Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 212/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja

Kohuta o sťažnosti Ing. M. I., K., zastúpeného advokátom JUDr. I. H., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. M. I. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Ing. M. I. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 600 € (slovom

šesťsto eur), ktoré j e Krajský súd v Košiciach povinný vyplatiť mu do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

3. Ing. M. I. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 346,38 €

(slovom tristoštyridsaťšesť eur a tridsaťosem centov), ktoré j e Krajský súd v Košiciach

povinný vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu JUDr. I. H., K., do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-21 z 27. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. M. I., K. (ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

konal ako súd odvolací o odvolaní žalovaného (U.) proti rozsudku Okresného súdu Košice

II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 2. októbra 2007, ktorým okresný súd

určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná sťažovateľovi je neplatná a že jeho pracovný

pomer u žalovaného naďalej trvá. Podľa tvrdení sťažovateľa krajský súd aj napriek

skutočnosti, že ide o pracovnoprávnu vec majúcu vplyv na jeho existenčné zabezpečenie,

ako aj napriek jeho viacnásobným sťažnostiam a urgenciám na urýchlené konanie

o odvolaní žalovaného z 19. novembra 2007 do podania sťažnosti ústavnému súdu

nerozhodol.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:

„(...) predmetná právna vec nie je natoľko komplikovaná a náročná, aby mohla

ospravedlniť prieťahy v konaní Krajského súdu v Košiciach. Taktiež mám za to, že

správanie sťažovateľa v preskúmavanej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy

v konaní. Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené nečinnosťou

Krajského súdu v Košiciach. Nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť

konanie nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní. (...)

Od právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach v súdnom konaní sp. zn.

závisí otázka ďalšieho trvania pracovného pomeru sťažovateľa u žalovaného

v spoločnosti U., s. r. o., otázka finančnej kompenzácie titulom náhrady mzdy. Pre

sťažovateľa, ktorý musel nedobrovoľne opustiť svoje zamestnanie a ďalšie s tým spojené

práva a povinnosti, čím sa dostal do veľmi vážnej, zlej finančnej situácie, to predstavuje

značný finančný obnos. Dosiahnutie zákonného stavu v uvedených otázkach, však

zbytočnými a neodôvodniteľnými prieťahmi v súdnom konaní sa stáva zložitejším, treba na

ne vynakladať ďalšie finančné prostriedky, dochádza k umŕtveniu finančných prostriedkov,

ktoré sú vo vlastníctve sťažovateľa a postupne aj k ich znehodnoteniu vplyvom inflácie,

súčasného zdražovania a podobne.

Uvedená dlhá doba čakania na rozhodnutie odvolacieho súdu nepriaznivo vplýva na

psychiku sťažovateľa a nečinnosťou súdu bola spôsobená aj nemajetková ujma pomerne

ťažko vyčísliteľná. Dlhodobá zlá finančná situácia sťažovateľa spôsobená jeho

nezamestnanosťou a následnou nemožnosťou sa zamestnať v dôsledku sporného skončenia

pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa, ako dôsledok aj spomínaných udalostí

a v neposlednom rade spôsobená spoločenská potupa a izolácia sťažovateľa atď. sú

príkladmo vymenované následky spôsobené zbytočnými a neodôvodniteľnými prieťahmi

súdu v konaní. Nečinnosťou súdu fakticky dochádza k ochrane jedného z účastníkov

súdneho konania.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom

takto rozhodol:

„Základné právo Ing. M. I., bytom K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a ods. l Dohovoru o ochrane ľudských

práv a slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach vedenom pod. sp. zn.

porušené bolo.

Krajskému súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ing. M. I., bytom K. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 150 000,-

Sk (slovom stopäťdesiat tisíc korún slovenských), ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Krajskému súdu v Košiciach ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi JUDr. I. H. za zastupovanie v konaní pred Ústavným súdom SR, vo výške 545,14

€ do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za krajský súd jeho predseda listom sp. zn. z 10. júla 2009

a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu listom z 22. júla 2009.

2.1 Krajský súd vo svojom vyjadrení okrem iného uviedol:

„Vzhľadom na to, že celé odvolacie konanie netrvalo dlhšie ako 15 mesiacov a to

vrátane rozhodovania o oprave dôvodov rozsudku a vzhľadom aj na zmenu referujúceho

sudcu(...) a právnu náročnosť veci (pripustené dovolanie), sťažnosť považujeme za

nedôvodnú.

Súhlasíme, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

krajského súdu uviedol:

„(...) súhlasíme s tým aby Ústavný súd SR upustil v súlade s ust. § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady SR č. 38/1993 Z. z v aktuálnom znení od ústneho pojednávania.

K vyjadreniu Krajského súdu v Košiciach k podanej sťažnosti podotýkame

nasledovné:

- stanovisko Krajského súdu v Košiciach považujeme za účelové. Záver KS Košice

o tom, že podaná sťažnosť je nedôvodná je v rozpore so stanoviskom toho istého Krajského

súdu v Košiciach zo dňa 21. 10. 2008 kde sa konštatovalo, že podaná sťažnosť na prieťahy

v súdnom konaní bola opodstatnená.

