Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 201/09
PDF · 193.42 KB
No categories available
I. ÚS 201/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 201/09-17
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2009
predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného
práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky,
ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Svidník v konaní
vedenom pod sp. zn. 5 C 602/2000 a takto
rozhodol:
Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2009
doručená sťažnosť I. K. K., B. (ďalej len „sťažovateľ“), a 24. júna 2009 jej doplnenie,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Svidník (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol: „Zanedlho bude 9 rokov, keď sa na okresnom… súde
začal môj… súdny spor o neplatnosť zrušenia nájomnej zmluvy… Stalo sa tak mojou
podanou žalobou na tento súd, zo dňa 26. VIII. 2000, ktorá bola doručená… 30. VIII. 2000,
ale… nebolo o tejto dodnes... rozhodnuté… týmto mojím súdnym prípadom sa zaoberá
už 4. sudca… súd v tomto konaní až okato lavíruje, taktizuje a zaoberá sa všetkým možným,
len nie meritom sporu… Preto sú tu… neodôvodnené prieťahy…
Dňa 1. IV. 2009 mi došlo od Okresného súdu vo Svidníku opatrenie čís. 4/09, zo dňa
22. I. 2009… predseda nariadil v tejto mojej právnej veci pod č. k. 5 C 602/00 zmenu sudcu,
napriek tomu, že nebola z mojej strany voči nemu… vznesená... námietka… jeho
prodpojatosti v tomto spore...“
Na základe takto odôvodnenej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd svojím
rozhodnutím vyslovil porušenie jeho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48
ods. 1 ústavy, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v označenom konaní.
Dňa 24. júna 2009 bolo ústavnému súdu doručené podanie sťažovateľa označené ako
„Návrh na konanie o ústavnej sťažnosti“. Z obsahu tohto podania vyplýva, že ide
o doplnenie sťažnosti doručenej ústavnému súdu 15. apríla 2009.
Z doplnenia sťažnosti možno ustáliť, že v ňom sťažovateľ vyjadruje svoju
nespokojnosť s uznesením okresného súdu z 11. júna 2009 doručeným sťažovateľovi
17. júna 2009, ktorým mu okresný súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za ním
podané odvolanie v sume 99,50 €.
Na základe takto odôvodneného doplnenia sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby ústavný
súd svojím rozhodnutím vyslovil aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ústavy postupom okresného súdu v označenom konaní.
Sťažovateľ v návrhu na rozhodnutie ústavného súdu uvedenom v sťažnosti navrhol,
aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov
konania. Oproti jeho návrhu v sťažnosti sťažovateľ v doplnení sťažnosti už požadoval
len priznanie finančného zadosťučinenie v sume 1 000 €.
V doplnení sťažnosti sťažovateľ navrhol aj to, aby ústavný súd zrušil opatrenie
predsedu okresného súdu č. 4/2009 z 22. januára 2009 o zmene zákonného sudcu.
Sťažovateľ zároveň požiadal ústavný súd o ustanovenie advokáta na konanie pred
ústavným súdom.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,
návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy
podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd
na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd
môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ
nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu
jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ
oprávnený podľa osobitných predpisov.
Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,
aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku
nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným
postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo
slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,
porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť
preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil
žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť
by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05,
Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že označené súdne konanie trvá už deväť
rokov a dosiaľ nebolo právoplatne skončené. Podľa sťažovateľa dochádza v tomto konaní
k zbytočným prieťahom a v tejto súvislosti poukázal na to, že v priebehu konania došlo
k niekoľkým zmenám zákonných sudcov. Na základe týchto dôvodov namietal porušenie
svojho základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 602/2000 a navrhol zrušiť opatrenie
predsedu okresného súdu č. 4/2009 z 22. januára 2009 o zmene zákonného sudcu.
V doplnení svojej sťažnosti sťažovateľ vyslovil svoju nespokojnosť s uznesením
okresného súdu z 11. júna 2009, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok
za ním podané odvolania, a v súvislosti s týmto postupom okresného súdu namietal
aj porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy.
