Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 126/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka

a Milana Ľalíka prerokoval sťažnosť T., K., zastúpenej advokátom JUDr. M. V., K.. vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo T. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. T. K. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť T. K. trovy právneho zastúpenia

v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti T. K. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -10 z 29. apríla 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť T. K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa dohovoru vidí sťažovateľka v tomto opísanom

skutkovom stave:

Dňa 05. 10. 1994 podala... ako žalobkyňa a spol. na Obvodnom súde Košice I proti

sťažovateľovi... ako žalovanému žalobu o odstránenie neoprávnenej stavby. V predmetnej

žalobe sa žalobkyňa domáhala odstránenia podľa jej tvrdenia neoprávnenej stavby

sťažovateľa postavenej... Neskôr žalobkyňa zmenou návrhu žiadala event. zriadiť vecné

bremeno v prospech žalovaného za peňažnú náhradu...“

Po opísaní chronológie jednotlivých úkonov sťažovateľka ďalej uviedla: „Okresný

súd... svojím postupom v konaní, teda svojou nečinnosťou a neefektívnou prácou porušil

základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

č. 48 ods. 2 ako aj právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

Dohovoru...

Sťažovateľ sa domnieva, že konanie vedené pod sp. zn. na Okresnom

súde Košice I prebieha neprimerane dlho, t. j. viac ako 13 rokov, a to hlavne v dôsledku

nečinnosti súdu v dĺžke 6 rokov od podania návrhu v roku 1994 až do uskutočnenia

pojednávania v roku 2000 a v dôsledku ďalšej nečinnosti súdu až do roku 2003, čo možno

už len na základe týchto skutočností považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným

v . Takáto zdĺhavosť konania totiž predlžuje stav právnej neistoty

u sťažovateľa ako dotknutej osoby do tej miery, že sa právo na súdnu ochranu sťažovateľa

v procesnej pozícii žalovaného stáva iluzórnym, a teda ohrozuje ho vo svojej podstate.“

Svoju žiadosť o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila takto:

„Túto svoju žiadosť sťažovateľ odôvodňuje ujmou, ktorá mu vznikla v dôsledku konania

okresného súdu, ktorý svojim postupom mu vytvoril právnu neistotu a ani po viac ako 13

rokoch trvania súdneho sporu nie je zrejmý výsledok tohto súdneho konania. V medziobdobí

sťažovateľ bol nútený z ekonomických dôvodov previesť predmetné stavby na žalovaného

v 3. rade, hoci nevedel predpovedať výsledok súdneho sporu a vyhnúť sa tak prípadným

sankciám zo strany kupujúceho za predpokladu vyhovenia žalobe.“

3. Sťažovateľka navrhla ústavnému súdu, aby vo veci vydal tento nález:

„1. Základné právo T. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

v a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v či. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C

806/1994 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. T. K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk (slovom:

dvestotisíc slovenských korún), ktorú mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. T. K. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.732,- Sk (za dva úkony

právnej služby á 3.176,- Sk + 190,- Sk paušál), ktoré je Okresný súd Košice I povinný

vyplatiť na účet advokáta JUDr. M. V., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 Spr. z 18. mája 2009

a právny zástupca sťažovateľky k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 8. júna

2009.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení (doručenom ústavnému súdu

26. mája 2009) uviedol:

„... Keďže súdny spor trvá už takmer 15 rokov a vo veci ešte nebolo právoplatne

rozhodnuté, musím konštatovať, že k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov došlo. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že vec je po skutkovej

stránke zložitejšia a vyžiadala si rozsiahle znalecké dokazovanie. V konaní vystupuje na

strane žalobcu mnoho subjektov, ktorí v priebehu konania zomreli a súd musel zisťovať

okruh právnych nástupcov. Na zistenie skutkového stavu bolo potrebné nariadiť znalecké

dokazovania. Tieto skutočnosti mali za následok predĺženie konania.

Prieťahy v konaní boli spôsobené hlavne personálnymi zmenami v osobe

vybavujúceho sudcu...

Dňa 7. 5. 2009 súd meritórne rozhodol. Rozsudok doposiaľ nenadobudol

právoplatnosť.“

4.2 Právny zástupca sťažovateľky k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom

z 8. júna 2009 oznámil, že vzali na vedomie stanovisko predsedu okresného súdu.

