitá a notárka potrebuje zadovážiť listiny z príslušnej správy katastra a

následne bude vo veci ďalej konať. Z týchto dôvodov považoval okresný súd sťažnosť

sťažovateľky za nedôvodnú...

Napriek listu z Okresného súdu v Lučenci, ani ku dňu vypracovania tejto sťažnosti na

Ústavný súd Slovenskej republiky, t. j. k 25. 11. 2008 sa vo veci nič nezmenilo a notárka

dedičskú vec neprejednala, ani účastníkov nepredvolala...

Sťažovateľka je toho názoru, že od pridelenia veci súdnej komisárke dňa 11. 09.

2006, uplynulo dostatočne dlhé časové obdobie na to, 25 mesiacov, aby vec už bola

zo strany notára prejednaná. Okrem toho sťažovateľka s poukazom na článok 46 ods. 1

má za to, že štátne orgány zabezpečujúce realizáciu jej práva

na súdnu ochranu, ako celok (bez ohľadu na to, na ktorom súde a na ktorom stupni sa vec

nachádza), prejednávaním dedičského konania v celkovej dĺžke 16 rokov od úmrtia

poručiteľa, z toho 5 rokov a šesť mesiacov od vyslovenia povinnosti zo strany Ústavného

súdu SR konať bez zbytočných ďalších prieťahov, zodpovedajú za celkovú dĺžku konania

a za porušovanie základných ľudských práv sťažovateľky...

Sťažovateľka by sa chcela ešte pristaviť pri konštatovaní Okresného súdu v Lučenci,

že vec je právne a skutkovo komplikovaná, čo spôsobuje zdĺhavosť konania u súdneho

komisára...

Komplikáciu spôsobila skutočnosť, že vo veci už raz bola zo strany Okresného súdu

vo Zvolene, veľmi neštandardným spôsobom vyznačená právoplatnosť na vydanom

notárskom osvedčení, so zaslaním prípisu zo strany zákonného sudcu, v ktorom

sťažovateľke, ktorá v riadnej zákonnej lehote podala odvolanie proti osvedčeniu

o dedičstve, oznamuje, že na jej odvolanie prihliadať nebude, pretože ho nesprávne

formálne označila ako „odvolanie“ a nie ako „žiadosť o pokračovanie v konaní“ a teda sa

neriadilo poučením zo strany notárky. Tento protizákonný postup konajúceho súdu potom

viedol k súčasnému stavu a k naďalej pretrvávajúcim prieťahom v konaní, ďalším

procesným podaniam účastníkov dedičského konania a tiež zmene údajov u správy

katastra...

Vzhľadom na svoj vek, 73 rokov, má sťažovateľka odôvodnené pochybnosti, či sa

konca prejednania dedičstva po svojom nebohom otcovi dožije. Sumu 100.000,- Sk ako

finančné zadosťučinenie považuje sťažovateľka vzhľadom k okolnostiam tohto prípadu za

symbolickú.»

Sťažovateľka v petite sťažnosti navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„- postupom Okresného súdu v Lučenci v konaní číslo 15 D/1851/2004 a postupom

súdnej komisárky JUDr. K. M., notársky úrad so sídlom... L. pri prejednávaní dedičskej veci

po nebohom M. B., pod číslom Dnot 342/2006 došlo k porušeniu práva sťažovateľky

garantovaného v článku 48 ods. 2 a článkom 6 ods. 1

Dohovoru

- postupom Okresného súdu vo Zvolene v konaní číslo D 1213/92, postupom

Okresného súdu v Lučenci v konaní číslo 15 D/1851/2004 došlo k porušeniu práva

sťažovateľky garantovaného v článku 46 ods. 1 a článkom 6

ods. 1 Dohovoru

- Sťažovateľke sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- Sk

- Sťažovateľke sa priznáva náhrada trov konania na odmene advokátky

za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky za dva úkony právnej

služby v hodnote určenej podľa § 11 vyhlášky číslo 655/2004 Z. z . v platnom znení.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením č. k. -16

z 1. apríla 2009 ju prijal na ďalšie konanie v časti namietaného porušenia základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. .

V ostatnej časti sťažnosť sťažovateľky odmietol.

Ústavný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby

sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného

súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti. Právna zástupkyňa

sťažovateľky a podpredseda okresného súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci

konalo ústne pojednávanie. Ústavný súd v súlade s § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania, keďže od neho nebolo možné očakávať

ďalšie objasnenie veci.