K namietanému porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci
v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť
(napr. II. ÚS 55/98).
Ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry v prípadoch sťažností podľa čl. 127
ods. 1 ústavy, v ktorých sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (ako aj práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) v konaní
pred všeobecným súdom, vyžaduje, aby sťažovateľ preukázal, že ešte pred podaním
sťažnosti ústavnému súdu podal sťažnosť proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov adresovanú predsedovi príslušného všeobecného súdu podľa § 62
a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).
Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa § 62 nasl. zákona o súdoch považuje v zmysle § 53 ods. 1
zákona o ústavnom súde za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. IV. ÚS 153/03, IV. ÚS 278/04).
V súvislosti s uvedeným ústavný súd poznamenáva, že vyčerpanie opravných
prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho
základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa
osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1
ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd
pred ústavným súdom.
Zo sťažnosti, jej doplnenia a z príloh vyplýva, že sťažovateľ nepodal sťažnosť
na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu pred doručením jeho sťažnosti ústavnému
súdu 15. apríla 2009 (sťažnosť podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch, ktorú ústavný súd
považuje za účinný právny prostriedok ochrany základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru).
Z obsahu sťažnosti a aj z príslušného spisu okresného súdu nevyplývajú žiadne
dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by ústavný súd mohol odhliadnuť
od nesplnenia tejto podmienky prípustnosti sťažnosti v zmysle § 53 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Z obsahu príslušného spisu okresného súdu vyplýva, že sťažovateľ 30. augusta 2000
doručil okresnému súdu návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal voči obchodnej
spoločnosti Agrofarma, a. s., určenia neplatnosti výpovede nájomnej zmluvy. Výpoveď bola
odporcom (ako nájomcom) daná sťažovateľovi (ako prenajímateľovi poľnohospodárskych
pozemkov), sťažovateľ sa zároveň domáhal ušlého nájomného a náhrady trov konania.
Prvýkrát rozhodol okresný súd rozsudkom z 23. apríla 2002, ktorým návrh
sťažovateľa zamietol. Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie a okresný súd
po vykonaní úkonov súvisiacich s podaním odvolania sťažovateľom a jeho ďalšími
podaniami týkajúcimi sa plnenia jeho poplatkovej povinnosti za podané odvolanie súdny
spis predložil 19. decembra 2002 odvolaciemu súdu.
Okresný súd v období od začatia konania 30. augusta 2000 do 19. decembra 2002
priebežne vykonával vo veci úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci (obdobie
dvoch rokov a necelých troch mesiacov).
V období od 19. decembra 2002 do 18. marca 2004 sa spis nachádzal na odvolacom
súde (obdobie jedného roka a troch mesiacov). Odvolací súd uznesením z 19. februára 2004
zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Okresný súd v ďalšom období svojho konania od 18. marca 2004 do 14. decembra
2006 rozhodol o nepriznaní oslobodenia sťažovateľa od platenia súdneho poplatku
z odvolania proti rozsudku okresného súdu a o odmietnutí podania návrhu sťažovateľa
(z dôvodu, že tento nespĺňal náležitosti návrhu na začatie konania a jeho nedostatky neboli
sťažovateľom odstránené ani po výzve zo strany okresného súdu). Proti obom rozhodnutiam
okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie okresného
súdu o nepriznaní oslobodenia od platenia súdneho poplatku a zrušil jeho rozhodnutie
o odmietnutí návrhu sťažovateľa a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V tomto období sa
súdny spis nachádzal na odvolacom súde spolu skoro šesť mesiacov.
Pokiaľ ide o predchádzajúce šesťročné obdobie konania okresného súdu
(od 30. augusta 2000 do konca roka 2006), z tohto obdobia sa spis okresného súdu
nachádzal na odvolacom súde spolu skoro dva roky a v ostatnom období sa konanie
okresného súdu vyznačuje prieťahmi približne v trvaní dvoch rokov.