- aj keď je pravdou, že Krajský súd Košice rozhodnutím zo dňa 26. 2. 2009 rozhodol

rozsudkom č. k. o podanom odvolaní nič to nemení na skutočnosti, že

k prieťahom v súdnom konaní došlo. Zmena referujúceho sudcu v prejednávanom prípade

nemôže byť dôvodom pre existujúce prieťahy - je úlohou konajúceho súdu zabezpečiť po

organizačnej stránke činnosť súdu tak aby k prieťahom v súdnom konaní nedochádzalo.

- nesúhlasíme ani so záverom KS Košice o tom, že v prejednávanom prípade išlo

o právne zložitý súdny spor. Predmetom sporu bola otázka platnosti výpovede danej

zamestnávateľom zamestnancovi ku ktorej existuje rozsiahla stabilná rozhodovacia prax

súdov.

Vzhľadom na tieto skutočnosti považujeme podanú sťažnosť za plne dôvodnú

a navrhujeme aby Ústavný súd SR rozhodol nálezom tak ako je to uvedené v podanej

sťažnosti zo dňa 20. 11. 2008.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo, alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh

a stav konania vedeného krajským súdom pod sp. zn. :

- 2. október 2007 – okresný súd rozsudkom č. k. -487 určil, že výpoveď

daná sťažovateľovi žalovaným je neplatná a pracovný pomer sťažovateľa u žalovaného trvá,

súčasne vylúčil nárok na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru na

samostatné konanie a rozhodol o trovách konania,

- 19. november 2007 – okresnému súdu bol doručený návrh sťažovateľa na „opravu

odôvodnenia rozsudku“ a žalovaný sa odvolal proti rozsudku okresného súdu,

- 26. november 2007 – okresný súd vyzval žalovaného, aby zaplatil poplatok za

odvolanie, a sťažovateľa vyzval na vyjadrenie k odvolaniu žalovaného,

- 30. november 2007 – sťažovateľ sa vyjadril k odvolaniu,

- 3. december 2007 – žalovaný zaplatil súdny poplatok a sťažovateľ doplnil svoje

vyjadrenie k odvolaniu žalovaného,

- 3. december 2007 – okresný súd uznesením rozhodol, že návrhu sťažovateľa na

opravu odôvodnenia rozsudku nevyhovuje,

- 6. december 2007 – spis bol predložený krajskému súdu na odvolacie konanie,

ktorý vo veci konal pod sp. zn. ,

- 10. december 2007 – krajskému súdu bolo doručené podanie žalovaného, ktorým

vyjadril nesúhlas s prerokovaním odvolania bez nariadenia pojednávania,

- 4. február 2008 – krajskému súdu bolo doručené doplňujúce vyjadrenie sťažovateľa

k odvolaniu žalovaného,

- 28. február 2008 – krajskému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým

predložil doklad, že je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie,

- 1. júl 2008 – sťažovateľ urgoval konanie krajského súdu a nariadenie pojednávania,

- 14. august 2008 – sťažovateľ urgoval konanie krajského súdu a nariadenie

pojednávania,

- 2. október 2008 – krajský súd uznesením zamietol návrh sťažovateľa na opravu

odôvodnenia rozsudku okresného súdu,

- bez dátumu – predseda krajského súdu predĺžil zákonnému sudcovi lehotu na

vypracovanie uznesenia do 30. novembra 2008,

- 14. január 2009 – krajský súd žiadal zapožičať k nahliadnutiu rozsudok Okresného

súdu Košice I sp. zn. ,

- 15. január 2009 – sťažovateľ urgoval konanie krajského súdu a nariadenie

pojednávania,

- 19. január 2009 – krajskému súdu bol zapožičaný vyžiadaný rozsudok,

- 4. február 2009 – sťažovateľ urgoval konanie krajského súdu a nariadenie

pojednávania a krajský súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku bez pojednávania na

26. február 2009,

- 26. február 2009 – krajský súd vyhlásil rozsudok, ktorým potvrdil rozsudok

okresného súdu vo výroku, že výpoveď daná sťažovateľovi je neplatná a že jeho pracovný

pomer trvá, a súčasne krajský súd proti svojmu rozsudku pripustil dovolanie z dôvodu

posúdenia otázky zásadného právneho významu; sťažovateľ urgoval konanie krajského

súdu a nariadenie pojednávania,

- 3. marec 2009 – sťažovateľ urgoval konanie krajského súdu a nariadenie

pojednávania a následne mu krajský súd oznámil, že 26. februára 2009 bol bez nariadenia

pojednávania vyhlásený rozsudok (sťažovateľovi bolo rozhodnutie doručené 6. marca