Vo vyjadrení podpredsedu okresného súdu č. Spr. 1555/08 z 12. mája 2009, ktoré

bolo ústavnému súdu doručené 15. mája 2009, je uvedené:

„Sťažnosť JUDr. D. B… považujeme za nedôvodnú. Predmetná vec bola zapísaná do

príslušného registra Okresného súdu Lučenec dňa 23. 11. 2004 potom, čo bola postúpená

z Okresného súdu Zvolen, nakoľko sudcovia tohto súdu boli z prejednávania rozhodovania

veci vylúčení. Okresný súd Lučenec dňa 26. 11. 2004 vydal poverenie pre súdneho

komisára JUDr. J. Š. na prejednanie dedičstva po poručiteľovi M. B. Následne súdny

komisár JUDr. J. Š. bol z prejednávania dedičstva vylúčený pre vzťah k účastníkom

dedičského konania a rovnako bola vylúčená aj poverená súdna komisárka JUDr. Jana

Rovná. Uznesením zo dňa 11. 09. 2006 bola vykonaním úkonov v konaní o dedičstve

poverená súdna komisárka JUDr. K. M., ktorá následne počnúc uvedeným dňom

vykonávala jednotlivé úkony za účelom zistenia majetku poručiteľa a ustálenia predmetu

dedičstva tak po stránke skutkovej, ako aj právnej, pričom v konaní taktiež podala podnet

na Okresnú prokuratúru Lučenec za účelom preskúmania rozhodnutí katastrálnych úradov

a tým aj preskúmanie otázky vlastníckych práv tak poručiteľa a od neho sa odvíjajúceho

práva dedičov. Poverená notárka dňa 01. 04. 2008 vo veci vykonala pojednávanie, pričom

predmetná dedičská vec nebola ukončená z dôvodu zadováženia ďalších listinných dôkazov

a následne v septembri 2008 bol podaný predmetný podnet na okresnú prokuratúru. Z

vyššie uvedených dôvodov preto je zrejmé, že súdna komisárka úkony v dedičskom konaní

vykonávala a postupom Okresného súdu Lučenec nedošlo k porušeniu jej základných práv

tak, ako to sťažovateľka uvádza.“

Sťažovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zaujala podaním z 8. júna

2009 doručeným ústavnému súdu 11. júna 2009 toto stanovisko k vyjadreniu podpredsedu

okresného súdu:

„K vyjadreniu Okresného súdu v Lučenci sťažovateľka uvádza, že údaj, ktorý sa vo

vyjadrení nachádza, že poverená notárka mala dňa 01. 04. 2008 vykonať vo veci

pojednávanie, sa sťažovateľke nejaví ako pravdivý, nakoľko o žiadnom termíne

pojednávania vo veci až do dnešného dňa informovaná nebola… Žiadneho pojednávania sa

ani nezúčastnila.

Sťažovateľka si dovoľuje poznamenať, že v skutočnosti vyjadrenie okresného súdu

a celý doterajší priebeh konania v nej vyvoláva veľmi zlý dojem o prístupe súdov k výkonu

súdnictva…

Ťažko pripojiť akýkoľvek komentár ku skutočnosti, že dedičské konanie po nebohom

už prebieha 17 rokov, počítajúc od jeho úmrtia. Ťažko pripojiť komentár k tomu, že keď už

raz Ústavný súd SR vyslovil porušenie základného ľudského práva sťažovateľky postupom

pri prejednávaní dedičstva a upravil konajúce súdy, aby s ohľadom na túto skutočnosť vo

veci konali ďalej bez zbytočných prieťahov, vec naďalej prebieha tempom, ktoré celkom

opodstatnene vzbudzuje v sťažovateľke obavu z toho, či sa vzhľadom na svoj vek dožije

výsledku konania...

Rozkúskovanie konania na jednotlivé štádiá (pred OS Zvolen, Krajský súd Banská

Bystrica, OS Lučenec) a neposúdenie veci ako jedného obludného a nekončeného konania,

považuje tiež za ukážku formalizmu a odopretia práva na spravodlivosť...

Pre prípad úspechu si sťažovateľka uplatňuje náhradu trov konania na odmene

advokátky za tri úkony právnej služby (prevzatie a prípravu, vyhotovenie a podanie

sťažnosti, vyjadrenie).“

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. zistil

tento priebeh a stav konania:

Dedičské konanie po poručiteľovi M. B. začalo 22. mája 1992 (keď bolo bývalému

Štátnemu notárstvu vo Zvolene doručené oznámenie o úmrtí poručiteľa) a pôvodne bolo

vedené Okresným súdom Zvolen pod sp. zn. D 1213/92.

Ústavný súd svojím nálezom č. k. -33 zo 4. apríla 2003 vyslovil

porušenie základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom Okresného súdu Zvolen v dedičskom konaní vedenom pod

sp. zn. D 1213/92, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke

priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk a náhradu trov konania.

Uznesením krajského súdu zo 14. apríla 2004 bola vec prikázaná na ďalšie konanie

okresnému súdu. Následne Okresný súd Zvolen 27. septembra 2004 odstúpil vec okresnému

súdu a 12. novembra 2004 mu zaslal príslušný spis.

Dedičské konanie v posudzovanej veci bolo Okresným súdom Zvolen vedené

dvanásť a pol roka (od 22. mája 1992 do 22. novembra 2004).

Spis bol okresnému súdu doručený 23. novembra 2004 a od toho času je dedičské

konanie po poručiteľovi vedené okresným súdom pod sp. zn. . Okresný súd

po poverení a následnom vylúčení dvoch notárov ako súdnych komisárov a ďalších

procesných úkonoch poveril 11. septembra 2006 prerokovaním dedičstva JUDr. K. M.