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (, ,

).

II.

Zo sťažnosti, jej doplnenia, ako aj z jej príloh, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento relevantný priebeh

a stav predmetného konania:

Žalobný návrh bol podaný okresnému súdu 5. októbra 1994. V žalobe sa žalobcovia

domáhali, aby žalovaný v 1. rade odstránil zo sporného pozemku neoprávnenú stavbu

(tenisové kurty) z dôvodu, že sporný pozemok bol vyvlastnený ich právnym predchodcom

v čase, keď už niektorí z nich boli mŕtvi a nemali spôsobilosť byť účastníkmi správneho

konania. S oprávnenými dedičmi po pôvodných vlastníkoch vo vyvlastňovacom konaní

nikto nerokoval.

- 4. apríl 1995 – okresný súd vyzval žalobcov, aby zaplatili súdny poplatok za žalobu,

a žalovaného v 1. rade vyzval, aby sa vyjadril k žalobe,

- 19. apríl 1995 – žalobcovia žiadali o oslobodenie od súdnych poplatkov,

- 14. február 1997 – žalobcovia žiadali, aby okresný súd pripustil rozšírenie okruhu

účastníkov na strane žalovaných o žalovaného v 2. rade (Mesto K.) a súčasne navrhli

k pôvodnému žalobnému petitu alternatívny petit s tým, že ak by nebolo účelné odstránenie

stavby zo sporného pozemku (pôvodný petit), tak žiadajú, aby bolo rozhodnuté o zriadení

časovo neobmedzeného vecného bremena na spornom pozemku v ich prospech,

- 27. júl 2000 – okresný súd uznesením rozhodol o spojení konaní vedených pod sp. zn.

a sp. zn. na jedno spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod

sp. zn. , ďalším uznesením pripustil, aby Mesto K. vstúpilo do konania ako

žalovaný v 2. rade, a súčasne nariadil pojednávanie na 5. október 2000,

- 4. október 2000 – okresný súd uznesením rozhodol, že z konania vedeného pod sp. zn.

vylučuje na samostatné konanie vec vedenú pôvodne pod sp. zn. ,

pod ktorou sa malo viesť aj naďalej,

- 6. december 2000 – po vypočutí prítomných účastníkov (žalobcu v 11. rade) bolo

pojednávanie odročené na neurčito,

- 3. apríl 2003 – došlo k zmene zákonného sudcu,

- 29. september 2003 – okresný súd uznesením priznal oslobodenie od súdnych poplatkov

14 žalobcom a nepriznal ho 6 žalobcom,

- 25. november 2003 – potom, ako žalovaný v 1. rade predložil vyjadrenie k sporu a listinné

dôkazy, ktoré boli krátkou cestou doručené ostatným prítomným účastníkom konania,

okresný súd kvôli ospravedlnenej neprítomnosti žalovaného v 2. rade pojednávanie odročil

na 17. február 2004,

- 17. február 2004 – po vypočutí prítomných účastníkov konania bolo pojednávanie

odročené na 23. marec 2004 z dôvodu predvolania svedkyne (JUDr. J. - vedúcej odboru

výstavby; v spise nie je doručenka o predvolaní svedkyne na ďalšie pojednávanie, pozn.),

- 23. marec 2004 – po vypočutí prítomných účastníkov konania (o svedkyni nie je

v zápisnici zmienka, pozn.) bolo pojednávanie na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľky

a spol. odročené na 17. jún 2004 z dôvodu jeho „ďalších procesných návrhov vo veci“

vzhľadom na nové informácie, ktoré odzneli na pojednávaní,

- 27. apríl 2004 – žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadali, aby

vzhľadom na nové skutočnosti vyplývajúce z listinných dôkazov predložených žalovanými

okresný súd pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane žalovaných o žalovaného

v 3. rade (T. K., s. r. o.), a súčasne predložili formuláciu otázok, ktoré by mal v rámci

znaleckého dokazovania zodpovedať súdny znalec,

- 17. jún 2004 – okresný súd uznesením pripustil rozšírenie okruhu účastníkov na strane

žalovaných o T. K., s. r. o. (ďalej len „žalovaný v 3. rade“), a súčasne sa konalo

pojednávanie, na ktorom boli vypočutí prítomní účastníci konania a vyhlásené uznesenie

o pripustení rozšírenia návrhu o alternatívny petit v zmysle návrhu žalobcov zo 14. februára