2009),

- 6. marec 2009 – sťažovateľ urgoval konanie krajského súdu a nariadenie

pojednávania,

- 25. marec 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu,

- 7. apríl 2009 – rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť (sťažovateľovi

bol doručený 7. apríla 2009 a žalovanému 6. apríla 2009),

- 4. máj 2009 – žalovaný podal proti rozsudku krajského súdu dovolanie,

- 5. máj 2009 – okresný súd vyzval žalovaného, aby zaplatil súdny poplatok za

dovolanie, ktoré podal proti rozsudku krajského súdu 4. mája 2009, a sťažovateľa vyzval,

aby sa vyjadril k dovolaniu žalovaného,

- 7. máj 2009 – žalovaný zaplatil súdny poplatok,

- 29. máj 2009 – sťažovateľ sa vyjadril k dovolaniu žalovaného,

- 3. jún 2009 – zmena zákonnej sudkyne z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti

pôvodnej zákonnej sudkyne,

- 9. jún 2009 – spis bol postúpený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) na konanie o dovolaní,

- 24. júl 2009 – spis bol vrátený okresnému súdu bez vybavenia dovolania s tým, že

najvyšší súd upozornil na nutnosť odstránenia nedostatku dovolania spočívajúceho

v nedoloženom splnomocnení pre právničku (zamestnankyňu) žalovaného, ktorá podala

dovolanie,

- 3. august 2009 – okresný súd vyzval žalovaného na odstránenie najvyšším súdom

vytknutých nedostatkov,

- 14. august 2009 - žalovaný odstránil nedostatky dovolania,

- 9. september 2009 – okresný súd plánuje opätovne postúpiť spis najvyššiemu súdu.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Preto na naplnenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez

ohľadu na ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v

dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo,

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

Ústavný súd predovšetkým zohľadnil, že predmetom napadnutého odvolacieho

konania na krajskom súde bola pracovno-právna vec, nároky z rozhodnutia ktorej majú

priamy vplyv a dopad na kvalitu životnej úrovne sťažovateľa a jeho rodinných príslušníkov,

t. j. výsledok konania má priamy dopad na existenčnú sféru sťažovateľa (jeho príjem

a zamestnanie), a preto si povaha tohto konania vyžaduje mimoriadnu starostlivosť

a pozornosť všeobecného súdu venovanú efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol

naplnený účel súdneho konania, čo okrem iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť

organizovať svoj procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená

( ) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej

neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (napr.

, , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že krajský súd

v danej veci nekonal ako prvostupňový súd, ktorého úlohou je ustáliť skutkový stav a jeho

právnu kvalifikáciu, ale konal ako súd odvolací, ktorého procesná aktivita pri preskúmaní

postupu a rozhodnutia prvostupňového súdu je do značnej miery limitovaná odvolacím

dôvodom. Prehľad procesného postupu krajského súdu v skúmanej veci (nekonalo sa ani

jedno pojednávanie ani nebolo dopĺňané dokazovanie) nenasvedčuje tomu, že by išlo o vec

právne či fakticky zložitú, ktorej prerokovanie by si aj vzhľadom na predmet konania, ako

aj na štádium konania (odvolacie konanie) vyžadovalo viac ako 15-mesačné trvanie

odvolacieho konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil

žiadnu takú skutočnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri

posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v skúmanom konaní k zbytočným

prieťahom.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a v tejto súvislosti

zistil, že z celkovej doby trvania odvolacieho konania viac ako 15 mesiacov bol krajský súd

v prevažnej miere nečinný, a to viac ako deväť mesiacov v období od 6. decembra 2007,

keď mu bola vec predložená, až do 2. októbra 2008, keď krajský súd uznesením rozhodol

o návrhu sťažovateľa na opravu odôvodnenia rozsudku okresného súdu.

Obrannú argumentáciu krajského súdu spočívajúcu v tvrdení, že k predĺženiu

odvolacieho konania mala prispieť aj zmena „referujúceho sudcu“, ústavný súd

neakceptoval. Uvedená skutočnosť nemôže odôvodňovať celkovú dĺžku posudzovaného

súdneho konania, ktoré predstavuje na súde druhého stupňa viac ako 15 mesiacov, čo

vzhľadom na charakter tohto konania (pracovno-právna vec) nemožno pokladať za

primeranú dĺžku tohto konania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , , III. ÚS

17/02) skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (napr. ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd vyslovil, že postupom krajského súdu

v skúmanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, čím došlo k porušeniu základného

práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods.

2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v ods.

1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

IV.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. už

meritórne rozhodol rozsudkom z 26. februára 2009, nepripadalo do úvahy, aby ústavný súd

prikázal krajskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov [§ 56 ods. 3 písm. a)

].

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

150 000 Sk.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru nie je pre sťažovateľa

dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať

sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä

vzhľadom na predmet konania a konštatovanú nečinnosť krajského súdu považuje za

primerané v sume 600 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

náhradu v sume 545,14 €.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je 3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je

191 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 je

115,90 € a hodnota režijného paušálu je 6,95 €.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v sume 6 734 Sk (t. j. 223,53 €) vrátane režijného

paušálu a za jeden úkon právnej služby uskutočnený v roku 2009 (vyjadrenie z 22. júla

2009) v sume 122,85 € vrátane režijného paušálu. Ústavný súd tak priznal sťažovateľovi

úhradu trov konania v celkovej sume 346,38 € bez 19 % DPH, pretože právny zástupca

sťažovateľa nepredložil osvedčenie platiteľa DPH.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. septembra 2009