Napadnuté konanie po viac ako 4 rokoch od jeho začatia okresným súdom nebolo

právoplatne skončené.

Prehľad úkonov okresného súdu ním vykonaných v konaní a uvedených vo vyjadrení

podpredsedu okresného súdu sa zhoduje s tým, čo vyplýva zo zistení ústavného súdu

z obsahu spisu. Pri celkovom hodnotení prieťahov konania však ústavný súd bral do úvahy

všetku dokumentáciu obsiahnutú v predložených spisoch a všetky okolnosti, ktoré z nej

vyplývali.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu“ (m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prerokovaní a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľky.

Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania vedeného

okresným súdom je prerokovanie dedičstva po poručiteľovi. Vzhľadom na nutnosť ustálenia

okruhu vecí patriacich do dedičstva po poručiteľovi možno napadnuté konanie považovať

po vecnej stránke za zložitejšie. Samotnú skutkovú zložitosť (na ktorú poukázal vo svojom

vyjadrení k sťažnosti aj podpredseda okresného súdu) však nemožno dávať do súvislosti

s celkovou neprimerane dlhou dobou dedičského konania ako celku vrátane dĺžky konania

vedeného okresným súdom. Po právnej stránke ide o vec, ktorá patrí k štandardnej agende

všeobecných súdov. Ústavný súd pripúšťa, že v posudzovanom konaní došlo k atypickej

právnej situácii, keď bez právoplatného dedičského rozhodnutia (na základe vyznačenia

právoplatnosti Okresným súdom Zvolen na neprávoplatnom osvedčení o dedičstve

po poručiteľovi) došlo k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet

dedičstva v katastri nehnuteľností v prospech niektorých zo zákonných dedičov. Uvedenú

okolnosť (ku ktorej došlo bez zavinenia okresného súdu), však nie je možné hodnotiť ako

právnu zložitosť veci odôvodňujúcu neprimerane dlhé trvanie konania vedeného okresným

súdom, a to aj s prihliadnutím na doterajšiu dĺžku dedičského konania.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd

pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným

prieťahom v konaní.

Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti,

či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedených práv, ústavný súd zistil, že to tak

je, a to napriek skutočnosti, že plynulému postupu nebránila žiadna zákonná prekážka

v konaní (, ). Ústavný súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na

, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ vykonaných úkonov okresného súdu vyplýva, že činnosť okresného súdu

bola v dedičskom konaní, v ktorom bola sťažovateľka v postavení jednej zo zákonných

dedičov po poručiteľovi, v podstate neefektívna. S prihliadnutím na skutočnosť, že konanie

v tejto veci pred Okresným súdom Zvolen trvalo od roku 1992 do novembra 2004

a následne je od novembra 2004 až dosiaľ vedené pred okresným súdom, t. j. doterajšia

celková dĺžka konania predstavuje viac ako 16 rokov, ako aj na to, že nálezom ústavného

súdu sp. zn. zo 4. apríla 2003 bolo v predmetnom konaní vyslovené porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a práva na

prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote, bolo povinnosťou okresného súdu

postupovať v tejto veci s osobitnou starostlivosťou tak, aby zabezpečil odstránenie tohto

protiprávneho stavu.

Ďalší postup okresného súdu v predmetnej veci spočívajúci len v sporadických

úkonoch, ktoré dosiaľ neviedli k vydaniu rozhodnutia v tejto veci, možno označiť podľa

ústavného súdu len za neefektívnu činnosť, ktorá vedie k ďalšiemu porušovaniu práv

sťažovateľky.

Argumentáciu okresného súdu spočívajúcu v poukázaní na nutnosť zisťovania vecí

patriacich do dedičstva a na potrebu riešenia už opísanej atypickej právnej situácie, ktoré

mali prispieť k doterajšej dĺžke konania, ústavný súd neakceptoval. Uvedené skutočnosti

jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať doterajšiu neprimeranú dĺžku

posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz nebolo právoplatne skončené.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V súlade s ústavný súd okresnému súdu

prikázal, aby v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný vyplatiť ho sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Keďže ústavný súd rozhodol, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia. Sťažovateľka žiadala, aby jej bolo priznané primerané finančné

zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (3 319,39 €), poukazujúc najmä na dlhotrvajúcu právnu

neistotu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a berúc do úvahy konkrétne okolnosti daného prípadu, najmä význam sporu

pre sťažovateľku, ako aj skutočnosť, že konanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného

súdu právoplatne skončené, ústavný súd považoval priznanie sumy 3 000 € za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku jej právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom advokátkou

Mgr. V. H. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Ústavný súd pri

rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá bola 632,54 € (19 056 Sk).

Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“), a to každý úkon po 105,42 €, t. j. spolu 210,85 €, čo spolu s režijným paušálom

2 x 6,31 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 223,46 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet

právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

Podanie právnej zástupkyne sťažovateľky doručené ústavnému súdu 11. júna 2009

nevyhodnotil ústavný súd vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu)

ako podanie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júla 2009