1997, následne bolo pojednávanie odročené na neurčito pre účel písomného vypracovania

uznesenia vyhláseného na pojednávaní a rozhodnutia o návrhu účastníkov nariadiť vo veci

znalecké dokazovanie,

- 11. november 2004 – okresný súd uznesením č. k. -150 spojil konanie vedené

pod sp. zn. spolu s ďalšími deviatimi konaniami ku konaniu vedenému pod

sp. zn. na jedno spoločné na účel vykonania znaleckého dokazovania s tým, že

počas znaleckého dokazovania bude spoločné konanie vedené pod sp. zn. ,

a súčasne týmto uznesením ustanovil súdneho znalca z odboru geodézie a kartografie na

vypracovanie znaleckého posudku (identifikácia parciel) a žalobcom uložil povinnosť

zaplatiť preddavok na znalecké dokazovanie (každý po 1 000 Sk),

- 11. apríl 2005 – súdny znalec (Ing. H.) osobne na okresnom súde prevzal spis sp. zn.

(spolu s 10 pripojenými spismi) na účely vypracovania znaleckého posudku,

- 7. júl 2005 – súdny znalec žiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku

do „septembra 2005“,

- 22. júl 2005 – okresný súd uznesením pripojil ku konaniu vedenému pod sp. zn.

ďalšie štyri konania na účely znaleckého dokazovania a súčasne predĺžil

súdnemu znalcovi lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 30. septembra 2005,

- 25. október 2005 – okresný súd uznesením predĺžil súdnemu znalcovi lehotu na

vypracovanie znaleckého posudku o 60 dní,

- 2. január 2006 – súdny znalec predložil okresnému súdu znalecký posudok,

- 3. január 2006 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom konania,

- 25. máj 2006 – okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie súdnou znalkyňou

z odboru oceňovania nehnuteľností (Ing. L.), ktorej prikázal, aby do 40 dní vypracovala

znalecký posudok ocenenia „vecného bremena, ktoré v spojenom konaní žalobcovia žiadajú

zriadiť k jednotlivým častiam nehnuteľností“ (uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27. júla

2006),

- 7. september 2006 – súdna znalkyňa si osobne na okresnom súde prevzala spisy,

- 9. október 2006 – súdna znalkyňa predložila okresnému súdu vypracovaný znalecký

posudok,

- 10. október 2006 – okresný súd zaslal znalecký posudok na vyjadrenie účastníkom

konania,

- 3. máj 2007 – po vypočutí právnych zástupcov účastníkov konania a zistení, že dvaja zo

žalobcov zomreli, bolo pojednávanie vo veci vedenej pod sp. zn. odročené na

neurčito,

- úradným záznamom z 28. novembra 2007 bolo poznamenané oznámenie odročenia

pojednávania z 30. novembra 2007 na 18. január 2008; do súdneho spisu bol založený

doplnok č. 4 k znaleckému posudku č. 15/2005 súdneho znalca Ing. M. H., PhD.,

- okresný súd vykonal 25. januára 2008 súdne pojednávanie,

- okresný súd vykonal 29. februára 2008 súdne pojednávanie za účasti právnych zástupcov

účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisu a pojednávanie odročil na neurčito

z dôvodu predloženia spisu Krajskému súdu v Košiciach, aby rozhodol o námietke

zaujatosti sudkyne, ktorú vzniesol právny zástupca žalovaného v 3. rade,

- 18. apríl 2008 - do spisu bol založený nález ústavného súdu č. k. -38.

- okresný súd vykonal 16. mája 2008 súdne pojednávanie, na ktorom uznesením č. k.

