Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 294/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. septembra 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva zaručeného a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. mája 2009

doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti v rámci jej odôvodnenia uviedol: „Sťažovateľ podal

žalobu na OS Žilina dňa 10. 8. 2005. Súd vykonal iba zbytočné neprogresívne úkony a stará

sa marenie základných ľudských práv sťažovateľa...

V spise sú sťažnosti na zbytočné prieťahy, ktoré neboli vybavované náležite.“

Sťažovateľ sa v petite svojej sťažnosti domáhal vyslovenia tohto nálezu:

„II.A. Okresný súd v Žiline porušuje základné práva D. B. garantované čl. 48 ods. 2

SR a medzinárodného dohovoru.

II.B. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Žiline konať

bez zbytočných prieťahov a porušovania základných práv D. B.

II.C. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť D. B. satisfakciu vo výške 10.000 Eur

v lehote 15 dní od dňa doručenia Nálezu Ústavného súdu SR.

II.D. Okresný súd v Žiline je povinný zaplatiť trovy konania sťažovateľovi

a advokátovi sťažovateľa, v lehote 15 dní.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

Pri predbežnom prerokovaní posudzovanej sťažnosti ústavný súd zistil, že sťažovateľ

využil na ochranu svojich ústavných práv prostriedok nápravy, ktorý mu poskytuje

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, a doručil okresnému súdu 14. apríla 2009 sťažnosť na postup súdu

zdôvodnenú výskytom prieťahov v konaní. Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému

súdu doručená 18. mája 2009, teda jeden mesiac a štyri dni po podaní sťažnosti na postup

okresného súdu, možno túto sťažnosť vyhodnotiť ako formálnu, pretože nevytvára

dostatočný priestor na to, aby predseda krajského súdu mohol prijať účinné opatrenia

na odstránenie prieťahov v konaní.

Formálne uplatnenie sťažnosti na prieťahy v konaní orgánu štátnej správy súdov

ústavný súd štandardne považuje za dôvod na odmietnutie sťažnosti, ktorou sa namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(m. m. , , ).

Uvedené skutočnosti sú dôvodom, pre ktorý je potrebné sťažnosť odmietnuť podľa

pre neprípustnosť.

Ústavný súd ďalej poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej o zjavne

neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť pri jeho prijatí na ďalšie konanie ().

Úloha ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní návrhu nespočíva v tom,

aby určil, či preskúmanie veci predloženej navrhovateľom odhalí existenciu porušenia

niektorého z práv a slobôd zaručených , ale spočíva len v tom, aby určil, či toto

preskúmanie vylúči akúkoľvek možnosť existencie takéhoto porušenia. Ústavný súd teda

môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad

a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený ().

Sťažovateľ v sťažnosti namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného , ako aj práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty účastníka

konania (napr. ). Tento účel spravidla nie je možné dosiahnuť po právoplatnom

prerušení konania, ku ktorému došlo v súlade so zákonom. Ústavný súd v tejto súvislosti

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (mutatis mutandis ) konštatuje,

že prerušenie konania podľa Občianskeho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) možno považovať

za prekážku konania. Ak nedôjde k odpadnutiu prekážky prerušeného konania postupom

predvídaným v , nemôžu sa v prerušenom konaní vykonávať

žiadne procesné úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty účastníkov, a tým

aj k naplneniu účelu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v . Preto ústavný súd nečinnosť okresného súdu v dôsledku

existencie zákonnej prekážky jeho postupu neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní

(mutatis mutandis , ).

V danom prípade ústavný súd z príloh k podanej sťažnosti zistil, že okresný súd

krátko po začatí konania uznesením sp. zn. z 15. augusta 2005 namietané konanie

prerušil z dôvodov podľa do právoplatného skončenia konania

vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. Ps 12/2004 s odôvodnením,

že v tomto konaní sa rieši otázka spôsobilosti žalobcu na právne úkony, pričom túto otázku

okresný súd považoval za významnú z hľadiska posúdenia procesnej spôsobilosti žalobcu

v konaní. Proti uvedenému uzneseniu sa sťažovateľ odvolal, pričom Krajský súd v Žiline

uznesením sp. zn. z 29. septembra 2006 uznesenie okresného súdu potvrdil.

Toto rozhodnutie napadol sťažovateľ dovolaním, o ktorom rozhodol Najvyšší

súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením sp. zn. ,

, zo 14. marca 2008 (doručeným okresnému súdu 28. marca

2008) tak, že konanie o dovolaní zastavil. Je teda zrejmé, že napadnuté konanie bolo

minimálne do právoplatnosti citovaného uznesenia najvyššieho súdu prerušené

(resp. sa súdny spis nenachádzal na okresnom súde), a teda okresnému súdu v riadnom

postupe v tomto konaní bránila zákonná prekážka.

S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu

po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie kvalifikoval ako porušenie základného

práva sťažovateľa garantovaného a jeho práva garantovaného

ods. 1 dohovoru, preto ústavný súd rozhodol o odmietnutí sťažnosti aj pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

Ústavný súd ďalej k podanej sťažnosti konštatuje, že táto obsahuje hrubo urážlivé

výroky na adresu ústavného súdu ako aj jeho jednotlivých sudcov, napr.: „... ústavný súd

toleruje kriminálny stav a nečinnosť sudcov, prokurátorov a policajtov... Ústavný súd SR

je vrcholom justičnej mafie!...“ a podobne.

Ústavný súd je toho názoru, že sťažovateľ v tomto prípade výrokmi obsiahnutými

v sťažnosti prekročil hranicu normálneho správania a použil neadekvátne vyjadrenia

na adresu ústavného súdu, a to v rozpore s princípom zachovávania úcty k právam iných,

ktorý má byť v rámci občianskoprávneho konania v súlade s a rešpektovaný

všetkými účastníkmi konania a z ktorého vyplýva i požiadavka, aby účastníci konania

rešpektovali ľudskú dôstojnosť, občiansku česť i osobnosť ďalších účastníkov konania,

ale i samotného vo veci konajúceho súdu tak vo svojich písomných, ako i verbálnych

prejavoch (obdobne , , ).

Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva sťažnosť smie byť v zásade

odmietnutá ako neprijateľná podľa čl. 35 ods. 3 dohovoru, pokiaľ bola vedome založená

na nepravdivých faktoch a rovnako ak používa útočný, resp. hrubo urážlivý jazyk

(Řehák v. Česká republika, No. 67208/01, rozhodnutie z 18. mája 2004).

Ústavný súd preto opakovane uvádza, že súčasťou zákonom predpísaných náležitostí

návrhu na začatie konania na ústavnom súde je aj primeraná slušnosť vo vyjadrovaní.

V prípade hrubo neslušného alebo urážlivého obsahu takéhoto návrhu môže

byť odmietnutý pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, pokiaľ záujmy

ochrany ústavnosti nevyžadujú iný postup (obdobne napr. , ,

).

Na základe všetkých uvedených skutočností ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími nárokmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2009