Okresný súd v období od začiatku roku 2007 vo veci priebežne vykonával úkony
smerujúcu k prerokovaniu a rozhodnutiu veci a po doručení sťažnosti ústavnému súdu vo
veci rozhodol rozsudkom z 27. apríla 2009, ktorým návrh sťažovateľa zamietol.
Sťažovateľovi možno pričítať na vrub to, že dôvody svojho návrhu, dôkazy k svojím
tvrdeniam a petit svojho návrhu neuviedol dostatočne presne, následne tieto nedostatky
na výzvu okresného súdu dopĺňal a upravoval.
Ústavný súd konštatuje, že konanie okresného súdu sa v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu nevyznačovalo prieťahmi.
Na základe opísaného priebehu konania a so zohľadnením predmetu sporu,
ako aj správania sťažovateľa ani celkovú dobu konania okresného súdu nemožno hodnotiť
ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v časti namietaného
porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú
(§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Ústavný súd poznamenáva, že v danom prípade by bol daný aj dôvod na odmietnutie
sťažnosti v tejto časti pre jej zjavnú neopodstatnenosť, pretože nepovažoval postup
okresného súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom pre vyslovenie záveru o príčinnej
súvislosti s možným porušením základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vo vzťahu k svojmu záveru o danosti dôvodov aj pre odmietnutie sťažnosti v tejto
časti pre zjavnú neopodstatnenosť ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej
vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 154/03, IV. ÚS 221/05). V prípade,
keď ústavný súd zistil, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými
prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2
ústavy, čo platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu
buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, IV. ÚS 221/05).
Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že ochranu základnému právu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravenému v čl. 48 ods. 2 ústavy
(ako aj právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote čl. 6 ods. 1 dohovoru) ústavný
súd poskytuje len vtedy, ak bola sťažnosť ústavnému súdu podaná v čase,
keď k namietanému porušovaniu práva ešte dochádza a nečinnosť orgánu verejnej moci
v tom čase ešte trvá (napr. mutatis mutandis II. ÚS 387/06). Ústavný súd si pri výklade
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prerokovanie záležitosti
v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú
odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 20/02).
K namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48
ods. 1 ústavy a základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
Z obsahu príslušného súdneho spisu vyplýva, že v posudzovanom konaní došlo
k trom zmenám zákonných sudcov. Dňa 29. septembra 2005 a 21. júna 2006 (došlo k zmene
zákonného sudcu na základe opatrení predsedu súdu v súlade so zmenami v rozvrhu práce
sudcov okresného súdu. K tretej zmene došlo 22. januára 2009 z dôvodu, že zákonná
sudkyňa sa cítila byť zaujatá, a preto predseda okresného súdu vec pridelil novému
zákonnému sudcovi.
Ústavný súd konštatuje, že k zmenám zákonných sudcov v posudzovanom konaní
došlo zo zákonných dôvodov za splnenia všetkých zákonných podmienok.
Preto k namietanému porušeniu základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48
ods. 1 ústavy ústavný súd konštatuje, že opakované zmeny zákonných sudcov
v posudzovanom konaní, nie sú takým postupom súdu, ktorý by zadával možnosť porušenia
základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 ústavy.
Vo vzťahu k sťažovateľom namietanému porušeniu jeho základného práva podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresného súdu spočívajúcom v jeho rozhodnutí o vyrubení
súdneho poplatku sťažovateľovi ústavný súd uvádza, že nemožno vidieť príčinnú súvislosť
medzi uvedeným postupom okresného súdu a porušením označeného základného práva
sťažovateľa. Okrem uvedeného treba uviesť, že uznesenie okresného súdu o vyrubení
poplatkovej povinnosti je preskúmateľné na základe odvolania všeobecným súdom vyššieho
stupňa, a preto jeho preskúmavania ani posúdenie správnosti postupu okresného súdu
v tomto smere nepatrí do právomoci ústavného súdu.
Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť v časti namietaného
porušenia základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 1 ústavy odmietol podľa § 25
ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú a v časti namietaného porušenia
jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
pre nedostatok právomoci ústavného súdu.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi sťažovateľa
nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júla 2009