-262 rozhodol o vylúčení veci spojených do konania na samostatné konania

pod týmito spisovými značkami: , , , ,

, , , , , ,

, , , , ďalej vykonal dokazovanie

výsluchom znalcov a pojednávanie odročil na 3. jún 2008,

- okresný súd uzneseniami č. k. -545 a č. k. -547 z 28. apríla

2008 rozhodol o odmene a náhrade hotových výdavkov znalcom,

- 30. júna 2008 bol do spisu založený nález ústavného súdu č. k. -48,

- termín nariadeného pojednávania bol zmenený na 11. august 2008,

- okresný súd vykonal 11. augusta 2008 súdne pojednávanie za účasti právnych zástupcov

účastníkov konania, po oboznámení sa so spisom a pripojeným spisom sp. zn.

pojednávanie odročil na 8. september 2008,

- okresný súd vykonal 8. septembra 2008 súdne pojednávanie a pojednávanie odročil na

16. október 2008 z dôvodu predvolania právnych nástupcov pôvodných žalobcov,

- 7. októbra 2008 bola spísaná zápisnica, v ktorej sa konštatuje, že na výsluch sa nedostavili

predvolaní právni nástupcovia po neb. M. B.,

- okresný súd vykonal 6. októbra 2008 súdne pojednávanie, na ktorom vypočul účastníkov

konania a ich právnych zástupcov, odročil ho na 4. november 2008 z dôvodu vypočutia

znalca,

- žalobcovia podaním okresnému súdu 28. októbra 2008 navrhli súdu zmenu žalobného

petitu,

- okresný súd vykonal 4. novembra 2009 súdne pojednávanie, na ktorom vypočul

účastníkov konania a ich právnych zástupcov, a odročil ho na neurčito z dôvodu doplnenia

znaleckého dokazovania,

- okresný súd uznesením č. k. -345 z 27. novembra 2008 uložil súdnemu

znalcovi Ing. M. H., PhD., dopracovať znalecký posudok do 15. januára 2009,

- žalobcovia podaním okresnému súdu 11. decembra 2008 oznámili úmrtie žalobcu

v 11. rade a navrhli zmenu žalobného petitu,

- úradným záznamom vyhotoveným 21. januára 2009 je poznamenaná urgencia znalca, aby

podal znalecký posudok,

- úradným záznamom vyhotoveným 23. januára 2009 je poznamenaná žiadosť súdneho

znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku,

- úradným záznamom vyhotoveným 3. februára 2009 je poznamenaná účasť konajúceho

sudcu a asistentky na obhliadke objektov, ktorú zvolal znalec,

- podaním okresnému súdu 16. februára 2009 súdny znalec predložil vypracovaný znalecký

posudok č. 4/2009, geometrický plán spolu s vyúčtovaním odmeny,

- 19. februára 2009 okresný súd zaslal účastníkom sporu na vyjadrenie znalecký posudok

č. 4/2009 spolu s vyúčtovaním odmeny znalca, aby sa k nim vyjadrili v lehote 15 dní,

- okresný súd uznesením č. k. -391 zo 16. marca 2009 rozhodol o odmene

a náhrade hotových výdavkov znalcovi Ing. M. H., PhD.,

- okresný súd vykonal 2. apríla 2009 súdne pojednávanie, na ktorom vypočul právnych

zástupcov a znalca, a odročil ho na 7. máj 2009 z dôvodu doplnenia znaleckého

dokazovania,

- žalobcovia podaním okresnému súdu 6. apríla 2009 navrhli zmenu žalobného petitu,

- podaním okresnému súdu 9. apríla 2009 súdny znalec predložil dopracovaný geometrický

plán,

- okresný súd vykonal 7. mája 2009 súdne pojednávanie, na ktorom rozhodol vo veci samej,

- podaním 11. mája 2009 žalobcovia predložili okresnému súdu návrh na priznanie trov

právneho zastúpenia.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva

zaručeného , ako aj práva zaručeného dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z (ďalej

len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sudca je podľa povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo

splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť

pre sudcu vyplýva z , podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len

z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie odročuje, predseda

senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie.

6. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho

konania a postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj

povahu prerokúvanej veci.

6.1 Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o nároku žalobcov na odstránenie neoprávnenej

stavby, resp. alternatívne o zriadení vecného bremena. Po právnej stránke ide o vec, ktorá

patrí k štandardnej agende všeobecných súdov. Vzhľadom na nutnosť nariadenia

znaleckého dokazovania, ako aj so zreteľom na vstupovanie ďalších účastníkov do konania

v súvislosti s právnym nástupníctvom po zomrelých žalobcoch možno napadnuté konanie

považovať po skutkovej stránke za zložitejšie.

6.2 Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom,

či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd pri preskúmaní spisu nezistil žiadnu okolnosť,

ktorou by sťažovateľka prispela k zbytočným prieťahom v konaní. Je nesporné, že

v priebehu konania do konania vstúpili viacerí právni nástupcovia pôvodných žalobcov,

avšak ústavný súd už v súvislosti so zmenou účastníkov konania v predchádzajúcej

judikatúre uviedol, že „navrhovatelia môžu uplatňovať právo na konanie bez zbytočných

prieťahov aj pre štádium konania, ktoré predchádzalo zmene účastníkov“

(napr. , ). V súvislosti s celkovými prieťahmi v konaní ale

ústavný súd do istej miery zohľadnil menenie petitu zo strany žalobcov, či rozširovanie

žaloby na ďalších žalovaných.

6.3 Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva podľa dohovoru, bol postup samotného okresného

súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného

základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek skutočnosti, že plynulému

postupu nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ). Ústavný

súd zároveň pri posudzovaní prihliadal aj na , podľa ktorého len

čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Z dosiaľ vykonaných úkonov súdu vyplýva, že okresný súd konal vo veci

sťažovateľky neefektívne, nekoncentrovane a neprimerane dlho, čo charakterizuje konanie

okresného súdu vedené pod sp. zn. ako celok, a preto ústavný súd nepovažuje

za potrebné hodnotiť sporadické úkony okresného súdu (nariadenie pojednávania po

6 rokoch, rozhodnutie o žiadosti o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov po 8 rokoch,

nariadenie znaleckého dokazovania po viac ako 10 rokoch atď.).

Ústavný súd ďalej prihliadol najmä na skutkový stav zistený v konaniach pred

ústavným súdom sp. zn. , , , keďže ide o podobné

konanie okresného súdu.

Obranu okresného súdu spočívajúcu v personálnych problémoch (zmena zákonného

sudcu) ako dôvodu, ktorý by mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní,

ústavný súd neakceptoval. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

, ) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania

zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

Uvedené skutočnosti jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať

celkovú neprimeranú dĺžku posudzovaného súdneho konania, ktoré doteraz predstavuje viac

ako 15 rokov.

Napokon predseda okresného súdu uznal oprávnenosť sťažnosti, keď vo svojom

vyjadrení uviedol: „... spor trvá takmer 15 rokov a vo veci ešte nebolo právoplatne

rozhodnuté, musím konštatovať, že k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov došlo.“

7. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku

nálezu).

8. Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci sp. zn. konal bez zbytočných

prieťahov vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom ústavného súdu

sp. zn. zo 4. septembra 2007 a 7. mája 2009 okresný súd rozhodol vo veci

samej.

9. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

6 638,78 € (200 000 Sk) z dôvodov uvedených v I. časti odôvodnenia nálezu.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníka konania a povahu prerokúvanej veci,

ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade bude pre sťažovateľku priznanie finančného zadosťučinenia v sume 1 000 €

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu ( ), tak ako

je uvedené v bode 2 výroku nálezu; vo zvyšnej časti sťažnosti ústavný súd nevyhovel (bod 4

výroku nálezu).

10. Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym

zastupovaním advokátom JUDr. M. V. v konaní pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky vykonal v roku 2008 dva právne úkony vo veci samej,

a to prevzatie a príprava a podanie sťažnosti 30. júna 2008. Odmena za jeden úkon právnych

služieb v zmysle § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu. Za jeden

právny úkon vykonaný v roku 2008 patrí advokátovi odmena z výpočtového základu

632,54 € (19 056 Sk), t. j. 105,42 € (3 176 Sk) a režijný paušál 6,30 € (190 Sk), teda spolu

111,23 € (3 366 Sk). Odmena advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným

súdom v roku 2008 (za 2 úkony právnych služieb a 2 x paušálna náhrada) predstavuje

celkovú sumu 223,46 € (6 732 Sk).

Za právny úkon vykonaný v roku 2009 ústavný súd nepriznal odmenu advokátovi,

lebo jeho podanie z 8. júna 2009 nemá ústavnoprávny obsah pre priznanie odmeny.

Celková odmena advokátovi za právne zastúpenie pred ústavným súdom predstavuje

sumu 223,46 € (6 732 Sk), ktorú je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnemu

zástupcovi sťažovateľky ( v spojení s ) v lehote

dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( ).

11. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. septembra 2009